Pstruh potočný: Vzhľad, výskyt a rozdiely oproti pstruhu dúhovému

Pstruh potočný (Salmo trutta) je najrozšírenejším zástupcom čeľade lososovitých v našich vodách a je charakteristickou rybou našich podhorských a horských tokov. Táto obľúbená sladkovodná ryba je pôvodným druhom v Európe a vyznačuje sa predovšetkým oblým a mierne zavalitým telom.

Aj keď sú pstruh potočný a pstruh dúhový obľúbené druhy rýb na Slovensku, ktoré sú často lovené športovými rybármi, existujú medzi nimi významné rozdiely v pôvode, vzhľade, nárokoch na prostredie a správaní. Mnohí rybári nevedia rozoznať pstruha potočného od pstruha dúhového, prípadne sivoňa potočného.

Opis a vzhľad pstruha potočného

Telo pstruha potočného má prúdnicovitý tvar, hlava je pomerne malá s ozubenými čeľusťami. Telo pokrývajú malé šupiny, ktoré sú pevne vrastené v koži. Sfarbenie pstruha potočného je asi najvariabilnejšie spomedzi našich druhov rýb. Ako základná prevláda zelenkavá, hnedá a žltá farba. Na bokoch sú roztrúsené tmavé škvrny spolu s výraznými červenými škvrnami, ktoré bývajú bielo olemované. Tieto škvrny sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. U mladých jedincov sa na bokoch vyskytujú juvenilné škvrny, ktoré niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Staršie ryby bývajú sfarbené fádnejšie.

Rozdiel medzi pohlaviami je dobre pozorovateľný u starších rýb, hlavne v čase neresu. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané, pričom spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Na spodnej čeľusti samcov sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov. Samce majú aj výraznejšie sfarbenie.

Typické znaky pstruha potočného sú tuková plutvička, žltkasté sfarbenie bokov, červené a čierne škvrny a chvostová plutva bez škvŕn.

Formy pstruha potočného

Pstruh obyčajný ako druh vytvára tri formy: morskú, potočnú a jazernú. Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov.

• Potočná forma: Je to pôvodný druh, ktorý sa adaptoval na sladkovodné podmienky.
• Jazerná forma: Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Jazerné pstruhy sa vyskytujú bežne v jazerách severnej Európy. Na Slovensku sú známe nádrže s výskytom "jazerákov" Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky.
• Morská forma: Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia, a to do rieky Dunajec. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Baltské, Severné a ďalšie európske moria obýva vzhľadovo podobná morská forma, tiahnuca k výteru do riek Nemecka, Poľska, Dánska, Švédska a rady ďalších krajín.

Výskyt a životné prostredie

Pstruh potočný na Slovensku osídľuje hlavne horné toky riek a menšie potoky stredného, severného a východného Slovenska s chladnou, rýchlo tečúcou okysličenou vodou, ktorej teplota nepresahuje 18 stupňov Celzia. Podľa jeho hojného výskytu boli tieto toky súhrnne pomenované pásmom pstruha. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Pstruh je výrazne teritoriálny, vyhľadáva úkryt najčastejšie pod balvanmi a koreňmi brehovej vegetácie. S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty. Stanoviská pstruhov sú pomerne stále a menia sa len v období neresu alebo za extrémnych prietokov.

Potrava

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.

Rozmnožovanie

Samotné rozmnožovanie pstruha potočného prebieha v novembri až decembri. Samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Neresoviskom býva plytkejšie miesto s piesčitým až štrkopieskovým dnom a nie veľmi rýchlym prúdom. Vzhľadom k tomu, že výter prebieha v chladnom období, trvá vývoj ikier veľmi dlho - bežne i cez 100 dní, takže k liahnutiu dochádza koncom zimy alebo na jar. S zvyšujúcou teplotou vody sa vývoj ikier urýchľuje. Ikry pstruha sú prekvapivo veľké (4,5 - 6 mm) a obsahujú značné množstvo zásobných látok pre vývoj plôdiku. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá.

