Výroba syra je fascinujúca cesta, ktorá spája vedu, umenie a tradíciu. Ponúka možnosť kontrolovať kvalitu surovín, experimentovať s príchuťami a objavovať nové chute. Od jednoduchých čerstvých syrov, ktoré zvládne aj začiatočník, až po zložitejšie zrejúce syry, ktoré vyžadujú trpezlivosť a skúsenosti. Domáce syry sú nielen veľmi chutné, ale aj užitočné, pretože v procese ich prípravy sa používajú iba kvalitné prírodné produkty bez konzervačných látok a iných chemikálií.
Základné princípy výroby syra spočívajú v koagulácii mliečnej bielkoviny, kazeínu, a oddelení srvátky (vodnatej časti mlieka). Tento proces sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, najčastejšie pomocou kyseliny (napr. citrónová šťava, ocot) alebo syridla (enzým, ktorý štiepi kazeín).
Zloženie mlieka a jeho úloha pri kyslom zrážaní
Mlieko je tekutina, ktorá je vylučovaná mliečnou žľazou všetkých cicavcov. Z uvedených mliek sa v našich podmienkach využíva na ľudskú výživu na vyše 97 % iba kravské mlieko. Mlieko je dokonalý a najprirodzenejší nápoj a tiež surovinou pre výrobu širokého sortimentu mliečnych výrobkov. Obsahuje najhodnotnejšie živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný tuk a celý rad dôležitých minerálnych látok. Nachádza sa v ňom veľa esenciálnych aminokyselín, vitamínov, mliečny cukor a mnohé stopové prvky nevyhnutné pre výživu a vývoj ľudského organizmu pre normálnu funkciu látkovej výmeny a ochranu zdravia človeka. O všestrannosti mlieka vo výžive svedčí aj podiel celkovej dennej spotreby k životu potrebných látok, ktoré uhradí dospelý človek z 1 litra mlieka.
Mliečne bielkoviny - kľúčová zložka
Jednou z najdôležitejších nutričných zložiek mlieka sú práve mliečne bielkoviny. Z tohto pohľadu už 1 liter mlieka pokryje požadovanú dennú dávku bielkovín u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych esenciálnych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Tieto esenciálne aminokyseliny si organizmus nevie vytvoriť sám. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je najvyššia, až 98% z nich sa využije v prospech výstavby organizmu a jeho životných funkcií. Mliečne bielkoviny sú aj neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu.
V bielkovinovej frakcii mlieka je typických bielkovinových zložiek až 95% a iba 5% tvoria tzv. dusíkaté zlúčeniny nebielkovinovej povahy. Najväčšia a najviac využívaná zložka bielkovín mlieka je kazeín, ktorý tvorí hlavnú zložku u všetkých syrov. Samotný kazeín nie je homogénny, ale tvoria ho ultramikroskopicky viditeľné kazeínové micely o priemere 0,05 - 0,1 µm. Tieto micely sú v skutočnosti agregáty komplexov niekoľkých kazeínových frakcii spojených fosforečnanom vápenatým. Tento kazeínový komplex sa skladá z 3 hlavných frakcii, a to α (alfa), β (beta) a κ (kapa), ktoré sa nachádzajú v pomere 3 : 1 : 1. Tieto frakcie kazeínu majú rôznu citlivosť na prítomnosť vápnikových iónov a to sa využíva pri enzymatickom zrážaní mlieka pri tzv. sladkom zrážaní. Práve kazeín je na povrchu miciel a tvorí ochrannú vrstvu voči ostatným frakciám kazeínu, ktoré sú citlivé na vyzrážanie s vápenatými iónmi.
Kazeín, ako hlavnú zložku pre výrobu syrov, možno z mlieka vyzrážať buď pôsobením kyselín (v syrárstve je to prirodzená kyselina mliečna, ktorá vzniká fermentáciou prítomného mliečneho cukru), alebo pôsobením syridla (t.j. proteolytického enzýmu podobného aký sa nachádza v žalúdku cicavcov). Biologickou hodnotou sa kazeín vyrovná bielkovine mäsa a prevyšuje hodnotu bielkovín obilnín, aj strukovín.
