Ryby sú neoddeliteľnou súčasťou našich vodných ekosystémov a zohrávajú dôležitú úlohu v potravinovom reťazci. Na našom území žije pomerne veľké množstvo rôznych druhov rýb a ich druhová rôznorodosť je veľmi pestrá. Medzi množstvom druhov rýb, ktoré obývajú slovenské vody, vyniká ryba biela obyčajná, ktorá zahŕňa niekoľko druhov s podobnými vlastnosťami a významom.
Slovensko, krajina bez prístupu k moru, sa môže pochváliť bohatým a rozmanitým svetom rýb vo svojich riekach, jazerách a priehradách. Tieto vody poskytujú domov pre širokú škálu druhov, od malých pstruhov v horských potokoch po majestátne sumce v hlbokých priehradách. Slovenské vody ponúkajú jedinečné príležitosti pre rybárov, milovníkov prírody a všetkých, ktorí si cenia biodiverzitu a ekologickú rovnováhu.
Tento článok sa zameriava na charakteristiku a druhy rýb, ktoré sa bežne označujú ako ryba biela obyčajná, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto skupine rýb.
Ako Rozlíšiť Jednotlivé Druhy Rýb
Na to, aby sme ryby medzi sebou dokázali rozlíšiť, musíme poznať jednotlivé rozlišovacie znaky, podľa ktorých sa to dá určiť. Ako prvé si na rybe po vylovení z vody všimneme tvar jej tela, potom je to sfarbenie a veľkosť šupín, nasleduje umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farba očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých dokážeme určiť akú rybu sme vlastne ulovili.
Tvar Tela
Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o rybu obľubujúcu prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva nám zas napovie, že ryba dokáže rýchlo plávať.
Postavenie Úst
Postavenie úst nám prezradí, v ktorej vrstve vody žije. Ryby s dohora smerujúcou papuľkou žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belica, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce. Ďalej sú to ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Niektoré majú na okrajoch úst jeden, alebo viac párov hmatových fúzov (hrúziky, kapor, mrena), alebo len jeden jediný na spodnej čeľusti pod „bradou“ ako má mieň. Niektoré dokážu svoje ústa rúrkovito vysunúť, čo im umožňuje hľadať potravu aj vo vrstvách bahna, iné dokážu potravu zbierať výlučne z tvrdého podkladu.
Veľkosť a Rozmiestnenie Plutiev
Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele nám veľa napovie o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Šťuka zas má ku chvostu premiestnenú pomerne veľkú chrbtovú, ale aj ritnú plutvu a vyzerá ako dajaké pádlo, s ktorým dokáže poriadne zabrať. Toto jej umožňuje vyvinúť veľmi veľkú počiatočnú rýchlosť, potrebnú na bleskový výpad na ryby, ale nedokáže sa za unikajúcou rybou zvrtnúť, ani ju prenasledovať, lebo na to nie je uspôsobená. Pri plutvách si musíme všímať aj ich umiestnenie na tele. Nie, že by niektoré druhy mali nejako výrazne inak umiestnené plutvy. To nie, ale stačí, ak je napríklad chrbtová plutva trochu posunutá dozadu, alebo či je na klenutom, alebo rovnom chrbte a dá sa podľa toho spoľahlivo určiť druh ryby, len treba tieto malé odchýlky poznať. Ostriežovité ryby sa napríklad vyznačujú tým, že prsné a brušné plutvy majú len malý kúsok od seba, takmer pod sebou a majú dve chrbtové plutvy.
Sfarbenie a Tvar Plutiev
Plutvy, prednostne ich sfarbenie a tvar, je jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, počnúc bledunko oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné zas majú plutvy v odtieňoch šedej až čiernej. U niektorých druhov rýb sa zasa tieto farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé, až čierne a plutvy na spodnej strane tela sú do červena, prípadne bledo šedé. Farby rýb sú najvýraznejšie tesne pred trením. Dosť výrazne sú plutvy sfarbené aj počas leta, keď majú ryby dostatok kvalitnej potravy, aj voda býva viac zakalená a podľa výraznej farby sa orientujú jednotliví členovia čriedy. Počas zimy ryby „vyblednú“. Preto je dôležité sledovať aj tvar plutiev. Niektoré ryby majú okraj plutvy oblúkovitý, čiže zaoblený, iné rovný a ďalšie viac, alebo menej vykrojený. Niekedy (aj keď len zriedka) sa naozaj môže stať, že spoľahlivo určíte druh ryby len podľa tvaru plutiev.
