Každý človek má rôzne potreby, no niektoré máme všetci rovnaké. Napríklad jedlo je jednou z rovnako dôležitých fyziologických potrieb každého z nás. Kedy sa základná potreba tela premení na diagnózu? Pre niektorých ľudí sa vzťah k jedlu stáva komplikovaným, plným strachu, úzkosti alebo nekontrolovateľných túžob. Mladá žena, ktorá ako zázrakom donosila dve deti, sa snažila zmeniť svoje stravovacie návyky. Tridsaťročná Britka April Griffithová od detstva neje nič iné ako sendviče so syrom a čipsy. Ako uviedla pre server Mirror.co.uk, bojí sa, že čokoľvek iné by sa jej zaseklo v krku a začala sa tým dusiť. Okrem miernej nadváhy jej chýba mnoho potrebných vitamínov a minerálov.
Menej šťastia mal jej nemenovaný spoluobčan. Pred štyrmi rokmi navštívil svojho všeobecného lekára s tým, že sa cíti unavený a chorý. „V jeho kostiach sa rapídne znížil obsah minerálov, čo je u chlapca v jeho veku naozaj šokujúce,“ povedala pre portál BBC doktorka Denize Atanová, ktorá ho ošetrovala. Tieto príklady ukazujú, že nezdravý vzťah k jedlu môže mať vážne dôsledky na fyzické aj psychické zdravie.
Mozog a jedlo: Prečo myšlienka na jedlo ovplyvňuje naše telo?
Všetko to začína, keď prvýkrát ovoniate alebo vidíte jedlo. Mozog si pamätá predchádzajúce skúsenosti s konkrétnym jedlom alebo ročným obdobím a človek produkuje sliny. Žalúdok začne vylučovať šťavy a začínajú pracovať aj hormóny. Inými slovami, telo spustí proces trávenia, a to na základe vône, pohľadu alebo myšlienky na jedlo. Rovnako mozog dáva signály telu, aby sa pustilo do práce. Hladina cukru v krvi sa znižuje v dôsledku produkcie hormónu inzulínu. Signál, ktorý je vyslaný týmto poklesom hladiny cukru v krvi, spôsobuje, že mozog chce zabrániť nedostatku energie, čo znamená, že chce začať jesť. Myslenie na jedlo vedie k tomu, že chceme jesť čo najskôr.
Výskumy ukázali, že mozog môže tiež pomôcť s pocitom plnosti. Ak si budeme myslieť, že jedlo bude obzvlášť sýte, budeme sa cítiť sýti skôr. Tvoj mozog je neuveriteľne inteligentný orgán. Je to čistá chemická reakcia. Záznam v pamäti: Telo si tento príjemný stav veľmi rýchlo zapamätá. Tento proces je z fyziologického hľadiska takmer identický s tým, čo sa deje pri iných formách závislostí.
Ak sa vzťah mozgu k jedlu naruší, môže sa stať, že myšlienka na jedlo nespustí príjemnú anticipáciu, ale naopak, vyvolá nepríjemné pocity, vrátane nevoľnosti alebo úzkosti.
Potravinová závislosť: Keď sa jedlo stane drogou
Mnoho žien sa roky trápi v tichosti, pretože veria krutému mýtu, že zlyhávajú len kvôli svojej slabej vôli. Závislosť na jedle je reálny, veľmi vyčerpávajúci a často prehliadaný problém. Možno si občas hovoríš, že slovo "závislosť" je predsa len trochu prisilné. Veď jedlo potrebujeme k prežitiu, nemôžeme s ním predsa len tak zo dňa na deň skoncovať, ako sa to dá urobiť s inými návykovými látkami. A presne toto je ten hlavný dôvod, prečo je závislosť na jedle jedna z najnáročnejších výziev na zvládnutie.
