Ryby sú prastarou skupinou stavovcov, ktorá sa na Zemi objavila už v starších prvohorách, v období zvanom silúr, pred viac ako 400 miliónmi rokov. Ich telá sú neuveriteľne rozmanité a prispôsobené rôznym špecifickým podmienkam, v ktorých žijú.
Vonkajšia stavba tela
Rybí telo je obvykle vretenovité, hydrodynamicky tvarované a skladá sa z hlavy, trupu a chvosta. Niektoré ryby sa tvarom tela vymykajú bežným predstavám, pretože sú prispôsobené rôznym špecifickým podmienkam (platýse, morské koníky, hlbinné ryby, apod.). Práve podmienky, v ktorých ryba žije, majú zásadný vplyv na jej vzhľad a sfarbenie - napríklad, pleskáč obyčajný sa pohybuje vo vodnom stĺpci a má vretenovité strieborne sfarbené telo, zatiaľ čo hlaváč obyčajný žije na dne a jeho telo je široké s plochým bruchom a má hnedasté sfarbenie.
Koža a šupiny
Telo rýb pokrýva koža, ktorá je obvykle pokrytá šupinami. Tie môžu byť rôzne veľké. V ojedinelých prípadoch šupiny nemusia byť vyvinuté a potom je koža holá. Z našich rýb sa to týka napríklad sumca veľkého a úhora európskeho.
Koža rýb je bohato prestúpená žľazami. Väčšina z nich produkuje sliz. Ten plní celú radu funkcií - svojou klzkosťou sťažuje uchopenie ryby predátorom, chráni citlivú kožu pred zranením, obsahuje látky brániace infekcii a zlepšuje pohyb ryby vo vodnom prostredí. Poškodenie slizovej vrstvy (manipulácia s rybou, pokladanie na nevhodný podklad) môže pre rybu znamenať vážne zdravotné problémy.
Pokožka je bohato pigmentovaná. Sfarbenie z veľkej časti spôsobujú bunky s obsahom farbiva. Strieborné sfarbenie rýb vytvára látka guanin, ktorá vzniká v koži či šupinách vo veľkom množstve a v minulosti sa z rybích šupín dokonca izolovala a používala na farbenie umelých perál.
Okrem slizových žliaz sa v koži môžu vyskytovať aj žľazy jedové alebo žľazy vylučujúce látku, ktorej prítomnosť vo vode varuje príslušníkov húfu o napadnutí niektorého z jeho členov predátorom. Koža je bohatá aj na zmyslové orgány - sú v nej nervové zakončenia schopné vnímať zmeny teploty, kontakt s okolitými predmetmi a u niektorých rýb aj zmyslové vnemy. Zvláštnym útvarom je prúdový orgán - jamky schopné vnímať vlnenie alebo prúdenie vody. Väčšina týchto jamiek je situovaná do oblasti postrannej čiary, ale môžu byť aj na hlave ryby, čo je dobre vidieť napríklad u šťuky.
Pokiaľ ide o šupiny rýb, existuje ich viacero typov. Vývojovo najstaršie sú šupiny ganoidné, s ktorými sa stretneme u kostlínov, bichirov a jeseterov, u ktorých sa ale vyskytujú iba v oblasti chvostovej plutvy. Ganoidné šupiny sa u menovaných skupín do istej miery líšia. Asi najtypickejšie sú vyvinuté u kostlínov. Sú kosoštvorcové, neprekrývajú sa a majú na povrchu silnú sklovitú vrstvu. Sú tým pádom veľmi tvrdé a pri manipulácii s rybou môžu zraňovať ruky rybára.
Šupiny našich rýb sú v zásade dvojakého typu - cykloidné a ktenoidné. Cykloidné sú pomerne tenké a pružné, po obvode hladké a stretneme sa s nimi napríklad u kaprovitých a lososovitých rýb. Ktenoidné šupiny sú silnejšie, drsné a ich vnútorný okraj je ozubený. Typické sú pre ostriežovité ryby. Šupiny nie sú na tele od okamihu vyliahnutia z ikry, ale vytvárajú sa až po dosiahnutí dĺžky zhruba 15 - 20 mm. Odvtedy rastú spolu s telom ryby a pretože sa na nich vytvárajú vrstvy novo prirastenej hmoty pripomínajúce letokruhy stromov, je zo šupín možné vyčítať rad informácií o živote ryby. Stratenú šupinu je ryba schopná nahradiť prakticky identickou, ale nedochádza k obnoveniu oných „letokruhov“.
Plutvy
Rybí telo je vybavené plutvami. U niektorých druhov rýb sa môžu nepárové plutvy vyskytovať vo väčšom počte - napríklad u mieňov. Veľmi zaujímavým útvarom je aj prísavný terč vznikajúci u hlaváčovitých rýb zrastom brušných plutiev. Z našich rýb ho má hlaváčka mramorovaná a hlaváč čiernoústý.