Sfarbenie a Veľkosť Šupín
Ak si nie sme istí pri určení druhu ryby podľa plutiev, môže nám ešte pomôcť sfarbenie a veľkosť šupín. Niektoré ryby majú v pomere k svojmu telu dosť veľké šupiny, iné ich majú drobnejšie. Medzi ryby s veľkými šupinami patrí napríklad jalec hlavatý, amur, kapor, plotica, pleskáč zelenkavý. Veľká väčšina rýb je sfarbená do strieborna, ale aj tu sú rôzne farebné odtiene. Nie síce nejako príliš výrazné, ale pre jednotlivé druhy rýb typické. Napríklad šupiny červenice, hlavne pri starších a väčších jedincoch, sa lesknú dozlatista a občas sa môže stať, že sú až zlatisto-žlté. Podobne do žlta majú odlesk šupiny jalca hlavatého, ale napríklad jalec tmavý, alebo aj veľká plotica, majú šupiny s medeným nádychom, čiže majú odtieň do červena. Toto však platí len pre staršie ryby.
Oči
Ďalším rozlišovacím znakom sú oči, či už farbou, ale aj veľkosťou. Farbe očí však nemôžeme prikladať veľký význam, lebo nie vždy sú dostatočne farebne výrazné. Všetko závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Veľkosť očí je už o niečom inom, ale na nešťastie je len málo druhov rýb, ktoré sa vyznačujú výraznými, veľkými očami. Najväčšie oči v pomere ku hlave má pleskáč tuponosý, ktorého oko pokrýva až tretinu bočnej strany hlavy, no a ďalšou „okatou“ rybou je pleskáč zelenkavý.
Signály rúk pri potápaní na identifikáciu morského života
Druhy Bielej Ryby na Slovensku
Medzi najbežnejšie druhy rýb, ktoré sa vyskytujú na Slovensku a sú často označované ako "biela ryba", patria:
- Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
- Kapor (Cyprinus carpio)
- Lieň (Tinca tinca)
- Karas (Carassius)
- Plotica (Rutilus)
- Jalec (Squalius)
- Zubáč (Sander lucioperca)
- Sumec (Silurus glanis)
- Šťuka (Esox lucius)
- Pstruh (Salmo trutta)
- Lipeň (Thymallus thymallus)
- Úhor (Anguilla anguilla)
Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto druhov:
Amur Biely (Ctenopharyngodon idella)
Amur biely je kaprovitá ryba pochádzajúca z východnej Ázie, konkrétne z povodia riek Amur a Jang-c’-ťiang. Má pretiahnuté valcovité telo s výraznou širokou hlavou a telo pokryté veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie amura je výlučne závislé na umelom výtere, ktorý sa realizuje v liahni pri teplote vody 22 - 25 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť je 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie trvá 1-1,5 dňa. Amur biely je všežravec, ktorého potravu spočiatku tvorí zooplanktón a zoobentos, no od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. V rybníku má biomelioračnú funkciu, pretože požiera vodné a pobrežné rastliny, čím pomáha udržiavať vegetáciu pod kontrolou. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi a niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu. Amur biely je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka a dokáže prežiť v rôznych podmienkach. Na chov je pomerne nenáročný, stačí mu jazierko s minimálnym objemom 5 000 litrov, ďalší jedinci svojho druhu, priestor na plávanie a hustá vegetácia. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam sa stal vhodným meliorátorom v nadmerne zarastených ekosystémoch, ale aj v záhradných jazierkach po celom svete.