Pod albumínmi sa (veľmi stručne) rozumie bielkovina mlieka, ktorá je rozpustná a tieto prechádzajú do sladkej aj kyslej srvátky pri výrobe syrov. Už pri zahriatí nad 60 °C zvlášť za prídavku vápenatých solí začína ich denaturácia, čo sa využíva na výrobu srvátkových syrov. Globulíny sú tiež rozpustné bielkoviny vo vode a v mlieku sú iba v malom množstve. Prakticky sa nevyužívajú. Ich obsah je veľmi závislý od fyziologického stavu dojníc.
Mliečny tuk
V 1 litri plnotučného mlieka sa nachádza 30 - 40 g tuku. Veľkosť tukových guľôčok značne kolíše a je ovplyvnená mnohými faktormi. Ich priemerná veľkosť v čerstvom kravskom mlieku je 2-4 µm. Rovnako aj obsah tuku v mlieku je vysoko variabilný a závisí od mnohých vonkajších aj vnútorných faktorov. V 1 ml mlieka sa nachádza 2 - 6 miliárd tukových guľôčok. Dôležitým faktorom dobrej stráviteľnosti mliečneho tuku je aj jeho chemické zloženie. Samotný mliečny tuk tvoria v prevažnej miere glyceroly mastných kyselín, voľné mastné kyseliny, fosfolipidy, steroly, estery, atď. Mastné kyseliny tvoria až 85 % mliečneho tuku. V prevažnej miere sú mastné kyseliny vo forme acylglycerolov mastných kyselín a len v nepatrnej miere sú voľné. V mliečnom tuku je zastúpených viac ako 140 mastných kyselín, v ktorých sú rozpustené vitamíny A, D, E, K a niektoré farbivá, napr. karotenoidy. V priebehu roka sa zastúpenie mastných kyselín mení a dominantným faktorom, podieľajúcim sa na týchto zmenách je aj zloženie kŕmnej dávky dojnice. Povrch tukových guľôčok je pokrytý obalom, ktorý tvorí lecitín, ako fosfolipidová vrstva priamo na tuku (tukovom jadre). Na nej je bielkovinová vrstva ktorú tvoria enzýmy, proteíny a kovy.
Laktóza - mliečny cukor
Mliečny cukor laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a je výborným zdrojom energie, ktorá je potrebná pre rast a správne fungovanie organizmu. Laktóza je disacharid zložený z glukózy a galaktózy. Samotná glukóza predstavuje veľmi dôležitú zložku krvi a zároveň slúži aj ako stavebná zložka glykogénu. Galaktóza je nepostrádateľná najmä pri formovaní nervových tkanív a pozitívne ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a reguláciu pohybu čriev. Laktóza sa vyskytuje iba v mlieku, a to vo forme pravého roztoku. Jej obsah je v normálnom čerstvom mlieku od zdravej dojnice 47 g v 1 litri. Množstvo laktózy je za normálnych podmienok pomerne konštantné, závisí však do značnej miery od zdravotného stavu mliečnej žľazy. Laktóza sa vyznačuje nízkou sladivosťou. Jej sladivosť je o 4/5 nižšia ako u sacharózy a pritom má vysokú výživnú hodnotu. Pri teplotách nad 70 °C dochádza k miernemu hnednutiu mlieka, pretože mliečny cukor reaguje s ε-aminoskupinami lyzínu mliečnych bielkovín za tvorby melanoidov. Karamelizácia nastáva pri teplotách vyšších ako 150 °C.
Princíp kyslého zrážania mlieka
Okyslením mlieka, či už prekysávaním pomocou kultúr, alebo prídavkom kyseliny, vzniká pri určitej kyslosti - vyjadrenej hodnotou pH - mliečna zrazenina. Podstatou tohto javu je dipolárny charakter aminokyselín a tým aj vlastných bielkovín mlieka. Tieto môžu byť ako kyseliny a taktiež ako zásady. Pri určitej hodnote pH je výsledný náboj nulový - tejto hodnote sa hovorí izoelektrický bod. U kazeínu je táto hodnota rozdielna pre jednotlivé frakcie kazeínu a pohybuje sa v intervale 4,6 - 4,9 pH. Kyslé zrážanie mlieka je reverzibilný proces, t.j. je vratné. Kyslé zrážanie mlieka je základom výroby tzv. kyslých a mäkkých syrov, ako sú napr. tvaroh. Prevažná časť syrov sa robí tzv. sladkým, alebo enzymatickým zrážaním mlieka, prípadne v kombinácii s kyslým zrážaním.
