Zeler je obľúbená zelenina v našich záhradách, cenená pre svoju charakteristickú vôňu a obsah draslíka. Mnohí pestovatelia sa však stretávajú s problémom, keď rastlina namiesto tvorby veľkej buľvy začne predčasne kvitnúť. Tento jav je známy ako vybiehanie do kvetu alebo jarovizácia a môže viesť k značnej strate úrody. Pochopenie príčin a správna prevencia sú kľúčové pre úspešné pestovanie zeleru.
Úvod do jarovizácie zeleru
Zeler je dvojročná rastlina, čo znamená, že v prvom roku vytvára konzumné časti - korene a hľuzy - a až v druhom roku po prezimovaní prirodzene nasadzuje kvety a semená. Problém nastáva, keď rastlina dostane signál na rozkvitnutie už v prvom roku. Tento impulz sa nazýva jarovizácia a spôsobuje ho pôsobenie chladu v určitých rastových štádiách. Jarovizácia je prirodzený proces, ale ak príde v nesprávnej chvíli, znamená pre pestovateľa stratu úrody. Zarastenie zeleru znamená, že rastlina sa snaží sadiť semeno a zabezpečiť, aby sa jeho genetický materiál preniesol do priaznivejších pestovateľských podmienok.
Zeler patrí medzi tie druhy rastlín, ktoré sú citlivé na proces jarovizácie. Ak priesady po výsadbe von prekvapí obdobie nízkych teplôt (okolo 5 °C), k jarovizácii a k následnému kvitnutiu dochádza v pomerne krátkom čase. Nízka teplota, nie však mráz, aj po vysadení vyvoláva kvitnutie, ktoré znehodnocuje buľvu. Znamená to, že rastlina nielen, že predčasne kvitne (za normálnych okolností by kvet vytvorila až v druhom roku pestovania), ale zároveň prechádza aj do tvorby semien. Všetku energiu tak sústreďuje do snahy rozmnožiť sa a na tvorbu zásobných orgánov, v tomto prípade buliev, doslova zabúda. Jednoducho povedané, dvojročný proces sa vtesná do jedného roka.
Hlavné príčiny predčasného vybiehania zeleru do kvetu
Zeler patrí medzi najcitlivejšie druhy zeleniny na predčasné kvitnutie. Existuje niekoľko kľúčových faktorov, ktoré môžu spustiť tento nežiaduci proces:
- Pôsobenie chladu: Najčastejšou príčinou je vystavenie mladých rastlín nízkym teplotám. Ak zeler po výsadbe zasiahne niekoľkodňové ochladenie k 5 °C, môže veľmi rýchlo prejsť do generatívnej fázy. Obdobie nízkych teplôt (okolo 5 °C) po výsadbe vonku je hlavným spúšťačom jarovizácie a následného kvitnutia. Chladné počasie v máji, kedy mladé rastlinky už majú byť vysadené, predstavuje významné riziko. Pri poklese pod hranicu 5 °C dochádza k jarovizácii.
- Nevhodná teplota pri predpestovaní: Počas predpestovania zeleru treba udržiavať teplotu v rozsahu 15 až 20 °C. Nižšia teplota pri predpestovaní môže byť príčinou vybiehania rastlín do kvetu. Optimálna teplota na predpestovanie je okolo 16 °C.
- Príliš skorá výsadba: Príliš skorá výsadba sadeníc zeleru vonku, kedy ešte hrozí riziko nočných mrazov a chladného počasia, je častou chybou. Zeler je rastlina citlivá na chlad, a preto príliš veľa chladných dní v počiatočných štádiách rastu rastlín môže viesť k jarovizácii. Priesady vysádzame najskôr po 15. máji, keď nehrozia neskoré jarné mrazíky ani prudké ochladenie.
- Citlivosť odrôd: Každá plodina má inú citlivosť na teplotu a dĺžku chladu potrebnú na spustenie jarovizácie. Niektoré odrody zeleru sú prirodzene náchylnejšie k predčasnému kvitnutiu ako iné.
