Omšové oblátky sú neodmysliteľnou súčasťou slávnostne prestretého štedrovečerného stola a predstavujú prvý chod tejto štedrej večere s hlbokým symbolickým a posvätným významom. Ich príprava a konzumácia úzko súvisia s kresťanskými tradíciami a majú dlhú históriu, ktorá siaha až k oblátkovým hostiám - liturgickému omšovému chlebu v kresťanskej liturgii.
Starobylá tradícia oblátok
Úkony spojené s prípravou a pečením oblátok majú veľmi starú tradíciu, ktorá korení v tradícii oblátkových hostií - liturgického omšového chleba v podobe oblátkových hostií v kresťanskej liturgii. Výroba a konzumácia oblátok, ktoré sú dnes chápané ako jeden zo symbolov Vianoc, má však aj oveľa starší, kresťanský význam, ktorý nadobúda až obradný charakter. Vianočné oblátky a ich príprava úzko súvisia s hostiami, obradným pečivom vo forme malých oblátok, špecifických pre eucharistiu, sviatosť v dnešnej rímskokatolíckej cirkvi.
Lámanie chleba, alebo „fractio panis“, ako sa obrad spočiatku nazýval, je doložený už v ranokresťanských bohoslužbách, ktoré sa konali v nedeľné dni. Spočiatku slúžil ako obeť, dar Bohu kvasený chlieb, ktorý prinášali veriaci spolu s vínom a inými potravinami. Ranokresťanská bohoslužba bola chápaná ako spoločné hodovanie, ktoré pripomínalo Večeru Pána a jeho sprítomnenie. Odtiaľ pochádza aj samotný názov lámanie chleba. V kresťanstve hlásanú rovnosť bohatých a chudobných malo vyzdvihnúť následné využitie chleba a pokrmov na dobročinnosť. V 2. storočí sa obrad od spoločného hodovania oddelil a postupne sa vyvinula svätá omša (dnešná bohoslužba u katolíkov, u evanjelikov sú to služby Božie), pri ktorej sa prostredníctvom modlitby požehnávajú chlieb a víno. Pôvodné označenie lámanie chleba nahradilo pomenovanie eucharistia, z gréckeho vďakyvzdanie (Eucharistiou je dnes označovaná katolícka liturgia, u evanjelikov je to Večera Pánova.). Hostie časom prešli do podoby nekvaseného chleba, signovanej oblátky so svojimi špecifickými prípravami.
S tým bezprostredne súvisí aj vznik samotných oblátnic, špeciálneho kovového nástroja slúžiaceho na vyhotovovanie oblátkového pečiva, u nás neskôr najmä vianočných oblátok. Na Slovensku sa oblátky piekli pravdepodobne od druhej polovice 17. storočia najprv v kláštoroch, od 18. storočia si ich piekli aj ľudia - obyčajne to bola úloha učiteľa. Pôvodné oblátky sa piekli len z cesta, v ktorom bola voda a múka. Vypracovalo sa cesto primeranej konzistencie, aby sa neroztekalo, ale zase nesmelo byť ani príliš husté, oblátka by sa neupiekla dobre. Staré oblátnice pripomínali kliešte a vážili okolo 5 kg. Z vnútornej strany boli biblické výjavy súvisiace s Vianočným obdobím. V oblátniciach sa piekli oblátky priamo na peci. Ešte v 19. storočí si každá rodina objednávala presný počet oblátok u rechtora. Deti mu priniesli múku, prípadne vajcia - každý toľko surovín, koľko kusov oblátok si rodina objednala. Hotové oblátky žiaci spolu s krásnymi vinšami v predvianočnom čase roznášali po rodinách. Za oblátky dostal učiteľ od každej rodiny drobnú výslužku v podobe naturálií alebo surovín potrebných na prípravu štedrej večere. V druhej polovici 20. storočia sa okrem tvaru oblátok môžeme stretnúť aj s tvarom trubičiek.
Vo vidieckom prostredí stredného Považia, ešte začiatkom 20. storočia mali prípravu oblátok zvyčajne na starosti učitelia z obce, vo výnimočných prípadoch organisti, alebo kňazi. Oblátky sa piekli buď v dome učiteľa, alebo na fare, pričom s ich prípravou pomáhali miništranti, resp. žiaci. Piekli sa v sporáku na otvorenom ohni, v žeravých formách, oblátniciach s vyrytým náboženským obrazcom, ktorý mal väčšinou podobu baránka, kalicha, či kríža s nápisom IHS (skratka mena Ježiš v gréčtine). Forma sa potierala včelím voskom, aby sa oblátky nelepili. Múku obyčajne darovali veriaci z obce a musela byť veľmi kvalitná, s vysokým obsahom lepku. V predvianočnom období žiaci oblátky postupne rozniesli po domoch.
