Západné Slovensko, bohaté na vodné toky a rozmanitú prírodu, je domovom pre mnohé druhy rýb, vrátane pstruha. Pre mnohých južných rybárov sú pstruhy záhadnými rybami a ich lov je exkluzívnym zážitkom. Tento článok sa zameriava na výskyt pstruha v rôznych oblastiach západného Slovenska, s dôrazom na Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Kysuce a oblasť Mútne, a ponúka tipy pre úspešný lov.
Pstruh obyčajný je vysoko prispôsobivou rybou obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe. Ako ryba náročná na čistotu vôd a vysoký obsah kyslíka uprednostňuje podhorské toky, chladné jazerá a vytvára i morskú formu, ktorá svojim vzhľadom a chovaním veľmi pripomína lososa a to vrátane toho, že tiahne za výterom do riek.
Pstruh potočný
Pstruh potočný je jedným z pôvodných druhov tunajších rýb. Podľa miesta výskytu pstruh vytvára mnohé varianty, ktoré sa často nápadne líšia tvarom tela i sfarbením. Vo voľnej prírode dorastá do dĺžky okolo 50 cm a hmotnosti 1,5-2 kg. Rast pstruha výrazne závisí od životného prostredia; pstruhy z nížinných vôd rastú rýchlejšie a dorastajú do väčších rozmerov ako pstruhy z horských potokov. Dĺžka ročného plôdika môže byť rôzna, medzi 2,5 až 13 cm. U dvojročných pstruhov je to 10 až 23 cm a u trojročných od 15 po 30 cm. Dĺžka života pstruha potočného sa vo voľnej prírode odhaduje na 4 až 5 rokov, ale v zajatí sa podľa záznamov niektoré jedince dožili až 12 rokov. Typická voda, kde pstruha potočného takmer zaručene nájdete, je voda rýchlo tečúca, studená a čistá s vysokým obsahom kyslíka. Pstruh potočný má veľmi jemné a lahodné mäso.
Charakteristické znaky pstruha potočného zahŕňajú tukovú plutvičku, žltkasté sfarbenie bokov, červené a čierne škvrny a chvostovú plutvu bez škvŕn.
Rozmery a rast
Rast pstruha obyčajného je značne premenlivý a závisí na podmienkach, v ktorých ryba žije. Populácie z horských bystrín ťažko prekračujú dĺžku 20 cm, zatiaľ čo ryby z veľkých uživiteľných vôd rastú pomerne rýchlo a môžu prekročiť dĺžku 80 cm, v prípade jazernej formy i 1 m. Na väčšine vôd ale pstruh nerastie príliš rýchlo a veľkosti 25 cm obvykle dosahuje v 4. - 5. roku života. Maximálny vek pstruha je rovnako premenlivý ako jeho rast. Väčšina pstruhov sa dožíva 5 - 9 rokov života. Doložený vek trofejných rýb o dĺžke 81 a 82 cm bolo 15 a 12 rokov. Jazerná forma dorastá väčších rozmerov, napríklad slovenským rekordom je pstruh z nádrže Hriňová chytený v roku 1985 dlhý 107 cm a vážiaci 15 kg. Ešte väčšia je morská forma vzácne dosahujúca i hmotnosti okolo 20 kg.
Pstruh morský
Pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta) je fascinujúca, ťažná (migrujúca) forma nášho pstruha potočného. Zatiaľ čo jeho sladkovodný bratranec zostáva celý život v potokoch, pstruh morský si zvolil dobrodružnejšiu cestu. V mori nachádza obrovské množstvo potravy, vďaka čomu veľmi rýchlo rastie a naberá na sile. Je to mimoriadne vitálna a vytrvalá ryba, ktorá je známa svojimi dlhými cestami.
Na prvý pohľad sa veľké exempláre pstruha morského veľmi podobajú na slávneho lososa atlantického. Skúsené oko rybára ich však dokáže rozoznať podľa niekoľkých jemných detailov. Sfarbenie pstruha morského sa mení podľa toho, kde sa práve nachádza. Kým žije v mori, má krásne striebristé telo prispôsobené voľnej vode.
Jeho životný cyklus je skutočným divom prírody. Malé pstruhy sa liahnu v sladkých, rýchlo prúdiacich riekach. Tu strávia svoje prvé obdobie života. Približne vo veku dvoch rokov u nich nastáva zmena - prispôsobia sa slanej vode a vydávajú sa na svoju prvú cestu do mora.
