Slovenská republika, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, upravuje predaj potravín prostredníctvom rozsiahlej legislatívy. Táto legislatíva sa zameriava na zabezpečenie bezpečnosti potravín, ochranu zdravia spotrebiteľov a informovanosť o produktoch.
Premýšľate nad podnikaním, no nechcete byť celý deň zatvorení v kancelárii? Máte radi prírodu, zvieratá alebo práce v záhrade? Možno tomu neuveríte, ale všetky spomenuté činnosti je možné zosúladiť do tzv. predaja z dvora.
Domáci chutí najlepšie. Predaj z dvora predstavuje alternatívny spôsob predaja potravín, ktorý umožňuje malým producentom predávať svoje výrobky priamo spotrebiteľom. Domáci chlieb môže byť tiež predávaný týmto spôsobom, avšak za dodržania určitých pravidiel a legislatívnych požiadaviek.
Čo je Predaj z Dvora?
Predaj z dvora má presne stanovené pravidlá. Predávajúci musí byť prvovýrobca. Môže ísť o predaj produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu, prípadne výrobkov. Musí však ísť o predaj vo vlastnom mene, na vlastný účet a konečnému príjemcovi. Ak predávate produkty, na ktoré ste si kúpili suroviny, porušujete pravidlá.
Legislatívne Požiadavky a Registrácia
Predaj z dvora sa riadi Nariadením vlády SR č. 100/2016, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 360/2011 Z.z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarňam.
Nutnou podmienkou je ale registrácia na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z.z. ustanovuje požiadavky na niektoré prevádzkarne (s malým objemom výroby) a hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, pričom prevádzkovateľ (aj FO-nepodnikateľ) je na vykonávanie činností ustanovených týmto nariadením vlády osobitne zaregistrovaný alebo schválený podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti.
Každý prevádzkovateľ vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku oznámi podľa osobitného predpisu 7) príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín [§ 21 ods. 1 písm. b) a d)] každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie. Orgány úradnej kontroly potravín uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) a c) vedú aktuálne zoznamy registrovaných prevádzkarní podľa odseku 1.
Ak fyzická osoba - nepodnikateľ nebude sústavne vykonávať činnosť a prioritne za účelom dosahovania zisku, tak sa podľa § 3 ods. 4 živnostenského zákona takáto činnosť nepovažuje za živnosť a nie je ani podnikaním podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pretože nie je naplnený znak účelu a obvykle ani sústavnosti.
Pri spracovaní potravín, vrátane domáceho chleba, musíte byť držiteľom potravinárskeho preukazu.
Nariadenie 360/2011 Z.z. ustanovuje hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov. Nariadenie vlády 360/2011 neupravuje, či do výrobkov vyrobených podľa § 7a je alebo nie je možné pridávať iné zložky. Z praktickej aplikácie však vyplýva, že bez pridania inej zložky, ktorá nepochádza z vlastnej pestovateľskej činnosti, napr. soli do cesta, by bol výrobok pre spotrebiteľa chuťovo neakceptovateľný.
Finančné a Obchodné Podmienky
Ak predávate z dvora ako nepodnikateľ postačí, ak budete pri predávaní tovaru vystavovať len príjmové doklady a budete si viesť evidenciu príjmov aj výdavkov. Predaj z dvora nevyžaduje povolenie na podnikanie, a preto ani registračnú pokladnicu.
Na používanie registračnej pokladnice musíte splňať 3 podmienky (byť podnikateľ, mať tovar na predaj a predávať za hotové). Pokiaľ ste FO nepodnikateľ, tak registračnú pokladňu nepotrebujete. Tovar predávate formou kúpno-predajnej zmluvy s príjmovým dokladom.
Fyzická osoba nepodnikateľ vám môže predať vlastné roľnícke prebytky formou kúpno-predajnej zmluvy a príjmovým dokladom. Do výšky 500.- euro/rok je to nezdaniteľné, všetko, čo je nad túto sumu je FO povinný priznať v daňovom priznaní § 8 príležitostný príjem.
Je dôležité vedieť, že podľa Nariadenia vlády 360/2011 nie je možné produkty z dvora predávať formou internetového alebo iného sprostredkovateľského predaja. Predaj z dvora je predaj priamo konečnému spotrebiteľovi, alebo maloobchodu, takže si musíte vytvoriť maloobchod, ak chcete predávať napríklad v e-shope.
Investovali ste do prenajatých priestorov? Pozor na pravidlá technického zhodnotenia a odpisov – ...
Limity a Druhy Predávaných Produktov z Dvora
Limitované je aj množstvo predaného tovaru za rok. Rastlinné produkty môžete predávať v surovom stave, prípadne ich môžete spracovávať v kuchyni na vlastnej farme. Takto môžete ponúkať napr. aj kompóty, zeleninové šťavy, lekvár, pagáče, lokše alebo sirupy. V prípade rastlinných produktov je nutné evidovať množstvo, dátum a druhy.