Plutvy lúčoplutvových rýb, medzi ktoré patria všetky u nás žijúce druhy, sú, ako už názov napovedá, tvorené blanou napnutou medzi kostenými paprskami. Tie sú v zásade dvojakého typu - buď tuhé nerozvetvené (pokiaľ končia hrotom, nazývajú sa ostne) alebo mäkké rozvetvené do niekoľkých výbežkov. Počet a usporiadanie paprskov v plutvách sú pre každý druh typické a využívajú sa aj ako rozlišovací znak niektorých vzhľadovo podobných druhov, prípadne ich krížencov.
Zaujímavým plutvovým útvarom je tuková plutvička. Tento zvláštny plutvovitý útvar sa u našich rýb vyskytuje u lososovitých a sumcovitých rýb, ale nie sú to jediné skupiny, kde sa s ním môžeme stretnúť.
Vnútorná stavba tela
Ako telá všetkých stavovcov, obsahuje telo rýb celú radu orgánov. Sú spravidla jednoduchšie ako orgány vývojovo mladších stavovcov ako sú napríklad cicavce, ale inak sa najmä funkciou nijako zásadne nelíšia.
Kostra
Ryby patria do kmeňa strunatcov, ktorých oporou tela bola v dávnych dobách relatívne mäkká chrupavčitá struna chrbtová. Ako rástla veľkosť organizmov vybavených týmto útvarom, prestávala pôvodná struna chrbtová stačiť a vytváral sa okolo nej najprv chrupavčitý a neskôr kostený obal. Kvôli zachovaniu pohyblivosti bol rozčlenený na jednotlivé segmenty - stavce. Práve ryby sú skupinou, u ktorej došlo v priebehu vývoja k nahradeniu pôvodne chrupavčitých stavcov kostenými. Preto sa u vývojovo najstarších rýb (napríklad u jeseterov) stále ešte stretneme s chrupavčitou kostrou s pomerne jednoduchou stavbou, zatiaľ čo väčšina súčasných rýb má kostru kostenú a obvykle ďaleko zložitejšiu.
Čo do počtu kostí je rybí kostra podstatne zložitejšia než ľudská, ale základ, ktorý predstavuje kostra trupu (chrbtica s rebrami), hlavy (lebka) a končatín (plutiev) je rovnaký. Navyše sa u rýb objavujú svalové kostičky, ktoré sú buď rovné alebo majú tvar prehnutého písmena Y.
Zaujímavým kostrovým útvarom je u niektorých skupín rýb (kaprovité, sumcovité) Weberov aparát vzniknutý zrastom výbežkov prvých 4 - 6 stavcov tesne za hlavou. Spája plynový mechúr s rovnovážne sluchovým ústrojenstvom ryby a dovoľuje rybám veľmi citlivo reagovať na zmeny tlaku a iné podnety z okolia.
Svalová sústava
Svalová tkáň ryby je podobne ako u človeka trojakého typu - hladká (nachádza sa vo vnútorných orgánoch), priečne pruhovaná (tvorí svalovinu umožňujúcu pohyb tela) a srdcová.
Pokiaľ ide o svalstvo umožňujúce pohyb, nachádza sa pod kožou a okolo osovej kostry. Je rozdelené na jednotlivé svalové segmenty (myomery), čo je dobre patrné pri konzumácii rybieho mäsa, ktoré sa rozpadá na akési „plátky“. Medzi jednotlivými myomerami môžu byť vytvorené svalové kostičky.
Svaly ryby ovládajú pohyby tela i plutiev, vzpriamujú plutvové paprsky a sú rôzne vyvinuté podľa spôsobu života daného druhu (existujú ryby s veľmi špecifickým pohybom - napríklad lezce alebo rôzne „lietajúce ryby“). Veľmi špecifickou formou svaloviny sú elektrické orgány niektorých rýb (u niektorých druhov však vznikajú z kožných buniek).
Nervová sústava
Základom nervovej sústavy rýb je rovnako ako u všetkých stavovcov mozog, ktorý je uložený v mozgovej dutine vo vnútri lebky a miecha prechádzajúca chrbticovým kanálom. Mozog už má vytvorené klasické časti známe z ľudského mozgu - predĺženú miechu, mozoček, stredný mozog, medzimozog a koncový mozog. Jednotlivé časti však svojimi rozmermi absolútne nezodpovedajú tomu, na čo sme zvyknutí u mozgu cicavcov. Najobjemnejšími časťami sú stredný mozog a mozoček, koncový mozog je veľmi malý a opticky ho poněkud zväčšujú dobre viditeľné čuchové laloky vybiehajúce smerom dopredu. Ako celok je potom rybí mozog v porovnaní so zvyškom tela ďaleko menší než u cicavcov a vtákov.
