Huby sú považované za potravinu, ale aj pochutinu, za zeleninu, ale aj náhradu bielkoviny a sú výborným doplnkom jedálneho lístka.
Výživové vlastnosti húb
Najdôležitejšou výživnou zložkou húb sú bielkoviny, ktoré sa z hľadiska zloženia podobajú živočíšnym, preto niektoré druhy môžeme považovať aj ako náhradu mäsa. Sušina húb obsahuje 5 - 30 % bielkovín. Ich prítomnosť závisí aj od veku a druhu huby. Okrem bielkovín obsahujú čerstvé huby 70 - 95 % vody. Po vysušení sa z húb vyparí väčšina z nej a ich hmotnosť sa zníži až desaťnásobne.
Zo zdravotného hľadiska je dôležitý aj obsah minerálov a niektorých špecifických látok v hubovom tkanive. Obsahujú meď, ktorá pomáha pri hypertenzii, selén, ktorý napomáha správnej funkcii srdcovo-cievnej sústavy a spolu s vitamínmi bojujú proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú degradáciu buniek a sú považované za jeden z faktorov vzniku rakoviny.
Za normálnu dávku sa považuje pokrm pripravený asi zo 100 až 200 g čerstvých húb. Toto je dávka vhodná na obed, na večeru by sa mala primerane znížiť. Nutričný prínos húb spočíva práve v ich zložení a vysokom obsahu vlákniny.
Šampiňóny (latinsky Agaricus bisporus) sú jedny z prvých pestovaných húb. Šampiňóny majú priemer 3 až 25 cm. Ich klobúk je mäsitý, guľovitý a v zrelosti má tvar dáždnika. Povrch je vláknitý, hladký, šupinatý, šedobielej farby. Noha šampiňónu má výrazný dvojvrstvový alebo jednovrstvový prsteň. Nízky obsah kalórií a sodíka umožňuje ich konzumáciu pri najrôznejších diétach. Pomáhajú znížiť hladinu cukru v krvi, slúžia ako prevencia pred srdcovými chorobami a nádorovými ochoreniami. Polysacharidy v šampiňónoch môžu pomôcť znížiť hladinu cukru v krvi a zlepšiť inzulínovú rezistenciu. V súčasnosti je viac ako 60 druhov šampiňónov. Nazývaný aj „biely gombík“ je najobľúbenejšou pestovanou hubou. Tvar klobúka je najprv pologuľovitý, vekom sa splošťuje. Hnedý šampiňón (Agaricus bisporus) má intenzívnejšiu chuť ako šampiňón biely. Je veľký 40 až 60 mm.
Pečiarka dvojvýtrusná obsahuje vitamíny B, A, D K, C, E a z minerálov meď, železo, fosfor, horčík, vápnik, selén, zinok, sodík, mangán, jód, draslík, flór. Obsahuje až 90 percent vody, cenné bielkoviny, a čo je hlavné: veľmi silné látky proti alergiám. Má antibakteriálne vlastnosti, reguluje cukor v krvi, aj nadváhu.
Šampiňóny (pečiarka dvojvýtrusná) sú chutné na všetky možné spôsoby a vždy sa dá vymyslieť jedlo, ktoré ozvláštnia. Môžu byť hlavným jedlom - ako plnené či vyprážané, prílohou, prídavkom do polievky či základom skvelej omáčky. Navyše sú zdravé.
Je rozšíreným omylom, že šampiňóny sa nemôžu rovnať lesným hríbom - sú príliš jemné, príliš mdlé, príliš „z obchodu“. A predsa! Správne pripravené vás môžu prekvapiť intenzitou chuti a vôňou takou hlbokou, že ich ťažko rozoznáte od lesných húb.
Hoci šampiňóny nemajú charakteristickú chuť lesných hríbov, správne korenie im dodá takmer identickú chuť. Bylinky sú nevyhnutnou súčasťou prípravy týchto húb. Oplatí sa staviť na tymián, rozmarín, šalviu a estragón, ktoré sa k šampiňónom výborne hodia. Je však dôležité to s nimi nepreháňať, pretože bylinky môžu v chuti dominovať.
Ďalšou zložkou, ktorá obohatí chuť šampiňónov, je víno. Červené alebo biele víno, najlepšie ľahké, ovocné a suché, dodá hubám komplexnú chuť. Po odparení vína je vhodné pridať k hubám sójovú omáčku. Treba si uvedomiť, že sójová omáčka by sa nemala pridávať hneď na začiatku smaženia - mala by sa priliať až po úplnom odparení vína. Dve polievkové lyžice tmavej sójovej omáčky na 250 gramov šampiňónov postačia na dosiahnutie dokonalej glazúry.
Stmavnutie šampiňónov je prirodzený proces, ktorý vzniká v dôsledku reakcie enzýmov v hubách s kyslíkom. Okrem toho vysoký obsah vody v hubách môže viesť k ich vareniu namiesto vyprážania, čo tiež prispieva k zmene farby.