Symbolika a význam oblátok
Podobne, ako pri symbolickej funkcii hostií vo sviatosti eucharistie, aj oblátky v rodinnej liturgii Štedrého večera sprítomňujú samotného Ježiša Krista, jeho telo a každoročne pripomínajú jeho narodenie v betlehemských jasliach. V ľudovej viere však vianočné oblátky postupne nadobudli aj iný symbolický význam.
Potretie oblátok sladkým medom má zabezpečiť celej rodine nasledujúce pozitívne obdobie, aby boli všetci k sebe láskaví a dobrí, deti aby poslúchali, čo pripomína aj s konzumáciou oblátok spojený ďalší štedrovečerný zvyk potretia čiel členov rodiny medom v tvare kríža. Požehnanie v tvare kríža má členov rodiny zároveň chrániť pred chorobami a zlom, zabezpečiť im zdravie, prosperitu. Konzumácia oblátok so svojimi náležitosťami, bola pre jednotlivých členov rodiny pri štedrovečernom stole obradom s veľkým významom, čo dokladá aj skutočnosť, že zvyk bol praktizovaný hneď na začiatku štedrej večere, po spoločnej modlitbe a vinšovaní a že sa tradičné úkony pri konzumácii oblátok v kruhu rodiny dodržiavajú dodnes.
1. Ako putovali vianočné tradície do D. Kubína - Posolstvo vianočných oblátok
Vianočné tradície a oblátky v Košiciach v roku 1922
Zimné Košice v roku 1922 boli súčasťou nového štátu Československa. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam. Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej.
Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky. Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa. Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.
Od Lucie až do Vianoc sa zvykli piecť oblátky. Na dedinách táto úloha prischla miestnemu učiteľovi, ktorý ju mal zaznamenanú aj v prijímacej zmluve. Posledné dva - tri dni pred Vianocami školské deti poroznášali oblátky v košíkoch po domoch. Každej rodine sa ušlo 15 - 20 vodových, zo 5 cukrových a 2 - 3 trubičky. V našich končinách majú vianočné oblátky tradične okrúhly tvar, čo má symbolizovať jednotu rodiny ako základného piliera spoločnosti.
Evanjelická cirkev a reformačné hnutie
Reformácia, ktorá sa začala vystúpením Martina Luthera 31. októbra 1517 pribitím 95 téz na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu, mala hlboký vplyv aj na Slovensko. Lutherova snaha o nápravu cirkvi viedla k vzniku novej cirkvi, ktorá sa od tej vtedajšej v mnohom líšila. Biblia sa čítala po nemecky, ľudia spievali piesne, Večeru Pánovu prijímali všetci a hlavne sa kázalo o láske, milosti a odpustení. Tieto zmeny zasiahli nielen oblasť náboženstva, ale aj školstva, umenia a mnohé iné. Reformácia sa šírila prostredníctvom kňazov, študentov a kupcov. Vplyv nemeckého obyvateľstva na mestách a intenzívne obchodné a hospodárske styky s Nemeckom uľahčili šírenie reformácie na Slovensku. Študenti zo Slovenska začali vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijali autentické reformačné učenie.
Martin Luther od roku 1512 bol profesorom wittenberskej univerzity. Roku 1518 sa stal tu profesor Filip Melanchton, Lutherov najvernejší spolupracovník. Len čo sa správa o reformačnom hnutí rozšírila aj mimo hraníc, vzbudila reformácia aj u nás veľkú pozornosť. Keď sa reformačné myšlienky stali známymi v našich mestách a dedinách, vedychtivá mládež, ktorá predtým odchádzala na štúdium do Krakova, Viedne, Bologne …, začala vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijala autentické reformačné učenie. Treba zvlášť vyzdvihnúť, že prvými študentmi zo Slovenska boli v roku 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Od tohto roku stretávame každý rok študentov z Uhorska, teda aj zo Slovenska, predovšetkým z banských miest, potom z Levoče, Bardejova, z Bratislavy a okolia. Roku 1539 študoval tu Leonard Stockel z Bardejova, reformátor Šariša. Vo veci jeho pozvania za rektora bardejovskej školy napísal M. Luther list 16. 4. 1539 mestskej rade v Bardejove.