O potravinovej závislosti sa verejne hovorilo už veľmi dávno, no vedecky potvrdená je len krátko. Od roku 1993 rôzne vedecké pokusy dokázali, že pre niektorých ľudí je táto závislosť porovnateľná so závislosťou na návykových látkach, dokonca ju niekedy aj nahrádza. Zväčša je spôsobená potravinami bohatými na rafinované cukry, tuky a soľ. Chutné potraviny, podobne ako návykové látky, môžu vyvolať pocit radosti a upokojenia spojenú so zvýšenou hladinou dopamínu v mozgu. Pocit eufórie z jedla zatieňuje pocit plnosti, čo spôsobuje nekontrolovateľné prejedanie.
Ľudia, ktorí vykazujú príznaky závislosti jedia viac a viac, len aby zistili, ktoré potraviny im vyhovujú a ktoré nie. A práve tu vzniká vysokopercentný predpoklad pre vznik nadváhy až obezity. Závislosťou na jedle môžu trpieť aj ľudia s ideálnou tabuľkovou váhou - majú len viac šťastia, že sa ich telo dokáže lepšie vysporiadať s nadbytočným príjmom kalórií (napr. nadmernou fyzickou aktivitou). Závislosťou na jedle trpia približne 2 % obyvateľstva a každým rokom tieto čísla stúpajú.
Niektorí odborníci tvrdia, že zbaviť sa závislosti na jedle je ešte náročnejšia úloha ako zbaviť sa závislosti na návykových látkach. Zdôvodňujú to faktom, že závislá osoba sa s jedlom naďalej musí stretávať, či už pri jeho nakupovaní, varení alebo priamo stravovaní. Jednoducho napísané, nemôže dať zo dňa na deň červenú stravovaniu. Veda sa stále snaží pochopiť túto závislosť a nájsť možnosti najvhodnejšej liečby. Hranica medzi tým, kedy si len radi doprajeme dobré jedlo, a tým, kedy už ide o rozvíjajúcu sa závislosť, býva veľmi tenká.
Hlbšie korene problému: Prečo vzniká nezdravý vzťah k jedlu?
Odpoveď je komplexná. Závislosť na jedle nevzniká z jednej jedinej príčiny. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, aj keď faktory, ktoré vedú k jej vzniku sú porovnateľné s ostatnými poruchami príjmu potravy. Ide o kombináciu vyplývajúcu zo psychologických, biologických a environmentálnych faktorov. Väčšinou sa však spája s duševnými poruchami. Takmer polovica závislých ľudí trpí depresiami, pociťuje hnev, smútok, úzkosť, menejcennosť, sklamanie a iné negatívne pocity a psychické problémy. Títo ľudia si vytvoria závislosť, aby zabudli na určité bolesti v živote, rodinné krivdy, pracovné a iné stresy a pod.
Obrovský tlak v práci, starostlivosť o deti a snaha vyzerať dokonale vyháňajú náš stresový hormón kortizol do závratných výšin. Ako sme podrobne rozoberali v článku Stres a jeho vplyv na chudnutie, telo v chronickom strese doslova "kričí" po rýchlej energii. Potravinársky priemysel presne vie, čo robí. Obrovské množstvo dnešných sladkostí či fast foodov je umelo navrhnutých tak, aby obsahovali dokonalú kombináciu cukru, tuku a soli. Tieto jedlá doslova "hacknú" tvoj mozog a vyvolajú v ňom neprirodzene vysokú dávku dopamínu.
Ak si celé roky držala prísne diéty a trápila si sa hladom, tvoje telo a psychika sú extrémne vyčerpané. Keď si niečo zakazuješ, prirodzene po tom začneš túžiť miliónkrát viac. Extrémna reštrikcia vždy vedie k extrémnemu prejedaniu.
Tiež je dokázané, že často postihuje viac členov jednej domácnosti. Z čoho vyplýva, že korene vzniku môžu byť dedičné, prípadne odsledované od iných členov v domnienke ideálneho konania. Deti sú často svedkami zlých modelových situácií (sladkosť za odmenu, sladkosť na upokojenie a pod.). Prípadne môže ísť o nevedomosť v stravovaní - ľudia si myslia, že sa stravujú ideálne, aj keď to tak nie je (jedia v častých intervaloch, nezdravo, väčšie porcie, rýchlo a pod.). Neustále prejedanie tiež môže byť spôsobené ako vedľajší účinok liekov, ktoré ovplyvňujú chuť do jedla.