Rozdiel medzi kyslým a enzymatickým zrážaním
Ako enzým na zrážanie sa používa buď chymozín, ktorý sa získava zo žalúdkov cicajúcich teliat, alebo v súčasnosti už prevažne mikrobiálnymi syridlami, ktoré majú identické vlastnosti prirodzených proteolytických enzýmov. Pôsobením tohto enzýmu nazývaného syridlo na sladké (nie kyslé) mlieko dochádza k jeho vyzrážaniu vo forme pevnej kompaktnej hmoty. Vlastný proces zrážania je nevratný. Pôsobením syridla (príp. chymozínu) sa kapa kazeín (ktorý tvorí ochrannú vrstvu ostatných frakcii kazeínu voči vápenatým iónom) rozštiepi na dve časti a tým stráca svoj stabilizačný - ochranný vplyv. Prvá časť kapa - kazeínu má vysokú afinitu k ostatným frakciám kazeínu a označuje sa ako para - kapa - kazeín. Táto časť sa spolu s ostatnými kazeínovými frakciami v prítomnosti vápenatých iónov vyzráža. Druhá časť sa označuje ako glykomakropeptid a ten už je vysoko polárny a rozpustný vo vode. V tejto fáze dochádza po rozštiepení kapa - kazeínu v prítomnosti Ca - iónov k vlastnému zrážaniu všetkých frakcii kazeínu za vzniku kazeinátu vápenatého, t.j. tzv. syreniny. Pri dlhšom pôsobení proteolytických enzýmov (zo syridiel, ale aj z produktov mikroorganizmov) dochádza zvlášť v priebehu úschovy a zrenia syrov k štiepeniu nielen kapa - kazeínu, ale aj ostatných frakcii kazeínu. Tým u syrov vznikajú z bielkovín nové, štiepne produkty.
Úloha mikroorganizmov a laktózy
Z biochemických vlastností laktózy je pre mliekarstvo a výrobu všetkých fermentovaných mliečnych výrobkov najdôležitejšia schopnosť (pôsobením kyslomliečnych baktérii) premeny laktózy na kyseliny, a to hlavne na kyselinu mliečnu. Pri tomto tzv. kysnutí mlieka, baktériami mliečneho kysnutia nastáva najskôr hydrolýza laktózy na glukózu a galaktózu. Potom nasleduje premena hexóz na kyselinu mliečnu cez tvorbu kyseliny pyrohroznovej, ktorá sa redukuje na kyselinu mliečnu. Táto premena sa uskutočňuje pri výrobe všetkých kyslomliečnych nápojoch a tiež pri výrobe tvarohov a syrov. Týmto spôsobom je samotná laktóza podstatne lepšie stráviteľná, a to aj pre ľudí, ktorí sú intolerantní na laktózu. Fermentáciou laktózy vzniknutá kyselina mliečna výraznou mierou ovplyvňuje nielen chuť mliečnych výrobkov, ale zabezpečuje aj ich trvanlivosť a hlavne nutričné a dietetické vlastnosti týchto kyslomliečnych výrobkov. Pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru a zabraňuje rastu hnilobných baktérií. Konzumácia kyslomliečnych výrobkov je obzvlášť odporúčaná pri podávaní antibiotík, a to za účelom obnovenia pôvodnej črevnej mikroflóry. Tu majú význam práve probiotické mliečne kultúry.
Mnohí starší ľudia neobľubujú sladké mlieko a dokonca trpia naň averziou práve pre prítomnosť laktózy, ktorá je ako disacharid ťažšie stráviteľná. Je to hlavne pre neprítomnosť enzýmu laktázy v ich zažívacom trakte, ktorý by ju štiepil na jednoduché ľahko stráviteľné cukry. Nedostatok alebo úplná neprítomnosť enzýmu laktázy je známa ako laktózová intolerancia. Naopak sa tento enzým vyskytuje najviac u malých detí a preto sa práve im odporúča piť sladké mlieko. V súčasnosti už mliekarenský priemysel vyrába aj sladké mlieko s prítomnosťou tohto enzýmu - laktázy.