Dĺžka života a veľkosť

V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 20 až 40 cm, vzácne až 70 cm. Maximálna dĺžka života pstruha je rovnako premenlivá ako je jeho rast. Doložený vek trofejných rýb o dĺžke 81 a 82 cm bolo 15 a 12 rokov. Jazerná forma dorastá väčších rozmerov, napríklad slovenským rekordom je pstruh z nádrže Hriňová chytený v roku 1985 dlhý 107 cm a vážiaci 15 kg. Ešte väčšia je morská forma vzácne dosahujúca i hmotnosti okolo 20 kg.

Rozdiely medzi pstruhom potočným a pstruhom dúhovým

Hoci majú pstruh potočný a pstruh dúhový niektoré spoločné črty, existujú medzi nimi aj významné rozdiely, ktoré sa týkajú ich pôvodu, vzhľadu, životného prostredia, správania a hospodárskeho významu.

Pôvod a rozšírenie

• Pstruh potočný (Salmo trutta): Je pôvodným druhom rýb v Európe. Jeho predkom bol pstruh morský, ktorý ostal v našej oblasti uväznený v dobe ľadovej. Okrem našich vôd žije aj v Nórsku, Írsku, Rusku, Indii, Severnej Afrike, Južnej Amerike, ba dokonca v Austrálii.
• Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss): Je nepôvodný druh, ktorý bol dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. V roku 1880 doviezol barón Révay prvé oplodnené ikry pstruha dúhového a sivoňa potočného (amerického pôvodu) a vysadil ich do Štiavničky v povodí Váhu. V roku 1966 bol dovezený na Slovensko do kláštora pod Znievom a vyliahnutý plôdik sa stal základom generačného stáda. V Amerike pstruh dúhový obýva rieky a jazerá tichomorského pobrežia. Rozšírený je po celom svete, s výnimkou Antarktídy.

Vzhľad

• Pstruh potočný: Na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami.
• Pstruh dúhový: Odlišuje sa výrazne fialovo dúhovým pásom po bokoch tela, ktorý sa tiahne v oblasti bočnej čiary od hlavy až ku chvostu. Telo má hustejšie bodkované čiernymi škvrnami a tiež dorastá do väčších rozmerov a hmotností ako pstruh potočný. Má striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný "dúhový" pás. Drobné tmavé bodky pokrývajú celé telo a na rozdiel od iných salmonidov sú vo veľkom počte i na chvostovej a chrbtovej plutve, i na tukovej plutvičke.

Životné prostredie a správanie

• Pstruh potočný: Je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Je teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu.
• Pstruh dúhový: Žije v tečúcich aj v stojatých vodách. Obľubuje pobyt v čistých a teplých vodách. Nie je taký náročný na teplotu a okysličenosť vody ako pstruh potočný, teplota na povrchu hladiny môže dosiahnuť aj 26 až 28 °C. Pstruhy dúhové na rozdiel od pstruhov potočných nie sú stanovištné ryby a často migrujú.

Rozmnožovanie

• Pstruh potočný: Rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri. Samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier.
• Pstruh dúhový: Pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí podľa teploty vody a formy od novembra do mája. V každej znáške je asi 3000 až 4000 ikier. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného, na farmách sa rozmnožuje umelým výterom.

Pstruh a rybolov

Pstruh potočný je cenený v športovom rybolove pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. V minulosti veľmi rozšírený spôsob lovu na vláčenú mŕtvu rybku je na väčšine revírov zakázaný a postupne zrejme vymizne.

Od 16. apríla sa na Slovensku začína pstruhová sezóna, kedy môžeme loviť tri druhy salmonidov: pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu. Je možné si privlastniť maximálne 2 kusy pstruha potočného (lovná miera 35 cm) a k nim ešte 2 kusy pstruha dúhového, prípadne sivoňa potočného (celkovo 4 ryby).

Rybárske revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4), ktorá sa nachádza pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.

tags: #pstruh #potocny #obrazok #na #vytlacenie

Populárne príspevky:

• Zdravá ázijská inšpirácia
• Sprievodca výberom hranatých tanierov
• Recepty na kuraciu pečeň
• Použitie celozrnnej hrubej múky v pečení
• Ako správne postupovať pri horúčke u detí