Evanjelické kostoly na Slovensku a ich história
Evanjelická cirkev má na Slovensku bohatú históriu a tradície. Reformácia sa na území Slovenska rozšírila v 16. storočí a našla si tu mnohých prívržencov. V minulosti boli evanjelici na Slovensku často prenasledovaní a diskriminovaní. Napriek tomu si evanjelická cirkev zachovala svoju identitu a naďalej zohráva dôležitú úlohu v slovenskej spoločnosti.
V Dobšinej boli do roku 1746 len evanjelici. Mesto a cirkev sa spravovali spoločne. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. Cirkev mala aj svoj podiel na príjme mesta. Znakom mesta bol a ešte aj do dnešného dňa je v gotickom slohu postavený evanjelický krížový kostol. Mnohé generácie hľadali v tomto kostole útočisko v dobrých a zlých časoch a silu pre ich ťažkú banícku prácu. Nedá sa presne zistiť, kedy bol kostol postavený. Pravdepodobne to bolo v roku 1480. Tradícia hovorí, že kostol vybudovali Husiti. To ale bude omyl. Stavebný sloh a masa, z ktorej je kostol postavený, ukazuje veľmi zreteľne na stredovekú saskú stavbu. Základ kostola tvorí kríž s dlhšou chrámovou loďou a kratšou priečnou chrámovou loďou. Na východnom konci hlavnej chrámovej lode je oltár (tiež stará nemecká stavba). Kostol má pekný zvučný orgán. Štyri malé vežičky v kútoch vežovej strechy nie sú len architektonickou ozdobou, ale i vonkajším znakom vtedajšieho trhového práva. Okná kostola majú jemne vytesané kamenné rámy a mreže. Každé okno má rôzne, farebné, sklenené ozdobenie. Vo vnútri kostol bola kedysi maľba s freskovými obrazmi. Dokumenty hovoria len toľko, že evanjelický kostol bol už v roku 1670 pekne zariadený a mal aj vežu. V rokoch 1742, 1744, 1827, 1855, 1902, 1944 boli urobené veľké opravy a renovácie.
V Kraľovanoch si evanjelici v roku 1810 postavili prvú evanjelickú školu. Bola to drevená budova postavená na mieste, kde v súčasnosti stojí kostol. Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Škola predstavovala aj miesto služieb Božích. V roku 1912 si evanjelici v Kraľovanoch začali stavať kostol, a to na mieste prvej evanjelickej školy. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913.
Rozdiely medzi Evanjelickou a Katolíckou cirkvou
Hoci obe cirkvi spadajú pod kresťanstvo, existujú medzi nimi teologické a praktické rozdiely:
- Autorita: V katolíckej cirkvi je hlavou cirkvi pápež, v evanjelickej cirkvi je hlavou cirkvi Ježiš Kristus.
- Tradícia: Katolícka cirkev uznáva tradíciu ako zdroj autority, zatiaľ čo evanjelická cirkev sa opiera výlučne o Bibliu.
- Kňazstvo: V katolíckej cirkvi kňazi nemôžu uzatvárať manželstvá (celibát), zatiaľ čo evanjelickí kazatelia môžu mať rodiny.
Pri Večeri Pánovej v evanjelickej cirkvi sa používajú oplátky alebo chlieb a víno. Oplátky symbolizujú Kristovo telo a víno symbolizuje Kristovu krv. Evanjelici veria, že počas Večere Pánovej je Ježiš Kristus duchovne prítomný v posvätených daroch. V katolíckej cirkvi veria, že Pán Ježiš je prítomný v posvätenom chlebe aj po prijímaní. Na znak toho svieti červené ("večné") svetlo pri skrinke (tabernákulu), do ktorej ukladajú posvätené hostie (oplátky).
Výroba hostií v Prešove
Výrobňa hostií sa nachádza v Prešove na Kmeťovom stromoradí, hneď vedľa Domu sv. Jozefa - domova sociálnych služieb patriacemu rehoľným sestrám z Congregatio Jesu. Okoloidúcich skôr upúta kaplnka a kláštor. Otvára nám sestra v bielom habite, vedúca výrobne sestra Anita Paľušková. Hneď vo vstupnej chodbe víta zamestnancov a návštevníkov hostiárne socha pápeža sv. Pia X. Hostie v metropole Šariša pečú rehoľné sestry z Congregatio Jesu.
