Pestovanie papriky je obľúbené, no radosť z bohatej úrody môže pokaziť mnoho chorôb a škodcov. Jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa pestovatelia stretávajú, je žltnutie listov, ktoré môže signalizovať rôzne problémy. V tomto článku sa pozrieme na hlavné príčiny žltnutia listov papriky v skleníku a ponúkneme praktické riešenia, ako tento problém vyriešiť.
O paprike v skratke
Paprika má podľa všetkého svoj pôvod v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali už mnoho rokov pred naším letopočtom. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. Paprika ročná, latinsky Capiscum annuum, je rastlina z čeľade ľuľkovité a jej plody obsahujú najviac vitamínu C spomedzi všetkých druhov zeleniny. Okrem toho v nej nájdete aj veľké množstvo karotenoidov a v zelenej paprike tiež chlorofyl. V červenej paprike sa nachádza veľa betakaroténu a tiež lykopén, chrániaci pred niektorými druhmi rakoviny, oranžová v sebe ukrýva alfa- a gamakarotén a žltá paprika má v sebe luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.
Obľúbené odrody papriky
Ak sa neviete rozhodnúť, akú odrodu papriky budete pestovať, máme pre vás prehľad niekoľkých najobľúbenejších z nich:
- Kápia - Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom a plodmi vhodnými na sterilizovanie.
- Kápia - Raduza F1: Paprika s tmavočervenými plodmi, vhodná na priamu konzumáciu aj sterilizáciu.
- Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom a menšími plodmi, vhodnými na konzumáciu a plnenie.
- Amy: Paprika nižšieho vzrastu s chutnými bielo-zelenými plodmi.
- Slovakia: Skorá odroda s príjemnou arómou, vhodná na priamy konzum, sterilizovanie, pečenie a plnenie.
- Rubika F1: Odroda stredného až vyššieho vzrastu, vhodná na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch.
- Alma paprika: Maďarská špecialita so žltozelenými plodmi jabĺčkovitého tvaru.
- Paprika Slovakia (kápia): Veľmi skorá a úrodná odroda typu kápia, vhodná aj na pestovanie vo fóliovníku.
- Paprika PCR: Skorá a úrodná odroda, mierne štipľavá, vhodná na rýchlenie a skoré poľné pestovanie.
- Chilli - Scorpion: Od roku 2011 najpálivejšia odroda na svete.
- Chilli - Jalapeno: Pálivé papričky s vysokou úrodnosťou, vhodné na zaváranie, pasty a omáčky.
- Chilli - Habanero: Odroda z Mexika s príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.
Ako pestovať papriku pre bohatú úrodu
Pestovanie papriky nie je nejako zvlášť náročné, no ak chcete dosiahnuť čo najvyššiu produkciu, mali by ste starostlivosti o rastlinky venovať trochu pozornosti.
Výsev papriky
Vysievať papriku sa odporúča najskôr v prvej polovici februára, pričom je vhodné využívať substrát pre výsev a množenie. Ten je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie zídených rastliniek. Najoptimálnejšia teplota pre klíčenie papriky je okolo 25 stupňov, avšak stačí im aj teplota okolo 21 stupňov. Dôležité je, aby malo parenisko vrchnák s otvormi. Zídené rastlinky potom pikírujeme napríklad do kelímkov od jogurtov s prepichnutým dnom, prípadne do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm.
Sadenie priesad papriky
Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už tri mesiace od výsevu. Ak chcete sadiť papriky von do záhrady, odporúča sa tak robiť niekedy v druhej polovici mája. V prípade, že chcete sadiť papriku do fóliovníka, tiež sa odporúča urobiť tak až v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazy.
Výsadba a starostlivosť krok za krokom
Ak plánujete pestovať papriku, máme tu pre vás niekoľko krokov, ako na to, aby ste dosiahli výbornú úrodu papriky.
Príprava pôdy
Vhodná pôda dokáže urobiť veľa s úrodou vašej papriky. Na výsadbu papriky zvoľte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, no a v prípade, že to tak nie je, pohnojte ju kompostom alebo vhodným hnojivom. Vyhnite sa pridávaniu prílišného množstva dusíka do pôdy, pretože to môže spôsobiť, že budú papriky rásť príliš rýchlo a tým ich robí náchylnejšie na choroby a menej produktívne.
Otužovanie sadeníc pred výsadbou
Predtým, ako vysadíte sadenice papriky von, je vhodné ich postupne vystavovať vonkajším podmienkam. To im pomôže prispôsobiť sa a zmena prostredia nebude pre ne taký šok. Stačí ich po oteplení na pár hodín premiestniť zvnútra von, približne tri až štyri dni pred plánovanou výsadbou.
Sadenie
Paprika má rada teplo, preto by ste ich mali sadiť von až vtedy, keď už nebudú hroziť nočné mrazy. Vysádzajte rastliny vo vzdialenosti aspoň 40 centimetrov od seba. V prípade, že sadíte rastliny s veľkými plodmi, myslite na oporu pre ne a umiestnite k nim drevený kôl. Zaujímavou možnosťou je sadenie papriky po dvoch rastlinách do jednej jamky. Takto sa budú rastliny navzájom podopierať a zároveň sa zabezpečí lepšie opeľovanie.
Polievanie
Na polievanie papriky je vhodné používať vodu, ktorá by nemala byť chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako je aktuálna teplota pôdy. Preto je dobré používať na zalievanie papriky odstátou vodou, ideálne dažďovou. Zálievka by mala byť v období veľkých horúčav pravidelná a dostatočná. Paprika sa často pestuje aj na čiernej netkanej textílii, ktorá tiež plní tieto funkcie, a okrem toho pomáha aj udržiavať okolie papriky bez buriny.
Kedy a ako hnojiť
Okrem toho, že by ste mali pôdu okolo papriky pravidelne prekyprovať, nemali by ste zanedbávať ani hnojenie v čase vegetácie. V období vegetácie je možné dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. V prípade, že pestujete papriku v nádobách, je možné použiť organické granulované hnojivo s uvoľňovaním potrebných živín. Množstvo hnojiva dávkujte podľa odporúčania na obale daného výrobku. Hnojenie priesad papriky vonku a papriky zasadenej v skleníku sa od seba nijako nelíši, platí tu to isté.
Táto technika hnojenia papriky zdvojnásobí vašu úrodu papriky!
Vylamovanie papriky a trhanie kvetov
Ak chcete dosiahnuť lepšiu úrodu, odporúča sa odtrhnúť prvé kvety. Tie totiž mladú rastlinku papriky vyčerpávajú a rastlina venuje energiu práve im a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina bude mať možnosť zosilnieť a následne vám prinesie viac kvalitných plodov. Vhodné je z porastu odstraňovať rastlinné zvyšky - polámané listy či výhonky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky.
Zber a skladovanie plodov
Plody papriky môžete zbierať pri niektorých odrodách už zelené, ale môžete počkať aj na to, kým sčervenejú, v prípade niektorých odrôd zožltnú alebo získajú oranžovú farbu. Vtedy sú plody sladšie a chutnejšie. Vhodné je oberať ich tak, že plody odstrihneme, aby náhodou pri trhaní nedošlo k poškodeniu rastliny. Zbierať plody môžeme 3 až 4 mesiace po výsadbe. Čo sa týka skladovania, pri teplote 12 až 14 stupňov plody vydržia bez problémov aj dva týždne.
Prečo žltne paprika v skleníku?
Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina, no aj pri zabezpečení primeraných pestovateľských podmienok sa môžu objaviť problémy. Žltnutie listov je častým indikátorom rôznych zdravotných problémov papriky.
Možné príčiny žltnutia listov papriky
1. Nedostatok živín
Niekedy za zlým stavom paprík nemusia stáť iba choroby alebo škodcovia. Aj nedostatok živín sa totiž prejavuje zmenou farby listov. Ak má rastlina nedostatok dusíka, môžete vidieť žltnutie a následné opadávanie listov. V prípade nedostatku horčíka sa žltnutie zase prejavuje medzi žilkami na listoch. Nedostatok vápnika môže spôsobiť hnedé škvrny na plodoch alebo zasýchanie ich špičiek. Ak listy papriky postupne začnú žltnúť od vrchu, naznačuje to nedostatok dusíka v pôde. Ak listy tiež žltnú od stredu a na spodnej časti sa objavujú charakteristické žilky, venujte pozornosť obsahu železa v pôde. Nedostatok bóru v pôde sa prejavuje zakrivením základov listov a ich následným žltnutím. Ak rastlinám chýba mangán, listy papriky tiež zožltnú, žilky však zostanú zelené.