- Vyššia teplota: Vybiehanie urýchľuje aj vyššia teplota v málo vetranom skleníku, fóliovníku alebo parenisku.
- Nedostatok svetla: Nedostatok svetla, prehustené porasty alebo znečistené sklo môžu spôsobiť vybiehanie.
- Nedostatok vody a živín: Nedostatok vody a živín, veľmi uľahnutá pôda, prípadne poškodenie zeleniny škodcami môžu prispieť k vybiehaniu.
- Nedostatočne spracovaná pôda: Tou najčastejšou príčinou býva ťažká, ílovitá a nedostatočne spracovaná pôda.
Praktické rady na prevenciu vybiehania do kvetu
Aby ste sa dočkali bohatej úrody veľkých, kvalitných zelerových buliev, je potrebné dodržiavať niekoľko dôležitých zásad pestovania:
1. Správne predpestovanie sadeníc
Zeler sa na Slovensku vysádza zo sadeníc, ktoré je možné vypestovať doma, no musíte začať s výsevom už v marci. Našťastie sú sadenice bežne dostupné v obchodoch. Počas predpestovania udržiavajte teplotu v rozmedzí 15 až 20 °C. Priesady zeleru by mali byť predpestovávané pri vyšších teplotách a držané v nich aj v čase, keď už sú na pohľad vhodné na výsadbu. Optimálna teplota na predpestovanie je okolo 16 °C. Semienka zeleru sú veľmi drobné, preto je vhodné ich vysievať do radov v sadbovačoch, z ktorých ich neskôr prepikírujeme. Na vyklíčenie musíme udržiavať teplotu okolo 20 °C. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20 °C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C.
2. Ideálna doba výsadby vonku
S výsadbou zelerových priesad na voľné hriadky sa neoplatí ponáhľať. Vysádzajte ich až po „troch zamrznutých“, t. j. po 15. máji, keď pominie riziko nočných mrazov a už nehrozia nízke teploty. Silné priesady z januárových alebo februárových výsevov sa odporúča sadiť až v druhej polovici mája, aby sa predišlo teplotnému šoku. Zeler sadíme von na záhon po odkvitnutí čerešní, kedy už nehrozia mrazíky.
Ako pestovať zeler - Kompletný sprievodca pestovaním
3. Ochrana mladých rastlín pred chladom
Ak aj po výsadbe dôjde k neočakávanému poklesu teplôt, mladé rastlinky je potrebné chrániť fóliou alebo netkanou textíliou.
4. Výber vhodných odrôd
Pri výbere odrôd sa odporúča zvoliť tie, ktoré sú odolnejšie voči vybiehaniu do kvetu. Pred jeho pestovaním sa rozhodnite pre vhodné kultivary. Niektoré odrody sú špeciálne šľachtené na lepšiu odolnosť voči tomuto javu.
Zeler je koreňová zelenina s veľmi dlhým vegetačným obdobím 180 až 250 dní. Pre jeho citlivosť na nízke teploty ho musíme predpestovať.
Odrody zeleru a ich vlastnosti
| Odroda | Typ | Vlastnosti |
|---|---|---|
| Jemný | Vňaťový | Určený len pre vňať |
| Pražský obrovský | Buľvový | Odolný voči vybiehaniu, poskytuje vňať aj buľvy |
| Orion | Buľvový | Menšie buľvy vhodné na kuchynskú úpravu, vhodný na neskoršie výsevy |
| Apia | Buľvový | Takmer vždy dobrý stav vňate |
5. Príprava pôdy a správna výživa
Pôda by mala byť úrodná, humusová s neutrálnym pH. Zeler vyžaduje pôdy veľmi vlhké, hlinité až hlinitopiesočnaté s dostatkom humusu. Odporúča sa vysádzať ho na pozemok vyhnojený kvalitným kompostom alebo uležaným hnojom. Hnojivá pre zeler by nemali obsahovať veľa dusíka, ktorý spôsobuje rast zelenej hmoty namiesto koreňa. Odporúča sa zvýšený obsah draslíka, ktorý je dôležitý pre rozvoj koreňového systému. Dobrou voľbou je drevný popol. Zeler nesaďte do pôdy po petržlene, bôboch, paštrnáku, mrkve, zeleri a šaláte, pretože pôda po týchto rastlinách je sterilizovaná od základných zložiek. Pôdu pravidelne kyprite a zeleninu výdatne zalievajte. Aby zeler vyrástol do koreňa, mal by sa polievať každý druhý deň a v auguste a septembri denne.