Mikroflóra mlieka a jej vplyv
Samotné dojnice prostredníctvom alveol v mliečnej žľaze produkujú mlieko bez mikroorganizmov. Ale už vo vlastnom vemene sa mlieko infikuje (primárna kontaminácia), takže možno pokladať určité množstvo nepatogénnej mikroflóry za fyziologické. Najvýznamnejšiu skupinu týchto mikroorganizmov v mlieku tvoria tzv. mezofilné baktérie mliečneho kysnutia zastúpené kokovitými a paličkovitými formami. Tieto sa delia na homofermentatívne (fermentujú laktózu na kyselinu mliečnu) a heterofermentatívne (okrem kyseliny mliečnej fermentujú laktózu aj na iné zložky napr. na kyselinu maslovú a etanol).
Najväčší podiel mikroorganizmov v mlieku predstavuje sekundárna kontaminácia mlieka pri dojení a ošetrení mlieka a pri skladovaní nedostatočne schladeného mlieka. Odhaduje sa, že pri dojení sa mlieko infikuje desaťkrát viac, ako je fyziologická infekcia vo vemene a ďalšiu desaťnásobnú infekciu spôsobuje ošetrenie mlieka. Závažná je kontaminácia mlieka mikroorganizmami, ktoré pochádzajú z bežnej nečistoty maštalí. Činnosť týchto mikroorganizmov sa prejavuje nielen v zdravotnej závadnosti, ale aj v technologickom spracovaní mlieka. Nežiaducu mikroflóru mlieka tvoria často prítomné enterobaktérie rodov Escherichia a Enterobacter (Escherichia coli, Enterobacter aerogenes), ďalej sú to baktérie maslového kvasenia (napr. Clostridium butyricum), proteolytické baktérie (Bacillus subtilis, B mycoides). Prítomné môžu byť rôzne kvasinky a kvasinkové mikroorganizmy (napr. rodov Saccharomyces, Candida) a iné mikroorganizmy.
Vďaka súčasnej modernej chladiarenskej technike v procese získavania a spracovania mlieka najvýznamnejšiu z týchto skupín tvoria psychrotrófné mikroorganizmy, ktoré sa môžu pomnožovať aj pri nízkych teplotách uskladnenia mlieka, t.j. asi 5°C. Dajú sa síce pasterizáciou ľahko zničiť, avšak produkujú enzýmy lipázy a proteázy, ktoré môžu zapríčiniť chyby chuti mliečnych výrobkov, štiepia zložky mlieka a zachovávajú si svoju aktivitu aj po pasterizácii. Mlieko ihneď po nadojení obsahuje niekoľko sto až mnoho tisíc mikroorganizmov v 1 ml, z ktorých 90 % je vonkajšieho pôvodu. Zastúpené sú najmä baktérie, menej kvasinky a vláknité huby, neraz však nechýbajú ani patogénne mikróby, kvôli ktorým sa zaviedla tzv. pasterizácia.
Domáca výroba hrudkového syra s kyslým zrážaním
Výroba domáceho hrudkového syra je skvelý spôsob, ako si vychutnať čerstvý a chutný produkt priamo z vašej kuchyne. Tento článok vám poskytne podrobný návod, ako si vyrobiť vlastný hrudkový syr z kravského mlieka, vrátane tipov a trikov na dosiahnutie najlepších výsledkov.
Potrebné náradie a pomôcky
Pri výrobe syra je dôležité dodržiavať hygienické zásady. Všetko náradie by malo byť pred použitím sterilizované, napríklad prevarením. Na začiatok nemusíte investovať do drahého vybavenia. Väčšinu vecí pravdepodobne už máte doma. Potrebné vybavenie:
- Nerezová alebo smaltovaná nádoba
- Teplomer
- Smotanová kultúra (na zaočkovanie mlieka) alebo kyslé mlieko/smotana
- Chlorid vápenatý (CaCl2) (voliteľné, pre zlepšenie kvality syreniny)
- Syridlo (tekuté mikrobiálne syridlo)
- Injekčná striekačka na presné dávkovanie syridla
- Pohárik na rozmiešanie syridla
- Metlička na miešanie
- Sitko
- Nôž na krájanie syreniny
- Syrárska plachta alebo forma
Príprava mlieka na syrenie
Použite antikorovú alebo smaltovanú nádobu. Na začiatok do nej nalejte malé množstvo vody a nechajte ju prejsť varom, aby ste zabezpečili sterilitu nádoby.
Množstvo mlieka
Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra budete potrebovať približne 5-7 litrov kravského mlieka. Pre začiatočníkov sa odporúča použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by ste mali získať asi 700 g čerstvého hrudkového syra. Ak nemáte k dispozícii čerstvé mlieko, môžete použiť menej kvalitné mlieko z obchodu, ale je vhodné pridať smotanu na šľahanie (5 dcl smotany na 5 litrov mlieka), aby ste sa priblížili k pôvodným vlastnostiam mlieka.
