Vplyv cudzích slov na slovenský jazyk je neoddeliteľnou súčasťou jeho vývinu. Jazykovedci sa zaoberali systematickým vedeckým opisom spisovného slovenského jazyka, pričom vedeckým opisom sa rozumel opis gramatického systému.
Martin Hattala a kodifikácia spisovnej slovenčiny
Slovenská jazykoveda si bez Martina Hattalu vonkoncom nemožno predstaviť. Je aktuálny aj dnes. Treba sa vracať k jeho dielu a skúmať, čím je pre nás stále aktuálne. Prínosom je aj všeobecná jazykoveda a dejiny jazykovedy, analýzy a hodnotenia, ako aj jeho pracovné výsledky.
Systematickému vedeckému opisu spisovného slovenského jazyka sa venoval Martin Hattala. Vyzdvihuje sa, že je autorom štyroch takýchto gramatík slovenčiny:
- r. 1850 - Grammatica linguae Slavicae collatae cum proxime cognata bohemica
- r. 1852
- r. 1855
- r. 1864 - Mluvnica jazyka slovenského
Hattala sa orientoval na vedecký opis gramatického systému, t. j. mluvnice slovenského jazyka. Jeho prístup je aktuálny aj dnes. Kodifikačný rozmer Hattalových prác o slovenčine je nesporný. Ústredné miesto zaujíma Krátka mluvnica slovenská z r. 1852. V otázke spisovnej slovenčiny v polovici 19. storočia zohrával dôležitú úlohu. Hattala sa vedome usiloval o dohodu katolíkov a evanjelikov. Svoje stanoviská motivoval ohľadom na češtinu. Hattala vniesol do pravopisu progresívne prvky, napríklad zavedenie písania y po obojakých spoluhláskach a odstránenie archaických prvkov. Príkladom je zavedenie typu semena, dela (popri delá), poľa (popri polia). Jeho gramatika z r. 1864 bola určená pre gymnáziá, reálky, praeparandie a vyššie oddelenie hlavných škôl. Jeho postupy a stanoviská boli motivované ohľadom na češtinu.
Jozef Ignác Bajza a jeho prínos
Jozef Ignác Bajza sa narodil v Predmieri pri Žiline. Pôsobil ako katolícky kňaz vo Viedni, ako farár v Dolnom Dubovom a ako kanonik v Bratislave. Usiloval sa o kultivovanú reč a pokúsil sa takúto reč individuálne normalizovať. Bol zástancom používania diakritických znamienok v pravopise.
Bajza zdôvodňuje, že slovenčina a čeština sú „nagbližnegšé sestri“, z čoho J. I. Bajza usudzuje, že zo začiatku mali aj spoločnú reč. Bajza sa považuje za prvého tvorcu spisovnej slovenčiny. Jeho cieľom bolo vytvoriť jazyk ako syntézu oboch jazykov. Bol presvedčený, že slovenčina je vhodná na tvorbu vyšších (literárnych) žánrov.
Martin Hamuljak a jeho aktivity
Martin Hamuljak sa narodil v Oravskej Jasenici. Pôsobil v Budíne a v krajinskej správe. Bol aktívny v spolkoch, ktoré sám zakladal. Založil Spolok (1826) a Slovanskú knižnicu (1829), ktoré však netrvali dlho. Jeho cieľom bolo združovať Slovákov a Čechov bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť. Vo vedení spolku čestné miesto mal aj J. Kollár. No Hamuljak vo svojej aktivite pokračoval. Podieľal sa na schôdzke v auguste roku 1851 v Bratislave. M. Hamuljak zomrel roku 1859 v Námestove.
Polemiky a spory v bernolákovskom hnutí
Obdobie bernolákovského hnutia bolo obdobím sporov, osobných polemík sprevádzaných nenávisťou. Aktívny polemik J. I. Bajza sa zapojil do polemík z bernolákovského hnutia. Vyvíjal rozsiahlu činnosť v písaní početných osvetovo-ľudových spisov a A. Bernolák v koncipovaní svojho Slovára. Prebiehali aktivity aj mimo zoskupenia bernolákovcov.
Niektorí autori sa snažili pestovať slovenčinu ako materinskú reč. Tieto idey boli niekedy sprevádzané aj nie veľmi kultivovanými polemikami rozbitého vzdelaneckého prostredia. J. I. Bajza bol autorom viacerých diel s dobovou svetskou i cirkevnou tematikou. Na obranu pravopisu a slovenčiny v diele J. I. Bajzu sa postavili bratislavskí seminaristi a slovenčinu J. I. ohodnotili ako jazykovú zmiešaninu. Odmietavý postoj k spisom J. Fándlyho a A. Bernoláka zaujal aj správca fary v Chtelnici Tomáš Chovanček. Bernolákovčina bola znevažovaná aj v školskom prostredí. V kritike postoja J. I. k slovenčine sa pokračovalo. Viaceré polemiky viac-menej súvisiace so spormi J. I. Bajzu s bernolákovcami.
