Poľovníctvo má na Slovensku dlhú a bohatú históriu, ktorá sa odráža v súčasnej legislatíve a praxi. Tento článok sa zameriava na prílohu k povolenke na spoločnú poľovačku, pričom skúma jej právne aspekty, historický vývoj a súčasné požiadavky.
Legislatívny rámec poľovníctva na Slovensku
Súčasný zákon o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej tiež „zákon o poľovníctve“) nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva charakterizujúceho poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej, zameraného na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva.
Poľovníctvo sa už v minulosti stalo súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia, činnosťou nenarúšajúcou racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy. Ambície súčasne platného zákona sa zameriavajú na voľne žijúcu zver, na jej trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie, považujúc ju za obnoviteľný prírodný zdroj i za súčasť prírodných ekosystémov. Cieľom je natrvalo vytvoriť stav tak, aby v prírode boli zachované všetky druhy voľne žijúcej zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave.
Z právneho hľadiska je voľne žijúca zver - res nulius (vec nikoho) a teda vec každého. V tomto základnom právno-filozofickom poňatí je zver vecou verejnou, čo v demokratickom právnom systéme znamená, že každému má byť dovolené ovplyvňovať jej osud (participovať na jej spravovaní) a nikto nesmie byť tohto vplyvu zbavený bez rozumných zákonných dôvodov. § 2 písm. z) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje zver ako populáciu voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1.
Právo a výkon poľovníctva
Právom a výkonom (realizáciou) poľovníctva sa rozumie súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.
O uznanie poľovného revíru môže požiadať vlastník poľovného pozemku príslušný obvodný lesný úrad. Na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas kvalifikovanej (dvojtretinovej) väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.
O využití práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru tak, že ho môžu užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Užívanie poľovného revíru môže jeho vlastník (resp. vlastníci) postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru fyzickej, či právnickej osobe, alebo poľovníckej organizácii. Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ho ďalej postúpiť.
Povinnosti užívateľa poľovného revíru
Starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Pokiaľ sa tak nestane, obvodný lesný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods.
Poľovnícky lístok a povolenie na lov
Poľovný lístok je verejná listina osvedčujúca oprávnenie jeho držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie podmienky na lov zveri ustanovené zákonom. Každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár.
V prípade, že poľovnícky hospodár bol odvolaný z funkcie a povolenie na lov nebolo podpísané pred zánikom jeho mandátu, vzniká otázka platnosti spoločnej poľovačky. Je kľúčové objasniť, či mu výkon funkcie zanikol v súlade s ust. § 19 ods. 8 písm. a) zákona o poľovníctve. Ak odvolaný nebol, nie je čo riešiť. Ak odvolaný bol, mohlo sa stať, že poľovnícky hospodár vydal povolenie ešte pred zánikom výkonu jeho funkcie. Skutočnosť, že mu výkon funkcie zanikol, nemá vplyv na platnosť povolení na lov zveri dovtedy vydaných užívateľom poľovného revíru, v rámci ktorého svoju funkciu vykonával.
Spoločná poľovačka: Legislatíva a obmedzenia
Spoločná poľovačka je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov, aspoň jedného poľovne upotrebiteľného psa a honca, pri ktorej strelci lovia zver vyhnanú z úkrytov honcami a psami. Z dôvodu bezpečnosti sa takýto spôsob lovu uskutočňuje len v termínoch stanovených v pláne spoločných poľovačiek schválených príslušným obvodným lesným úradom.
Spoločnú poľovačku riadi vedúci spoločnej poľovačky. Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu lovu a skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri, aby nedošlo k nežiaducemu zníženiu stavov. Z bezpečnostných dôvodov spoločnú poľovačku nemožno organizovať v lokalitách a v čase, v ktorom sa na nich zároveň vykonávajú poľnohospodárske alebo lesné práce.
Pri plánovaných spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je zoznam účastníkov spoločnej poľovačky a zoznam poľovne upotrebiteľných psov zúčastnených na spoločnej poľovačke. Povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár.