Prekonanie závislosti od jedla?
Príznaky, ktoré netreba podceňovať
Poznáš ten pocit, keď sa po celom dni konečne zastavíš, dom stíchne, ty si sadneš na gauč a zrazu máš pocit, že ak si okamžite nedáš niečo sladké, doslova vybuchneš? Ak si sa našla vo viacerých bodoch z nasledujúcej tabuľky, závislosť na jedle príznaky už u teba s najväčšou pravdepodobnosťou môžu byť naplno rozvinuté.
| Príznaky potravinovej závislosti |
|---|
| Na jedlo myslíš neustále - cca 18 hodín denne. |
| Nikdy neskočíš s porciou jedla tak, ako si naplánuješ - aj keď už necítiš pocit hladu, pokračuješ v jedení. |
| Často si denne dopraješ určité potraviny len preto, že na ne máš jednoducho chuť. |
| Ak nemáš určitú potravinu práve doma, si schopná utekať po ňu okamžite do obchodu. |
| Často konzumuješ jedlo za účelom zníženia negatívnych emócií - zlepšenia nálady a zníženia stresu. |
| V súvislosti s jedlom cítiš úzkosť, slabosť, depresiu, pocit viny a menejcennosti. |
| Dávaš prednosť stravovaniu osamote, v tajnosti. |
Následky prejedania a narušeného vzťahu k jedlu
Podobne ako závislosť na návykových látkach, aj závislosť na jedle má na nás negatívny dopad. Môže byť hlavným dôvodom rozpadu vzťahu, problémov v rodine, zhoršenia zdravia, problémov na pracovisku a veľa iných.
Fyzické zdravie
- Neustále kolísanie hmotnosti ničí tvoj metabolizmus.
- Výrazne sa zhoršuje stav tvojho trávenia, čo sme opísali v článku Črevný mikrobióm a chudnutie: Ako ho ovplyvňuje?
- Časté následky zahŕňajú cukrovku, vysokú hladinu cholesterolu, nadváhu a obezitu.
Psychické zdravie
- Každé zlyhanie prehlbuje tvoj pocit beznádeje.
Vzťahy a izolácia
- Kvôli hanbe za to, ako ješ, alebo ako vyzeráš, začneš odmietať pozvania von.
Špecifické reakcie tela na prejedanie
Potravinová kóma
Veľa ľudí uvádza, že sa po jedle cítia unavení a po večeri trpia potravinovou kómou, inak povedané, ospalosťou alebo únavou, ktorá zvyčajne vzniká, ak toho zjeme veľa. Nie je to domnienka, ale fakt. Pocit ospalosti po zjedení väčšieho objemu jedla je výsledkom produkcie veľkého množstva inzulínu. To spôsobuje zvýšenie hladiny cukru v krvi, čo nás môže unaviť. Je teda veľmi pravdepodobné, že ak sa prejete, príde na rad potravinová kóma.
Problémy s trávením
Málokto nemá rád sladké. Sviatky sú často spojené so sladkými dobrotami, ktoré na nás striehnu všade, kam sa pohneme. Ľahko sa môže stať, že zjeme príliš veľa cukru, čo môže viesť k tomu, že cukor prejde zo žalúdka do čriev príliš rýchlo. Cukor sa spojí s množstvom tekutín, čo môže spôsobiť, že po večeri budeme musieť navštíviť toaletu.