Hubu musíte očistiť od pôdy a iných nečistôt. Najprv nožom a potom šampiňón opláchnite pod tečúcou vodou. Pri čistení sa treba odstrániť fóliu, ktorá sa nachádza na klobúku huby. Nohu huby odrežte, ak je špinavá.
Šampiňónový prášok - je vyrobený z rozomletých, sušených šampiňónov. Šampiňón je druh huby, ktorý je bohatý na vitamíny a minerály. Je to nielen vynikajúca surovina pri varení, ale má aj mnoho užitočných vlastností, vďaka ktorým sa používa v tradičnej medicíne. Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí často jedia tieto huby, majú o 34% nižšiu hladinu cholesterolu v krvi v porovnaní s tými, ktorí huby nejedia.
Konzumácia šampiňónov sa neodporúča pacientom s chronickými ochoreniami obličiek a tráviaceho ústrojenstva.
Šampiňóny sa pestujú na hubárskych farmách, ale aj v domácnostiach. Dajú sa pestovať po celý rok. Šampiňóny vydržia čerstvé zhruba 3 až 4 dni. Preto je dobré ich rýchlo spracovať. Šampiňóny môžete pridať do mäsových pokrmov, na pizzu, do polievok. Alebo ich môžete zamraziť, usušiť poprípade zakonzervovať. Je mnoho spôsobov, ako šampiňóny spracovať. Je skrátka veľa možností, ako zaradiť šampiňóny do vášho jedálnička.
Chutné šampiňóny môžeme dopestovať aj doma. Potrebujeme na to dve základné veci: kvalitný substrát a vhodnú miestnosť, napríklad pivnicu. Vo všeobecnosti by to mala byť tmavá miestnosť, kde je teplota nad 12 stupňov Celzia a vlhko. Živný substrát si môžeme pripraviť sami: jeho hlavnou zložkou je slama a čerstvý konský alebo iný hnoj. Výška základného substrátu pri príprave by mala byť jeden meter. Teplota uprostred substrátu porastie, pretože dochádza k rozmnožovaniu termofilných baktérií. Keď sa zvýši na 50 až 60 stupňov Celzia, mali by sme substrát poprehadzovať, prevzdušniť. Hnoj so slamou by mal byť stále vlhký, ale nie až mokrý - stačí ho pri prehadzovaní mierne pokropiť. Oplatí sa použiť aj dezinfekčný mletý vápenec. Po troch či štyroch týždňoch by mala byť pôda rašelinová, pripravená na pestovanie šampiňónov. Pripravený substrát navrstvíme na miesto pestovania - podlahové alebo stolové záhony, prípadne debničky, ktoré tienime tmavou fóliou. Podobne sadíme granulované zárodky, po 3 až 5 granulách. Zárodky môžeme rozsypať na povrch substrátu, ktorý prikryjeme ďalšou vrstvou substrátu. Záhony úplne prerastú podhubím za 3 až 4 týždne. Prvé plodnice sa začnú objavovať za 3 až 4 týždne. Rastú veľmi rýchlo, takže zbery sa opakujú každé 2 až 3 dni. Zberať je najlepšie v skorých ranných hodinách. Plodnice vhodné na zber nesmú byť prerastené. Zberáme ich tak, že plodnicu mierne pritlačíme a odkrútime. Plodnice nikdy nevyrezávame nožom, ani nevytrhávame.
Hríby, hliva a iné huby
Ku skupine bielkovín patria hliva ustricová a shiitake. Všetky ostatné druhy húb, ako sú šampiňóny, dubáky alebo kuriatka, patria k zelenine a môžu byť kombinované s ďalšími druhmi bielkovín.
HubyNie sú ani ovocie ani zelenina: huby. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií.
Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.
V nasledujúcej tabuľke môžete vidieť, ako sú šampiňóny nízkokalorické. Ďalej sú bohaté na vlákninu a sodík.
| Názov | Cena za balenie | Ceny za ks v balení | Ceny za jednotku |
|---|---|---|---|
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Zmes húb do omáčok a polievok mraz. 300 g | 81356 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Zmes hríbovitých húb mraz. 300 g | 81354 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Hliva ustricová mraz. 1 kg | 52869 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Judášovo ucho mraz. 1 kg | 755659 | ||
| METRO Chef Mix ázijských húb mraz. 1 kg | 56578 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Zmes húb gastro mraz. 1 kg | 721469 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Šampiňóny plátky mraz. 2,5 kg | 738403 | ||
| METRO Chef Šampiňóny plátky mraz. 2,5 kg | 728661 | ||
| METRO Chef Zmes jedlých húb mraz. 1 kg | 831048 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Hríb hnedý kocka mraz. 1 kg | 721470 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Zmes hríbovitých húb mraz. 1 kg | 757204 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Hríb hnedý plátky mraz. 1 kg | 206382 | ||
| METRO Chef Zmes lesných húb mraz. 1 kg | 709254 | ||
| HOLOUBEK A PRAVNUCI Kuriatko jedlé kúsky mraz. 1 kg | 738399 | ||
| METRO Chef Hríby celé mraz. 750 g | 706011 | ||
| METRO Chef Hríb smrekový kocky mraz. 1 kg | 830723 | ||
| METRO Chef Kuriatka mraz. |
Melón: Zelenina s ovocnou chuťou
Melón je druh zeleniny patriacej do čeľade tekvicovité. Niekedy býva nesprávne považovaný za ovocie, no z botanického hľadiska je melón bobuľa. Melónov, ktoré patria do čeľade tekvicovitých, ako napríklad uhorky, je mnoho druhov a delia sa podľa farby a tvaru.
