Skalica sa môže pochváliť nielen jedinečnou architektonickou štruktúrou a bohatým kultúrnym životom, ale aj chutnými špecialitami, ktoré spolu správne chutia len na Záhorí. Keď sa povie Skalica, každému sa hneď vybaví sladká špecialita „Skalický trdelník“. Žiadna skalická svadba sa nezaobíde bez unikátnej „Skalickej torty vysokej“. Ľahko korenistá chuť zázvoru podčiarkujúca sladkastú chuť charakterizuje špecialitu netypického tvaru „Skalické zázvorníky“, ktoré úžasne dopĺňajú zážitok pri popíjaní vína. Skalica však nie je len mestom cukroviniek, ale má aj iné špeciality ako napríklad Šumajster alebo Fazolnica.
Na svoje si prídu i milovníci dobrého vína, ktorí môžu ochutnať miestnu Frankovku alebo Rubín.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je sladká špecialita, ktorej výroba má dlhú tradíciu. Je to múčnik posypaný vlašskými orechmi vyrábaný tradičným spôsobom z jemného vykysnutého cesta namotaním na „trdlo“, ktoré je pečené nad otvoreným ohňom, v čom je jeho originalita a dodáva mu jedinečnú chuť.
Koncom 18. storočia sa v Skalici usadil maďarský generál vo výslužbe (inak tiež filozof a básnik) gróf József Gvadányi, ktorý neskôr do svojich služieb prijal kuchára zo Sedmohradska. A práve ten priniesol recept na výrobu trdelníka. Koncom roka 2004 vzniklo občianske združenie Skalický trdelník, ktorého hlavným cieľom je udržanie tradície pôvodnej výroby tejto špeciality na otvorenom ohni. V rámci náročnej rekonštrukcie historického komplexu františkánskych stavieb bol v jednej z miestností kláštora adaptovaný priestor tzv. čiernej kuchyne, v ktorom v súčasnosti prebieha výroba trdelníkov „po starom“.
Skalica chráni vynikajúce meno Skalického trdelníka. 22. októbra 2007 získal Skalický trdelník ochranné zemepisné označenie ako prvý slovenský výrobok, riadne zaregistrované Európskou komisiou. Udelením ochrannej značky prišlo k vymedzeniu zemepisnej oblasti, kde sa Skalický trdelník môže vyrábať. Označenie Skalický trdelník budú mať len trdelníky vyrobené na území okresov Skalica a Senica ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava a hranicami s Českom.
Za dnešné trdelníky by mali trestať
Skalická torta
Skalická torta je výrobok cukrársko-dekoračného, veľmi špecifického charakteru. Vyrába sa v Skalici a tam sa taktiež používa pri svadobných hostinách. Je vyrobená z jedlých surovín, no napriek tomu sa nepodáva ako dezert po jedle. Je veľmi krehká a jej ručná výroba je náročná. Vyvinula sa ako súčasť svadobných zvykov v Skalici.
Pravá skalická svadba trvala i týždeň, a preto sa torta musela takýmto zvykom prispôsobiť, aby sa nepokazila. Zároveň sa vyvinula do krásneho ozdobného prvku ako sa na svadbu patrí.
Mestské prostredie Skalice zaplavila s patričným oneskorením v druhej polovici 19. storočia vlna viedenskej módy biedermeier, ktorej výrazové prostriedky sa čoskoro udomácnili aj v móde tunajších meštianok a v životnom štýle jej obyvateľov. Tieto, takpovediac, umelecké diela miestnych cukrárok nesmeli chýbať ani na jednej svadbe. Technológiu ich výroby a zdobenia ovládalo len niekoľko v odbore neškolených, ale výtvarne nadaných a zručných žien, ľudových cukrárok. V čase fašiangov pred jarnými prácami a v jesennom období po zobratí úrody mávali plné ruky práce, keďže v tomto čase bývalo najviac svadieb.
Kmotra (kmotrenka), krstná matka nevesty, na svadobnom akte nazývaná široká, priniesla pred svadbou do svadobného domu „do kuchyňe“ naturálie na prípravu svadobnej hostiny, a to: sliepku, vajcia, orechy, mak, maslo, cukor. Neveste, svojej krstnej dcére, venovala okrem svadobného daru (vecného alebo peňažného) aj čepiec a na svadbu priniesla v závislosti od svojej ekonomickej situácie aj jednu alebo viac vysokých skalických svadobných tort. Materiál na tortu priniesli objednávateľky cukrárke do domu. Pozostával z cukru, orechov a hlavne čerstvých vajíčok.