Hneď na začiatku našej návštevy nás zavedú do miestnosti, kde práve sestra Ester pečie hostie. Na prvý pohľad to pripomína pečenie vianočných oblátok. Sestra má v miske riedke cesto, ktoré naleje na rozpálenú platňu, ktorú zatvorí a o niekoľko sekúnd vyťahuje bielu oblátku. Výrobňa hostií funguje v Prešove už sto rokov, začala fungovať v roku 1921. „Sestry kúpili prvý stroj a hostie piekli pre školu, keďže mali gymnázium, školu aj materskú škôlku a hostie piekli pre svoju potrebu. Neskôr začali piecť aj pre farský kostol a pre františkánov. V 50. rokoch minulého storočia, keď zrušili kláštory a rehoľné sestry presťahovali, stroje na výrobu hostií putovali s rehoľníčkami. Výroba prešla pod Spolok svätého Vojtecha a neskôr pod Slovenskú katolícku charitu, hostie však piekli stále rehoľné sestry. Nezastavil ju ani komunistický režim. A aj keď výroba počas totality patrila pod Slovenskú katolícku charitu či pod Spolok svätého Vojtecha, stále ju zabezpečovali rehoľné sestry. Po páde totality sa biskup Rudolf Baláž na žiadosť sestier zasadil, aby sa výroba hostií vrátila kongregácii. „Hovoril, že to je krivda voči nám, preto by nám výrobu hostií mali vrátiť. Zo strany Slovenskej katolíckej charity, pod ktorú v daný čas výrobňa patrila, tam však bola podmienka, že musíme zanechať aj priestory v Báči, kde sa vtedy hostie vyrábali. Preto sa rýchlo hľadalo nové miesto. V tom čase však priestory v dnešnej hostiárni sestry prenajímali, a tak sa výroba nemohla vrátiť na pôvodné miesto do Prešova. Preto si rehoľa za symbolickú korunu prenajala priestory v Zborove pri Bardejove. Sestry hovoria, že prostredníctvom výrobne hostií robia aj sociálny apoštolát. „Poskytujeme prácu ľuďom v tejto oblasti, kde je veľká nezamestnanosť,“ hovorí sestra Klarissa. „Vyberali sme ľudí tak, aby sme im pomohli,“ dodáva sestra Anita.
Sestry hovoria, že uplynulé mesiace boli pre ne náročné, keďže pre zatvorené chrámy nemali pre koho piecť ani hostie. Minulý rok pracovali asi len päť mesiacov. „To, čo robíme, je služba cirkvi, fungujeme tak, aby sme pokryli náklady. Ešte nie sme v červených číslach,“ hovorí sestra Anita. Sestra Klarissa, ktorá dozerá na financie, dodáva, že počas pandémie boli mesiace, keď ich musela podporiť provincia. A prežili aj vďaka podpore ďalších rehoľníkov, zvlášť jezuitov. Hoci je prešovská výrobňa hostií jediná na Slovensku, funguje takmer na hrane prežitia. Mnohé farnosti totiž kupujú lacnejšie hostie z Poľska. „Je to všetko o tom, že Poliaci majú nižšiu daň, a tak si môžu dovoliť nižšie ceny. Rehoľné sestry rozhodnutie kňazov kupovať hostie inde rešpektujú. Vedúca výrobne hostií si myslí, že veriaci často netušia, odkiaľ hostie v kostole farnosť kupuje. „Poľské hostie sú tvrdšie ako naše. Všímam si, že staršie ženy si nosia do kostola fľaštičky s vodou, lebo poľskú hostiu nevedia prehltnúť,“ vysvetľuje rozdiel medzi našimi a poľskými hostiami sestra Anita.