Kapor (Cyprinus carpio)
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. O kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra „Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík a je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Jeho chov na Slovensku začal od 11. storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Lieň (Tinca tinca)
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné, alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Karas (Carassius)
Karas pochádza z Ázie, konkrétne z oblasti východnej Číny. Rybári a chovatelia začali s jeho šľachtením pred viac ako tisíc rokmi počas dynastie Tang (618-907 n.l.). Karas bol pôvodne chovaný ako ryba pre potravinové účely, no vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a farebnej variabilite sa čoskoro stal obľúbeným domácim miláčikom a dekoratívnou rybou do záhradných jazierok. Keďže ide o spoločenskú rybu, je vhodné ju chovať v skupinkách. Je to veľmi aktívna ryba, ktorá neustále pláva po celom jazierku, preto by malo mať jazierko objem minimálne 4 000 litrov a hĺbku aspoň 100 cm. Hoci je karas studenovodná ryba, najlepšie sa jej darí pri teplote medzi 18°C a 24°C. Je schopná prežiť aj v nižších teplotách, ale teplotné šoky jej môžu spôsobiť stres a zdravotné problémy. Prirodzený areál karasa obyčajného (Carassius carassius) zahŕňa celú Európu východne od Rýna až po východnú Sibír k povodiu rieky Kolyma, okrem západnej časti Škandinávie. Karas obyčajný je rybou husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd. Svoju obrovskú fenotypickú plasticitu ukazuje karas aj za prítomnosti predátorov, kedy v populácii naopak prevládajú výrazne vysokí jedinci, čo zvyšuje ich únikovú rýchlosť. Karas obyčajný nevytvára početné a nápadné kŕdle, žije skrytým spôsobom života a aktívny je prevažne za súmraku. V potrave preferuje zooplanktón nad bentosom, hojne konzumuje aj detrit a vodné rastliny. Karas pruský (Carassius gibelio) je sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodom z východnej Ázie, konkrétne z povodia Amuru, no v súčasnosti je rozšírený takmer po celej Európe a strednej Ázii. Vyznačuje sa vysokou ekologickou toleranciou, keďže dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, v silne znečistených vodách s nízkym obsahom kyslíka, či v meniacich sa teplotných pomeroch. Jednou z jeho zaujímavostí je, že v mnohých populáciách sa rozmnožuje partenogeneticky, kedy samice kladú ikry, ktorých vývoj je stimulovaný spermiami iných kaprovitých rýb, no genetický materiál samcov sa nezapája do vývoja potomstva. Karas obyčajný je stredne veľká ryba, dlhá zvyčajne okolo 15 centimetrov, zriedka ťažšia ako dva kilogramy. Maximálna dĺžka samcov je však aj vyše 60 centimetrov a najťažšie jedince vážili viac ako tri kilogramy. Mladé ryby sú zlato-bronzové a vekom tmavnú, až kým nezískajú tmavozelený chrbát, bronzové horné boky, zlaté brucho a dolné boky, červenkasté alebo oranžové plutvy. No existujú aj iné farebné variácie. Tvarové variácie karasa môžu byť veľmi rôznorodé. Ak sú v jeho prostredí dravé ryby, dochádza k zmene morfológie zo štíhlej na kompaktnejšiu a vysokú formu s dobre zaoblenými plutvami. Dravce ich nedokážu tak ľahko zhltnúť. Ak je v prostredí nedostatok potravy alebo kyslíka, tvorí karas zakrpatené a pomaly rastúce populácie. Karasy vykazujú niektoré pozoruhodné fyziologické adaptácie na svoje prostredie. Napríklad môžu prežiť značný čas v zimných podmienkach bez kyslíka. Táto schopnosť je veľmi neobvyklá. Ryby dokážu prežiť anaeróbne podmienky aj počas leta, ale v oveľa obmedzenejšej miere. Pohlavne dospievajú v treťom až piatom roku života. Neresia sa od mája do júla vo viacerých dávkach. Samice kladú asi 300-tisíc ikier, ktoré lepia na rastliny. Ikry potom neochraňujú. Malé karasy sa liahnu do ôsmich dní v závislosti od teploty vody. Dnes rozoznávame niekoľko druhov karasov. U nás pôvodný karas zlatistý je celoročne chránený, kým lov (celoročne povolený) sa týka karasa striebristého. Karas je nenáročná ryba. Berie takmer celoročne a skoro čokoľvek. Málokto loví karasy cielene. Skôr ide o sprievodný úlovok pri love iných druhov. Obľubuje rastlinné aj živočíšne nástrahy. V revíroch, kde je premnožený, spôsobuje problémy zo športového hľadiska, naopak, v revíroch, kde chýba, trpí populácia dravých rýb. V každom prípade je skvelou športovou rybou najmä v období nízkej aktivity iných rýb. Karas predstavuje podstatnú a neoddeliteľnú súčasť prirodzenej rovnováhy v našich vodách.