Zeler má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Sucho doslova neznáša. Výnimočný je tiež v tom, že sa ako jediná koreňová zelenina pestuje v prvej trati. Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.
6. Správna hĺbka výsadby
Zeler sa nemá vysádzať príliš hlboko, pretože to bráni rozvoju koreňov a môže viesť k zúženiu buliev. Príliš plytká výsadba zase môže viesť k nadmerným bočným koreňom. Sadenice by sa mali umiestniť do zeme v rovnakej hĺbke, ako vyrastali v kvetináči. Je dôležité, aby zelené stonky zeleru neboli pri výsadbe zakryté zeminou. Sadenice by mali byť nastavené vo vzdialenosti 30-50 cm x 20-30 cm. Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.
Čo sa stane, keď zeler zakvitne?
Keď zeler predčasne vybehne do kvetu, celú energiu sústreďuje do snahy rozmnožiť sa a do tvorby semien. To má za následok, že na tvorbu zásobných orgánov, teda buliev, doslova zabúda. Buľva zostáva malá, je menej kvalitná, často drevnatá a tvrdá. Hoci vás takýto zeler nezabije, jeho chuť a textúra sú výrazne horšie ako pri správne dopestovaných buľvách. Stonky zeleru, ktorý kvitol, sú drevité a ťažko sa režú aj žuvajú. Zostáva malá, je menej kvalitná, často drevnatá. Takýto zeler určite nie je snom žiadneho pestovateľa. Po očistení vám z buľvy veľa nezostane.
Pestovanie zeleru
Zeler voňavý (Apium graveolens) pochádza z prímorských oblastí južnej Európy a Ázie. Jeho jednotlivé variety, zeler buľvový, ale aj zeler listový a stopkový, poznali už v starom Egypte i v antickom Grécku. Využívali ich nielen na kuchynské účely, ale aj na slávnostiach ako dekoračné rastliny. V Európe sa pestovanie rozšírilo až v 18. storočí. U nás sa najčastejšie pestuje zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum). Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, veľké približne ako ľudská päsť. V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku.
Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužinatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme. Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní. Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom. Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. Pravdaže nie von, ale do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré umiestnime na parapetnú dosku v byte, alebo ak máme, tak do vyhrievaného skleníka. Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril. Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.
Zeler sa pestuje z priesad, ktoré je potrebné vysievať už vo februári. Priama sejba do záhonu nie je vhodná. Zeler vyžaduje na vysievanie najemno spracovanú pôdu a presádzanie, pretože bez neho si nevytvorí typickú buľvu. Semienka zeleru vysievajte do jemnej pôdy v debničkách alebo zakoreňovačoch. Zeler môžete začať presádzať do záhrady po 2 - 3 mesiacoch. Sadeničky by mali mať štyri až šesť pravých listov.
Príprava záhona
Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m2 pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu. Jesenné prihnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom je veľmi vhodné. Pôdu pred vysadením odburiňte, prekyprite a pripravte jamky v spone 50 x 30 cm.