Ak máte po večeri nafúknuté brucho, je možné, že ste jedlo poriadne neprežúvali. To sa stáva často, keď jete veľa a príliš rýchlo. Aby ste sa vyhli pocitu nafúknutia, skúste spomaliť, vychutnajte si jedlo a uistite sa, že ho dostatočne žujete. „Najväčším nebezpečenstvom prejedania sa je rýchle naplnenie tráviaceho systému, hlavne žalúdka, ktorý nestíha rozložiť a pripraviť sústa na trávenie v črevách. Tým sa spomalí transport potravy a jeho trávenie v žalúdku, ale keďže prísun zvonka trvá, žalúdok jednoducho prestane rozkladať potravu a posúva ju nestrávenú do čriev. A pri sviatočných pokrmoch veľmi často ide o nebezpečnú zmes sladkých a mastných pokrmov, ktoré sa v nerozloženom stave usádzajú na steny žalúdka a čriev a spôsobujú prekážky v transporte, a z toho vyplývajúce zápchy, bolesti a kŕče. Usádzanie zvyškov potravy je príčinou väčšiny chorôb tráviaceho systému,“ hovorí MUDr. Oto Sova, CSc.
Ďalším dôvodom nafukovania môžu byť nápoje sýtené oxidom uhličitým. „Navyše pitie chladených nápojov pri konzumácii veľkého množstva jedla znižuje enzymatickú aktivitu, a tak žalúdok neraz presunie nedostatočne strávenú potravu do čriev,“ dopĺňa doktor Sova. Tu môžu pomôcť saponíny: „Tieto ťažkosti v podstatnej miere dokážu pozitívne ovplyvniť saponíny, prírodné látky z yukky, ktoré znížením povrchového napätia zmenia vnútorný povrch tráviaceho traktu na veľmi klzký a prispievajú k tomu, že sa na ňom nemôže nič „uchytiť. DIAMOND YACCA doctor sova® obsahuje steránové saponíny, ktoré pôsobia práve v tráviacom systéme (okrem toho obsahuje aj terpenové saponíny, ktoré napomáhajú prečistiť cievny, lymfatický a nervový systém). Steránové saponíny prispievajú k rozpúšťaniu mikroskopických usadenín z črevných stien a ich vylúčeniu z organizmu,“ hovorí lekár a vedec MUDr. Oto Sova, CSc., ktorý sa výskumu saponínov venuje 33 rokov. Ľudská populácia reaguje na začiatok užívania saponínov v prípade tráviaceho traktu dvojakým spôsobom. Časť užívateľov môže mať ešte väčšiu zápchu a nafukovanie a časť môže mať hnačku, oba stavy sú však iba prechodné.
Pocit nevoľnosti
Chutné sviatočné jedlo väčšinou neobsahuje len veľa cukru, ale aj tuku. Čo môže spôsobiť nevoľnosť, pretože trávenie tuku zaberie telu viac času ako trávenie iných zložiek jedla a celkovo spomaľuje tento proces. Môže to tiež znamenať, že žalúdok je príliš plný a telo už nechce jedlo spracovať a chce ho vypudiť.
Problémy so spánkom
Spomenuli sme potravinovú kómu, pri ktorej sa po jedle cítime unavení. Opakom je ale aj možný efekt nepokojnosti, pocit, ktorý nastáva v čase, keď sa snažíme zaspať. Keď telo prijíma veľa cukru (glukózy), môže nás to udržiavať v bdelom stave. Preto je potrebné dopriať telu čas na strávenie jedla predtým, ako si pôjdeme ľahnúť.
Skutočné príbehy: Boj s posadnutosťou jedlom
Príbeh mladej ženy posadnutej jedlom ukazuje, ako môže byť vzťah k jedlu devastujúci. April Griffithová je od detstva odkázaná len na sendviče so syrom a čipsy, pretože sa bojí, že by sa iným jedlom zadusila, čo jej spôsobuje nedostatok vitamínov a minerálov.
Dvadsaťdvaročná Betka Vojtušová, ktorá začala trpieť poruchami príjmu potravy v pätnástich rokoch, spomína: „Musíme sa vrátiť na začiatok, aby vám moja závislosť dávala zmysel. Tá jedna vec - jedlo - ma oddeľuje od detstva. Vtedy neovládalo môj život, vtedy nebolo všetko o počte koláčov, ktoré zjem na oslave, aby to nevyzeralo podozrivo. Poznámky okolia neboli také bolestivé...“ No nielen nimi. Poraziť musela aj pocit hanby, ktorý sa jej nerozlučne spojil s jedením. Za posteľou sa jej hromadili obaly od čokolád a keksíkov alebo papieriky od cukríkov. Pri nevinnej otázke, či má chuť na niečo sladké, sa túžila prepadnúť pod zem. Zakaždým si vymyslela, že nevie nájsť nožničky, ide sa napiť vody alebo musí splniť inú „životne dôležitú“ povinnosť.