Zaujímavou časťou mozgu je výbežok na spodnej strane medzimozgu zvaný podvesok mozgový alebo hypofýza. V podstate funguje ako významná žľaza s vnútornou sekréciou a vylučuje rad hormónov. Najznámejšia funkcia niektorých z nich je silný účinok na dozrievanie pohlavných produktov.
Tráviaca sústava
Tráviaca sústava rýb sa svojim usporiadaním i funkciou príliš nelíši od tráviacej sústavy vývojovo pokročilejších stavovcov vrátane človeka. Začína ústami a pokračuje ústnou dutinou, hltanom, pažerákom, žalúdkom (pokiaľ je vytvorený), tenkým i hrubým črevom, konečníkom a je zakončená análom.
V ústnej dutine rýb sa na rozdiel od človeka netvoria sliny. Nájdeme tu iba slizové žľazy uľahčujúce kĺzanie potravy do ďalších úsekov tráviaceho traktu. V ústach nájdeme špeciálne záklopky (v podstate záhyby sliznice) uzatvárajúce ústa i pažerák pri dýchacích pohyboch. Jazyk je vyvinutý len slabo a nemá svalovinu. U lososovitých rýb býva pokrytý zúbkami.
Hlava je svojou stavbou pravdepodobne najkomplikovanejšia časť rybieho tela. Nesie celú radu zmyslových orgánov a ukrýva mozog a žiabre. Skrélie sú lemované žiabrovou blanou, ktorá je v spodnej časti vystužená kostenými paprskami. Toto usporiadanie zvyšuje pohyblivosť spodnej časti hlavy a dovoľuje nasávať vodu do priestoru žiaber. Za skrélou sa otvára žiabrová štrbina - tadiaľto opúšťa voda nasatá pri dýchaní ústami vnútorný priestor rybej hlavy.
V ústach rady rýb nájdeme zuby. U niektorých druhov ako je napríklad šťuka alebo zubáč sú výrazné, u iných druhov môžu tvoriť výrazné plochy pokryté jemným ozubením (sumčie „kefy“) a existujú ryby, ktorých zuby sú natoľko jemné, že nie sú pri bežnom pohľade ani patrné (ostriež, lipeň). U našej najpočetnejšie zastúpenej čeľade - u rýb kaprovitých v tlamě zuby nenájdeme. Zato sa ale u nich na piatom žiabrovom oblúku vytvárajú hltanové zuby, ktoré uľahčujú rozmieľanie potravy. Vzhľadom k tomu, že sú ovládané pomocou silných svalov, sú schopné vyvinúť obrovský tlak a drviť napríklad kôrovce alebo schránky mäkkýšov.
Hltan je oblasť, kde sa nachádzajú žiabrové oblúky. Tie samozrejme nesú žiabre slúžiace na dýchanie, ale zo strany ústnej dutiny je na nich rad výbežkov (žiabrové tŕne alebo tyčinky). Z hustoty žiabrových tyčiniek potom môžeme odvodiť, akým hrubým planktónom sa daný druh prevažne živí. Najjemnejší filtračný aparát má z u nás žijúcich rýb tolstolobik biely. V hltane sa u niektorých skupín rýb (kaprovité) vyskytujú hltanové zuby. Slúžia na drvenie, posúvanie a formovanie potravy. Ich veľkosť a tvar závisí na druhu potravy, ktorou sa ryba živí. U dravých druhov sú skôr hrotité, u bylinožravých majú skôr tvar trecích plôšok a napríklad u amura sú prizmatické.
Dýchacia sústava
Ryby dýchajú v drvivej väčšine žiabrami. Okrem nich sa ale u mnohých skupín rýb vytvorili rôzne prídavné dýchacie orgány - u úhora sa stretneme s kožným dýchaním, piskor v prípade núdze dýcha atmosférický kyslík pomocou rozšírenej časti čreva a blatniakovi tmavému slúži ako prídavný dýchací orgán jeho plynový mechúr.
V Ázii žijú skupiny rýb využívajúcich ako pomocné dýchacie zariadenie takzvaný labyrint. Ten sa nachádza v hlave ryby v takzvanej nadžiabrovej dutine a pomocou bohato prekrvenej sliznice dokáže odoberať kyslík zo vzduchu, ktorý ryba prehltne ústami. Labyrint sa vyvinul u rýb žijúcich v silne prehriatych vodách s nízkym obsahom kyslíka a ryby, ktoré ho majú, sú na jeho využívanie životne závislé. Samotný dýchací výkon žiaber ich totiž dokáže udržať pri živote len v mimoriadne prekysličenej vode. V normálnych podmienkach pracuje labyrint súčasne so žiabrami a ani jeden z orgánov nemá dostatočný výkon na to, aby sám o sebe zásoboval telo v dostatočnej miere kyslíkom. Medzi labyrintné ryby patria napríklad čuchavce, bojovnice z rodu Betta, hadohlávky a lezúne.
