Sushi a dýchacie problémy: Potenciálne riziká a prevencia

Sushi, tradičné japonské jedlo, si získalo celosvetovú popularitu pre svoju chuť a estetickú prezentáciu. Hoci je vo všeobecnosti považované za bezpečné, ak je správne pripravené, je dôležité si uvedomiť potenciálne riziká spojené s jeho konzumáciou, vrátane možných dýchacích problémov.

Sushi rolky s rôznymi ingredienciami

Potenciálne riziká konzumácie sushi

Konzumácia sushi, najmä tých s obsahom surových rýb, môže so sebou prinášať niekoľko zdravotných rizík. Tieto riziká zahŕňajú alergické reakcie, kontamináciu baktériami a parazitmi, dýchacie problémy a ďalšie špecifické riziká.

Alergické reakcie

Sushi obsahuje rôzne zložky, ktoré môžu u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie. Medzi najčastejšie alergény patria:

  • Ryby a morské plody: Alergia na ryby a morské plody je jednou z najbežnejších potravinových alergií. Príznaky sa môžu pohybovať od miernych (svrbenie, žihľavka) až po závažné (anafylaxia, život ohrozujúca alergická reakcia).
  • Sezam: Sezamové semienka sa často používajú na ozdobu sushi. Alergia na sezam je čoraz bežnejšia a môže spôsobiť závažné reakcie.
  • Wasabi: Táto zelená pasta, známa ako japonský chren, obsahuje izotiokyanáty, ktoré môžu u niektorých ľudí vyvolať dýchacie ťažkosti. Bohužiaľ, na antibakteriálne účinky wasabi sa nedá spoľahnúť, píše foodsafety.gov.mo. Navyše, väčšina wasabi podávaných v sushi reštauráciách mimo Japonska nie je vyrobená zo skutočného koreňa wasabi, ale skôr zo zmesi chrenu, horčice a potravinárskeho farbiva.
  • Sója: Sójová omáčka, bežný doplnok k sushi, je vyrobená zo sóje, silného alergénu.

Kontaminácia baktériami a parazitmi

Hlavným problémom pri konzumácii surových rýb je riziko alimentárnych chorôb. Surové ryby môžu byť kontaminované baktériami, vírusmi a parazitmi, ktoré môžu spôsobiť otravu jedlom. Najobávanejšie typy parazitov sú škrkavky, pásomnice a motolice. Parazity môžu napadnúť a množiť sa v ľudských črevách a spôsobiť vážne komplikácie. Okrem toho konzumácia surovej ryby, ktorá bola sama napadnutá parazitickou infekciou, môže viesť k alergickým reakciám alebo iným ťažkostiam.

Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo sú ryby chované v zajatí, ako aj vo voľnej prírode náchylné na parazity. Pri ich chove môže byť voda a krmivo pre ryby kontaminované parazitmi a takisto prostredie pre voľne žijúce ryby nie je dostatočne kontrolované.

Štúdia vedkyne Hyejeong Lee z Norwegian University of Science and Technology sa pozrela na baktérie aeromonas, ktoré sa vyskytujú v morských produktoch, ktoré neprešli výraznejším spracovaním (napríklad varením alebo antibakteriálnym ošetrením). V týchto druhoch produktov sa riziko vysokej hladiny baktérií drasticky dvíha. Najznámejšou patogenickou baktériou v surových alebo len mierne spracovaných morských produktoch je pravdepodobne

Listeria monocytogenes.

Aj aeromonas má však vplyv nielen na kazenie produktu, ale aj na jeho potenciál spôsobiť nám chorobu. Väčšina týchto baktérií je patogénna a spájajú sa s nimi aj ďalšie rizikové faktory. Najväčším problémom, aký autorka práce vidí, je ten, že aj cez tieto baktérie sa môže šíriť odolnosť voči antibiotikám. Viaceré patogénne baktérie sa stávajú odolnými voči antibiotickej liečbe, čo robí aj z ľahkého ochorenia oveľa závažnejší problém. Baktérie aeromonas si v morskom prostredí častokrát vymieňajú genetický materiál s inými baktériami. Problémové to je, ak si ho vymenia s baktériami, ktoré sú odolné voči antibiotikám. Keď človek tieto baktérie zje, napríklad v sushi, môže ísť o spôsob, ako sa odolné baktérie dostanú do našich tiel a prispejú k rastúcemu problému.