Stálo ju extrémne veľa času a úsilia, kým sa znovu naučila jesť intuitívne. Až keď začala po rokoch opäť cítiť hlad a sýtosť, mohla si povedať, že pomyselného démona porazila. Nateraz. Závislosť je totiž doživotné chorenie - stačí jeden chybný krok a človek sa môže znova ocitnúť v područí démona, ktorého roky držal na uzde. Hoci to Betka explicitne nepovedala ani psychologičke, ona sama vnímala nezdravý vzťah k jedlu ako závislosť. Jedlo úplne ovládlo jej život: spútalo myseľ, určovalo jej každodenný rytmus, devastovalo jej sebavedomie, dostávalo ju do izolácie a poškodzovalo vzťahy.
Betka pochádza zo Zborova, malej dediny pri Bardejove, kde poznámky na postavu a vzhľad boli vždy považované za normálne. „Blízki komentovali aj vlastné telo - a nemali k nemu dobrý vzťah. Bola to úplne bežná aktivita,“ začína mladá žena svoje rozprávanie exkurzom do detstva. Na prvý pohľad nevinné slová sa malej Betke dostali hlboko pod kožu. Jedlo začalo byť „problémom“ už na základnej škole. Dovtedy bolo obyčajným palivom: jedla, aby mala energiu behať či liezť na stromy s kamarátmi. Podľa vlastných slov bola šťastným a bezstarostným dieťaťom.
V trinástich rokoch si začala uvedomovať, že jej blízki a známi často komentujú, čo a koľko zje. Zdalo sa jej, že im nikdy nevyhovie. „Ak som jedla málo, nemohla som odísť od stola, kým nedojem. Ak som jedla veľa, nepatrilo sa zjesť až toľko,“ vysvetľuje. Neskôr pribudli aj narážky na jej vzhľad, zabodávajúce sa ako ostne do citlivej a zraniteľnej duše dospievajúcej dievčiny. Dodnes si pamätá, ako jej kamarát povedal, že by mala mať menšie stehná. Iba tým potvrdil a legitimizoval všetky kritické komentáre dopadajúce na jej adresu zo strany rodiny a kamarátov.
Zranená tínedžerka napokon našla vlastný spôsob, ako sa postarať o to, aby už nič podobné nemusela počúvať. „Začala som cvičiť - drepy, zhyby... A chorobne pridávať opakovania,“ konkretizuje. Dostala sa k stovkám denne. Niekedy v tom čase začala na internete vyhľadávať informácie o anorexii a bulímii. Spočiatku preto, aby dievčatám pomohla. V snahe zmeniť ich pohľad na život im ukazovala štatistiky úmrtnosti ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy. Výsledkom Betkinho snaženia bol však paradox - zmenila samu seba. Zapáčila sa jej predstava vlastnej super štíhlej postavy.
„Moja optika sa úplne zmenila. Pochopila som, prečo to robia. A začala som hľadať spôsoby, ako jednoduchšie chudnúť. Už to nebolo o poznámkach ostatných, ale o mojej túžbe mať všetko pod kontrolou a byť dokonalá - v učení, krúžkoch, písaní do časopisu, v speve. Robiť všetky aktivity a byť pri tom hlavne chudá,“ približuje kritériá a normy, ktoré vymedzovali jej niekdajšiu predstavu o úspechu a spokojnosti. Stanovila si niekoľko cieľov: najprv 50 kilogramov, potom 48, až napokon spadla na váhu 43 kilogramov - pri výške 165 centimetrov! Na porovnanie, dospelý človek by mal podľa odborníkov prijať za deň približne 2000 kalórií. Veľakrát jedla od hladu obväzovú vatu alebo hltala vzduch, aby mala pocit plného žalúdka. Dnes Betka považuje danú etapu života za anorektickú. Žiaden lekár jej to síce vtedy nepotvrdil - nepripúšťala si totiž, že má problém a mala by vyhľadať odbornú pomoc -, ale spôsob jej stravovania či skôr nestravovania zodpovedal príznakom mentálnej anorexie: radikálne obmedzovanie sa v jedle, negatívny obraz o vlastnom tele i samej sebe, relatívne rýchla strata hmotnosti...