Počas pobytu v mori má pstruh morský k dispozícii veľmi bohatý jedálniček. Je to aktívny a rýchly lovec. Živí sa prevažne menšími morskými rybkami (ako sú napríklad slede či šproty) a rôznymi morskými kôrovcami. V čase, keď je pstruh pripravený na výter (neres), nastupuje fascinujúci ťah do rodnej rieky. Neres prebieha v chladných mesiacoch v čistých, prúdiacich úsekoch riek so štrkovitým dnom. Obrovskou výhodou a výnimočnosťou pstruha morského je, že na rozdiel od niektorých druhov tichomorských lososov po rozmnožovaní nehynie.
Výskyt pstruhov na západnom Slovensku
Západné Slovensko ponúka rôznorodé lokality, kde je možné stretnúť pstruha.
CHKO Kysuce
CHKO Kysuce sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska a zasahuje do okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina. Územne nadväzuje na CHKO Beskydy. CHKO Kysuce leží v piatich geomorfologických celkoch: Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskedy. Celé územie je budované monotónnym flyšovým pásmom. Charakteristické je pre ňu striedanie dolín a horských chrbtov. Vďaka klimatickým a geologickým pomerom má územie bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk. Množstvo potokov vteká do riek, ktoré ústia do Váhu.
Z vzácnejších druhov rýb sa tu vyskytuje pĺž vrchovský, hlaváč bieloplutvý, hlavátka podunajská, z ostatných druhov sú to hlavne pstruh potočný, lipeň tymiánový, mrena severná, jalec hlavatý a podustva severná.
Oblasť Mútne
Katastrálne územie obce Mútne zaraďujeme do chladnej oblasti. Okolie obce Mútne možno z hľadiska typu režimu odtoku charakterizovať ako oblasť stredohorskú so snehovodažďovým typom odtoku. Celé územie chotára Mútne patrí k čiastkovému povodiu rieky Orava a je odvodňované potokom Mútnik a Mútňanka. Z rýb sa tu vyskytuje pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hlaváč obyčajný (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutví (Cottu poecilopus), v Mútňanke aj jalec obyčajný (Leuciscus leuciscus). Z ďalších druhov pozorovaných tu v minulosti spomenieme lipňa tymiánového (Thymallus thymallus).
Rieka Orava a jej prítoky
Rieka Orava vzniká sútokom Bielej a Čiernej Oravy, pričom Čierna Orava priteká z Poľska. V rieke Orava možno loviť všetky druhy rýb lipňového pásma, najmä pstruha potočného a dúhového, lipňa tymiánového, jalca hlavatého a ďalšie reofilné druhy. Okrem samotnej rieky Orava ponúka Oravský región množstvo prítokov, ktoré sú ideálne na lov muškárením. Medzi ne patria:
- Zázrivka
- Studený potok
- Oravica
- Jelešňa
- Polhoranka
- Mútňanka
- Hruštínka
Ďalšie lokality v západnom Slovensku
- V Malých Karpatoch sa pstruh potočný a pstruh dúhový chovajú v rybníkoch vybudovaných na horskej bystrine Parná.
- V Dechtickej rybárni sa choval pstruh potočný, ale neskôr sa prešlo na chov pstruha kalifornského, nazývaného aj dúhový.
- V Bratislavskom lesnom parku sa v rieke Vydrica vyskytuje vzácny rak riavový (Austropotamobius torrentium) a bola tu pozorovaná aj vydra riečna (Lutra lutra).
- V Orešanskej priehrade, ktorá sa nachádza v krásnom prostredí Malých Karpát pri obci Horné Orešany, sa nachádzajú chovné rybníky Parina, kde sa darí lososovitým rybám ako pstruh dúhový či potočný.
Rybárske revíry v Banskej Bystrici a okolí
V okolí Banskej Bystrice nájdeme revíry vhodné pre rôzne druhy rýb a spôsoby lovu.
Pstruhové vody
Pre milovníkov lovu pstruhov sú v okolí Banskej Bystrice k dispozícii tieto revíry:
- Bystrica (3-0350-4-1): Potok Bystrica od ústia do rieky Hron po pramene, vrátane pravostranného prítoku Harmanec od ústia po pramene. Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.!