Čo je krížová kontaminácia potravín?

Príznaky otravy jedlom

Hlavné príznaky otravy jedlom, akými sú žalúdočné kŕče, vracanie a hnačka, je možné prehliadnuť iba veľmi ťažko. Môžu sa prejaviť po niekoľkých hodinách, no v niektorých prípadoch aj deň - dva po tom, ako ste zjedli kontaminované jedlo. Typické príznaky zvyčajne odznejú za niekoľko dní, niekedy dokonca už za pár hodín. V niektorých prípadoch sa objaví aj krv v stolici. Nezvyčajná nie je ani dehydratácia, ktorá sa prejavuje suchosťou v ústach a hrdle a menej častým močením ako obvykle. Dehydratácia tiež môže spôsobiť závraty (napríklad pri rýchlom postavení sa do vzpriamenej polohy).

Existuje viac ako 250 baktérií, vírusov a parazitov, ktoré sa môžu vyskytovať v potravinách a spôsobiť otravu jedlom. Najviac obozretný by ste mali byť pri nepasterizovanom mlieku, surových vajciach, mäkkých syroch, surovom či nedostatočne tepelne upravenom mäse alebo morských plodoch, kde je najväčšia pravdepodobnosť, že jedlo bude kontaminované. Obzvlášť pozor by ste si mali dávať počas leta, kedy sa jedlo pri vysokých horúčavách kazí veľmi rýchlo.

Dýchacie problémy

Niektoré zložky sushi môžu u predisponovaných jedincov vyvolať dýchacie problémy:

  • Wasabi: Štipľavá chuť wasabi pochádza z izotiokyanátov, ktoré môžu dráždiť dýchacie cesty a spôsobiť kašeľ, sipot a ťažkosti s dýchaním.
  • Siričitany: Niektoré sushi obsahujú siričitany ako konzervačné látky. U ľudí s astmou alebo citlivosťou na siričitany môžu vyvolať záchvaty astmy a iné dýchacie ťažkosti.
  • Histamín: Surové ryby môžu obsahovať vysoké hladiny histamínu, najmä ak nie sú správne skladované. U citlivých jedincov môže histamín spôsobiť scombroidnú otravu, ktorá sa prejavuje príznakmi ako sčervenanie, svrbenie, bolesti hlavy a dýchacie ťažkosti.
  • Anisakidóza: Pri konzumácii surových rýb, ktoré sú napadnuté larvami hlístice Anisakis simplex, môže dôjsť k anisakidóze. Larvy sa môžu zavŕtať do steny žalúdka alebo čriev a vyvolať silné bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie a niekedy aj alergické reakcie s dýchacími ťažkosťami.
Ilustrácia anisakidózy

Ďalšie riziká

  • Ortuť: Niektoré druhy rýb (napr. tuniak, mečiar) môžu obsahovať vysoké hladiny ortuti, ktorá je toxická pre nervový systém. Tehotné ženy, dojčiace matky a malé deti by sa mali vyhýbať konzumácii rýb s vysokým obsahom ortuti. Toxíny sa časom začnú usadzovať aj v pľúcach. Kvôli tomu bude vaše dýchanie sťažené a rýchlo sa zadýchate. Niekedy to môže pripomínať stav ako pri astme. Otrava ortuťou je zákerná v tom, že sa nepreukáže naraz. Postupne vám budú pribúdať jednotlivé symptómy a odborník na to príde až po dlhšom čase.
  • Sodík: Sójová omáčka má vysoký obsah sodíka, čo môže prispievať k vysokému krvnému tlaku a iným zdravotným problémom.