1. Ako putovali vianočné tradície do D. Kubína - Posolstvo vianočných oblátok
Podľa Kódexu kánonického práva môže hostia obsahovať len vodu a múku. Nič viac. Múka však nemôže byť hocijaká. Sestra Anita vysvetľuje, že v hostiárni majú kotol, respektíve veľký hrniec, kde sa vojde 20 litrov vody a 18 kilogramov múky. „Vytvorí sa podobná zmes ako pri palacinke, len to nie je sladené. Je veľký rozdiel aj čo sa týka múky. Podľa rehoľníčky je najkvalitnejšia múka zo Spiša. Presvedčili ich o tom viacerí dodávatelia. „Stroje reagujú na múku veľmi citlivo. Vyžaduje sa niekedy dať trocha spišskej múky a trocha trebišovskej. Niekedy musíme múku kupovať aj v obchode. To je o sušine, o lepku, o popole, o vode. „Z toho vyplýva, že matéria na Eucharistiu musí obsahovať pšeničnú múku. Ak obsahuje inú, už ten chlieb nie je platnou matériou,“ upozorňuje sestra Klarissa. Pokiaľ ide o bezlepkové hostie, tie v Prešove nevyrábajú. Dajú sa síce na Slovensku kúpiť, ale bezlepková hostia má len znížený obsah lepku.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vydala v roku 2017 Obežník biskupom o chlebe a víne na Eucharistiu. „Zatiaľ čo doteraz sa vo všeobecnosti starali o zhotovovanie chleba a vína na Eucharistiu niektoré rehoľné spoločenstvá, dnes sa predávajú aj v supermarketoch či v iných obchodoch, a tiež cez internet. Aby nevznikli pochybnosti o platnosti eucharistickej matérie, naše dikastérium navrhuje ordinárom vydať v tejto veci usmernenia, ktoré by napr. Ordinár má pripomínať kňazom, zvlášť farárom a rektorom chrámov, že sú zodpovední za overovanie výrobcov chleba a vína na slávenie a tiež, či ide o vhodnú eucharistickú matériu. Dokument ďalej pripomína paragrafy Kódexu kánonického práva, že „chlieb, ktorý sa používa pri slávení najsvätejšej eucharistickej obety, musí byť nekvasený, iba pšeničný a čerstvo pripravený, aby nehrozilo nijaké nebezpečenstvo pokazenia. Na otázku, koľko vydrží hostia, sestry odpovedajú, že pri vhodnom skladovaní aj pol roka. Rehoľníčky hovoria, že už pred pandémiou zaznamenávali pokles objednávok. V roku 2010 sestry predali asi o tretinu menej hostí v porovnaní s rokom 2000. A počas pandemického roka predali asi len tretinu hostií v porovnaní s rokom 2000. Ak by išla prevádzka naplno, v Prešove dokážu za deň nakrájať až 200-tisíc hostií. Rehoľníčky hovoria, že táto práca sa nedá robiť rutinne. „Keď hostie pečieme, krájame alebo preberáme a balíme, je to všetko spojené s modlitbou. Modlíme sa za kňazov, ktorí to budú premieňať, za ľudí, aby im Pán Ježiš, ktorý príde do tohto kúsku chleba, bol posilou a nádejou, aby im dával radosť a uzdravenie. „Jeden páter, ktorý duchovne sprevádzal naše sestry v roku 1950, im povedal, že z tela a krvi Panny Márie je Ježišovo telo, aj vy máte byť živým Ježišom, lebo v hostii nájde niečo Ježiš aj z vás, vaše modlitby a obety. A niet väčšieho apoštolátu, ako je eucharistický apoštolát,“ dodáva sestra Anita. Pred pandémiou v prešovskej hostiárni prijímali aj exkurzie. „Sprevádzali sme tu asi tritisíc detí a ukázali im, ako vyzerá proces výroby chleba, do ktorého prichádza Ježiš. Niet väčšieho apoštolátu, ako keď deti vidia, ako sa to robí, čo to obnáša. „Mňa sa veľmi dotkne, keď kňaz láme pri svätej omši eucharistiu a v mikrofóne sa ozve ten zvuk lámania. Rehoľníčky v hostiárni tvrdia, že je to vždy silný zážitok vidieť pri omši či adorácii v kúsku chleba Ježiša. „Vždy si poviem, Pane Ježišu, prešiel si aj týmito mojimi rukami. Viem, čo tá práca obnáša. Tam pred neho všetko skladáme. „Keď som išla do rehole, nevedela som do akej, lebo to bolo pred revolúciou. Do rehole som sa dostala cez jednu sestru