- Hutná č. 1 (3-1200-4-1): Potok Hutná (Ľubietovka) od ústia do rieky Hron po cestný most pri píle na konci obce Ľubietová a Vôdka od ústia po vodopád v Ľubietovej. Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.!
- Lukavica (3-2100-4-1): Čiastkové povodie Radiše od ústia do Bebravy po prvý splav v dolnej časti obce Kšinná s prítokmi, Rakovec, Striebornica od ústia nad Uhrovcom po pramene vrátane rybníkov na toku (23 km). Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.!
- Ľupčica (3-2120-4-1): Čiastkové povodie Ľupčice od ústia do Hrona po pramene s ľavostrannými prítokmi - Bačúrovský potok; Podkonický potok; a pravostranným prítokom Banský potok. Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.!
- Malachovský potok (3-2150-4-1): Malachovský potok od ústia do Hrona po pramene s prítokmi. Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.!
- Moštenický potok č. 1 (3-2320-4-1): Čiastkové povodie Moštenického potoka od ústia do Hrona po sútok s Uhliarskym potokom v obci Moštenica. Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.!
- Starohorský potok č. 1 (3-3880-4-1): Starohorský potok od sútoku s Bystrickým potokom po cestný most v obci Staré Hory. Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.!
- Tajovský potok č. 1 (3-4290-4-1): Tajovský potok od ústia do Hrona po sútok Kordíckeho potoka a Tajovského potoka v obci Tajov. Zákaz lovu rýb od 01.10.
- Hron č. 9a (3-1110-6-4): Rieka Hron od cestného mosta v Banskej Bystrici - Radvaň po cestný most pri zimnom štadióne v Banskej Bystrici. Na tomto revíri platí režim bez privlastnenia úlovku („Chyť a pusť“). Zákaz lovu rýb od 01.01. do 31.05.!
- Hron č. 9b (3-1111-6-1): Rieka Hron od cestného mosta pri zimnom štadióne v Banskej Bystrici po vakovú hať MVE Šalková a od cestného mosta v Šalkovej po ústie potoka Hutná (Ľubietovka) pri obci Lučatín. Zákaz lovu rýb od 01.01. do 31.05.!
Na južnom Slovensku málokedy musíme brodiť v krištáľovo čistom potoku a jalce až také plaché nie sú. Časom rybár príde na to, kam môže a kam nemôže stúpiť, kedy je lepšie ísť do vody a kedy by mal radšej chytať z brehu. Pri ďalších rybačkách je dôležité mať vhodný prút, šnúru, vlasec a zásobovať sa rôznymi pstruhovými nástrahami. Popritom je potrebné neustále vyhľadávať informácie o ostatných vodných tokoch, sledovať stavy vyhliadnutých riek či potokov, aby ste vedeli, kedy je najideálnejší stav vody, aby ste náhodou neprišli zbytočne.
LIVE prenos od vody: ako byť úspešný pri love pstruha
Vodné nádrže s výskytom pstruhov
Okrem riek a potokov sa pstruhy nachádzajú aj vo vybraných vodných nádržiach na západnom Slovensku.
- VN Čierny Váh: Rybársky obhospodarujú Lesy Slovenskej republiky. Výška vodnej hladiny tu dosť kolíše, v lete je v nádrži v okolí brehov súvislý pás ponorenej vodnej vegetácie a kvôli hĺbke sa nedá dobre brodiť. Ďalším špecifikom je silné prúdenie vody pri výrobe elektrickej energie. Z rýb sa tu najviac vyskytuje pstruh potočný a dúhový, ostriež a jalec hlavatý, vzácny je úlovok lipňa. Pstruhy a lipne tu majú od roku 2015 stanovenú najmenšiu lovnú mieru 40 cm, na nádrž nie je vyvíjaný veľký rybársky tlak.
- VN Motyčky: Približne 2 hektáre, voda má vysokú priehľadnosť. Nachádzajú sa tu pstruhy potočné a dúhové.
- VN Palcmanská Maša (Dedinky): Jedna z najkrajších pstruhových priehrad. Časté zarybňovanie dúhakom.
- Orešanská priehrada: Nachádza sa v Malých Karpatoch pri obci Horné Orešany, kde sa darí lososovitým rybám ako pstruh dúhový či potočný.