Riziká otravy ortuťou

Pred niekoľkými rokmi odhalila štúdia kolumbijskej univerzity, že tuniak modroplutvý vykazuje vysoké zaťaženie ortuťou. Nová štúdia (najväčšia svojho druhu) skúmala zaťaženie ortuťou v 25 krajinách. Výsledok je hrozivý: Predovšetkým ženy vo fertilnom veku medzi 18-44 rokov boli kontaminované nadmernou hladinou ťažkých kovov. Neurotoxín môže spôsobiť neurologické poškodenia ako sú bolesti hlavy, poruchy spánku alebo dokonca psychózy - príliš veľký stres ovplyvňuje aj vývoj plodu. Toxická koncentrácia bola zistená od Aljašky cez Indonéziu až po Keňu. Najvyššie zaťaženie zaznamenali u žien na tichomorských ostrovoch. Autor štúdie z Ipen, združenia rôznych mimovládnych organizácií v oblasti znečistenia životného prostredia, tvrdí: „Mastné, vyzreté ryby obsahujú obzvlášť vysoký podiel škodlivých látok. Pravdaže, nejeme každý mesiac sushi „na kilá“. Avšak ženy v plodnom veku by mali podľa US Food and Drug Administration obmedziť spotrebu nasledovných rýb: tuniak, mečovec, losos, žralok, úhor a marlín.“

Konzumácii surových rýb by sa mali vyhnúť najmä budúce mamičky. Ony totiž neohrozujú len seba, ale aj vývoj svojho potomka. Keď sa vám v tomto čase dostane do organizmu veľa ortute, dieťa môže mať po narodení mentálne problémy a hrozí aj poškodenie mozgu.

Ortuť negatívne pôsobí na pamäť. Postupne degeneruje bunky a spôsobuje podobné ťažkosti ako demencia. Najprv to rozpoznáte prostredníctvom krátkych výpadkov, keď si nebudete vedieť spomenúť na niektoré veci a potom budete mať problém s ukladaním si informácií do spomienok.

Pri dlhodobej konzumácii nekvalitných rýb zhoršuje ortuť aj koordináciu pohybov. Náhle počas chôdze dostanete závrat, začnú vám tŕpnuť končatiny alebo budete pociťovať svalovú slabosť. V takomto prípade je nutné zájsť čo najskôr za lekárom, ktorý zistí obsah ortute v organizme a následne nariadi nielen liečbu, ale zároveň aj diétu, ktorá vyradí potraviny, ktoré ju môžu obsahovať.

Otravu ortuťou najlepšie odhalíte prostredníctvom neurologických problémov. Tie sa prejavujú zhoršeným videním, bolesťami hlavy, nevoľnosťou, nespavosťou a nervozitou. Keď na dlhšie obdobie obmedzíte konzumáciu rýb, všetky symptómy ustúpia.

Časom môžete mať kvôli veľkému množstvu ortuti zvláštnu pachuť v ústach. Pri prehĺtaní potravy cítite kovovú chuť a stratíte chuť na jedlo. Neskôr môže nastať tiež krvácanie ďasien, ktoré je najsilnejšie po konzumácii problematických rýb.

Ďalším štádiom otravy je zlyhávanie orgánov. To by však mohlo nastať až po niekoľkých rokoch pravidelnej konzumácie nekvalitných rýb a morských plodov. Taktiež by ste museli prehliadať všetky ostatné symptómy, ktoré sa počas tohto obdobia postupne ukazovali.

Rôzne druhy rýb a ich obsah ortuti

Zápal pľúc ako komplikácia vdýchnutia cudzieho telesa

V kontexte dýchacích problémov je dôležité spomenúť riziko vdýchnutia cudzieho telesa, ktoré môže viesť k zápalu pľúc.

Vdýchnutie cudzieho telesa

Vdýchnutie cudzieho telesa predstavuje vážny stav, najmä u detí. Medzi najčastejšie vdýchnuté predmety patria malé hračky, korálky, orechy a kúsky jedla. Udusenie hrozí aj vtedy, ak dieťa prijíma tuhú potravu pri nedostatočne vyvinutom chrupe a pri nedostatočnej koordinácii dýchania, žuvania a prehĺtania. Náchylnosť detí na vdýchnutie predmetu je vyššia, pretože postavenie hlasiviek a hrtana je u detí iné ako je to u dospelých osôb.

Cudzí predmet podráždi hltan, dieťa preto začne plakať alebo kašľať. Pri vdýchnutí predmetu môže dôjsť k čiastočnej alebo úplnej blokáde dýchacích ciest. Pri úplnej blokáde ide o vážny stav, pretože prístup kyslíka je zamedzený a dieťa nie je zásobené kyslíkom.