Z vaječných bielkov s cukrom bolo treba vyšľahať tuhý sneh, do ktorého sa pomaly pridávali nadrobno, na lupienky posekané orechy. Z masy potom v trojuholníkových plechových formách v mierne vyhriatej rúre upiekli plátky. Po vychladnutí ich na pripravenú základňu, obyčajne okrúhlu plytkú misu, skladali a lepili snehom do tvarov trojbokých ihlanov, postupne od najväčšieho (30 x 30 cm) po najmenší, do výšky až 100 - 120 cm. Tortu vyzdobili ešte polkruhovými oblúčikmi upečenými z tej istej masy alebo maslového cesta, snehovou mriežkou a umelými galantérnymi ružičkami, prípadne jabloňovými kvetmi s lístkami a kytičkami. Na vrchný diel posadili papierový košík s umelými kvetmi, ktorého rukoväť ozdobili stuhami zviazanými na mašle.
Okrem tort z toho istého materiálu a podobnou technikou piekli aj oválne koše, tiež ozdobené umelými kvetmi, pričom rukoväť dotvorili stuhami a mašľou. Do košíka vkladali drobné suché pečivo, ako zázvorníky, maslové a orechové vykrajované pečivo, alebo zo snehovej masy použitej na korpus košíka vytvarované a upečené drobné snehové rožteky. Jednu tortu bolo možné niesť v rukách, dve nosili položené vedľa seba v koši na bielizeň. Torty poukladali potom na svadobné stoly a hodnotili podľa nich honosnosť svadby, postavenie rodiny a príbuzenstva. Aj na najchudobnejšej svadbe musela byť na stole aspoň jedna torta.
Technika zhotovovania a zdobenia skalickej svadobnej torty si ľudové cukrárky odovzdávali osobným kontaktom, takže táto vedomosť a zručnosť sa stala súčasťou domácej tradície. Torty piekla v prvej tretine 20. storočia pani Rozália Holečková (1892-1981) na bývalej Dubovej (potom Novákovej), dnes Komenského ulici, pričom jej pomáhala jej dcéra Anna Šátková, rodená Holečková, ktorá však v tejto domáckej výrobe nepokračovala. Naopak, tajomstvo pečenia a skladania skalických tort prevzala Štefánia Tomečková z bývalej „Jezovítskej“, dnes Škarniclovej ulice. Dnes udržiava túto tradíciu Ľudmila Komínková (1948), ktorá sa s technikou výroby skalickej svadobnej torty oboznámila od Magdalény Mazúrovej a od nej si odkúpila aj formy.
Svadobná torta je stále jednou zo základných charakteristík slávnostnej skalickej svadobnej tabule a plní funkciu reprezentačnú a identifikačnú.
Skalické zázvorníky
Skalické zázvorníky sú sladké pečivo s korenistou príchuťou zázvoru rôznych tvarov.
Recept na Skalické zázvorníky
Ingrediencie:
- 450g cukru
- 4 celé vajcia, 4 žĺtky
- 1/2 lyžičky kypriaceho prášku
- 60g ďumbiera (zázvoru)
- 250g hladkej múky
- 250g krupicovej múky
Príprava:
- Cukor miešame s celými vajcami a žĺtkami asi 15 minút.
- Potom pridáme potlčený a preosiaty ďumbier, kypriaci prášok a miešame ešte 15 minút.
- Zamiešame múku a na doske vymiesime. Ak cesto nie je dosť husté, pridáme múku.
- Rozvaľkáme na hrúbku prsta a necháme do druhého dňa na doske povykrajované.
- Potom na vymastenom plechu pečieme v rozohriatej rúre.
Zariadenie pre seniorov JESÉNIA SKALICA a pečenie
V zariadení pre seniorov JESÉNIA SKALICA sa pečeniu venujú s láskou a radosťou. Prvý decembrový deň v JESÉNII voňal vanilkou. Vďaka úžasnej opatrovateľke Majke Fordinálovej mali obyvatelia možnosť si vyskúšať pečenie vianočných trubičiek. Aby sa trubičky vydarili, je potrebné byť zručný a veľmi rýchly. Sviatok svätej Kataríny je v zariadení tradične spätý so zábavou a gratuláciami obyvateľkám a zamestnankyniam, ktoré nosia toto krásne slovenské meno. Dňa 20. novembra sa s obyvateľkami JESÉNIE pustili do pečenia obľúbeného receptu na maslovo-škoricové sušienky.
Okrem pečenia sa v JESÉNII venujú aj mnohým iným aktivitám. Srdečne ďakujeme spevokolu z obce Prietržka za krásne podujatie s názvom Adventné stíšenie, ktorým potešili obyvateľov JESÉNIE SKALICA zps a aj Zariadenia pre seniorov Skalica v nedeľu 7. decembra. Tento projekt už tradične spája generácie a prináša úsmev tam, kde má veľkú hodnotu. Každá krabička ukrývala drobnosti, ktoré zahriali nielen telo, ale najmä srdce a priniesli radosť a pohodu. Pre obyvateľov to bol krásny prejav toho, že na nich niekto myslí. Úprimne ďakujeme všetkým darcom za otvorené srdcia, všetci ste tak úžasní a láskaví.
Za dnešné trdelníky by mali trestať
tags: #prietrzka #okres #skalica #pecenie #zakuskov