- VVN Ružín (4-4120-1-1): Vodná plocha 60 ha s hĺbkou okolo 6 m. Vyskytuje sa tu hlavne pstruh dúhový, potočný, sivoň americký, ale objavuje sa aj pstruh jazerný. Mimo týchto druhov je tu však aj výskyt kaprovitých rýb, bielej ryby a dravcov - šťuka, ostriež zubáč, úhor či sumec.
- VN Bukovec I (4-3270-1-1): Vodná plocha 30 ha s priemernou hĺbkou 7 m. Vyskytuje sa tu pstruh dúhový a potočný. Bolo tu ulovených viacero kapitálnych pstruhov až do váhy 6 kg. Okrem pstruhov sa tu vyskytuje kapor, amur, biela ryba a z dravcov zubáč či ostriež.
Pstruhové jazero Svit
Svitské pstruhové jazero predstavuje ostatnú vodnú plochu (štrkovisko) s dobrými prirodzenými podmienkami na chov prevažne lososovitých druhov rýb. Rozloha pstruhového jazera je 11,50 ha s priemernou hĺbkou 5 metrov. V jazere sa vyskytuje pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň potočný, čerebľa pestrá a hrúz škvrnitý. Dobrá kvalita vody a jej vysoká úživnosť sú dobrou perspektívou na prevádzanie rybolovu a výskyt trofejných rýb.
Športový rybolov
Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. V minulosti veľmi rozšírený spôsob lovu na vláčenú mŕtvu rybku je na väčšine revírov zakázaný a postupne zrejme vymizne.
Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať od 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti a na bežnom revíre to bude veľmi veľa. Vlasec 0,12 - 0,22 mm splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm.
Na úzkych, nie veľmi čistých a miestami plytkých potokoch sa osobne najradšej používa krátky prút do 1,80 m s akciou medium fast a so záťažou maximálne do 5 g. Používajú sa hlavne malé jigy s larvami do 1,3 g a plandavky okolo 1-1,5 g. Rotačky na takých malých tokoch nie sú príliš účinné, pretože nie je veľa miesta na ťahanie, treba skôr chytať na vytypovaných jamách alebo v krátkych prúdikoch. Voblery, aj plytko potápajúce, sú tu menej účinné. V tomto prípade je najlepšie chytať s farebným vlascom 0,12 mm. Takto sa dajú najlepšie a najnenápadnejšie prezentovať ľahké nástrahy.
Na podhorských pstruhovkách s rýchlym prúdom a čistou vodou sa používajú prúty do 2,00 m, skôr s akciou moderate a so záťažou maximálne do 10 g. Šnúra sa na pstruhových vodách nepoužíva, pretože vlasec so svojou pružnosťou môže kompenzovať tvrdosť prúta a zároveň menej poškodzuje tlamu citlivých pstruhov. Na takú zostavu na 4-5 cm preťažené voblery, rotačky do 3 g a jigy do 2 g sa používa tiež farebný vlasec s priemerom 0,14 mm.
Ochrana rýb
V revíroch sa vyskytuje množstvo druhov rýb. Pre každú z nich platí individuálna ochrana, ktorá zahŕňa lovnú dĺžku (minimálna dĺžka ryby, ktorú je možné si ponechať) a čas individuálnej ochrany (obdobie, kedy je lov daného druhu zakázaný).
| Druh ryby | Lovná dĺžka | Čas individuálnej ochrany |
|---|---|---|
| Amur biely | 60 cm | Lov povolený po celý rok |
| Hlavátka podunajská | 80 cm | 01.01. - 31.10. |
| Kapor rybničný | 40 cm | 15.03. - 31.05. |
| Lieň sliznatý | 30 cm | 15.03. - 31.05. |
| Lipeň tymiánový | 33 cm | 01.01. - 31.05. |
| Pstruh potočný | 27 cm | 01.09. - 15.04. |
| Sumec veľký | 70 cm | 01.01. - 15.06. |
| Šťuka severná | 60 cm | 01.01. - 31.05. |
| Zubáč veľkoústy | 50 cm | 01.01. - 15.06. |
Je dôležité si uvedomiť, že dodržiavanie lovných mier a časov individuálnej ochrany je kľúčové pre zachovanie zdravých rybích populácií.
tags: #pstruh #zapadne #slovensko