Postupne však zistila, že vysnívanej váhe nemusí obetovať obľúbené sladkosti ani iné nezdravé potraviny. Stačí zvýšiť kalorický výdaj - teda pridať fyzickú aktivitu. Hoci už dovtedy cvičila veľa, potrebovala cvičiť ešte viac, aby si mohla dopriať čokoládu či cukríky. Svoj život začala úplne podriaďovať jedlu. Presnejšie tomu, koľko čoho zje. „Každý deň som sa tešila už iba na to, keď prídem domov a dám si niečo extrémne sladké. A hlavne - bude toho veľa,“ opisuje. Časom prestala jesť normálnu stravu.
Nekontrolované dávky sladkostí postupne nedokázala kompenzovať ani prílišným cvičením. Až kým neobjavila rýchlejší a efektívnejší spôsob, ako sa zbaviť prebytočných kalórií: vracanie. Stala sa majsterkou v tom, koľko dokáže naraz zjesť a vzápätí vyvrátiť. Vďaka pravidelnému „rituálu“ zistila, že najťažšie sa dávi čokoláda a keksíky. A tiež sa naučila vracať potichu. Keď bolo najhoršie, v kúpeľni si pustila nahlas hudbu, aby ju nikto nepočul. V tom čase vnímala potraviny len cez čísla - nedokázala existovať bez kalorických tabuliek. Hovorí, že niekedy vtedy sa začala chorobná posadnutosť jedlom. Odmietanie bežných pokrmov, nadmerné cvičenie a dávenie sa stali zákonom, ktorý v jej živote platil takmer šesť rokov. Betka sa medzitým dostala na strednú školu. Telo a psychika už však prestávali zvládať extrémny životný štýl. Organizmus si začal pýtať to, čo mu tak dlho odopierala.
Poslednou kvapkou bola pandémia koronavírusu. Izolácia počas karantény, chýbajúca socializácia a obavy z budúcnosti u Betky definitívne spustili problém, ktorý nazýva závislosť od jedla. „Cítila som ničotu a prázdnotu. Nezaujímalo ma, či škodím vlastnému telu. Potrebovala som niečím zaplniť to obrovské prázdno, vytesniť negatívne pocity z nezdravého vzťahu s jedlom,“ približuje svoj vtedajší emotívny svet.
Betka sa pokúsila prekryť obsesiu jedlom nemenej škodlivým zlozvykom - fajčením. Nepomohlo. Namiesto očakávaného nechutenstva sa chuť do jedla iba zvýšila. Cez deň sa to spočiatku ešte dalo vydržať, keďže si mala čím zamestnať myseľ. Pripájala sa na online vyučovanie, šéfovala stredoškolskému časopisu, podieľala sa na študentskom projekte o dezinformáciách. Kým boli rodičia v práci, starala sa o dvoch mladších bratov. A popritom všetkom sa pripravovala na blížiacu sa maturitu.
Deň mal režim: učiť sa, robiť si domáce úlohy, pomáhať v domácnosti. No keď boli povinnosti splnené, dostavila sa kríza. „Bývame v rodinnom dome. Každý večer som zišla dole, zobrala som si polkilovú čokoládu a zjedla ju v izbe. Niekedy mi to nestačilo a znova som sa vybrala, aby som si našla niečo v skrinke na sladkosti. Boli to moje nočné maratóny,“ opisuje. Vždy to boli sladkosti.