Starostlivosť počas vegetácie
Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť. Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu. Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zavlažujeme pravidelne, najmä v prvej polovici vegetácie. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva. Podľa potreby ošetríme proti chorobám, k tým najčastejším patria septorióza, žltačka zeleru, srdiečková hniloba. Zeler vyžaduje pravidelné prekyprenie pôdy a odburiňovanie.
Zber a skladovanie
Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu. Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm. Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov. Celú úrodu zberajte v októbri až novembri. Pôdu nadvihnite pomocou rýľa a buľvy následne vytiahnite. Očistené od pôdy ich nechajte uschnúť a potom ich môžete skladovať v pivnici až do 6 mesiacov. Listy pred skladovaním odstráňte, nechajte len listové srdiečko. Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladniť v pohári s vodou alebo zabalený v igelitovom sáčku v chladničke.
Typy zeleru a ich využitie
Zeler buľvový
Najčastejšie pestovaným druhom je zeler buľvový. Výborne chutí v polievkach a využiteľná je aj jeho vňať. Buľvový zeler sa pestuje pre jeho buľvy, ktoré dorastajú do veľkosti s priemerom približne 10 cm. Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára zhrubnutý koreň s dužinatým vnútrom smotanovo bielej farby. Listy rastú v hustej ružici a majú tmavozelenú farbu. Buľvový zeler má široké využitie v kuchyni. Zeler buľvový spočiatku vytvára kolový koreň, ktorý sa postupne mení na buľvu. Dokonca niektoré dorastajú do hmotnosti nad jeden kilogram a dosahujú v priemere až 20 cm. Okrem nátierok a šalátov je zeler chutný dusený, varený, vyprážaný, opekaný aj zapekaný.
Zeler stopkový
Zeler voňavý stopkový (Apium graveolens var. dulce) pestujeme pre dužinaté a krehké listové stopky, ktoré konzumujeme čerstvé, napríklad v šalátoch alebo tepelne upravené. Stopky s dĺžkou až 50 cm sú pozdĺžne výrazne ryhované, biele, žlté alebo zelenkasté. V dolnej časti môžu mať šírku 4 - 7 cm, v hornej 2 cm. Stopkový zeler pestujeme podobne ako buľvový. Aby konzumná časť stopky bola dlhšia a jemnejšia, pristúpime ku koncu sezóny k takzvanému bieleniu. Postupujeme tak, že stopky zviažeme a pôdu prihrnieme až k listovej čepeli. Alternatívou je obalenie stopiek kartónom či slamou, ktoré tiež zabránia prístupu svetla. Pred zberom obal odstránime. Novošľachtené odrody však už majú svetlú farbu stopiek aj bez bielenia. Zeler stopkový sa pestuje pre listové stopky. Môžete ho konzumovať ako súčasť šalátov alebo pridať do varených jedál. Stopky dorastajú do dĺžky 50 cm a charakterizuje ich viac dužinatá stonková časť. Stopkový zeler je ideálny na konzumáciu za čerstva i v teplých jedlách.
Zeler listový
Čerstvé listy zeleru voňavého listového (Apium graveolens var. secalinum) používame najmä na dochutenie jedál, do miešaných šalátov. Vňať sušíme a pridávame do koreniacich zmesí. Koreňová buľva je v tomto prípade veľmi malá, má veľa bočných korienkov a viac rastových vrcholov. Vňať je bohatá, jemná, tvoria ju stopkaté listy, dlhé až 60 cm. Čepele listov sú lesklé, tmavozelené, prípadne skučeravené. Pestujeme ho z predpestovaných priesad, ktoré vysádzame v polovici mája do sponu 40 × 30 cm. Dbáme na dostatočnú závlahu a odburiňovanie. Počas vegetácie zberáme vňať postupne olamovaním najstarších listov alebo jednorazovo zrezaním celej vňate asi 2 - 3 cm nad srdiečkom v októbri, novembri. Drobné buľvičky s koreňmi môžeme neskôr počas zimy použiť na rýchlenie doma na okne či v parenisku, skleníku. Vňať zeleru listového môžete využiť do studených i teplých pokrmov. Výborná je tiež sušená. Listy dorastajú až do 60 cm dĺžky a majú tmavozelenú farbu. Listy zeleru sú výborné na ochutenie šalátov i polievok.
