Rok 2008 bol pre slovenský agrosektor významným obdobím, ktoré prinieslo zmeny v cenách poľnohospodárskych produktov, vrátane mlieka. Pochopenie faktorov, ktoré viedli k týmto zmenám, nám pomôže lepšie porozumieť dynamike trhu s potravinami. Ceny potravín sú ovplyvnené mnohými faktormi, od úrody a cien krmív až po politické rozhodnutia a globálne ekonomické trendy. V roku 2008 sa tieto faktory pretli tak, že viedli k nárastu cien viacerých komodít.
Globálna potravinová kríza a jej dôsledky
V roku 2008 svet čelil vážnej potravinovej kríze. „Sme hladní,“ kričali demonštrujúci Haiťania a podobný výkrik sa rozliehal po viacerých častiach sveta. Globálne ceny potravín rekordne rástli a pokiaľ sa neodstránia príčiny prekvapujúceho rastu, čakala najchudobnejších tejto planéty temná budúcnosť. Vážnosť situácie, ktorú riaditeľka Svetového potravinového programu OSN Josette Sheeran prirovnala k „tichému cunami“, dokladovali protesty ľudí, ktorí v rovnakom čase na rôznych miestach sveta v Egypte, Kamerune, Haiti, Indonézii, Filipínach či v Mexiku vyšli do ulíc a žiadali svoje vlády zakročiť proti rastu cien. Tie sa naozaj akoby zrazu utrhli z reťaze.
Pre obyvateľov bohatého Západu, ktorých výdavky na potraviny tvoria 10 až 20 percent spotrebného koša, bol rast cien potravín nanajvýš nepríjemnou mrzutosťou. Naopak, ľudia z rozvojových krajín, vydávajúci na jedlo 70 až 80 percent príjmov, sa ocitli celkom na hranici medzi životom, hladom a smrťou. Riaditeľka Svetového potravinového programu OSN Josette Sheeran odhadovala, že hladom je postihnutých okolo 850 miliónov ľudí a spolu so šéfom Svetovej banky Robertom Zoellickom uvádzali, že momentálna kríza uvrhne do humanitárnej katastrofy ďalších 100 miliónov ľudí.
Príčiny nárastu cien potravín a mlieka
Zdá sa, že éra lacných potravín sa končila. Po desaťročiach lacných potravín začali ich ceny náhle rásť z viacerých skutočných príčin.
1. Zmeny v ponuke a dopyte
- Nižšie úrody a suchá: Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek uviedol, že úrody obilnín a krmovín boli podstatne nižšie ako v bežných rokoch, čo mohlo viesť k nárastu cien týchto komodít. Spolu s rastom dopytu silnejúcich stredných tried v Číne a Indii sa podľa odborníkov podpisovali na raste cien aj posledné neúrodné roky a suchá napríklad v Austrálii.
- Rastúci dopyt: To, že Číňania jedli čoraz viac mäsa, sa odrazilo na stúpajúcich cenách obilia, ktorým sa kŕmi dobytok.
2. Vplyv biopalív
Za rastúci dopyt v rozvíjajúcich sa krajinách ani za zlé počasie bohatý Západ skutočne nemohol. Na súčasnom stave však niesol svoj diel viny. Ceny kukurice narástli za posledné dva roky o 30 percent aj v dôsledku toho, že Američania začali masívne subvencovať pestovanie kukurice na výrobu etanolu. Dvadsať percent americkej kukurice v roku 2008 išlo na etanol, pričom USA boli najväčším vývozcom kukurice do krajín ako Egypt či Mexiko. Európska únia si dala za cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel biopalív v zložení pohonných látok na jednu desatinu. Európski poľnohospodári tak mali - podobne ako americkí - pestovať vďaka štedrým štátnym dotáciám čoraz viac surovín na energetické (a nie potravinové) účely. Na to upozorňoval aj predchodca ministra pôdohospodárstva, Zsolt Simon, ktorý spomínal opätovné budovanie bioplynových elektrární, ktoré by mohli viesť k pestovaniu paliva namiesto potravín na úkor ornej pôdy.
