Ryby sú fascinujúce a rozmanité tvory, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ekosystémov našej planéty. Mnohé z nich sú zdrojom obživy a potešenia pre ľudí. Avšak, niektoré druhy predstavujú vážne nebezpečenstvo, a to buď vďaka svojej jedovatosti, agresivite, alebo kombinácii oboch. Tento článok sa zameriava na najnebezpečnejšie ryby na svete, pričom sa podrobne venuje rybe fugu a jej toxickým vlastnostiam, ako aj iným nebezpečným druhom a rizikám, ktoré predstavujú.
Fugu: Delikatesa so smrteľným rizikom
Fugu, známa aj ako štvorzubec, je v Japonsku považovaná za luxusnú delikatesu. Fugu je zďaleka najnebezpečnejším pokrmom v krajine, preslávilo sa ním najmä mesto Šimonoseki, kde ho v mnohých reštauráciách podávajú. Napriek tomu tradícia konzumácie tejto ryby pretrvala, či už kvôli jej zaujímavej chuti, adrenalínu z potenciálneho nebezpečenstva, alebo pre dobrý biznis.
História a súčasnosť konzumácie fugu
Už v 16. storočí bola konzumácia fugu zakázaná kvôli mnohým tragickým prípadom otravy. Keď roku 1887 japonský premiér Ito Hirobumi počas návštevy reštaurácie Shunpanro v Šimonoseki ochutnal fugu, chuť ryby naňho urobila taký dojem, že sa v roku 1888 rozhodol zrušiť zákaz a vyhlásil Šimonoseki za "domov fugu". Shunpanro bola síce prvou reštauráciou v Japonsku, ktorá mala oficiálnu licenciu na prípravu jedál z fugu, no v súčasnosti už jedovatú rybu podávajú aj mnohé ďalšie podniky v Japonsku, ale aj niekoľko reštaurácií v Južnej Kórei a USA.
Dnes sa fugu najčastejšie konzumuje nakrájaná na tenké plátky, obalená jarnou cibuľkou a namočená do octu a sójovej omáčky. Niekedy sú plátky také tenké, že sú priehľadné. Okrem rôznych spôsobov sushi medzi ďalšie známe jedlá patrí vyprážaná fugu, ryžová kaša s fugu či hirezake - horúce saké s grilovanou plutvou fugu.
Tetrodotoxín: Smrteľný jed v rybe fugu
Toxicita jedovatých častí ryby fugu je údajne až 1200-krát vyššia ako u kyanidu a po jej ochutnaní zomrelo už viacero ľudí. Koncentrácia tetrodotoxínu sa môže u každého exempláru fugu líšiť, no už 1-2 miligramy dokážu byť smrteľné. Jeden gram stačí na zabitie 500 ľudí! Tetrodotoxín je silný neurotoxín, ktorý blokuje nervové signály, čo vedie k paralýze svalov a nakoniec k zlyhaniu dýchania. Tetrodotoxín sa koncentruje v pohlavných žľazách, koži a pečeni, ale aj v obličkách, očiach, črevách, ikrách a vaječníkoch.
Príprava fugu: Dôležitá úloha licencovaných kuchárov
Keďže pri nesprávnej príprave môže byť fugu pre tých, ktorí ju konzumujú, toxická, jedlá z tejto ryby môžu pripravovať len registrovaní kuchári so špeciálnou licenciou. Kuchári musia absolvovať náročný, minimálne trojročný kulinársky tréning, aby sa predišlo neodbornej domácej príprave a následnej smrti. Na konci školenia musia prejsť skúškou - pripraviť jedlo z fugu a zjesť ho. Iba ak prežijú, môžu ho podávať aj ďalším.
Pri príprave fugu musia kuchári odstrániť kožu, chrbticu i oči. Potom musia rybu vypitvať, čo vyžaduje neuveriteľnú presnosť, pretože jeden nesprávny pohyb môže poškodiť vnútorné orgány obsahujúce tetrodotoxín.
Japanese Food - POISONOUS FUGU Fukumeshi Okinawa Seafood Japan
Tragické prípady otravy fugu
Jeden z medializovaných prípadov sa stal v roku 2016 na Filipínach, kde zomreli dvaja súrodenci po požití fugu, ktorú pripravil ich otec. Viaceré podobné incidenty zaznamenalo aj samotné Japonsko - domov fugu. V roku 1975 zomrel aj japonský herec Mitsugoro Bando, ktorý si v reštaurácii objednal kúsok pečene z fugu a ešte si aj pochvaľoval, že miluje intenzívny pocit mravčenia, ktorý mu jedlo vyvoláva na lícach a perách. Bohužiaľ, nezostalo len pri mravčení, o 8 hodín po skonzumovaní pečene herec zomrel. Najnovší tragický prípad zaznamenali tento rok v apríli v Malajzii, keď si starší manželský pár pripravil doma na obed rybu fugu a obaja po pár hodinách zahynuli.
