Pstruh (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba podobná lososovi, patriaca do čeľade lososovitých (Salmonidae). Vyznačuje sa predovšetkým oblým a mierne zavalitým telom. Pstruhy sú cenené pre svoje chutné a výživné mäso a sú rozšírené prakticky po celej Európe.
V tomto článku sa pozrieme na charakteristické vlastnosti pstruhov, ich druhy, výskyt, spôsob života, nutričné hodnoty a spôsoby prípravy. Pstruhy už dávno žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé, chutnejšie formy sú zriedkavejšie.
Základná Charakteristika Pstruha
Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.
Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.
Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.
Druhy Pstruhov na Slovensku
Slovensko, krajina bohatá na vodné toky a jazerá, je domovom pre rozmanité druhy rýb. Mnohé z nich sú pôvodné, iné boli introdukované. Medzi najobľúbenejšie a najvýznamnejšie patrí pstruh, ktorý si získal srdcia rybárov aj gurmánov. Od 16. apríla môžeme na Slovensku loviť tri druhy salmonidov: Pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu.
V zásade rozlišujeme tri formy pstruha obyčajného: formu morskú, potočnú a jazernú.
Pstruh Potočný (Salmo trutta fario)
Tento druh ryby patrí na Slovensku spolu s hlavátkou k jediným pôvodným druhom z čeľade lososovitých. Rodový názov salmo má aj náš pstruh potočný.
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná, na kyslík bohatá voda umožnila prežívanie pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami.
Pstruh potočný je známy tým, že:
- je menej náročný na potravu
- dokáže osídliť malé toky a neúživné revíry
- plne využíva úkrytové možnosti
- vie sa v našich podmienkach aj prirodzene reprodukovať
Na druhej strane, je však náročný na kyslík rozpustený vo vode, má menšie prírastky a jeho násady z rybochovných zariadení sú drahšie. Od 1. septembra do 15. apríla je chránený.
Typické znaky Pstruha potočného:
- Tuková plutvička
- Žltkasté sfarbenie bokov
- Červené a čierne škvrny
- Chvostová plutva bez škvŕn
Pstruh potočný je vysoko prispôsobivou rybou obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe. Ako ryba náročná na čistotu vôd a vysoký obsah kyslíka uprednostňuje podhorské toky, chladné jazerá a vytvára i morskú formu, ktorá svojim vzhľadom a chovaním veľmi pripomína lososa a to vrátane toho, že tiahne za výterom do riek.
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Pstruh Dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pstruh dúhový (ang. Rainbow trout, lat. Oncorhynchus mykiss) patrí do čeľade lososovitých. Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Pôvodným areálom rozšírenia tohto druhu je severné Tichomorie od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až na Kamčatku. Vďaka svojej prispôsobivosti sa však rozšíril po celom svete, s výnimkou Antarktídy.
Vyskytujú sa tu dve formy: pôvodná, na jar sa vytierajúca, a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť.
Pstruh dúhový je, naopak, menej náročný na kvalitu vody, má podstatne väčšie prírastky a vyhovujú mu skôr menej prúdivé úseky, či nižšie položené rieky, ktoré sú už pre pstruha potočného nevyhovujúce. Loviť sa smie celoročne.
Charakteristika a vzhľad
Charakteristikou pstruha dúhového je červený pásik po strane jeho tela, naviac je posiaty množstvom čiernych škvrniek. Jeho sfarbenie sa líši v závislosti od prostredia, ale typicky má modro alebo olivovo zelený chrbát, striebristé boky a biele brucho. Na strednom pruhu bokov sa tiahne pozdĺžny ružový až červený pás. Po celom tele, vrátane plutiev, sa nachádzajú početné čierne škvrny. Na rozdiel od pstruha atlantického potočného nemá červené bodkovanie. Tuková plutvička je bez bodiek alebo len s drobnými bodkami tmavej farby.
Pohlavný dimorfizmus je zrejmý: samce majú výrazne dlhšiu a špicatejšiu spodnú čeľusť, väčšie ústa a dlhšie párové plutvy. V staršom veku sa spodná čeľusť samcov často hákovito zakrivuje. Sfarbenie samcov je výraznejšie.
Výskyt a životné prostredie
Pstruh dúhový sa vyskytuje v tečúcich aj v stojatých vodách. Obľubuje pobyt v čistých vodách, no v porovnaní s pstruhom potočným znáša o niečo vyššiu teplotu vody a je odolnejší voči znečisteniu. V tečúcich vodách nie je tak viazaný na úkryty ako pstruh potočný a často sa vyskytuje v celom priečnom profile koryta. V nádržiach sa spravidla pohybuje v stĺpci, pričom hĺbka jeho pohybu sa mení v priebehu dňa i počas sezóny.