Pasterizácia mlieka
Ak používate čerstvé mlieko z mliekomatov alebo fariem, je potrebné ho pasterizovať, aby bolo zdravotne nezávadné. Mlieko z obchodu už pasterizované je a nie je potrebné ho opätovne tepelne ošetrovať. Poznáme viaceré druhy pasterizácie:
- Dlhodobá pasterizácia: Mlieko zohrejte na 62-65 °C po dobu 20-30 minút.
- Krátkodobá (šetrná) pasterizácia: Mlieko zohrejte na 71-72 °C po dobu 30 sekúnd.
- Vysoká pasterizácia: Mlieko zohrejte na 85-95 °C po dobu niekoľkých sekúnd.
Pre domácu výrobu syra je najvhodnejšia dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pretože mlieko si zachová svoju typickú chuť a obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po pasterizácii mlieko ochlaďte v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35 °C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.
Výroba domáceho mäkkého syra z kravského mlieka
Zaočkovanie mlieka
Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť. Pre zvýšenie výťažnosti a zlepšenie kvality syreniny sa odporúča pridať chlorid vápenatý (CaCl2) v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid vápenatý pridajte do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35 °C a dobre premiešajte.
Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridajte do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (1 dcl na 5 litrov mlieka). Pripravte si ho podľa nasledujúceho postupu: Do 1 litra pasterizovaného mlieka zohriateho na teplotu 23 °C pridajte obsah vrecka smotanovej kultúry a riadne premiešajte. Nádobu s mliekom umiestnite na teplé miesto (23-25 °C) a nechajte odstáť 16-20 hodín. Potom uložte zákvas na niekoľko hodín do chladničky, čím dosiahneme kultivovanú kultúru s optimálnou konzistenciou a chuťou.
Alternatívne môžete použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo 50 ml čistej kyslej smotany (1% z množstva spracovávaného mlieka) na 5 litrov mlieka. Po zaočkovaní kultúrou nechajte mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote maximálne 35 °C.
Syrenie mlieka
Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho, aký syr ideme vyrábať. Na výrobu čerstvého hrudkového syra použite tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL. Mlieko postupne zohrejte na teplotu 30-35 °C. Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml. Po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejte syridlo na povrch mlieka a premiešavajte ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryte.
Mlieko by malo začať tuhnúť približne po 20 minútach. Po 30 minútach skontrolujte tuhnutie naklonením nádoby. Ak sa syrenina ľahko oddeľuje od stien a lom je tvrdý a lesklý, nechajte ju ešte 10 minút postáť. Počas syrenia udržiavajte teplotu mlieka nad 30 °C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.
Spracovanie syreniny
Po uplynutí približne 40 minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavajte stále na 30-35 °C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie.
Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame /dosúšame/ ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie. Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu.
Usadenú syrenimu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti. Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime.
Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu. Po odkvapkaní povrch hrudky poutierame handričkou namočenou v slanej vode a uložíme do chladničky. Výsledkom je kvalitný syr vhodný na priamy konzum.
Solenie syra
Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu. Príprava nálevu - do jedného litra prevarenej vody pridáme 180 - 200 g kuchynskej soli a dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti. Syry je najlepšie konzumovať v čerstvom stave. Skladovať sa môžu pri teplote do 8°C maximálne 3 dni.
Kysnutie hrudkového syra
Aby syr nebol príliš sladký, aby získal typickú chuť a dalo sa s ním ďalej pracovať (výroba korbáčikov a pareníc), je dôležité nechať syr vykysnúť. Hrudku po odkvapkaní uložíme na policu, povrch poutierame handričkou namočenou v slanej vode a necháme ju 3 dni pri teplote 18-22°C vykysnúť. Dôležité je, aby teplota v miestnosti neklesla pod 18°C, lebo syr by riadne nevykysol a začal by horknúť. Treba myslieť aj na to, že z hrudky bude ešte stále vytekať srvátka, preto treba na policu pod hrudku umiestniť vhodnú nádobu.
Ak chceme kysnutie urýchliť, hrudku umiestnime do miestnosti s teplotou 22-25°C, kde vykysne za 24-40 hodín. Vykysnutý syr je pripravený na ďalšie spracovanie alebo konzum.