Prečo ľudia konzumujú fugu napriek riziku?
Napriek nebezpečenstvu zostáva fugu pre Japoncov, aj mnohých dobrodružnejších cestovateľov vyhľadávanou lahôdkou. Je obľúbené najmä medzi boháčmi. Jedna porcia fugu stojí cca od 20 do 50 eur, v závislosti od prípravy a reštaurácie. Všetky majú povolenie na prípravu fugu a kuchári museli absolvovať špeciálne 3-ročné školenie na prípravu nebezpečnej ryby. Ľudská túžba po zdolávaní strachu a prekonávaní ďalších výziev je asi príliš silná na to, aby aj mnohé varovné prípady ubrali jedovatej pochúťke fugu na popularite. Niekto to má vo svojej adrenalínovej povahe a považuje to za tú správnu výzvu. Iní skrátka dôverujú tomu, že skúsený kuchár dokáže správne odstrániť smrteľné časti ryby - pečeň, kožu, obličky, oči, črevá, ikry a vaječníky, obsahujúce tetrodotoxín tak, aby bol ich pokrm na tanieri bezpečný.
Štvorzubec striebropásy: Nová hrozba v Jadrane
V blízkosti ostrova Ceja na Istrii sa nedávno objavil nebezpečný druh ryby, známy ako štvorzubec striebropásy (Lagocephalus sceleratus), ktorý sa považuje za jedného z najjedovatejších morských tvorov na svete. Jadran bol pritom v minulosti lokalitou, kde sa táto ryba neobjavovala. Jedného z týchto štvorzubcov sa rybárom podarilo vyloviť v zátoke Medulin. Štvorzubec, ktorý pôvodne obýval Indický a Tichý oceán, sa po prvýkrát dostal do Stredozemného mora pred osemnástimi rokmi. „Je to lessepsický migrant, čo znamená, že sa do Stredozemného mora dostal z Červeného mora cez Suezský prieplav. Je to mimoriadne invázny druh, ktorý si v Stredozemnom mori (najmä v jeho východnej časti) plne vybudoval svoje populácie,“ vysvetlil Dr. Jakov Dulcic pre Total Croatia.
Nebezpečný toxín štvorzubca striebropáseho
Štvorzubec je extrémne nebezpečný kvôli tetrodotoxínu - jedu, ktorý je stokrát silnejší ako kyanid a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, vrátane smrti. Aj malé množstvo (jeden či dva miligramy) môže byť pre človeka smrteľné. U štvorzubca sa koncentruje v pohlavných žľazách, koži a pečeni.
Príznaky otravy tetrodotoxínom
Prvé príznaky otravy sa objavujú zvyčajne 20 minút až 3 hodiny po konzumácii ryby. Medzi počiatočné príznaky patrí strata citlivosti v končekoch prstov, na perách a na jazyku. Paralýza sa rýchlo šíri a zasahuje trup, končatiny a dôležité orgány. Bolí ho hlava, potí sa a zužujú sa mu zornice. Postihnutý človek nie je schopný hovoriť ani prehĺtať, tvár mu stuhne, objaví sa srdcová arytmia a nebezpečne sa zníži krvný tlak. Najzávažnejším účinkom tetrodotoxínu je zasiahnutie dýchacích ciest, čo vedie k duseniu. Hoci toxín nepostihuje mozog, človek si plne uvedomuje svoj stav, čo zhoršuje dopad na jeho psychiku. Ak sa postihnutému nepodarí včas poskytnúť lekársku pomoc, smrť zvyčajne nastane do 4 až 8 hodín.
Opatrenia pri otrave tetrodotoxínom
Jediné, čo lekári môžu pre otráveného urobiť, je podať mu aktívne uhlie, ktoré pomôže toxín absorbovať a pichnúť liek podporujúci funkciu centrálneho nervového systému a dýchacieho systému. Okrem konzumácie môže byť pre ľudí nebezpečný aj samotný dotyk s rybou. Morská biologička Manda Papacová upozorňuje, že štvorzubce môžu mať toxíny aj na koži, na ktorej majú ostne. Preto sa neodporúča dotýkať sa týchto rýb, a ak sa s nimi stretnete, je kľúčové nerobiť prudké pohyby a pomaly sa vzdialiť.