Prejavy vdýchnutia cudzieho telesa

  • Kašeľ
  • Plač
  • Dýchavičnosť
  • Problémy nadýchnuť sa
  • Modrasté sfarbenie dieťaťa
  • Začervenanie v tvári
  • Lapanie po dychu
  • Zmena vedomia
  • Vykašliavanie krviniek

Kedy nie sú prítomné výraznejšie ťažkosti, najmä ak je vdýchnutý veľmi drobný predmet, s odstupom času sa však môže vytvoriť zápal pľúc.

Diagnostika a liečba

Pri vdýchnutí cudzieho predmetu sa robí RTG hrudníka a často je nutné previesť v celkovej narkóze bronchofibroskopiu. Bronchoskopia je invazívny zákrok, pri ktorom sa do dýchacích ciest zavedie tenká trubica s kamerou, aby sa identifikoval a odstránil cudzí predmet. Bronchoskop sa vsunie do dýchacích ciest cez hrtan a hlasivky a na monitore sa zobrazia priedušky, ak sa nájde cudzí predmet, tak sa vytiahne kliešťami, ktoré sú súčasťou bronchoskopu. Je to rýchly a účinný spôsob ako vytiahnuť predmet z pľúc. Bronchoskopia by sa mala zvážiť aj u detí, u ktorých pretrváva dlhodobo zápal pľúc v dolnej časti pľúc, pretože sa tam môže nachádzať drobný predmet, ktorý spôsobí zápal pľúc. K ďalším vyšetrovacím metódam patrí vyšetrenie krvných plynov a CT vyšetrenie.

Prvá pomoc pri dusení

Prvým krokom pri závažnom dusení je zachraňovať dieťa a až potom sa volá zdravotná pomoc. Dieťaťu treba z úst vybrať kúsky potravy alebo predmet, ak je viditeľný. Prsty sa dávajú do úst iba vtedy, ak vidno prekážku. Prikázať dieťaťu, aby sa pokúsilo zakašľať.

Ak dieťa nevykašle predmet, tak sa odporúča:

  • U detí do jedného roka: Úder medzi lopatky. Dieťa si pritom držíme v polohe na brušku na predlaktí, hlavička dieťatka je však nižšie ako zvyšok tela. V tejto polohe sa dieťa udrie 5x medzi lopatky. Potom sa dieťa otočí a 5x sa stlačí primeranou silou na hrudnú kosť, pri neobnovení dýchania sa zaháji masáž srdca.
  • U väčších detí: Robia sa tiež údery medzi lopatky, dieťa však stojí. Potom sa robí tzv. Heimlichov manéver. Dieťa sa objíme zozadu a to tak, že jedna ruka sa položí na brucho dieťaťa a druhá sa položí na tú prvú ruku. Následne sa urobí 5 prudkých stlačení dovnútra a nahor. Ak je dieťa v bezvedomí, tak sa to robí ako pri malých detí poležiačky.

Ak dieťa nedýcha, treba zahájiť resuscitáciu, čiže masáž srdca a umelé dýchanie. Ak išlo o vdýchnutie malého predmetu, treba ísť do nemocnice, kde sa urobí spomínaná bronchoskopia a predmet sa vytiahne.

Zápal pľúc (Pneumónia)

Pľúca sú párový orgán dýchacej sústavy uložený v hrudnom koši. Ich hlavnou funkciou je výmena dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Predstavujú jeden z nenahraditeľných orgánov ľudského tela, bez ktorého by sme nedokázali prežiť ani jeden deň. Napriek tomu, ochorenia dýchacej sústavy patria k tým najčastejším, zápal pľúc nevynímajúc - ide o 3. najčastejšiu príčinu úmrtnosti na svete (podľa WHO - Svetová zdravotnícka organizácia).

Ak sa cudzí predmet nedostane z dýchacích ciest, môže spôsobiť zápal pľúc. Zápal pľúc (odborne pneumónia) je akútne zápalové ochorenie pľúcneho tkaniva, ktoré môže postihovať priedušničky, pľúcne mechúriky aj priestor medzi nimi (interstícium), ktorý je vyplnený tekutinou. Zápal pľúc sa častejšie vyskytuje u detí ako u dospelých, po 50. roku života jeho výskyt opätovne narastá.