Pomoc pri akútnej nevoľnosti z jedla
Pocit nevoľnosti môže byť mimoriadne nepríjemný, či už je vyvolaný myšlienkou na jedlo, alebo po jeho konzumácii. Gastroenterológ Dr. Salhab informuje o štyroch rýchlych riešeniach, ktoré môžu pomôcť, najmä ak máte problém udržať v sebe jedlo kvôli vírusu. Prvý tip? Ovoniavajte izopropylalkohol.
Tento bežný prostriedok z čistiacich potrieb či lekárničiek dokáže podľa výskumov účinne zmierniť nevoľnosť - a niekedy dokonca rýchlejšie ako štandardné lieky. Tento mechanizmus nie je síce úplne objasnený, ale predpokladá sa, že silný a špecifický zápach alkoholu stimuluje čuchové receptory a odvádza pozornosť mozgu od pocitu nevoľnosti. Niektoré pohotovosti ho už používajú ako rýchlu a lacnú možnosť úľavy.
Pri tomto triku je však dôležité myslieť na to, že Izopropylalkohol by sa nemal inhalovať dlhodobo alebo vo veľkých množstvách, pretože môže byť dráždivý pre dýchacie cesty a potenciálne toxický. Tento postup sa neodporúča pre deti alebo tehotné ženy bez konzultácie s lekárom a nejde o náhradu liečby príčiny nevoľnosti, iba o dočasné zmiernenie príznakov.
Z vlastnej skúsenosti viem, že tento stav je extrémne nepríjemný a bolo to pre mňa frustrujúce. U mňa nezabralo nič, trošičku mi pomáhala cola a nanuk alebo niečo studené, lízatka GraviPop nemali účinok, skúšala som aj homeopatiká, ale u mňa ani tie nezabrali. Ja som to musela pretrpieť, u mňa sa to začalo pomaličky zlepšovať okolo 14tt-15tt. Pri prvom som to prežívala oveľa viac, bola som totálne odpísaná, druhýkrát to bolo o niečo lepšie a aj som dokázala viac jesť, v podstate keď som mala prázdny žalúdok, tak to bol najhorší stav, preto som aspoň po kúskoch jedla, aby som bola v stave, že mi je veľmi zle, nie totálne katastrofálne. Asi som veľmi nepomohla, možno keď sa vyberú správne homeopatiká, tak by vedeli pomôcť, len to treba odkonzultovať s nejakým homeopatom, lebo homeopatik na tieto stavy je strašne veľa, čiže podľa vedľajších príznakov.
Cesta k uzdraveniu a slobode: Ako prekonať závislosť na jedle
Mám pre teba fantastickú správu plnú nádeje - závislosť na jedle liečba nielenže existuje, ale je plne vo tvojich rukách. 💪 Tip od Dávida: Viem, že po prečítaní týchto riadkov môžeš cítiť zúfalstvo. Možno si hovoríš, že si slabá. Ale uvedom si jedno - postaviť sa pravde do očí je prejavom obrovskej vnútornej sily. Ak chceš zmierniť tú obrovskú fyziologickú túžbu po jedle, prvým krokom nikdy nie je ďalšie hladovanie a prísna diéta, ale pridanie kvalitných živín. 🌸 Tip od Veri: Skús sa na chvíľu zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť a odpustiť si všetky tie večery, keď si mala pocit, že si to zasa pokazila. Tvoje telo a tvoja myseľ len hľadali cestu, ako ťa ochrániť pred obrovským tlakom, únavou a stresom. Jedlo ti v tej chvíli slúžilo ako ochranná náplasť. Žiadna žena sa ráno nezobudí s tým, že od dnešného dňa stráca kontrolu nad svojím stravovaním. Je to plíživý, pomalý proces, ktorý sa do tvojho života vkradne úplne nenápadne, maskovaný za bežné zvyky.