Dopad na biologickú rozmanitosť a rybolov
Výskyt striebropásych štvorzubcov má vážny dopad na biologickú rozmanitosť a miestny rybolov. „Vzhľadom k svojej dravosti a nedostatku prirodzených nepriateľov táto ryba negatívne ovplyvňuje biologickú rozmanitosť a predstavuje hrozbu pre rybolov, tým, že poškodzuje rybárske siete, aby získala korisť.
Ďalšie nebezpečné ryby a morské tvory
Okrem fugu a štvorzubca striebropáseho existujú aj ďalšie ryby a morské tvory, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre človeka.
Top 10 najnebezpečnejších tvorov vodných hlbín
- Medúza (Chironex fleckeri): Známou aj ako "morská osa", jej jed je najsilnejším toxínom v živočíšnej ríši. Môže zabiť niekoľko desiatok ľudí naraz, smrť nastáva do pol minúty.
- Žralok tigrí (Galeocerdo cuvier): Dosahuje dĺžku až 7 metrov. Na zabitie obete používa testovacie útoky a na rozdiel od žraloka bieleho svoju obeť aj zožerie.
- Kamenná ryba (Synanceia): Táto ryba vyzerá ako nehybný kameň obrastený koralmi. Na chrbtovej plutve má ostne s vysoko toxickým jedom, ktorý je vstreknutý do tela obete prostredníctvom tlaku. Bolesť je taká prudká, že obeť väčšinou stráca vedomie.
- Pufferfish (Tetraodontidae): Je to druhý najjedovatejší stavovec na svete. Niektoré vnútorné orgány, ako pečeň a tiež koža, sú vysoko toxické.
- Morský had: Disponuje prudším jedom ako ktorýkoľvek had na suchu. Navyše vo vode, po jeho pohryznutí, človek ľahko dostane kŕč a utopí sa.
- Krídlovec ohnivý (Pterois): Napriek svojmu výnimočne krásnemu vzhľadu je jed tejto ryby totožný s jedom kobry, ktorý vyvoláva horúčku a pálivú bolesť.
- Krokodíl: Dokáže sa pohybovať veľkou rýchlosťou a z vody sa vymrštiť pomocou chvosta, v ktorom má obrovskú silu. Behom sekundy dokáže zlomiť väzy aj veľkému zvieraťu a ponoriť ho pod vodu.
- Raja (Stingray): Nepriateľa môže zasiahnuť tŕňom na chvoste. Obsahuje sliz, ktorý je jedovatý a môže byť smrteľný.
- Tuleň: Je to dravé zviera, ktoré môže byť nebezpečné, ak sa cíti ohrozované. Veľmi rýchlo sa dokáže stať agresívnym, najmä počas párenia.
- Muréna: Má veľa ostrých zubov a jej pohryznutie je veľmi bolestivé. Používa dva páry čeľustí.
Halucinogénna ryba Salema Porgy
Keby existovala legálna cesta, ako zažiť niekoľko desiatok hodín plných príjemných aj strašidelných halucinácií, množstvo ľudí by ju zrejme využilo. Jej názov znie Salema Porgy, ale vo svete ju najčastejšie poznajú pod pomenovaním halucinogénna ryba, pretože po jej konzumácii môže človek skončiť v cudzej galaxii bez toho, aby to čo i len chcel. Malá ryba sa mala vďaka svojim psychedelickým účinkom používať už v časoch Rímskej ríše, kde ju poznali ako rekreačnú drogu, ale najnovšie zdokumentované prípady pochádzajú ešte z menšieho výskumu z roku 2006, kde sa objavili prípady dvoch mužov.
Jeden muž po konzumácii ryby v reštaurácii o pár hodín neskôr zvracal, zahmlievalo sa mu pod očami a ochablo mu svalstvo, po čom sa rozhodol vyhľadať lekársku pomoc, lenže po nastúpení do auta sa nemohol pohnúť, pretože všade okolo neho sa objavovali obrovské článkonožce a vrieskajúce zvieratá. Druhý muž skončil o čosi lepšie, aj keď vo veku 90 rokov musel poriadne váhať nad tým, čo sa to s jeho mysľou vlastne deje. Halucinogénnu rybu si vychutnal v Saint Tropez a odrazu sa mu začali zjavovať vrieskajúci ľudia aj agresívne pištiace vtáky. Nasledujúce dva dni nemohol spať, pretože zažíval nočné mory ako z hororu a dokonca sa dlhú dobu nikomu ani len nepriznal.