Obmedzenia Množstva Predávaného Tovaru pri Predaji z Dvora (ročne)
| Druh Produktu | Limit (ročne) | Poznámka |
|---|---|---|
| Spracované produkty z obilia a zemiakov (napr. lokše, pagáče, cestoviny) | do 400 kg hmotnosti suroviny | Relevantné pre pečivo |
| Zrno obilnín, pohánky, ciroku, prosa, láskavca | do 500 kg | Z každého druhu |
| Suché strukoviny | do 500 kg | |
| Olejniny | do 500 kg | |
| Konzumné zemiaky | do 2 000 kg | |
| Hlúbová zelenina | do 2 000 kg | |
| Plodová zelenina | do 500 kg | Z každého druhu |
| Koreňová zelenina | do 500 kg | Z každého druhu |
| Cibuľová zelenina | do 200 kg | |
| Struková zelenina | do 300 kg | |
| Listová zelenina | do 150 kg | |
| Jadrové ovocie | do 2 000 kg | |
| Kôstkové ovocie | do 1 000 kg | |
| Bobuľové ovocie (vrátane hrozna) | do 250 kg | Na priamy konzum |
| Škrupinové ovocie nelúpané | do 700 kg | |
| Byliny | do 50 kg | |
| Pestované huby | do 50 kg | |
| Spracované ovocie (lekvár, džem, kompót) | do 1 250 kg hmotnosti suroviny | |
| Spracovaná zelenina (nakladaná, sterilizovaná) | do 1 250 kg hmotnosti suroviny | |
| Kvasená kapusta | do 500 kg hmotnosti suroviny | |
| Pestované konzervované huby | do 50 kg hmotnosti suroviny | |
| Pestované sušené huby | do 50 kg hmotnosti suroviny | |
| Sirupy, ovocné a zeleninové šťavy | do 1 250 kg hmotnosti suroviny | |
| Sušené kuchynské byliny | do 50 kg hmotnosti suroviny | |
| Pochutiny na báze spracovaného ovocia a zeleniny | do 100 kg hotového výrobku | Najmä sušené ochutené semená olejnín |
| Ovocné čaje a octy | do 200 l |
Niektoré produkty však predávať nesmiete: Filetované ryby, Výrobky z mlieka - tvaroh, syr, maslo, Balené a roztriedené vajíčka, Klobásy, párky a ďalšie mäsové produkty, Balenú, krájanú a lúpanú zeleninu.
Prvovýrobca dodávajúci med z vlastnej produkcie priamo konečnému spotrebiteľovi nemôže vyrábať a dodávať aj medovinu.
Domáci Kváskový Chlieb - Oplatí sa?
Upečiť si doma svoj kváskový chlieb je niečo dokonalé. Celý dom je prevoňaný atmosférou života a naše vnútorné „Ja“ rastie vytiahnutím chleba z rúry. A najmä pri počúvaní následnej chvály od okolia. Domáci kváskový chlieb nie je ťažká tehla kyslej chuti, ako tvrdia niektorí. Je to nadýchaný, mäkký balón plný bubliniek, pokrytý chrumkavou kôrkou.
Cena doma upečeného kváskového chlebíka zaujíma asi každého. Aj nás. A tak sme zobrali papier, pero, vytiahli šanóny s faktúrami za elektrinu, dokonca sme zamestnali našimi babskými „elektrikárskymi a vodárskymi“ otázkami asi 50 chlapov (naozaj ich bolo toľko) a vypočítali sme to. S našimi prepočtami sa s vami podelíme.
Samozrejme je logické, že výsledná výška ceny upečeného chleba je priamo úmerná s cenou použitých potravín. Akú múku použijeme, čo všetko do cesta pridáme. To všetko vplýva na výslednú cenu. Chlieb upečený zo základných múk bude teda lacnejší, ako ten nutrične nabitejší. Pre naše podrobné výpočty sme si zvolili základný recept - Pšenično-ražný kváskový chlieb z knihy „Kváskovanie-Recepty z kvásku“. Chceli sme zistiť priemernú cenu chleba, aby sme ľahšie mohli zistiť, či sa pečenie doma oplatí.
Samozrejme energia vložená do prípravy a čas strávený pri práci s cestom sa započítať nedá, cena nie je objektívna (každý má svoju cenu za prácu). V každom obchode sú ceny a aj kvalita múky iná. V poslednom čase, kedy nastáva „boom“ domáceho pečenia pekárenských výrobkov, aj mlyny ponúkajú malopredaj. Drvivá väčšina z nás chodí do obchodu a sleduje cenu a kvalitu.
Pre podrobné prepočty sa zohľadňujú aj náklady na vodu a elektrickú energiu. Vodné- stočné, distribúcia vodovodom +DPH. Ako nám bolo vysvetlené, máme len jeden vodomer a pre vodárne platí, že koľko vody si kohútikom pustíme- vodné, toľko si zarátajú aj za odvedenie vody- stočné. Aj keď ho použijeme na varenie a do odpadu nejde. Tie cca 2 - 3 deci, ktoré tam ulejeme, by sme mohli oželieť v počítaní, ale ak sme oslobodení od pekární a chlieb si pečieme 1-2 krát týždenne, za 52 týždňov minieme približne 15-16 litrov vody. A to už nás cena zaujíma.