Pokiaľ ide o stavbu žiaber, jedná sa o silne prekrvené lupienky (žiabrové lístky) umiestnené na kostených žiabrových oblúkoch. V hlave ryby je prítomných päť žiabrových oblúkov, z ktorých prvé štyri skutočne nesú žiabre, zatiaľ čo piaty u súčasných rýb už žiabre nenesie. Žiabre musia byť trvale omývané vodou, pokiaľ možno stále čerstvou. U rýchlo sa pohybujúcich rýb je to zabezpečené tým, že ryba pláva s pootvorenou tlamou a voda sústavne prúdi cez žiabre. Málo pohyblivé druhy alebo ryby stojace na mieste musia vodu nasávať do ústnej dutiny a vytláčať ju von pod skrélami žiabrovou štrbinou. Hlavnou hnacou silou tohto prúdenia sú pohyby skrélí. V teplejšej vode sú dýchacie pohyby rýchlejšie, s klesajúcou teplotou sa postupne spomaľujú.
Okrem dýchania plnia žiabre aj ďalšie funkcie. Pretože sú bohato prekrvené a majú veľký povrch, umožňujú okrem výmeny plynov medzi telom a okolitým prostredím aj výmenu ďalších látok. Cez tenký epitel žiabrových lupienkov sa vylučuje aj čpavok, močovina a niektoré soli. V žiabrach sladkovodných rýb sú dokonca špeciálne bunky, ktorých úlohou je získavať z vody chloridy potrebné pre správnu funkciu tela. U morských rýb sú chloridové ióny naopak vylučované, pretože ich koncentrácia v morskej vode je vyššia než v tele.
Oběhová sústava
Ryby majú uzavretú cievnu sústavu, v ktorej srdce poháňa krv, ktorá koluje v sieti tepien, žíl a vlásočníc. Srdce rýb má však výrazne jednoduchšiu stavbu než srdce cicavcov. Má len jednu predsieň a jednu komoru. Pred predsieňou sa ešte nachádza žilný splav - oblasť, kam ústí väčšina žíl z celého tela. Komora naopak prechádza do takzvaného srdcového násadca, za ktorým nasleduje násadec tepenný a ten prechádza v brušnú aortu. Odtiaľ je krv tlačená do žiaber. Brušná aorta sa rozpadne na skupinu prívodných žiabrových tepien a tie sa ďalej vetvia, aby sa krv dostala do jednotlivých žiabrových lupienkov, kde dochádza k výmene plynov medzi krvou a okolitým prostredím. Po prechode žiabrami sa z jednotlivých žiabrových oblúkov oddeľujú odvodné žiabrové tepny, ktoré sa spájajú v chrbtovej aorte a tá vedie krv ďalej do tela. V súvislosti so stavbou obehovej sústavy ryby je dobré pripomenúť nezmyselnosť takzvaného „vykrvenia ryby“ vykonávaného prerušením tepien v chvostovom násadci. Prerušenie tepien v oblasti žiabrových oblúkov je oveľa účinnejšie a predajcom rýb je táto forma vykrvenia ukladaná zákonom.
Súčasťou obehovej sústavy je aj slezina. Ide o dobre patrný pomerne tmavý orgán nachádzajúci sa v brušnej dutine poblíž žalúdka alebo čreva (niektoré ryby žalúdok nemajú). Vo slezine dochádza k zániku opotrebovaných červených krviniek, ale zároveň tu môžu červené krvinky aj vznikať. U niektorých druhov rýb má slezina značnú regeneračnú schopnosť a v niektorých prípadoch sa môže po svojom odstránení obnoviť celá (úhor).
Okrem krvného obehu existujú v tele ryby ešte miazové cievy, ktorými prúdi miazga - bezfarebná tekutina s obsahom bielych krviniek, bielkovín a ďalších rozpustených látok. Miazga sa vytvára v tkanivách rôzne po tele a odvádza sa miazovými cievami do krvného obehu.
Plynový mechúr
Zaujímavým orgánom väčšiny rýb je plynový mechúr. Zakladá sa ako vychlípenina čreva a je teda rovnakého pôvodu ako pľúca suchozemských stavovcov. Plynový mechúr plní dýchaciu funkciu len výnimočne u niektorých rýb (blatniak). Jeho hlavná funkcia je taká, že vyrovnáva tlak prostredia pôsobiaci na telo ryby s tlakom vo vnútri tela a v niektorých prípadoch umožňuje meniť jeho náklon. U niektorých rýb je plynový mechúr prepojený kanálikom s tráviacou trubicou, u iných toto spojenie zarastá väzivom a je nepriechodné.
tags: #ryba #z #vnutra #nakres