Cudzie slová v slovenskom jazyku
V slovenskom jazyku sa nachádza mnoho cudzích slov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej každodennej komunikácie. Niektoré sú plne integrované, iné používame s vedomím ich pôvodu. Pozrime sa na niektoré z nich a ich správne používanie.
Cudzie slová a varenie
Varenie - príprava jedál, pokrmov bola a je dôležitou súčasťou života. Je jedným zo spôsobov, ako pripraviť chutný pokrm na jedenie. Súčasťou racionálnej výživy je aj správna príprava jedál, t. j. druhov potravín, ktoré podporujú zdravú životosprávu. Varenie je vlastne kuchárske umenie, ako píše J. Babilon v prvej kuchárskej knihe v slovenskej reči z roku 1870. Mnohí sa učia novým postupom a trpezlivosťou zdokonaľujú svoje kuchárske zručnosti. Varenie zahŕňa aj používanie cudzích slov, napríklad blanšírovanie.
Slovo blanšírovanie pochádza zo slovesa blanchir a znamená doslova bieliť. Blanšírovanie sa používa na odstránenie šupky alebo nežiaducej horkej chuti. Zelenina alebo mäso sa rýchlo zohrieva na 80 º - 100 ºC. Aj súčasné gazdinky sa môžu inšpirovať v kuchárskych knihách minulosti.
Tu je tabuľka s príkladmi cudzích slov, ktoré sú súčasťou kulinárskej terminológie a bežného jazyka:
| Cudzie slovo | Pôvod | Význam |
|---|---|---|
| Blanšírovanie | Francúzština | Krátke obarenie potraviny vo vriacej vode |
| Rajčina | Taliančina | Paradajka |
| Téglik | Nemčina | Nádobka, kelímok |
| Kelímok | Neznámy | Nespisovné označenie pre téglik |
| Super | Latinčina | Najlepší, vynikajúci |
| Upomienkový predmet | Čeština | Spomienkový predmet (nespisovné) |
| Potítko | Čeština | Čelenka, páska proti poteniu (nespisovné) |
| Fitness | Angličtina | Fyzická kondícia, cvičenie |
Rajčiak, rajčina, paradajka
Rozdiel medzi jednotlivými pomenovaniami je ten, že v odbornej terminológii sa ako oficiálny botanický názov na pomenovanie tejto rastliny či jej plodov samotných používa rajčiak, zatiaľ čo pomenovania rajčina a paradajka sa používajú v bežnej reči. Všetky tri označenia sú však podľa spisovnej slovenčiny správne. Pokojne môžeme používať ktorékoľvek z týchto troch označení.
Super a jeho stupňovanie
Slovo „super“ vyjadruje superlatív, teda 3. stupeň prídavného mena, a teda už vyjadruje najvyššiu mieru vlastnosti. Preto je jeho stupňovanie nadbytočné. Keďže sa však postupne stráca súvislosť tohto prídavného mena s jeho latinskou podobou, podľa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra je jeho čiastočné stupňovanie akceptovateľné.
Spomienkový predmet a upomienkový predmet
Ak sa niekde dobre cítime, zvyčajne si odtiaľ prinesieme nejaký predmet, ktorý nám bude pripomínať príjemné chvíle a vyvolávať milé spomienky. Takýto predmet sa volá spomienkový predmet. Často však počujeme, že si niekto priniesol upomienkový predmet. Označenie „upomienkový predmet“ je však nespisovné a správne je „spomienkový predmet“.
Téglik a kelímok
Za spisovné sa v slovenčine považuje označenie téglik, ktoré má pôvod v nemčine. Označenie kelímok je nejasného pôvodu a v slovenčine sa považuje za nespisovné. Správne je teda používanie označenia téglik.
Potítko a spisovné alternatívy
Označenie potítko nie je spisovné, pretože názvy vecí sa v spisovnej slovenčine tvoria pomocou prípony -dlo, -ník, -ka, a nie -tko. Názvy vecí s príponou -tko nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto "potítko" by sme mali používať napríklad "čelenka" alebo "potná páska".
Fitness centrum
Súčasťou hotela je výborne vybavené fitness centrum. Slovo "fitness" pochádza z angličtiny a označuje fyzickú kondíciu alebo miesto na cvičenie. Je to príklad plne integrovaného cudzieho slova v slovenskom jazyku.
tags: #rajciny #slovnik #cufzich #slov