- Riešenie: Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Papriku môžete občas aj prihnojiť, najčastejšie sa používa síran amónny vo forme liadku. Na nedostatok vápnika pri vysokých teplotách v skleníku pomôže postrek vápenatým hnojivom na list. Pri nedostatku dusíka postačuje aplikácia dusičnanu dusičitého na korene sadeníc. Na odstránenie príznakov nedostatku železa postriekajte vrch papriky síranom železnatým. Na nedostatok bóru môže pomôcť použitie špeciálneho roztoku kyseliny boritej a vody. Pri nedostatku mangánu postriekajte sadenice roztokom manganistanu draselného.
| Nedostatok živiny | Symptómy žltnutia listov | Riešenie |
|---|---|---|
| Dusík | Žltnutie a opadávanie listov (od vrchu) | Hnojenie pôdy dusičnanom dusičitým na korene |
| Horčík | Žltnutie medzi žilkami na listoch | Zabezpečenie vyváženého hnojenia |
| Vápnik | Hnedé škvrny na plodoch, zasýchanie špičiek plodov, žltnutie okrajov listov | Listová výživa vápenatým hnojivom |
| Železo | Žltnutie od stredu s charakteristickými žilkami na spodnej časti listov | Postrek síranom železnatým |
| Bór | Zakrivenie základov listov, následné žltnutie | Roztok kyseliny boritej a vody |
| Mangán | Žltnutie listov, žilky zostávajú zelené | Postrek roztokom manganistanu draselného |
2. Choroby papriky
Tak, ako väčšina rastlín, ktoré si doma pestujeme, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami. Hnedé škvrny ako známky plesne sú veľmi časté. Pleseň papriková je veľmi častá choroba, ktorá postihuje najmä listy paprík. Typickými príznakmi sú hnedé škvrny na listoch, ktoré sa postupne zväčšujú, až list úplne odumrie. Táto pleseň sa šíri najmä pri vysokej vlhkosti a teplotách okolo 20-25 °C. Fusariové vädnutie listov je hubová choroba, ktorá spôsobuje vädnutie rastlín. Listy postupne žltnú, vädnú a nakoniec odumierajú. Táto huba napáda korene rastlín a obmedzuje ich schopnosť prijímať vodu a živiny. Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Niekedy tieto škvrny prejdú až do stavu hniloby. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny. Fuzáriové vädnutie je typické hnednutím cievnych zväzkov. Pre sklerocíniové vädnutie papriky sú typické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. Tento typ vädnutia je typický pre vlhké a zle vetrané rýchliarne - skleníky a fóliovníky.
- Riešenie: Pri plesni paprikovej zaistite dostatočné vetranie medzi rastlinami a vyhýbajte sa premokreniu pôdy. Napadnuté listy je dobré tiež odstrániť. Pri fusariovom vädnutí zahŕňa prevencia použitie odolných odrôd paprík a zaistenie dobrej drenáže pôdy. V prípade napadnutia je dôležité zlikvidovať postihnutú rastlinu. Pri stolbure papriky sú preventívne opatrenia kľúčové, pretože proti vírusovým ochoreniam neexistuje priamy liek.
3. Škodcovia
Ďalším problémom pre záhradkárov sú škodcovia. Čo sa týka paprík, hmyz je hlavným vinníkom, ktorý bráni ich normálnemu rastu. Ak sa papriky pestujú v skleníku, škodcovia sa nakoniec objavia. Medzi najčastejšie škodcov paprík patria vošky, ktoré sa často vyskytujú na spodnej strane listov. Napadnutie voškami sa prejavuje skrútením listov, spomalením rastu rastlín a tvorbou medovice. Molica skleníková známa aj ako biela muška, môže potrápiť hlavne papriku pestovanú v skleníku alebo fóliovníku. Škodí tým, že cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je výrazný polyfág. Na spodnej strane napadnutých listov možno pozorovať jemnú pavučinku s kolóniami roztočcov. V dôsledku cicania rastlinných štiav sa tvoria naozaj drobné škvrny. Vijačka kukuričná je polyfágny škodca, ktorý zo zeleniny najviac poškodzuje papriku.