Choroby a škodce zeleru
Zeler buľvový je náročný na prítomnosť bóru v pôde. Pri jeho nedostatku vzniká srdiečková hniloba. Spôsobuje odumieranie stredných srdiečkových listov, neskôr vzniká suchá hniloba a dutosť buliev. Choroba vzniká aj v suchých rokoch na pôdach s nadbytkom vápnika, ktorý bráni príjmu bóru v potrebnom množstve. Počas vegetácie sa môže prihnojovať hnojivom, kde je prítomný bór zapravením do pôdy, ale aj postrekom na list.
Septorióza zeleru sa prejavuje na listovej ploche. Najskôr škvrnami sivohnedej farby a neskôr odumieraním listov. Vyskytuje sa hlavne vo vlhkom prostredí. Okrem toho má vplyv na vyzrievanie buliev a ich chuťové vlastnosti. Je možné proti nej postrekovať meďnatými prípravkami, avšak v takom prípade listy nemôžete použiť v kuchyni ako koreninu.
Fómová škvrnitosť je druhou vážnou chorobou. Prejavuje sa na koreňoch najskôr len malými hnedými škvrnami, ktoré sú pod hladkým pletivom. Neskôr sa v týchto miestach robia trhliny v pokožke koreňov aj na buľvách. Sú vstupom pre ďalšie škodlivé mikroorganizmy. Najviac strát však spôsobuje až na skladovanom zeleri.
Vírusová mozaika zeleru spôsobuje žltnutie listov, biele škvrny a ich deformáciu. Tu pomôže len prevencia v podobe likvidácie vošiek, ktoré ju prenášajú, a odstraňovanie chorých listov.
Pochmurnatka mrkvová spôsobuje žltočervené sfarbenie vňate a zaostalý rast.
Zloženie a zdravotné benefity zeleru
Zeler má množstvo pozitívnych vlastností, vďaka ktorým je cennou súčasťou jedálnička. Je známy svojimi detoxikačnými a protizápalovými účinkami, ktoré dlhodobo pôsobia na metabolizmus a imunitný systém. V starovekom Grécku a Číne sa používal na liečbu metabolických problémov a ako omladzujúca rastlina.
Zloženie a obsah kalórií zeleru (na 100 g)
Všetky časti zeleru sú zdravé a výživné. Nasledujúca tabuľka uvádza zloženie a obsah kalórií zeleru na 100 gramov:
| Zložka | Množstvo | % ODD |
|---|---|---|
| Tuky | 0,4 g | |
| Proteíny | 1,5 g | |
| Sacharidy | 3,9 g | |
| Voda | 89,6 g | |
| Vláknina | 3,3 g | |
| Beta karotén | 4,5 mg | 90,0% |
| Vitamín C | 38 mg | 54,3% |
| Vitamín K | 29,3 mcg | 24,4% |
| Vitamín B2 | 0,25-0,42 mg | 16,8% |
| Vitamín B9 | 36 mcg | 9,0% |
| Rubídium | 153 mcg | 153% |
| Bór | 72,2 mcg | 103% |
| Vanád | 24,2 mcg | 60,5% |
| Železo | 1,3 - 6,3 mg | 25,3% |
| Draslík | 430 mg | 17,2% |
| Sodík | 200 mg | 15,4% |
| Horčík | 50 mg | 12,5% |
| Meď | 103 mcg | 10,3% |
| Mangán | 200 mcg | 10,0% |
| Vápnik | 72 mg | 6,5% |
| Fytosteroly | 6,0 mg | 10,9 % |
| Puríny | 30,0 mg | 23,3 % |
| Kyselina šťaveľová | 61,2 mg | 15,3 % |
Je dôležité si uvedomiť, že varenie zeleru môže viesť k strate vitamínov, napríklad vitamínu C.