V dnešnej dobe sa takmer výhradne chová a dodáva na trh práve pstruh dúhový. Je to druhá najčastejšia ryba na slovenských stoloch po kaprovi. V umelom chove lososovitých rýb pstruh dúhový zaberá viac ako 90% celej produkcie trhových rýb.
Sivoň Potočný
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri pstruhovi dúhovom. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.
Rozlíšovacie znaky
- Pstruh potočný: na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový” pás.
- Sivoň potočný: zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová” kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Jazerná forma Pstruha
Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.
Morská forma Pstruha
Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia, a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov.
Správanie a Potrava Pstruha
Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.
Pstruh sa živí živočíšnou potravou, ktorú u menších jedincov tvorí hlavne vodný bezobratlovci (larvy hmyzu apod.) a taktiež náletový hmyz. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu.
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Rozmnožovanie Pstruha
Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia. Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov (pri priemernej dennej teplote 5 °C).
Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Veky sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.
Ochrana a Revitalizácia Pstruha Potočného
Prvoradou úlohou pracovníkov Strediska starostlivosti o genofond rýb, ktoré Správa TANAP-u prevádzkuje vo Východnej, je udržiavanie populácie pôvodných druhov vo vodných tokoch. Systematické zarybňovanie určuje zákon o rybárstve z roku 2018 a schvaľuje ho Ministerstvo životného prostredia SR podľa zarybňovacieho plánu.
V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky.
Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového. Celý proces - od vyliahnutia po vypustenie - trvá približne pol roka. Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť.
Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.
Športový Rybolov Pstruha
Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. V minulosti veľmi rozšírený spôsob lovu na vláčenú mŕtvu rybku je na väčšine revírov zakázaný a postupne zrejme vymizne.
Po dlhom zimnom pôste sa začína na obdobie päť a pol mesiaca pstruhová sezóna. Niekto zostane pstruhovým nadšencom celý tento čas, niekto vydrží len pár týždňov, pokiaľ sa nepovolí lov kapra na stojatých vodách.
TIPY NA LOV PSTRUHOV - Lov pstruhov s rotačkami v potokoch a riekach
Zásady a Pravidlá Rybárčenia
Rybár musí vlastniť rybársky lístok, bez ktorého nie je možné na území Slovenska legálne loviť ryby. Rybár je povinný pred odchodom na rybačku zapísať do prehľadu dátum rybačky a úlovok z rybačky aktualizovať v prehľade hneď po rybačke.
Pri love pstruhov na prívlač používajte, prosím, jigy s háčikmi bez protihrotov. Pstruhy sú naozaj „krehké“ stvorenia, a preto je dôležité sa k nim správať maximálne šetrne. Háčik bez protihrotu výrazne uľahčí pustenie pstruha na slobodu. Zásadné je mať po ruke priestorný podberák s pogumovanou sieťkou. Uloveného pstruha pomaly ani neberieme do ruky, ale len s ním manipulujeme vo vode, alebo tesne nad vodou. Pstruhy len výnimočne vyťahujeme niekoľko metrov na breh - a už vôbec ich NEMÔŽEME pokladať na ostré kamene alebo drsný piesok. K šetrnejšej manipulácii s uloveným pstruhom docielime použitím podberáka s pogumovanou sieťkou. Nie som priaznivcom brodenia korytom rieky alebo potoka, aby sa zbytočne nepoškodzovali úkryty pstruhov.
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Možný Výber Náradia pre Lov Pstruha Obyčajného
Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať od 2 - 10 g do 10 - 30 g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti a na bežnom revíre to bude veľmi veľa. Vlasec 0,12 - 0,22 mm splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm.
Nutričné Hodnoty a Zdravotné Prínosy Pstruha
Pstruh, považovaný mnohými vedeckými komunitami za superpotravinu, je vynikajúcim zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálov s mnohými navrhovanými zdravotnými výhodami. Pstruh je jemná, lupienková ryba z čeľade lososovitých. Jeho vnútorná farba môže byť biela, ružová alebo oranžová. Pstruh má jemnú chuť, čo je skvelá správa pre ľudí, ktorí nemajú radi morské plody s výraznou rybacou chuťou.