Príčiny zápalu pľúc

Infekčný zápal pľúc spôsobujú baktérie, vírusy, plesne alebo parazity. Najčastejšie sú to práve baktérie ako Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes, Streptococcus aureus, Haemophilus influenzae, Klebsiella pneumoniae, Chlamydia pneumoniae, Legionella pneumophilla a Pseudomonas aeruginosa. Pôvod neinfekčného zápalu pľúc môže byť vdychovanie škodlivých a dráždivých plynov (napr. oxid uhoľnatý) alebo agresívnych chemikálií (napr. čistiace prostriedky), pobyt v prašnom prostredí alebo inak znečistenom prostredí.

Príznaky zápalu pľúc

Rozdiel v príznakoch je aj medzi typickou a atypickou formou zápalu pľúc. Typický zápal pľúc sa prejavuje najmä horúčkou (teplota tela nad 38 °C), vlhkým hnisavým kašľom, bolesťou na hrudníku a sipotom (prípadne pískaním). Zvyčajne je prítomné iba mierne pokašliavanie pri atypickom zápale pľúc.

Pneumónia: Rozdiel medzi zdravými pľúcami a pľúcami so zápalom

Diagnostika zápalu pľúc

Zápal pľúc sa diagnostikuje posluchovým vyšetrením pomocou fonendoskopu a RTG, respektíve CT zobrazením hrudníka. RTG alebo CT vyšetrenie dokáže odhaliť rozsah poškodenia pľúcneho tkaniva, ako aj miesto vzniku zápalu.

Liečba zápalu pľúc

Liečba zápalu pľúc závisí od príčiny infekcie. Špecifická liečba spočíva napr. v podávaní antibiotík, pokiaľ je pôvodcom zápalu pľúc baktéria (Streptococcus pneumoniae je najčastejšou z nich, môže to byť aj Mycoplasma pneumoniae alebo Chlamydia pneumoniae). Pred nastavením antibiotickej liečby je vždy potrebné vykonať CRP test, ktorý nám dokáže vyhodnotiť, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. Okrem toho by súčasťou rutinného vyšetrenia mala byť aj kultivácia mikroorganizmov z výteru a následné stanovenie citlivosti na antibiotiká. Vďaka takémuto vyšetreniu dokážeme antibiotickú liečbu zacieliť na konkrétny mikroorganizmus, čím znižujeme riziko návratu infekcie, zvyšujeme úspešnosť liečby a znižujeme pravdepodobnosť výskytu nežiaducich účinkov vyplývajúcich z mechanizmu účinku širokospektrálnych antibiotík.

V prípade stredne ťažkých a ťažkých zápaloch pľúc je potrebná hospitalizácia, počas ktorej sú antibiotiká podávané vnútrožilovo, pričom zvyčajne ide o kombináciu viacerých antibiotík. Kombinácia antibiotík, resp. použitie rezervných antibiotík (antibiotiká používané len v konkrétnych diagnózach) je časté aj pri nemocničných nákazách.

Vírusové zápaly pľúc sú spôsobené napr. vírusom chrípky, cytomegalovírusmi alebo adenovírusmi a na ich liečbu sa používajú antivirotiká - liečivá nasmerované proti vírusom. Rovnako to platí aj pre plesne, kde používame antimykotiká - liečivá pôsobiace proti plesniam, hubám a kvasinkám.

Liečba zápalu pľúc zahŕňa aj podávanie antipyretík (liečivá na zníženie horúčky) a mukolytík a antitusík. Mukolytiká sú liečivá, ktoré sa používajú na terapiu vlhkého kašľa - ich úlohou je rozpúšťať hlien a podporovať činnosť riasinkového epitelu dýchacej sústavy, čím dochádza k odstraňovaniu hlienu a vykašliavaniu.