Zretie hrudkového syra
Vykysnutý syr premiestnime do miestnosti s teplotou 13-15°C, kde bude prebiehať ďalej zretie syra. Povrch hrudky neustále potierame slanou vodou a hrudku 1-2- krát denne obraciame. Zretie by malo prebehnúť max. do 5-tich dní. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.
Alternatívny recept na domáci syr bez syridla (kyslé zrážanie octom)
Ak nemáte k dispozícii syridlo, môžete si vyrobiť syr aj bez neho. Na prípravu domáceho syra potrebujete iba čerstvé kravské mlieko a pár základných ingrediencií. Tento jednoduchý recept vám umožní vytvoriť čerstvý, lahodný syr bez konzervantov priamo vo vašej kuchyni.
Suroviny:
- 1 l kvalitného nehomogenizovaného plnotučného mlieka
- 3 ks čili papričiek
- Bylinky podľa chuti
- Morská/himalájska soľ
- 100 ml octu
Postup:
- Mlieko vylejte do hrnca, pridajte nadrobno nakrájané čili papričky, bylinky a soľ. Nechajte zovrieť.
- Odstavte zo zdroja tepla a pridajte ocot. Chvíľu počkajte, až sa začne mlieko zrážať.
- Ešte dajte na cca 1 minútu zohriať.
- Prelejte cez husté sitko alebo plátno a nechajte vychladnúť.
Spracovanie srvátky
Srvátka po výrobe syra obsahuje v priemere 8,6 % sušiny, 0,85 % tuku, 1,96 % dusíkatých látok, 1,65 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,30 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru, 0,103 % CaO a 0,152 % P2O5. Pri neopatrnej výrobe syra, výrobe oštiepkov a pareníc a ku koncu laktácie alebo pri prechode na inú pašu sa obsah sušiny a tuku zvyšuje. Výroba žinčice spočíva vo vyzrážaní albumínu a globulínu rozpusteného a súčasnom zachytení zostatku tuku v srvátke.
Výroba žinčice
Srvátka sa rýchlo za stáleho miešania zohreje na 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Prestane sa miešať a dohreje sa na 85 - 87 °C, na povrchu sa vytvorí usadenina, ak praskne prestane sa zohrievať. Vyzrážaná hmota sa zozberá s takým množstvom tekutiny, aby sa dala rozmixovať. Hmota sa rozmixuje na kompaktnú hladkú tekutinu a rýchlo ochladí. Pri výrobe v kotli žinčica obsahuje 11,7 % sušiny, 2,5 % tuku, okolo 3 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,6 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru. Pritom sa vyrobí okolo 30 % žinčice zo spracúvanej srvátky.
Výhody srvátky
Srvátkové bielkoviny majú výnimočnú biologickú hodnotu, ktorá prevyšuje o 15 percent vaječné bielkoviny, o 30 percent mäsové bielkoviny, o 35 percent sójové bielkoviny a o 40 percent mliečny kazeín. Obsah sírnych aminokyselín, najmä cysteínu, je v srvátkových bielkovinách vyšší ako v mäse, v sóji i v samotnom kazeíne.
Čo sa dá vyrobiť z 5 litrov kravského mlieka z mliekomatu?
| Produkt | Hmotnosť/Objem | Použité mlieko | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Hrudkový syr | 0,6 kg | 3 litre pasterizovaného mlieka | Primiešané 1 PL byliniek a 1/2 ČL soli. Kysol pri izbovej teplote 24 hodín. |
| Kvalitný domáci tvaroh | 250 g | 2 litre pasterizovaného mlieka | Mlieko skyslo pri 23°C. Teplota sa postupne zvyšovala na 30°C po dobu 50 minút. |
| Srvátka | 1,5 litra | Vedľajší produkt z výroby tvarohu | Hustá srvátka jemne kyslej chuti pripomínajúca žinčicu. |
Porovnanie množstva mlieka potrebného na výrobu rôznych druhov syra
| Druh syra | Množstvo kravského mlieka | Množstvo ovčieho mlieka | Množstvo kozieho mlieka |
|---|---|---|---|
| Čerstvý hrudkový syr | 5-7 litrov | 4-6 litrov | 8-10 litrov |
| Polotvrdý syr | 10-11 litrov | ... | ... |
tags: #princip #kysleho #zrazania #mlieka