Soľ - ani tú sme pri výpočtoch nevynechali. Aj keď si podobne, ako u vody, môžeme myslieť, že to je tak malá položka, že ju počítať nemusíme. Naozaj jej cena je mizivá.
Kvások - čuduj sa svete, toto je najdrahšia položka zo surovín v pomere jej použitia do receptúry. Áno, ceny sa pohybujú od 0,15 eur až po 0,81 eur za 25 g (jeden balíček) v supermarketoch, v bio obchodoch je to ešte viac. Alternatíva, ako ušetriť na tejto položke, je vcelku aj vábivá - rastie v Tatrách. Kto má na severe chalupu, rodinu alebo možnosť si ísť nazbierať, rodinný výlet to istí a máme o položku vo financiách menej.
Odrazový mostík bola pre nás naša rúra a pečenie na plechu. Toto bol pri výpočtoch najväčší boj. Zistiť, koľko vlastne stojí hodina pečenia rúry? Rúra po zapnutí ide na plný výkon, než dosiahne požadovanú teplotu - pre náš chlieb je to 250´C, čiže vo všeobecnosti maximálna teplota rúry (naša má 250´C po 25 minútach). Následne 5 minút čakáme na „vyhicovanie“ plechu, na ktorom pečieme. Po vložení bochníka pečieme na plný výkon 10 minút. To už sme na 40 minútach pečenia maximálneho výkonu. 20 minút potom dopekáme na 200´C, čo znamená, že rúra ide nejakú dobu na zotrvačnosť, než sa ochladí a potom ešte chvíľu „prikúri“. Finálne pečieme asi hodinu.
Doma upečený kváskový chlebík v tomto zložení vyšiel na necelých 1 eur a 14 centov! Preto ak si myslíme, že kupovaním chleba v obchode šetríme peniaze, nie je to pravda. Navyše, všetci dobre vieme, že chlieb z obchodu má v zložení rôzne „zlepšováky“, ktoré nepodporujú naše zdravie.
Áno, je pravdou, že piecť doma vás stojí viac času, ako zájsť do obchodu. Kváskovať sa dá i popri práci a aj popri deťoch. Kváskovanie môže byť pre každého relaxom. Stačí vniesť do života trochu organizácie a rozhodnúť sa radšej pre kvalitu, než kvantitu.
Investovali ste do prenajatých priestorov? Pozor na pravidlá technického zhodnotenia a odpisov – ...
Kvalita vs. Cena: Domáce a Komerčné Pečivo
Tajomstvo nášho pečiva je jednoduché: tradičné receptúry cesta len zo základných ingrediencií a pečenie v peci na dreve. Dopekané pečivo síce ťahá v porovnaní s čerstvým za kratší koniec, no aj tak sa stále teší obľube u obchodníkov. Tí ho vyhľadávajú najmä pre to, že dokáže pokryť dopyt zákazníkov hlavne vo večerných hodinách. U domácich pekárov sú „dopekance“ tŕňom v oku.
Vyčítajú im dlhú dobu trvanlivosti v zmrazenej podobe, vyšší počet pomocných látok, extrémny teplotný šok, či riziko nesprávnej manipulácie. Zároveň však priznávajú, že pri použití rovnakých surovín by výživová hodnota čerstvého aj dopekaného pečiva mala byť rovnaká. „Rozdiel môže byť v obsiahnutej vode vo výrobku. Preto sa do mrazených zvyknú pridávať pri miesení aditívne zlepšujúce látky, ktoré bránia jej vyparovaniu,“ povedal pre portál NášVidiek.sk výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.
Domáci pekári hovoria, že dopekané pečivo vydrží v zmrazenej podobe šesť mesiacov až dva roky. Závisí to od technologických postupov a skladovacej teploty, ktorá by mala byť minimálne - 18 °C. Čerstvé pečivo a chlieb sa od zamiesenia cesta, spracovania a upečenia musia dostať k zákazníkovi do 12, respektíve 24 hodín.
„Rizikom u mrazeného pečiva je možný neodborný proces rozmrazovania a dopekania, ako aj nedodržanie základnej hygieny pri dopekaní na predajni,“ argumentuje Lapšanský. Dodáva, že pri nedostatočnom rozmrazení sa výrobok nemusí tiež dostatočne dopiecť. Upozorňuje, že ak sa pečivo neodborne rozmrazí a v určenom čase nedopečie podľa technologického procesu, môžu v ňom nastať nežiadúce mikrobiologické zmeny.
Pekári z Liptova hovoria, že dopekanie pečiva už má svoj boom za sebou. Ide proti ich presvedčeniu. Zdôrazňujú, že kvalita sa nerovná nízkej cene. „Lacné pekárske a cukrárske výrobky jednoducho nemôžu byť kvalitnejšie ako tie poctivé, no drahšie,“ konštatuje generálny riaditeľ Liptovských pekární a cukrární Včela - Lippek Slavomír Moravčík. „Zákazník si čoraz viac všíma, čo kupuje a konzumuje. Zdravej výžive už venuje adekvátnu pozornosť,“ dopĺňa Moravčík.
tags: #predaj #domaceho #chleba