Plotica (Rutilus)
Plotica lesklá (Rutilus pigus) obýva hlboké vody veľkých, subalpínskych jazier a veľkých až stredne veľkých riek. Vyskytuje sa v malých skupinách. Dorastá až do 45 cm celkovej dĺžky a hmotnosti 1 - 2 kg. Telo má pretiahnuté, bočne sploštené, s pomerne malou hlavou a rypákom, pod ktorým sú malé spodné ústa. Živí sa bezstavovcami, riasami a detritom. Osídľuje väčšie rieky a jazerá, kde sa zdržiava vo väčších hĺbkach pri dne. Z jazier, do ústí riek a do plytkých pobrežných vôd a ramien riek, migruje iba v čase neresu. Plotica vysoký patrí medzi naše najrozšírenejšie a najpočetnejšie druhy rýb. Stretol sa s ním už azda každý rybár. Niekoho jeho zábery možno občas otravujú, iní ho však cielene vyhľadávajú. Obľubuje pomalé toky, mŕtve ramená a jazerá. Vyskytuje sa najmä v nížinách a teplejších vodách. Vyberá si dno s jemným bahnom, v ktorom sa živí patentkami, rôznymi slimákmi či larvami pakomára. Kamenistým úsekom sa vyhýba. Má mimoriadne vyvinutý čuch. Priemerné úlovky pleskáča majú od 40 do 50 centimetrov, rekordné sú 90-centimetrové, s hmotnosťou vyše siedmich kilogramov. Pohlavne dospieva v treťom až piatom roku života podobne ako karas. Vytiera sa podľa teploty vody od apríla až do júna v niekoľkých fázach. Výter prebieha akoby hierarchicky, prednosť majú väčšie jedince, potom prichádzajú na rad menšie. Neresia sa v plytčinách spolu s inými druhmi rýb, najmä s ploticou, s ktorou sa aj krížia, pričom vznikajú zakrpatené jedince dorastajúce do dĺžky maximálne 30 centimetrov. Pleskáč sa zdržiava v skupinách. Niektoré veľké staré jedince sú však samotárske. Cez deň ho hľadám v hlbších častiach jazier a riek, v noci pláva v plytčinách. Nie je problém prilákať ho vnadením.
Jalec (Squalius)
Jalec hlavatý (Squalius cephalus) je rozšírená sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodne zo širokej oblasti Európy. Najčastejšie sa žije v menších riekach, väčších potokoch a pomaly tečúcich nížinných tokoch, ale zvláda aj horské potoky či veľké jazerá. Má valcovité, silné telo s veľkou zaoblenou hlavou. Jalec dorastá obvykle do dĺžky 30 cm a hmotnosti 1 kg, no výnimočne môže presiahnuť 60 cm a 5 kg. Je to spoločenský druh, najmä v mladosti tvorí húfy, ktoré rednú s vekom, pretože veľké jedince sú často samotárske. Je všežravý, teda konzumuje larvy hmyzu, bezstavovce, drobné ryby, ale aj riasy, vodné rastliny, či ovocie padajúce do vody.
Zubáč (Sander lucioperca)
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) je významný zástupca čeľade ostriežovité a patrí medzi najväčších a najúspešnejších sladkovodných predátorov v európskych vodách. Uprednostňuje čisté, hlbšie rieky, priehrady a jazerá s mierne tečúcou alebo stojatou vodou a tvrdým piesčitým, či štrkovým dnom. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby.
Sumec (Silurus glanis)
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20. storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka (samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak (samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi obľúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5 m.
Šťuka (Esox lucius)
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výlučne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Cirkumpolárne rozšírená šťuka severná (Esox lucius) žije v sladkej vode na celej severnej pologuli, vrátane Ruska, Európy a Severnej Ameriky. Vyskytuje sa v čistých jazerách s vegetáciou, tichých nádržiach a stojatých vodách potokov malých aj veľkých riek. Šťuky žijú zvyčajne samotársky a sú vysoko teritoriálne. Dospelé jedince sa živia prevažne rybami, ale občas hojne aj žabami a rakmi, pričom bežný je aj kanibalizmus.
Pstruh (Salmo trutta)
Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie druhy.
Význam bielej ryby pre rybárov
Niekomu biele ryby prekážajú pri zdolávaní velikánov, pre akčných rybárov sú to však výborní sparingpartneri. Keď sa povie biela ryba, mnohým naskakujú zimomriavky. Najmä tým, čo svoje počínanie smerujú na lov veľkých rýb. Takýmto rybárom slovo pleskáč alebo karas doslova naháňa hrôzu. Medzi kaprármi dokonca o týchto rybách kolujú rôzne vtipy. Čo si budeme nahovárať. Hodiny hľadania vhodného lovného miesta, kŕmenie, vyvážka na stovky metrov a túžba po poriadnej jazde so statnou rybou a nakoniec roztočí cievku pleskáč, ktorý potiahne aj 300-gramové olovo, zožerie aj 30-milimetrové boilies. A všetko sa môže začať odznova.
Potom sú tu iní rybári. Takí, ktorí nelovia na „kvalitu“, ale na kvantitu. Plavačkári, feedristi... Oni sa potešia z „bielej ryby“. Nedokážu pri vode nečinne sedieť viac ako päť minút. Neustále potrebujú zdolávať, nahadzovať, kŕmiť, jednoducho byť aktívni, byť v „akcii“.