a vedela som, že to je miesto, kde chcem byť. Ešte keď sme mali výrobňu v Báči, som si túto prácu veľmi obľúbila. Medzi tým som 15 rokov učila deti. Sestra Klarissa strávila pri hostiách asi desať rokov. Výroba hostií sa za posledné desaťročia v niečom zjednodušila, keďže sestrám pomáhajú aj stroje, ale princíp je ten istý. Pôvodne sa hostie piekli na farách, keďže k Eucharistii sa nepristupovalo tak často ako dnes. Až keď sv. Pius X. Prvé hostie sa piekli podobne ako dnes. Vykrajovali sa však ručne. Upečená hostia sa musela navlhčiť, nie veľa, ani málo, a potom sa ručne krúživým pohybom vykrajovala. Sestra Anita ukazuje historické nástroje na výrobu hostie. V ruke drží platňu, v ktorej sa piekli pláty. Vedľa je nástroj, s ktorým sa hostie vykrajovali. Na snímke je platňa, na ktorej sa pečú kňazské hostie. Najprv sa vo veľkom hrnci zmieša múka a voda, čím vznikne hmota podobná cestu na palacinky. Cesto sa potom nalieva na rozžeravenú platňu a zatvorí sa. Podobne sa pečú aj kňazské hostie, kde sú už na platni vygravírované vzory. Ďalej nám sestra Anita ukazuje prototyp stroja, kde je šesť platní, ktorý občas sestry potrápi. „Treba pri tom stáť a obsluhovať ho. „Pečie sa tak, že stroj je rozpálený. Jeden má 136 °C, iný má 170 °C. Na horúcu platňu nalejeme cesto, keď z toho vyjde para, ostane vysušená múka. Sestra Ester pečie pláty, z ktorých sa neskôr vykroja hostie. Sestra pečúca hostie má pred sebou budík, aby si stopla minútu a 40 sekúnd. Je to čas, za ktorý sa cesto upečie. Ďalej sestry ukazujú vlhčiareň. „Večer, keď odchádzame z práce, posledná, ktorá ide, zapne vlhčenie. Vyprskáva sa tu drobná rosu a para. Rosa musí byť jemná, aby hostie nezmokli, ale zmäkli. „Ráno o piatej príde sestra, ktorá ich pozbiera a dá do drevených vozíkov, ktoré udržia dlho vlhkosť. V minulosti sa hostie vlhčili nad parným hrncom a varičom. Ďalej vidíme stroj, ktorý krája okrúhle malé hostie. „Sestra, ktorá tu sedí, má na jednej strane hostie v celku a na druhej strane má košík, kde padajú už vyrezané hostie. Čiže zoberie plát, vloží ho medzi platne, kde je 55 dier. Stroj funguje na senzor. Sestry majú vo výrobni viacero strojov na krájanie. Niektoré stroje krájajú tenšie hostie, iné hrubšie a ďalšie zas veľké kňazské. „Kňazské hostie sa krájajú tak, že stroj chodí hore dolu v určitom intervale. Ďalší stroj na vykrajovanie funguje tak, že sestra si poukladá 50 plátov upečených hostií na seba. Sestra alebo iná pracovníčka si to ovláda pedálom a jedným zárezom vykrojí 48 hostií, z jednej kocky teda nakrája 2 400 hostií. Vyrobené hostie sa potom balia a pre balíky chodí vozidlo z pošty. A koľko múky mesačne spotrebujú? Po otázke rýchlo prerátavajú.
Tradičný recept na vianočné oblátky
Na prípravu domácich vianočných oblátok si pripravíme nasledovné ingrediencie a postupujeme podľa tradičného receptu:
- Do vlažného mlieka pridáme kryštálový cukor, cukor sa musí pustiť.
- Pridáme rozpustené maslo.
- Do druhej nádoby si pripravíme múku so žĺtkami a opatrne prilievame vlažné mlieko. Môžeme šľahať ručným el. šľahačom pri nízkych otáčkach.
- Cesto necháme cez noc odpočívať.
- Ráno si pripravíme formu na pečenie oblátok, cesto ešte premiešame, ako vidieť, cesto sa podobá palacinkovému cestu.
- Keď je forma dostatočne vyhriata, skúsime prvú oblátku.
- Polievkovou lyžicou kladieme cesto na formu. Pritlačíme vrchnou časťou, chvíľku podržíme a oblátka je hotová.
- Hotové oblátky kladieme na rovný podnos, necháme ich vychladnúť a až studené môžeme baliť do mikroténových sáčkov.
Takto prichutené medom a cesnakom nemôžu chýbať na našom vianočnom stole.
tags: #recept #na #omsove #oplatky