Pri zápale pľúc možno okrem vyššie uvedenej liečby podávať aj podpornú liečbu. Dôležité je dodržiavať pitný režim, odľahčiť stravu, nefajčiť, nepiť alkohol a oddychovať na lôžku. Pacientom v domácej liečbe sa tiež odporúča pravidelne si kontrolovať saturáciu hemoglobínu kyslíkom (SpO2) prostredníctvom pulzného oxymetra. Odporúčané hodnoty saturácie: 93% - 99%: tieto hodnoty sa považujú za normálne u ľudí, ktorí netrpia iným chronickým ochorením spôsobujúcim zníženú saturáciu. Hoci liečba sa môže javiť ako kratšia (2 - 3 týždne), pokojový režim je potrebné dodržiavať aspoň mesiac. Pod pokojovým režimom si môžeme predstaviť vyhýbanie sa nadmernej fyzickej aktivite, dopriať si oddych, dostatočný spánok, vyváženú stravu a dostatočný pitný režim.

Pre uvoľnenie bolesti a tlaku na hrudníku môžete vyskúšať Priessnitzove zábaly hrudníka. Priamo na hrudník umiestnite mokrú a chladnú vrstvu, ktorú prikryjete suchou (prípadne medzi ne umiestnite igelit). Vrstvy musia priliehať tesne, bez vzduchových bublín. V prvej, hypotermickej fáze dochádza k schladeniu miesta a zúženiu ciev (niekoľko minút). V ďalšej, izotermickej fáze, sa teplota stabilizuje, cievy sa postupne rozširujú (približne 40 minút). V poslednej hypertermickej fáze sa teplota zvyšuje, pokožka sa prehrieva a dochádza k silnejšej lokálnej dilatácii (približne 60 minút).

Čo je krížová kontaminácia potravín?

Bronchitída (Zápal priedušiek)

Zápal priedušiek (bronchitída) nie je nič iné ako zápal sliznice priedušiek, ktorý môže byť akútny alebo chronický, môže byť spôsobený vírusmi alebo baktériami, niekedy ho spôsobuje nejaký alergén alebo vdýchnutie dráždivej látky. Predovšetkým v zime sme vystavení infekciám postihujúcim dýchacie cesty, pretože takmer všade sa stretávame so zatvorenými dverami a oknami - obchody, hromadná doprava atď. - a teplý vzduch prispieva k premnoženiu patogénov.

Akútna bronchitída

Akútna bronchitída vzniká zvyčajne ako dôsledok banálneho prechladnutia, nádchy alebo chrípky. Všeobecne začína silnou bodavou, pálivou bolesťou v hrudi, vo výške hrudnej kosti. Po niekoľkých dňoch sa objaví suchý kašeľ, a krátko nato kvôli zapálenej sliznici sa objaví sekrécia hlienu. Toto ochorenie je často spojené s horúčkou trvajúcou 3-5 dní, ktorá zvyčajne nie je vyššia ako 38,5 ° C, ale zápal môže viesť k bolestivým dýchacím ťažkostiam. Za bronchitídu sú preto zodpovedné vírusy, spôsobujúce prechladnutie a chrípku, ale pri jej vzniku hrajú dôležitú úlohu aj niektoré baktérie. Ďalšie riziko znamenajú faktory životného prostredia, v prvom rade je to najmä znečistenie ovzdušia (smog), tabakový dym, zlá výživa a nevyhovujúci životný rytmus.

Chronická bronchitída

O chronickej bronchitíde hovoríme vtedy, ak trvá dlhšie ako tri mesiace a najmenej dva roky po sebe sa vracia. Je pre ňu charakteristické, že často, najmä pri prebudení sa objavuje záchvatový kašeľ s produkciou hlienu.

Akútny zápal priedušiek, pokiaľ je správne liečený, zmizne vo väčšine prípadov bez stopy. Je však možné, že sa rozšíri do ďalších častí dýchacích ciest a spôsobí zápal pľúc: je to hlavne hrozba pre deti a staršie osoby, môže postihnúť ťažkých fajčiarov, aj tých, ktorí sa stretávajú s inými dýchacími ťažkosťami. Závažnejšie vedľajšie účinky môže spôsobiť chronický zápal priedušiek, pretože opakujúci sa zápal vedie k zahusteniu sliznice: stáva sa tuhá, nepružná, čo môže viesť k zmenšeniu objemu pľúc. Časom sa priedušky zúžia, dýchacie funkcie klesnú, a vznikne chronická obštrukčná pľúcna choroba, čím sa výrazne zhoršuje kvalita života.