Poslednou skupinou sú rybári niekde uprostred. Medzi nich radím aj seba a method feeder, podľa mňa najúčinnejšiu, najprogresívnejšiu a najrýchlejšiu rybolovnú techniku posledných rokov, pokiaľ ide o ulovenie priemerne veľkých rýb. Ak je sezóna v plnom prúde, nie je čo riešiť. Takmer na nahodenie, bez zbytočných príprav dokážeme loviť kapra za kaprom. Občas sa podarí aj väčší úlovok. O zábavu nie je núdza. Ale čo ak je voda studená, ryby nespolupracujú alebo to jednoducho nejde? Čo ak sme na súťaži, kde rozhodujú gramy? Vtedy je chcený-nechcený karas alebo pleskáč hodnotným úlovkom. Vôbec mi neprekáža loviť trojkilové pleskáče na úkor iných rýb. Spoľahlivo berie od skorej jari do neskorej jesene. Najúčinnejšou technikou lovu je podľa mňa method feeder. Zábery sa prejavujú najmä uvoľnením napnutej špičky, prípadne jej jemným trasením. Najlepšie sa lovia ráno a večer. Počas horúcich letných dní, zvlášť cez obed, takmer vôbec neprijíma potravu. Na pleskáča i karasa si beriem mäkšie prúty. Zážitok z jeho zdolávania sa tak znásobí. Postačí tenší vlasec a jemnejšia nadväzcová šnúrka, háčik veľkosti 10 až 12 z tenšieho drôtu. Na rýchlu výmenu nástrah je vhodné použiť návnadový osteň, ktorý všetko zjednoduší. Pleskáč sa zdržiava v skupinách. Niektoré veľké staré jedince sú však samotárske. Cez deň ho hľadám v hlbších častiach jazier a riek, v noci pláva v plytčinách. Nie je problém prilákať ho vnadením. Pred začiatkom lovu kŕmim bodovo pomocou rebrového kŕmidla, ktorým dokážem rýchlejšie dopraviť na vytypované lovné miesto väčšiu dávku krmiva. Vhodné je zaklipovať vlasec a následne loviť na prekŕmenom mieste. Obľubuje všetky druhy sladkých krmív. Keďže sa vyskytuje prevažne v bahnitých častiach revírov, odporúčam použiť plávajúcu nástrahu, ideálne zdvihnutú pár centimetrov nad dnom. Mne sa najlepšie osvedčila nástraha typu soft pellet, ktorá okamžite po vhodení do vody uvoľňuje atraktívne pachové a vizuálne stopy. Zaujme tak ryby zo širokého okolia. Obľúbenou príchuťou na pleskáče sú mäsové nástrahy, najmä príchuť krill, predpokladám, že táto vôňa im pripomína prirodzenú potravu. Kombinácia so sladkým method mixom je ideálna. Zábery môžeme zrýchliť použitím rôznych posilňovačov vo forme spreja alebo gélu. Počas cieleného lovu pleskáča nie je problém prilákať aj iné druhy rýb. Ja jedným prútom lovím priamo v zakŕmenom mieste a druhým nahadzujem na okraj, kde sa snažím dostať väčšie jedince, prípadne opatrnejšie kapry.
Význam bielej ryby v ekosystéme
So chceným alebo nechceným pleskáčom a karasom je to často ako s inými hodnotami. Ak je niečoho dostatok, nevážime si to, ak nedostatok, túžime po tom. Poznám revíry, kde sú tieto ryby premnožené a rybári sa ich snažia zbaviť. Usporadúvajú cielené odlovy, súťaže, nasádzajú dravce. Na tieto ryby nadávajú, nevážia si ich. Opačným príkladom sú rozprávania hospodárov, ktorí majú vo svojich zverených revíroch nedostatok bielej ryby a doslova vyhladované dravce, monotónny lov len niekoľkých druhov rýb... Hľadajú spôsoby, ako obnoviť populáciu karasov či pleskáčov. Nie je to ľahké. Zohnať násadu bielych rýb je neľahká úloha. Celú túto snahu potom kazia rybie predátory, ale to je už iná téma.
Priatelia, prejem vám, aby vám úlovok karasa, pleskáča alebo inej bielej ryby nespôsoboval vrásky na čelách. Aj tieto hospodársky menej cenné ryby patria do prírody a sú neoddeliteľnou súčasťou jej rovnováhy. Dnešný svet sa nám snaží nahovoriť, že iba veľké je dosť dobré. Poznajte to, kto si neváži malú rybu, nezaslúži si veľkú. Správajme sa preto ku všetkému okolo nás s úctou a rešpektom.
tags: #ryba #biela #obycajna #vahova