Pravidlá lovu zveri
- Zver možno loviť iba v čase jej lovu.
- Ten, kto loví zver, môže na ňu vystreliť len vtedy, ak ju bezpečne rozpoznal. Za správnosť selektívneho odstrelu raticovej zveri zodpovedá strelec.
- Poľovník je povinný na individuálnej poľovačke bezprostredne po ulovení zveri vyznačiť v povolení na lov údaje o čase a druhu ulovenej zveri, a ak ulovil raticovú zver alebo veľkú šelmu, aj zaznačiť číslo značky, ktorú použil na jej označenie.
- Individuálnym spôsobom možno loviť zver okrem malej zveri a kuropty horskej, ak tento zákon neustanovuje inak. Táto výnimka neplatí pre lov poľovníckymi dravcami.
- Na spoločnej poľovačke možno loviť malú zver a diviačiu zver, podľa pokynov vedúceho spoločnej poľovačky tiež netrofejovú raticovú zver podľa plánu chovu a lovu, inú zver podľa § 56 ods.
- Malú zver a kuroptu horskú možno loviť len na spoločnej poľovačke okrem lovu pomocou poľovných dravcov a lovu na účely výcviku a skúšok poľovných psov.
- V oplotených viniciach, záhradách, ovocných sadoch, ovocinárskych škôlkach a lesných škôlkach možno zajaca poľného a králika divého loviť aj individuálne počas celého roka na základe povolenia obvodného lesného úradu a povolenia na lov (§ 53 ods.).
- Zajace a jarabice možno loviť na tej istej ploche len raz do roka, bažanty najviac tri razy do roka. V bažantniciach a v poľovných revíroch, v ktorých sa vypúšťali bažanty, ich možno loviť aj viackrát do roka.
- Na účely zabezpečenia normovaných kmeňových stavov zajačej zveri a bažantej zveri sa každý rok vylúči z lovu zveri aspoň štvrtina celkovej výmery poľovného revíru. Táto časť poľovného revíru musí byť ucelená a primerane zazverená.
- Pri spoločnej poľovačke na malú zver, kačice a husi musia byť na vyhľadávanie, dohľadávku a prinášanie ulovenej zveri prítomné na prvých troch strelcov jeden a na ďalších aj začatých päť strelcov ďalší poľovne upotrebiteľný pes.
- Na vnadisku okrem vnadiska vo zvernici je povolené loviť iba diviačiu zver, šelmy a krkavcovité vtáky, ktorých lov je povolený. Diviačiu zver na vnadisku možno loviť iba mimo obdobia núdze.
- Pri nočnej poľovačke je poľovník povinný uviesť v knihe návštev presné miesto a čas, kde a dokedy bude na zver čakať.
Regulácia počtu zveri
Ak v záujme poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby s dôrazom na predchádzanie vzniku škôd alebo v záujme poľovníckeho hospodárenia, alebo v záujme ochrany prírody, alebo v záujme zlepšenia zdravotného stavu zveri vznikne potreba, aby sa počet niektorého druhu zveri znížil, obvodný lesný úrad povolí v dobe lovu užívateľovi poľovného revíru alebo poverenej poľovníckej organizácii podľa § 13 ods.
Obvodný lesný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, obvodný lesný úrad môže zabezpečiť rozhodnutím splnenie tohto príkazu na jeho náklady.
Obvodný lesný úrad môže v čase ochrany zveri povoliť mimoriadny lov chorej alebo poranenej zveri a lov zveri na účely výcviku a skúšok poľovne upotrebiteľných psov alebo poľovných dravcov. Chorá alebo poranená zver ulovená v čase ochrany musí byť obvodnému lesnému úradu zdokumentovaná podľa § 23 ods.