3. Špekulácie na trhu
Poľnohospodársky ekonóm Gejza Blaas upozorňoval, že za nárastom cien potravín mohol byť aj iný dôvod: „Nemožno vylúčiť, že tu prišlo aj ku špekuláciám. Len čo sa totiž ukázalo, že môže nastať rast cien obilia, špekulanti ho poskupovali.“
4. Poľnohospodárska politika EÚ a protekcionizmus
„Európska únia to jednoducho s podporou poľnohospodárstva formou vysokých dovozných ciel a exportných dotácií prehnala,“ uviedol Gejza Blaas. EÚ bola zameraná na umelé udržiavanie relatívne vysokých cien poľnohospodárskych výrobkov. Tento dlhodobý protekcionizmus stláčal svetové ceny umelo nadol, čím sa poškodzovali výrobcovia na svetových trhoch, a pravdepodobne prispel k situácii v roku 2008. Brusel sa v čase rastúcich cien rozhodol prehodnotiť niektoré zo svojich politík. Aby zvýšil ponuku potravín, zrušil dovozné clá na obilie a dočasne zrušil aj povinné úhorovanie pôdy.
Zároveň sa v roku 2008 agrosektor ocitol pod tlakom zvyšujúcich sa vstupných nákladov. Agrosektor považoval za alarmujúce ďalšie roztváranie cenových nožníc, keď vlaňajšie ceny výrobkov stúpli medziročne len o 4,1 %, zatiaľ čo ceny vstupov až o 11,1 %. Najmä ceny kŕmneho obilia a kŕmnych zmesí boli vysoké do žatvy.
Ceny mlieka v roku 2008 na Slovensku a v EÚ
Priemerná cena surového kravského mlieka v Európskej únii dosahovala 27,8 eur za 100 kilogramov (v novembri, pravdepodobne koncom roka 2008 alebo začiatkom 2009, vzhľadom na kontext globálneho nárastu cien). Pokiaľ na Slovensku vzrástla cena mlieka z októbra do novembra o takmer dve eurá (z 23,24 eur na 25,16 eur), v Českej republike došlo k nárastu cien ani nie o jedno euro. Podobným tempom ako na Slovensku, rástli ceny surového kravského mlieka aj v Nemecku a v Poľsku. Pokiaľ u našich severných susedov sa ceny zvýšili o niečo viac ako dve eurá za 100 kilogramov suroviny, v Nemecku bol rast cien ešte výraznejší, dosiahol približne 2,4 eura. Oveľa miernejšie rástli ceny mlieka v Maďarsku, kde v novembri dosahovali len 23,62 eur za 100 kilogramov.
Hoci konkrétne dáta o vývoji cien mlieka v roku 2008 v poskytnutom materiáli nie sú detailne rozpracované, z celkových trendov je zrejmé, že vysoké ceny kŕmneho obilia a krmív mali priamy vplyv na náklady výroby mlieka. V máji 2008 sa spotrebiteľské ceny, merané harmonizovaným indexom, na medziročnej báze zvýšili o 4,0 %. V cenách tovarov zaznamenali rýchlejší medziročný rast ceny priemyselných tovarov, ako aj ceny potravín. Medziročná dynamika cien potravín sa zvýšila, aj keď pri spracovaných potravinách (vrátane mlieka, mliečnych výrobkov a vajec) došlo k medzimesačnému zníženiu cien, celkový ročný trend smeroval k nárastu.
Vnímanie cien na prelome rokov 2008/2009
Podľa Štatistického úradu síce v prvej dekáde januára (2009) vzrástli ceny vybraných tovarov a služieb v porovnaní s poslednou dekádou 2008 o 0,5 percenta, v nasledujúcich desiatich dňoch však došlo k 0,1-percentnému poklesu. Väčšina Slovákov si myslela, že spotrebiteľské ceny počas prvého mesiaca používania spoločnej európskej meny stúpli, hoci hrozivé scenáre sa nenaplnili. Tento rozdiel vnímania cien, kde ľudia vnímajú situáciu horšie ako v skutočnosti je, bol spôsobený najmä subjektívnym pocitom z prechodu na euro.
tags: #preco #v #2008 #stupli #ceny #mlieka