Odborníci pritom stále presne nevedia, čo spôsobuje toxicitu nenápadnej rybičky, na ktorú by si mohol naraziť aj pri pobyte v známych a populárnych letných destináciách. Fenomén známy ako ichthyoallyeinotoxism, čiže preniknutie toxínu z rybieho tela do nášho organizmu a jeho ovplyvňovanie, je najčastejšie pripisovaný špecifickej strave halucinogénnych rýb. Pri každom zjedení tejto konkrétnej ryby dokonca nemusíš naraziť na vedľajšie účinky, pretože miera toxínu v jej tele dosahuje maximá na jar, leto a jeseň, ale halucinogénne účinky nie sú v žiadnom prípade zaručené.
Blobfish: Najškaredšie zviera sveta a šampión prežitia
Blobfish je ryba, ktorá bola zvolená a označená za najškaredšie zviera na svete v rámci kampane na zvýšenie povedomia o ohrozených morských živočíchoch a ich pochybnej estetike. Toto podivné, ale zaujímavé zviera je vedecky známe pod názvom Psychrolutes marcidus (alebo Psychrolutes microporos).
Objavenie a charakteristika blobfish
Blobfish bol objavený v roku 2003 morským ekológom Kerryn Parkinson počas expedície pri pobreží Nového Zélandu. Tento zvláštny druh, známy aj pod názvom blobfish s hladkou hlavou, je morské stvorenie žijúce v hlbokých vodách pri juhovýchodnom pobreží kontinentálnej Austrálie a vo vodách Tasmánie a Nového Zélandu. Táto želatinová ryba s podivným vzhľadom pláva v podmorských oblastiach, kde je tlak 60 až 120-krát vyšší ako na úrovni mora, t. j. v hĺbkach od 600 do 1 200 metrov. Tieto zvieratá majú odlišnú anatómiu ako ostatné ryby. Napríklad nemajú plávací mechúr, ktorý im umožňuje kontrolovať svoju plávateľnosť. Ak by bloby mali tieto vaky naplnené plynom, implodovali by. Tieto morské živočíchy nemajú kompletnú kostru ani svaly a ich žalúdok sa nachádza vo vnútri tela. Ich telo je zložené z „blobovitej” látky, ktorej hustota je o niečo nižšia ako hustota vody, čo im umožňuje plávať nad morským dnom. Na rozdiel od mnohých iných druhov rýb, blobfish nemá šupiny, ale voľnú a ochabnutú kožu. S veľkými čiernymi očami, veľkými ústami a guľatým nosom má blobfish guľatú hlavu, ktorá tvorí 40 % jeho telesnej hmotnosti. Tieto ryby plávajúce v hlbokých vodách majú jediný uzavretý obehový systém. Môžu dosiahnuť dĺžku viac ako dva metre, ale v priemere merajú jeden meter.
Spôsob výživy a rozmnožovania
Zaujímavosťou o blobfish je, že má jedinečný spôsob výživy. Keďže žije v studenej a hlbokej vode, nemá k dispozícii veľa potravy. Blobfish sa preto musí vedieť prežiť s veľmi obmedzenou stravou. Dosahujú to vďaka procesu nazývanému „ram feeding“, ktorý spočíva v nasávaní malých kôrovcov, najmä krabov a homárov, morských ježkov a mäkkýšov, ako aj iných malých morských živočíchov, ktoré sa tam náhodou ocitnú. Blobfish sedí na dne oceánu a čaká, kým mu korisť sama vletí do úst. To umožňuje blobfish získať dostatok energie na prežitie bez toho, aby musel vynakladať príliš veľa energie na hľadanie potravy.
Ďalším zaujímavým faktom o blobfish je, že má jedinečný spôsob rozmnožovania. Samice kladú až 100 000 ikier do jedného hniezda v skalnatých oblastiach na vrchole hlbokých oceánskych platforiem, kde je teplota vody vyššia. Potom hliadkujú vo vodách, kým nie sú pripravené na vyliahnutie a narodenie plne vyvinutých mláďat blobfish. Ich reprodukcia je pomalá, rovnako ako ich rast a starnutie. V skutočnosti môžu žiť až 130 rokov.