- Riešenie: Na vošky môžete vyskúšať prírodné postreky, alebo do svojej záhrady pozvite užitočný hmyz ako sú lienky a zlatoočky. Pri ekologickom pestovaní papriky môžete použiť prípravky na báze neemového (nimbového) oleja (KaraNimba Mikro) alebo na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (RockEffect). BiokaURTICA je vodný extrakt zo Žihľavy dvojdomej, ktorý prirodzeným spôsobom aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Taktiež pôsobí proti žravému a cicavému hmyzu. Pri moliciach je vhodné napadnuté rastliny postriekať prípravkom na to určeným. Vysádzanie zdravého rastlinného materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie proti výskytu roztočcov. Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch nasadzuje dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. Pri vijačke kukuričnej sa odporúča nepestovať papriku po kukurici a ak je to možné, vysádzať ju čo najďalej od kukuričných polí.
4. Nesprávne zavlažovanie
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo listy papriky žltnú, je nesprávne zalievanie. Keďže samotná rastlina pozostáva z viac ako 85 % vody, príliš veľa vody v pôde môže spôsobiť charakteristické zmeny na paprike. Je tiež dôležité pochopiť, že príliš málo vlhkosti zhorší stav sadeníc a ovplyvní výnos. Ak je v pôde málo vody, listy nevyhnutne začnú žltnúť, bez ohľadu na to, či je rastlina v skleníku alebo na otvorenom priestranstve.
- Riešenie: Papriky si potrpia na dostatočné zavlažovanie, 1 rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievajte ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy (rozhodne nie čerstvou studenou vodou zo studne). Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Polievať stačí raz alebo dvakrát do týždňa, ale poriadne.
5. Problémy súvisiace s teplotou
Problémy súvisiace s teplotou zvyčajne vznikajú pri výsadbe sadeníc na ich trvalé miesto - či už vonku alebo v skleníku. Počas dlhotrvajúcich chladných období prestáva koreňový systém správne fungovať, čo znamená, že rastlina nedokáže získať potrebnú vlhkosť, minerály a stopové prvky z pôdy. Ak sa sadenice nechajú zamrznúť, listy začnú žltnúť a po chvíli odpadnú spodné výhonky a za nimi aj ďalšie. Fialové zafarbenie antokyánmi je reakcia rastliny na nízke teploty. Na obrázku je typický príklad nízkých teplôt, vačšinou na jeseň, u svetlých smotanovo zafarbených paprík.
- Riešenie: Záhradníci vysádzajú papriky na základe miestnych poveternostných podmienok. Malé skleníky sa zvyčajne stavajú po príchode teplého počasia. Pri vysokých teplotách skleník otváram.
6. Nevhodné podmienky v skleníku
Nesprávne umiestnenie skleníka, stromy či budovy v okolí skleníka, zabúdanie na tienenie, nevhodne namiešaná zem, prelievanie rastlín alebo málo polievania, neudržiavaná vlhkosť vzduchu v skleníku, nedostatočné vetranie skleníka, vysoká či nízka teplota vzduchu v skleníku, vyčerpanie pôdy, nevhodná kombinácia rastlín.
- Riešenie: Zabezpečte správne umiestnenie skleníka, tienenie, vetranie, teplotu a vlhkosť. Striedajte plodiny a používajte vhodné hnojivá.
Preventívne opatrenia
Dodržiavaním týchto preventívnych opatrení a správnou starostlivosťou môžete minimalizovať riziko žltnutia listov a zabezpečiť zdravý rast a bohatú úrodu papriky vo vašom skleníku.
- Striedanie plodín: Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.
- Kontrola priesad: Vysádzanie zdravého rastlinného materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie proti výskytu škodcu. Priesady preto treba vždy dôkladne skontrolovať.
- Pravidelná kontrola: Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.
- Udržiavanie čistoty: Veľký význam majú hlavne pri pestovaní v krytých priestoroch. Ide o pravidelné ničenie burín aj v okolí skleníka či fóliovníka a o udržiavanie čistoty.
- Podpora prirodzených nepriateľov: Vošky ich majú veľmi veľa, a tak môžu pomôcť výrazne obmedziť ich populáciu.
tags: #preco #paprika #v #skleniku #zltne