1. Priznaj si závislosť
Prvým krokom je prijatie reality. Povedz si: "Áno, mám momentálne problém so svojím vzťahom k jedlu a potrebujem to riešiť." Okamžite sa zbav pocitu, že si zlyhala ako človek. Zabudni na slovo "zakázané". Priznať si závislosť, začať problém riešiť a chcieť sa vyliečiť je polovica úspechu. Človek, ktorý sa skutočne vyliečiť nechce, sa pravdepodobne nikdy závislosti na jedle nezbaví.
2. Dbaj na pravidelné stravovanie a vopred danú veľkosť porcie
Najdôležitejším pravidlom je „necítiť hlad“ a nevynechávať stravu. V hlade človek siaha po najnevhodnejších potravinách plných cukrov a tukov. Preto sa odporúča vopred naplánovať stravu počas celého dňa a v žiadnom prípade nejesť nič, čo je mimo plánu. Prípadné domáce zásoby nezdravých potravín čím skôr vyhodiť alebo posunúť ďalej. Len zdravé potraviny plné živín poskytnú telu to, čo potrebuje. V prípade náhleho vlčieho hladu sa odporúča mať pri sebe: ovocie, zeleninu, grécky jogurt, oriešky, či smoothie z obľúbených plodov. Snaha "ušetriť" si kalórie na večer je obrovská chyba. Ak cez deň hladuješ, je fyziologicky isté, že večer stratíš kontrolu. Skvelým nástrojom na toto mentálne odblokovanie je metóda, ktorú ti do detailov predstavujeme v článku Mindful eating: Revolučný prístup k chudnutiu bez diét.
Založ si osobný denník pocitov. Keď ťa večer chytí nezastaviteľná chuť vyjesť špajzu, zastav sa a spýtaj sa: "Čo presne práve teraz cítim? Som unavená? Nahnevaná?" Večer je pre väčšinu žien tým absolútne najkritickejším časom. Na tento problém sme pripravili obsiahly návod Ako sa zbaviť večerného prejedania: psychologické triky aj praktické tipy.
3. Zameraj sa na obľúbené aktivity
Myšlienky na jedlo zatieni myšlienka na aktivitu, ktorá je ešte príjemnejšia. Tu je ideálne venovať sa rodine, športu, kamarátom alebo si začať nový projekt, ktorý ti prinesie radosť.
4. Buduj nové priateľstvá
Ak sa chce človek porozprávať o svojich problémoch a pocitoch, vždy je najlepšie nájsť niekoho, kto rieši podobný problém. Len tí, ktorí sa nachádzajú v rovnakej alebo podobnej situácii sa vedia navzájom pochopiť.
5. Vyhľadaj odbornú pomoc
Je posledná možnosť ako úplne skoncovať so závislosťou. Psychológ, psychiater alebo terapeut, ktorý sa špecializuje na poruchy príjmu potravy dokáže otvoriť oči novému pohľadu na stravovanie a mysleniu o potravinách. Učí brať jedlo ako zdroj energie a výživy a nie ako liek na dobrú náladu. Dokáže ľudí zbaviť negatívnych myšlienok a pocitov. Hľadá spôsoby ako pomôcť vysporiadať sa so stresom, s minulosťou, s vecami, ktoré nás trápia a robia nešťastnými. Nie všetko v živote musíme a vieme zvládnuť úplne samy. Je znakom obrovskej sily a zrelosti, ak si dokážeme v pravej chvíli vypýtať pomoc.
Neboj sa. Vybudovanie si zdravého a slobodného vzťahu k jedlu je cesta. Vyžaduje si čas, trpezlivosť a predovšetkým neuveriteľnú láskavosť k sebe samej. Najdôležitejšie je, že si urobila ten prvý krok - začala si hľadať informácie a prečítala si si tento článok. Aj keď sa ti náhodou pošmykne a zješ niečo, čo si "nemala", svet sa nezrúti. Tvoja hodnota ako ženy tým neklesla ani o jediný milimeter. Ty to zvládneš. Veríme v teba. A my všetci v programe Schudni s DaVe sme tu vždy pre teba, pripravení ťa na tejto náročnej, no krásnej ceste s empatiou podporiť!
tags: #pri #pomysleni #na #niektore #jedlo #mi