Ohrozenie a ochrana
Blobfish je druh ohrozený. Podľa výskumníkov morských zostáva vo svetových oceánoch už len 420 jedincov. Vďaka svojmu extrémne kyslému a želatinovému telu nie je blobfish jedlý. Paradoxne sú rybári hlavnými predátormi blobfisha. Druh je na pokraji vyhynutia kvôli nadmernému rybolovu. Často sa náhodne zachytávajú v sieťach traulerov a hneď ako sú vystavené vzduchu, hynú. Hoci vyzerajú ako želatinové a guľaté, blobfishy sa vo svojom prostredí a prirodzenom prostredí, t. j. vo veľkých hĺbkach, žijú celkom normálne. Až keď sa dostanú na povrch, utrpia poškodenia spôsobené dekompresiou a ich telá sa zrútia, vyzerajú ako obézni ľudia alebo lepkavé kvapky. Morskí biológovia sa domnievajú, že toto hlbokomorské zviera, ktoré vyzerá ako želé, sa vyvinulo z rýb, ktoré mali vzduchové vaky, ale ktoré museli súťažiť s ostatnými o potravu. Bez týchto vzduchových vreciek a vybavený želéovou hmotou môže tento exemplár nájsť živiny vo veľkých hĺbkach, kde je menšia konkurencia. Ochranné opatrenia na ochranu blobfish zahŕňajú reguláciu rybolovu a vytvorenie chránených oblastí na zachovanie jeho biotopu.
Blobfish vo výskume
O životnom cykle blobfish sa vie málo, pretože žije v hlbinách oceánu a ľudia ho málokedy vidia. Predpokladá sa, že má pomerne krátku životnosť, približne 10 rokov. Vzhľadom na to, že blobfish žije v hlbinách oceánu, je ťažké ho študovať priamo. Vedci zvyčajne študujú vzorky kože, krvi a tkanív odobraté z blobfishov ulovených v rybárskych sieťach. V zajatí sa blobfishy študujú v akváriách, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby napodobňovali ich prirodzené prostredie. Najnovší výskum blobfish sa zameriaval hlavne na jeho prispôsobenie sa životu v hlbinách a na jeho úlohu v morskom ekosystéme. Vedci zistili, že blobfish má veľmi slabý zrak a jeho oči sú prispôsobené slabému osvetleniu hlbokých vôd. Štúdie tiež ukázali, že blobfish zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme ako dravec a že je dôležité zachovať jeho populáciu, aby sa udržala ekologická rovnováha oceánov.
Záhada modrého mäsa u ryby Ophiodon elongatus
Na prvý pohľad vyzerá tak trochu ako obyčajná ryba. Jeden z piatich jedincov druhu Ophiodon elongatus má ale modré mäso a nik nevie, prečo je to tak. Ophiodon elongatus, ktorý žije pri západnom pobreží Severnej Ameriky, je obľúbeným druhom rybárov i konzumentov rybieho mäsa. Žije pri morskom dne, dorastá do dĺžky až 1,5 metra a je zúrivým lovcom, ktorý sa snaží zožrať čokoľvek, čo sa pohne, a čo sa mu zmestí do úst. S výnimkou niektorých druhov tuleňov a človeka nemá predátorov, píše Magazín. Niekedy ho zvyknú volať aj „šmolkovská ryba“ podľa známej rozprávky, v ktorej vystupujú modré postavičky. Deje sa tak právom, približne 20 percent jedincov má totiž modré mäso, ktoré vyzerá ako z inej planéty. Vedci sa zatiaľ len dohadujú, čo je príčinou zvláštneho sfarbenia. Výskum prebieha len od roku 2016.
Odborníci zatiaľ vedia iba to, že modré sfarbenie je dôsledkom pôsobenia pigmentu zvaného biliverdín, ktorý sa nachádza v žlči. Avšak mechanizmus zafarbovania mäsa, ako aj dôvod, pre ktorý k nemu dochádza len u jednej z piatich rýb, ostáva zatiaľ záhadou. Na základe analýzy dát sa podarilo zistiť, že modré mäso sa častejšie vyskytuje u samíc menšieho vzrastu, ktoré žijú v plytkých vodách. Na otázku, prečo dochádza k nezvyčajnému zafarbeniu, ale vedci zatiaľ nevedia odpovedať. Môže byť príčinou fakt, že modré sfarbenie v plytkej vode lepšie chráni pred UV lúčmi? Alebo je to stravou? To sa dodnes nevie. Výskum naznačuje, že k zafarbeniu dochádza v dôsledku nedostatku potravy, a odborníci chcú zistiť, či sa modré mäso môže opäť zmeniť na biele. Určite vás zaujíma, či je modré mäso možné konzumovať, a či to ľudia robia. Odpoveď znie: áno. Možno o tom ani nevedia. Počas procesu varenia sa totiž neónovo modrá farba zmení na bielu.