Ryby, vrátane pstruha, sú jedným z najlepších zdrojov dvoch foriem omega-3 mastných kyselín: EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokosahexaénová), ktoré pomáhajú udržiavať naše srdce zdravé. Pstruh dúhový neobsahuje žiadne sacharidy. Divoký aj pstruh chovaný na farme obsahujú tuk, ale divoká odroda má polovičný obsah tuku ako pstruh chovaný na farme. Pstruh obyčajný je z pohľadu obsiahnutých omega‑3 mastných kyselín najlepšou voľbou zo sladkovodných rýb, pretože má priaznivý pomer medzi omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami. Tučnejšie ryby sú tak skvelým zdrojom práve týchto zdraviu prospešných mastných kyselín.
Okrem toho, že ide o chudú bielu rybu, pstruh ponúka významné zdravotné výhody pre tehotné ženy a pre mozog, srdce a kosti. Bielkoviny sú základným stavebným kameňom pre svaly, kosti, kožu, krv a chrupavky. Konzumácia rýb, ako je pstruh, aspoň dvakrát týždenne, môže pomôcť uspokojiť vaše potreby bielkovín. Vitamín D je vitamín rozpustný v tukoch, ktorý je potrebný pre rast a prestavbu kostí. Pomáha tiež podporovať vstrebávanie vápnika, znižuje zápal v tele a prospieva neuromuskulárnej a imunitnej funkcii. Keďže vitamín D je prirodzene prítomný len v niekoľkých potravinách, vrátane rýb, ako je pstruh, je to vynikajúci spôsob, ako získať zdravú dávku vitamínu D z potravy.
Nutričné Hodnoty (na 100 g)
| Charakteristika | Divoký pstruh obyčajný | Chovaný pstruh dúhový |
|---|---|---|
| Kalórie | 132 kcal | 138 kcal |
| Bielkoviny | 19 g | 21 g |
| Tuky | 3 g | 4 g |
| Omega-3 mastné kyseliny | 548 mg (167 mg EPA + DHA) | 486 mg (339 mg EPA + DHA) |
Alergia na ryby
Alergia sa u vás môže vyvinúť v akomkoľvek veku ako reakcia na akýkoľvek typ jedla. Bežné príznaky potravinových alergií zahŕňajú žihľavku, dýchavičnosť, sipot, vracanie alebo kŕče v žalúdku, opuch jazyka, závraty a v zriedkavých prípadoch aj anafylaxiu.
Kulinárske Spracovanie
Pstruh má veľmi jemné, mastnejšie mäso a na spracovanie sa ideálne hodí približne štvrť kilogramová ryba tohto druhu. Mäso pstruha je veľmi jemné, chutné a dá sa ľahko oddeliť od kosti. Tradičnou formou úpravy je údenie, no pstruha možno pripraviť rôznymi spôsobmi: smažením, varením (aj v pare), pečením, grilovaním či údením. Lahodnej rybe najlepšie vyhovuje jednoduchá príprava s minimom prísad. Medzi najpopulárnejšie spôsoby prípravy patrí pstruh namodro varený v ochutenom vývare alebo smažený na mlynársky spôsob.
K pstruhovi možno konzumovať napríklad slané zemiaky, rozpustené maslo alebo aj smotanu s chrenom či Sauce Hollandaise. Tradičným receptom v mnohých medzinárodných kuchyniach je pstruh na mandliach. Medzi typické prílohy patria napríklad varené zemiaky, či huby.
Nákup a Skladovanie
V obchode alebo na trhu kupujte iba ryby, ktoré sú chladené alebo vystavené na ľade. Aby ste sa uistili, že kupujete ryby čerstvé, pred nákupom ich privoňajte. Ryby by mali voňať sviežo a jemne. Ak rybu plánujete zjesť do dvoch dní od nákupu, môžete ju skladovať v chladničke. V opačnom prípade by ste mali pstruha pevne zabaliť a vložiť do vzduchotesnej nádoby alebo vrecka a uložiť do mrazničky. Keď ste pripravení variť mrazeného pstruha, vyberte ho z mrazničky a rozmrazte cez noc v chladničke.
Ako Vybrať Čerstvého Pstruha
Pri výbere čerstvých rýb existuje niekoľko poznávacích znamení, podľa ktorých sa môžete orientovať:
- Pozrite sa rybe do očí: Mali by ste vidieť jasné, čisté a zreteľne ohraničené oči.
- Skontrolujte žiabre: Mali by mať ružový až červenkastý odtieň. Ak sú žiabre viditeľne šedé, hnedasté či dokonca zelenkavé, dávajú vám tým jasný signál, že takejto rybe by ste sa mali radšej vyhnúť.
- Stlačte kožu prstom: Svalovina by sa mala ihneď elasticky vrátiť do svojej pôvodnej polohy.