Pre svoj vysoký podiel vody (asi 95 %) predstavuje príjemný spôsob na rehydratáciu organizmu. Sú vynikajúce pre naše cievy - pomáhajú regulácii vysokého krvného tlaku, erektilnej dysfunkcii u mužov a pri ochoreniach srdca. Prínos melóna zo zdravotného hľadiska pre ľudský organizmus je však ešte väčší.
Spolu s mangom a marhuľami je melón jedným z plodov, ktoré obsahujú na 100 g väčšinu provitamínu A. Betakarotén sa v ľudskom organizme transformuje na vitamín A, ktorý je významným prvkom dôležitým pre rast a vývoj buniek, zrak a imunitný systém. Ideálna výživa pre deti a dospievajúcich.
Melóny sú tiež výborným zdrojom vitamínu C, 25 mg na 100 g. Vitamín C je nevyhnutný pre produkciu kolagénu a regeneráciu, je tiež antioxidantom. V menšom množstve má svoje zastúpenie aj vitamín B. Pokiaľ ide o minerálne látky, melóny sú bohaté na draslík, 300 mg na 100 g porciu, čo stimuluje diurézu (vylučovanie moču). Sekundárnymi prvkami sú horčík a vápnik, železo, zinok, meď, mangán a jód. Všetky druhy melónov obsahujú tieto základné vitamíny a minerály. Má minimálne alergénne účinky. Melóny s oranžovou farbou tela sú dobrým zdrojom bioflavonoidov a ďalších rastlinných pigmentov, ktoré pomáhajú predísť niektorým druhom rakoviny a srdcovým chorobám.
Má úžasnú farbu, vôňu aj chuť a minimum kalórií. Jedna z najneodmysliteľnejších a najpopulárnejších letných pochúťok obsahuje množstvo organickej tekutiny, vitamínov, minerálov a trochu ovocného cukru. Osviežuje, zasycuje a navyše aj detoxikuje.
Pozor si však dávajte na konzumáciu melóna pri redukcii hmotnosti. Glykemický index melóna sa totiž pohybuje od 60 do 75, čo je vyšší GI. Ak chcete chudnúť, nadmerné množstvo melóna teda do stravy nepatrí (vtedy sa má pohybovať celkový glykemický index potravín pod 50).
Gaštany: Výživná pochúťka
O tom, že gaštany skvele chutia a organizmu dodávajú množstvo výživových látok, vedeli už naši predkovia žijúci v 17. storočí. Zloženie gaštanov je unikátna kombinácia látok dôležitých pre ľudský organizmus. Gaštany sú bohatým zdrojom vitamínov B skupiny, najmä B1 a B2, vitamínu E či vitamínu K. Okrem toho sa môžu „pochváliť“ aj trieslovinami (tanínmi), teda látkami využívanými pri najrôznejších zápaloch (pri zápale ústnej dutiny, zápalových ochoreniach kože). Konzumácia gaštanov pozitívne ovplyvňuje činnosť srdca (podporuje krvný obeh), mozgu (spomaľuje proces starnutia), žalúdka (podporuje trávenie).
Vedeli ste, že:
- obsahujú rovnaké množstvo vitamínu C ako citróny
- tvorí ich 6 - 8 % bielkovín, 3 % tukov a 40 - 42 % cukrov
- majú 7 - 10x vyššiu energetickú hodnotu ako zemiaky a preto sú odporúčané najmä športovcom a fyzicky náročne pracujúcim?
Zelenina: Klasifikácia a benefity
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.
Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. V nemčine o tom svedčí aj samotné pomenovanie: Napríklad výraz „Mus“ označuje „varenú kašu/pyré“ a je odvodený od „Gemüse“. Výnimka však potvrdzuje pravidlo. Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín.
Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patrí do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie.
Druhy zeleniny
Hlúbová zelenina
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Tip: Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka.
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne: napr. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Potreba živín: nízka až stredná. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky. Potreba živín: stredná až vysoká. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Striedanie plodín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Zeleninu citlivú na mráz môžete predpestovať v skleníku. Máte chuť na zeleninu? Záhradná sezóna začína približne v marci. V lete je hlavná sezóna plodovej zeleniny, ale s príchodom teplých mesiacov príde na rad aj hrášok a nové zemiaky. Okrem toho, že je výbornou ingredienciou pokrmov prináša aj množstvo benefitov pre vaše zdravie.
Plánovanie zeleninovej záhrady pre začiatočníkov: 5 zlatých pravidiel 🏆
tags: #sampinony #zelenina #alebo #ovocie