Ak vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zveri na nepoľovných plochách okrem farmových chovov, povoľuje lov zveri na týchto plochách na žiadosť ich užívateľov príslušný obvodný lesný úrad. Vykonaním lovu poverí obvodný lesný úrad užívateľa poľovného revíru, v ktorého obvode sa nepoľovné plochy nachádzajú.
Samospráva a zodpovednosť v poľovníctve
Významný verejnoprávny aspekt má aj poľovnícka samospráva v konštituovaní Slovenskej poľovníckej komory (§ 41 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pretože sa v nej združujú všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revíroch; ide teda o spoločnú platformu zastrešujúcu všetky subjekty, ktoré vznikli za účelom praktickej realizácie poľovníckej činnosti.
Verejnoprávny rozmer Slovenskej poľovníckej komory je zvýraznený ďalej tým, že jej zákonom vymedzená pôsobnosť (vrátane preneseného výkonu štátnej správy) má za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu a je spojená i s dohľadom nad dodržiavaním poľovníckej disciplíny.
Poľovnícka stráž
Poľovnícka stráž je osoba, ktorú na návrh užívateľa poľovného revíru vymenúva okresný úrad. Má postavenie verejného činiteľa a jej hlavnou úlohou je dohliadať na dodržiavanie poľovníckeho zákona, ochranu zveri a poľovného hospodárenia.
Vedúci spoločnej poľovačky a jeho povinnosti
Užívateľ poľovného revíru pred každou spoločnou poľovačkou určí vedúceho spoločnej poľovačky. Vedúci spoločnej poľovačky riadi spoločnú poľovačku a zodpovedá za jej organizáciu a bezpečný priebeh.
V § 59 zákona o poľovníctve č. 274/2009 sa v odseku 2 uvádza, že vedúci spoločnej poľovačky zodpovedá za jej organizáciu a bezpečný priebeh. Pred začatím je povinný skontrolovať osobám, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej poľovačke so zbraňou, doklady oprávňujúce na držbu, používanie poľovnej zbrane a platnosť poľovného lístka.
Vedúci spoločnej poľovačky je povinný počas spoločnej poľovačky alebo po skončení spoločnej poľovačky alebo najneskôr v nasledujúci deň zabezpečiť za pomoci poľovne upotrebiteľného psa dohľadávku postrelenej zveri. Na dohľadávke sa môžu zúčastniť len osoby určené užívateľom poľovného revíru. Pre dohľadávku, ak sa uskutoční nasledujúci deň, sa vystaví povolenie ako na spoločnú poľovačku.
Ak došlo počas spoločnej poľovačky k zraneniu alebo usmrteniu účastníka poľovačky alebo inej osoby, vedúci spoločnej poľovačky je povinný poľovačku ihneď zastaviť, zabezpečiť bezodkladne ošetrenie a dopravu poranenej osoby do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia a udalosť bezodkladne oznámiť Policajnému zboru a obvodnému lesnému úradu.
Ďalšie povinnosti poľovníka
Poľovník je povinný sledovať a dohľadávať zver postrelenú alebo iným spôsobom zranenú. Usmrtená zver, ktorá bola nájdená na nepoľovných plochách, alebo zranená zver, ktorá prebehla alebo preletela na nepoľovné plochy, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru.
Ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri, je povinný užívateľ poľovného revíru zistiť príčinu usmrtenia zveri alebo zranenia zveri. Ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, je povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru.
Organizačné a etické zásady spoločnej poľovačky
Pozvanie na spoločnú poľovačku alebo individuálnu poľovačku je prejavom dôvery, preto je povinnosťou poľovníka, aby túto dôveru nezneužil. Bolo by nevhodné, keby si pozvaný hosť bez súhlasu štatutárnych zástupcov užívateľov poľovného revíru a bez súhlasu poľovného hospodára priviedol na poľovačku ďalšieho hosťa, hoci aj nepoľovníka.
Každá poľovačka je pre poľovníka sviatkom, a preto na ňu vždy chodíme primerane poľovnícky upravený. Na dohovorené miesto prídeme vždy presne a hneď sa prihlásime vedúcemu poľovačky. Poľovné zbrane musíme mať v bezchybnom stave a dodržiavame všetky bezpečnostné predpisy pri zaobchádzaní s nimi. Na miesto stretnutia ani na nástup pred začiatkom poľovačky nikdy neprichádzame s nabitou zbraňou. Pri zbraniach na poľovné účely, ktoré majú napináčik, je povolené napináčik natiahnuť až bezprostredne pred výstrelom. Zbraň na poľovné účely je poľovník povinný nabíjať a vybíjať zásadne tak, že hlaveň smeruje k zemi.
Pri spoločných poľovačkách zvyšujú slávnostnú atmosféru spoločné nástupy účastníkov poľovačky, prípadne trúbenie poľovníckych fanfár a signálov. Poľovnícki hostia a domáci poľovníci pred začiatkom spoločnej poľovačky zvyčajne nastupujú do jedného, prípadne aj do dvoch radov. V prvom rade na pravom krídle stoja zástupcovia hostiteľskej organizácie a poľovný hospodár. Naproti nim vo vzdialenosti 10 až 12 krokov čelom k poľovníkom stojí vedúci poľovačky a po jeho pravej ruke stoja ostatní účastníci poľovačky, teda zamestnanci, hájnici, honci, psovodi, nabíjači atď. Ak sú prítomný aj trubači, nastúpia v radoch poľovníkov a pomocníkov na konci vľavo.
Po nástupe vystúpia na pokyn súčasne z radu poľovníkov a z radu pomocníkov proti sebe vedúci poľovačky a poľovný hospodár (alebo zástupca hostiteľskej organizácie), po štyroch krokoch sa zastavia, pozdravia a vedúci poľovačky hlási poľovnému hospodárovi, že poľovníci a pomocníci nastúpili na spoločnú poľovačku v určitom počte, zahlási počet prítomných, počet poľovne upotrebiteľných psov a pod. Po vypočutí hlásenia poľovný hospodár poďakuje vedúcemu poľovačky podaním ruky, obaja pozdravia, poľovný hospodár urobí obrat vľavo vbok, predstaví vedúceho poľovačky a požiada prítomných, aby sa na poľovačke správali podľa jeho pokynov a dodržiavali bezpečnostné predpisy a pokyny pri streľbe a zaobchádzaní so strelnými zbraňami.
Na pokyn vedúceho poľovačky zatrúbia trubači signál „Pozor!“. Vedúci poľovačky alebo poľovný hospodár zaželá všetkým účastníkom úspešný lov a vyhlási poľovačku za otvorenú. Na jeho pokyn zatrúbia trubači signál „Začiatok poľovačky!“ a po odznení tohto signálu zatrúbia v pozore stojacim poľovníkom signál „Pohov!“.
Správanie na stanovišti
Na poľovačke (po zaujatí určeného stanovišťa, nabití zbrane a nadviazaní kontaktu so susednými strelcami) nikdy nestrieľame na zver, ktorá je príliš ďaleko, ani na zver ktorá prišla na lepší dostrel susedovi. Je to nepoľovnícke, práve tak ako prisvojovať si zver, ktorú po spoločných výstreloch zasiahne náš sused. Veľmi neslušné je hádať sa o strelenú zver, ktorú si náš sused či už právom alebo neprávom prisvojuje. Na určenom stanovišti sa správame ticho a pokojne, suseda nevyrušujeme zbytočným krikom a nevyčítame mu chybné výstrely. Vedúci poľovačky oznamuje koniec nadhánky dohovoreným znamením.
Poľovníctvo v čase núdzového stavu
Slovenská poľovnícka komora vydala odporúčacie pokyny pre výkon práva poľovníctva v čase núdzového stavu. Stanovisko ÚVZ SR zo dňa 30.9.2021 s j. č. OLP/8975/43473 zaraďuje spoločnú poľovačku a skúšky PUP do kategórie zasadnutí a iných podujatí, ktoré sa uskutočňujú podľa zákona, t. j. na jej uskutočnenie sa vzťahuje výnimka zo zákazu usporiadania hromadných podujatí aj v čase núdzového stavu.
Uznesenie vlády SR v bode C., C1 bod 4 vydalo výnimku na cestu na hromadné podujatie uvedené v prílohe tohto uznesenia a to v čase od 5,00 hod. Podľa uvedených výnimiek v uznesení vlády č. 695 v bode č. 4 a bode 31 a stanoviska ÚVZ SR je možné organizovať spoločné poľovačky aj na malú, či raticovú zver. Z dôvodu jednoznačného preukázania účelu cesty odporúčame organizátorom zaslať hosťom pozvánku na spoločnú poľovačku alebo v prípade individuálneho lovu povolenie na lov zveri s uvedením druhu: diviačia zver bez rozdielu veku a pohlavia pre preukázanie účelu cesty.
Pre organizovanie spoločných poľovačiek je tiež nutné uviesť, že je nutné rešpektovať vydané Regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami SR tam, kde je zakázané organizovať spoločné poľovačky. Podľa vyhlášky ÚVZ SR č. 261 zo dňa 24.11.2021 § 5 sa pre výkon hromadných podujatí podľa § 2 ods. 3 písm. Zároveň sa poskytuje výnimka podľa prílohy č. 1 k uzneseniu Vlády č. Podľa bodu C., C1 bod. 31 uznesenia vlády č.
Vzhľadom na množstvo dotazov uvádzame, že napr. individuálny lov inej raticovej zveri ako diviačej, s nutnosťou vycestovať mimo okres trvalého pobytu, bol podľa nášho názoru zakázaný. Rovnako tak nebolo možné vykonávať iné činnosti mimo okres pobytu spojené s výkonom práva poľovníctva, napr. prikrmovanie, rozvoz soli, výkon kandidátskej praxe a pod. Z dôvodu plnenia úloh preneseného výkonu štátnej správy môžu byť organizované skúšky z poľovníctva. Rovnako ako spoločná poľovačka, či skúšky PUP aj skúšky z poľovníctva sa vykonávajú na základe § 50 zákona o poľovníctve, preto sa na ne uplatňujú opatrenia podľa uznesenia vlády č. 695/2021 a vyhlášky ÚVZ SR č. 261, § 5 pre výkon hromadných podujatí podľa § 2 ods. 3 písm.
Hygienické opatrenia
Podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vykonávacej vyhlášky ÚVZ SR č. 262 zo dňa 24.11.2021 sa podľa § 2 nariaďuje všetkým osobám riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov, verejnej dopravy, atď, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti. Toto nariadenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v § 2 ods.
Podľa zákona a vykonávacej vyhlášky č. 262 sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora alebo inej preventívnej ochrannej pomôcky, a to rúška, šálu alebo šatky na hromadných podujatiach. Toto nariadenie sa nevzťahuje na osoby uvedené v § 3 ods.
Podľa vyhlášky č. 261 § 7 môžu Regionálne úrady verejného zdravotníctva podľa § 48 ods. 7 zákona č. 355/2007 Z. z.
Historický vývoj poľovníctva na Slovensku
Už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Vhodné prírodné podmienky našej krajiny boli dôvodom, že na Slovensku boli už v rannom období v rokoch panovania Štefana I. (1000 - 1038) vytvorené poľovné revíry uhorských panovníkov (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, na Orave ale aj na Spiši) i zvernice.
Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb. Ďalšiu úpravu o love na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. z roku 1157. V nej spomínaný dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky.
V rokoch 1265 - 1270 zakazuje panovník poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver. Začiatkom 18. storočia verejne poľujú mešťania a aj cudzinci, čo prekáža feudálom. Šľachta si v roku 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve. Dekrét Karola III. nariaďoval prvýkrát ochranu zveri (napr. Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 sprísňujú ochranu práva poľovníctva.
Pytliactvo sa považovalo za krádež veci. František II. v roku 1802 zavádza čas ochrany pre niektoré druhy zveri, zakazuje sa lov samičej zveri v čase párenia i v čase odchovu mláďat. Ucelená úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. V 19. storočí začínajú byť ohrozené stavy veľkej zveri nadmerným lovom, preto sa začína s budovaním zverníc, do ktorých sa dovážajú aj cudzie druhy zveri (daniel a muflón). Zakladajú sa aj bažantnice.
Legislatívny vývoj
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti. V roku 1920 vzniká celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol MUDr. Ján Červíček. V roku 1923 vznikla v Brne Československá myslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie.
V roku 1935 dochádza k spojeniu sa ČSMJ a LOSu. V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve. V rokoch 1961 - 1968 dochádza k vzniku spoločnej poľovníckej organizácie vytvorením Československého poľovníckeho zväzu, ktorá v roku 1968 zaniká a následne na Slovensku vzniká Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) a v Čechách a na Morave sa opäť zakladá Českomoravská myslivecká jednota (ČMMJ).
Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23. apríla 2004.
Dekrét kráľa Vladislava II. v roku 1729 doplnil spomínaný dekrét cisár a kráľ uhorský Karol VI. po zrušení nevoľníctva v roku 1785, boli vydané ďalšie zákonné úpravy: dekrét Františka II z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný Ferdinandom V. v roku 1836, ktoré potvrdili právo šľachty na poľovanie ale tiež pripúšťali možnosť ochrany pozemkov sedliakov pred zverou.
Za vlády cisára Františka Jozefa I., boli v roku 1872 v Uhorsku zrušené všetky predchádzajúce zákony, výkon poľovníctva prešiel na vlastníkov pozemkov. V zákonnom článku VI/1872 bolo stanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorý má aspoň 100 súvislých katastrálnych jutier (57,5 ha). Poľovné právo na takomto pozemku patrilo jeho vlastníkovi, ten rozhodoval o jeho využití.
Zákon XX/1883 v dôsledku recepčnej normy č. 18 z roku 1918 prevzala aj Československá republika. Malý poľovnícky zákon č. 98/1929 Sb. Z významnejších úprav a výnosov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (od r. 1918) možno spomenúť najmä niekoľko ochranársky motivovaných úprav ako napr. v roku 1923 nariadenie o zákaze lovu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, v roku 1926 nariadenie o ochrane dropov na Žitnom ostrove, v roku 1932 o celoročnej ochrane medveďa hnedého.
Po ukončení druhej svetovej vojny v Československej republike Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorým sa sprístupnilo poľovníctvo širokej spoločnosti, poľovníctvo bolo spájané s vlastníctvom poľovného pozemku avšak o jeho výkon sa v spoločných, zlúčených a štátnych poľovných revíroch mohli uchádzať iba poľovnícke spoločnosti, ktorých stanovy schvaľovali štátne orgány. Poľovníctvo bolo považované za kultúrnu hodnotu, zaradené do odvetvia lesníctva a poľnohospodárstva, zabezpečujúce riadny chov, ochranu, lov a zužitkovanie ulovenej zveri.
V roku 1962 bol prijatý zákon o poľovníctve č. Novela zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. V roku 2009 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z., ktoré preferujú moderný environmentálny pohľad poľovníctva ako činnosti spájanej s tvorbou, ochranou a využívaním životného prostredia s cieľom optimálneho využívania prírodného bohatstva (voľne žijúcej zveri).
Prehľad historického vývoja legislatívy poľovníctva
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1075 | Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie |
| 1265-1270 | Panovník zakazuje poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver |
| 1729 | Šľachta si vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve |
| 1802 | František II. zavádza čas ochrany pre niektoré druhy zveri |
| 1919 | Vznik prvého poľovníckeho spolku v Trenčíne |
| 1947 | Prijatie zákona o poľovníctve |
| 2009 | Prijatie zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. |
tags: #priloha #k #povolenke #na #spolocnu #polovacku