Liečivé účinky zeleru
- Urýchľuje trávenie a metabolizmus vďaka vysokému obsahu vlákniny.
- Pomáha vyplavovať z tela prebytočnú vodu, čím redukuje centimetre na bruchu a stehnách.
- Má nízky obsah kalórií (6 - 20 kalórií na 100 gramov).
- Flavonoid luteolín inhibuje rast rakovinových buniek, najmä rakoviny pankreasu.
- Polyacetylén pomáha telu zotaviť sa.
- Esenciálne oleje zo semien zeleru sa používajú pri liečbe artritídy a plynatosti.
- Vitamíny B1, B2 a B6 upokojujú nervový systém a znižujú stres.
- Šťava zo zeleru pomáha pri menštruačných a bolestivých kŕčoch.
- Normalizuje krvný tlak: Ftalidy podporujú vazodilatáciu.
- Antioxidanty: Bojujú s voľnými radikálmi a potláčajú zápaly.
- Podpora srdca: Draslík a vitamín K sú dôležité pre zdravie srdca.
- Znižuje vysokú hladinu cholesterolu: Zlúčenina 3-n-butylftalid má účinky na zníženie lipidov.
- Posilnenie kostného tkaniva: Fosfor a vitamín K sú dôležité pre zdravie kostí.
- Protirakovinové vlastnosti: Vitamín K má protirakovinové vlastnosti.
- Pomáha predchádzať žalúdočným vredom: Etanolový extrakt chráni výstelku tráviaceho traktu.
- Chráni pečeň: Zeler znižuje množstvo tuku v pečeni.
- Bojuje s infekciami: Semená zeleru obsahujú antimikrobiálne zložky.
Zeler pre mužov a ženy
- Pre mužov: Zeler obsahuje androsterón, ktorý zvyšuje potenciu a množstvo tekutiny na ejakuláciu.
- Pre ženy: Zeler obsahuje vlákninu, ktorá pomáha pri chudnutí, a apiol, ktorý pomáha pri bolestivej menštruácii a menopauze.
Zelerový olej
Zelerový esenciálny olej sa získava z ktorejkoľvek časti rastliny, no najcennejší olej sa získava zo semien. Používa sa ako diuretikum, pri ochoreniach obličiek a na masáže pri artritíde, celulitíde, reumatizme a dne.
Škodlivosť zeleru
- Počas tehotenstva: Zeler môže spôsobiť predčasný pôrod.
- Obličkové kamene: Zelerová šťava môže spôsobiť pohyb kameňov.
- Zlyhanie obličiek: Zeler môže byť škodlivý kvôli prítomnosti draslíka a fosforu.
- Slabá zrážanlivosť krvi: Zeler je bohatý na vitamín K, ktorý ovplyvňuje zrážanlivosť krvi.
- So zvýšenou kyslosťou žalúdka: Zeler stimuluje vylučovanie žalúdočnej šťavy.
Výhody zelerovej šťavy
Zelerová šťava má diuretické vlastnosti, odstraňuje z tela škodlivé látky, zvyšuje tón a normalizuje fungovanie žliaz s vnútornou sekréciou.
Recept na prípravu zelerovej šťavy:
- 2-4 stonky zeleru (alebo 50-100 gramov koreňa)
- 1/2 malej repy
- 2 mrkvy
- 1/2 zeleného jablka
- voliteľne citrón
Ako jesť zeler?
Zeler sa konzumuje čerstvý, varený, v podobe šťavy. Zelerové listy sú jedlé a výživné, zlepšujú trávenie, znižujú zápal a podporujú zdravie srdca. Aj semená zeleru sa dajú jesť a ponúkajú zdravotné benefity, ako sú lepšie trávenie a imunita.
tags: #preco #ide #zeler #do #semena