Liečba bronchitídy

Spôsob liečby určuje, či čelíme akútnej alebo chronickej bronchitíde.

  • Akútna bronchitída: V prípade akútnej bronchitídy sa liečba zvyčajne sústreďuje na úľavu od príznakov, teda na to, aby bolo pre pacienta ľahšie dýchanie. Vo väčšine prípadov stačí pár odpočinku a kašeľ sa utíši, hlien sa uvoľní. V lekárni je dostupné množstvo liekov na liečenie bronchitídy, takisto z prírodných surovín pripravené liečivé elixíry, čaje a esenciálne oleje používané v inhalátoroch na úľavu od príznakov bronchitídy. Vplyv antibiotickej liečby na akútnu bronchitídu skúmali a analyzovali vedci na Lafayette Family Medicine Residency. Zistili, že antibiotiká mierne prispievajú k liečbe akútnej bronchitídy, ale táto výhoda je vyvážená ich nepriaznivými vedľajšími účinkami.
  • Chronická bronchitída: Iná je situácia, ak čelíme chronickej bronchitíde. Nakoľko je veľká väčšina pacientov ťažký fajčiar, prvým krokom je vzdať sa tohto zlozvyku. Užitočné môžu byť uvoľňujúce odvary, lieky a čaje, vo vážnejších prípadoch môžeme potrebovať lieky predpísané lekárom.

V priebehu bronchitídy sa vyhýbajme potravinám, ktoré môžu prispieť k produkcii hlienu: sú to mliečne výrobky, cukrovinky a vyprážané, ťažké jedlá. Prijímajme čo najviac tekutín.

Kašeľ

Kašeľ je obranný mechanizmus organizmu vznikajúci ako reakcia na podráždenie dýchacích ciest. Ak pretrváva dlhšie ako 3 týždne, označuje sa ako chronický kašeľ. Môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Príčiny chronického kašľa

Chronický kašeľ môže spôsobovať viacero faktorov, pričom u väčšiny ľudí je vyvolaný viacerými z nich. K jeho vzniku môže viesť aj gastroezofageálny reflux. Je to stav, kedy sa obsah žalúdka, častokrát aj dvanástnika, vracia spolu s tráviacimi šťavami a žalúdočnou kyselinou do pažeráka, prípadne až do úst. Chronický kašeľ sa môže rozvinúť po prekonanom akútnom kašli spôsobenom bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami.

Ďalším dôvodom vzniku chronického kašľa môže byť „syndróm zadnej nádchy“, ktorý je charakterizovaný zatekaním hlienov do nosohltana. Výsledkom je neustále dráždenie na kašeľ, hlavne v ľahu. Hlavnou príčinou dlhotrvajúceho kašľa u batoliat je gastroezofageálny reflux. Kašeľ sa teda zhoršuje po najedení a v ľahu. Môže byť spôsobený taktiež stresom, kedy hovoríme o psychogénnom kašli.

Diagnostika kašľa

Existuje niekoľko možností, ako chronický kašeľ diagnostikovať. Patrí medzi ne napríklad anamnéza, klasické fyzikálne vyšetrenie (hlavne vyšetrenie pomocou fonendoskopu), krvné a biochemické vyšetrenia.

Minimalizácia rizík

Aj keď sú potenciálne riziká spojené s konzumáciou sushi, existujú spôsoby, ako ich minimalizovať:

  • Vyberajte si kvalitné reštaurácie: Konzumujte sushi len v reštauráciách, ktoré dodržiavajú prísne hygienické normy a používajú čerstvé, kvalitné suroviny.
  • Informujte sa o pôvode rýb: Zistite si, odkiaľ ryby pochádzajú a či boli správne skladované a spracované. Ako najefektívnejší spôsob zabitia baktérií v rybách je zmrazenie a dôkladné varenie, aby sa znížilo riziko chorôb.
  • Obmedzte konzumáciu rizikových druhov rýb: Vyhýbajte sa konzumácii rýb s vysokým obsahom ortuti a rýb, ktoré sú známe tým, že často obsahujú parazity.
  • Buďte opatrní s wasabi: Ak máte astmu alebo ste citliví na štipľavé potraviny, konzumujte wasabi s mierou.
  • Informujte personál o alergiách: Pred objednávkou informujte personál reštaurácie o svojich alergiách, aby sa predišlo kontaminácii jedla.
  • Dôkladne žujte: Dôkladné žuvanie jedla znižuje riziko udusenia, najmä u detí a starších ľudí.
  • Vyhýbajte sa konzumácii sushi počas tehotenstva: Tehotné ženy by sa mali vyhýbať konzumácii surových rýb a morských plodov kvôli riziku infekcie listériou a inými patogénmi.

Prevencia dýchacích problémov

Pokiaľ ide o prevenciu dýchacích problémov, okrem minimalizácie rizík spojených so sushi, je dôležité dodržiavať všeobecné hygienické návyky a prevenciu respiračných ochorení:

  • Prevencia zápalu pľúc: Okrem dodržiavania životosprávy a užívania výživových doplnkov na podporu imunitného systému, je potrebné aj striktné dodržiavanie hygienických návykov, vyhýbanie sa priestorom s veľkou fluktuáciou ľudí, vyhýbanie sa chorým ľuďom, nosenie rúška/respirátora v sezóne najväčšieho výskytu respiračných ochorení (jeseň a zima). Kontrolovať stav ovzdušia si môžete pomocou webovej stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo pomocou rôznych aplikácií na vašich smartfónoch.
  • Očkovanie:
    • Proti pneumokokom: Pneumokoky spôsobujú okrem zápalu pľúc aj zápal stredného ucha, sepsu (otrava krvi), meningitídu a ďalšie vážne ochorenia. Očkovanie je odporúčané starším ľuďom (nad 65 rokov), ľuďom umiestneným v domovoch dôchodcov alebo domovoch sociálnych služieb, osobám s chronickými ochoreniami, po transplantácii alebo so zníženou imunitou, prípadne zdravotníckym pracovníkom. Očkovacia schéma je jednodávková, pričom sa očkuje do svalu do ramena. Preočkovanie je postačujúce raz za 5 rokov.
    • Proti chrípke: Proti chrípke sa odporúča očkovať každému, kto prichádza do kontaktu s veľkým množstvom ľudí a, samozrejme, ľuďom s chronickými ochoreniami, zníženou imunitou či starším ľuďom a deťom. Proti chrípke je potrebné preočkovať sa každý rok, pričom ide o jednodávkovú vakcínu, ktorá sa tiež aplikuje do svalu do ramena, prípadne do nosa (tá je dostupná pre deti a mládež od 2 do 18 rokov).
  • Prevencia vdýchnutia cudzieho telesa:
    • Jedlo pre deti nakrájať vždy na menšie kúsky.
    • Naučiť dieťa sústrediť sa pri jedení, nerozosmievať ich a nehovoriť s plnými ústami.
    • Deťom mladším ako tri roky nepodávať orechy, popcorn, celé hrozno.
    • Čo najviac vzdialiť od detí malé predmety.
    • Nenútiť dieťa jesť, ak plače pri odmietaní jedla, vtedy hrozí veľké riziko vdýchnutia potravy.

Alternatívy pre ľudí s rizikom dýchacích problémov

Ak máte obavy z konzumácie sushi kvôli dýchacím problémom alebo iným rizikám, existujú bezpečné alternatívy:

  • Sushi s varenými rybami: Namiesto surových rýb si vyberte sushi s varenými rybami (napr. losos, krevety).
  • Vegetariánske sushi: Vyskúšajte vegetariánske sushi s avokádom, uhorkou, mrkvou a inou zeleninou.
  • Sushi bez wasabi: Požiadajte o sushi bez wasabi alebo si ho dajte bokom, aby ste si ho mohli pridať podľa chuti.
  • Alternatívne omáčky: Namiesto sójovej omáčky s vysokým obsahom sodíka si vyberte omáčky s nízkym obsahom sodíka alebo kokosovú aminokyselinu.

tags: #rizika #sushi #dychacie #problemy

Populárne príspevky: