Špargľa (Asparagus officinalis) je vyhľadávaná trvalka, ktorá sa na jednom stanovišti môže pestovať 15 až 20 rokov. Je to dvojdomá rastlina dorastajúca do výšky až 150 cm s jemnými nitkovitými listami. Úžitková časť sú pazochy, teda dužnaté mladé výhonky, ktoré sa vyvíjajú pod úrovňou pôdy. Pestovanie špargle si vyžaduje trpezlivosť, no odmení sa dlhoročnou úrodou. Hoci je jej pestovanie zo semien náročnejšie a vyžaduje si trpezlivosť, odmenou je vlastná úroda lahodnej zeleniny. Pestovanie trvá dlhšie, pretože rastlina musí prejsť niekoľkými vegetačnými obdobiami, kým začne prinášať plnohodnotné výhonky.
Jednou z populárnych odrôd je Špargľa ARGENTEUIL, ktorá je skorá odroda jedlej špargle. Táto vytrvalá rastlina vytvára zelenkasté výhonky, ktoré majú na vrchole fialový nádych a je známa svojou výbornou chuťou. Špargľa ARGENTEUIL je jednou z najobľúbenejších odrôd pre svoju chuť a dekoratívny vzhľad výhonkov.
Pestovanie špargle zo semienok: Krok za krokom
Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Proces začína o rok skôr pred samotným založením špargľoviska. Na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH.
Príprava semien a výsev
Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Na urýchlenie klíčenia môžete semená nechať 3 až 5 dní namočené v teplej vode. Osivo je potrebné vysiať v termíne od konca marca do začiatku apríla do pareniska, prípadne koncom apríla až začiatkom mája priamo do pôdy, či rovno do zeme, podľa vašich preferencií. Semená špargle ARGENTEUIL vysievame do pôdy od marca do júna do hĺbky 1 cm pri teplote minimálne 10 °C. Pre semeno špargle postačuje hĺbka 2 cm.
Semená špargle klíčia v tme, preto po vysiatí všetko dobre zalejte a prihrňte zeminou alebo zakryte čiernou fóliou. Prvé rastlinky vzídu už o mesiac. Pri sejbe do zakoreňovačov dajte do každej bunky iba jedno semienko. Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť.
Starostlivosť o sadbu a presádzanie
Porast mladých priesad pravidelne zavlažujte a od začiatku leta mierne prihnojujte. Keď sadba dosiahne výšku 30 cm, je pripravená na výsadbu. Rastliny presádzame na stále stanovište od februára do apríla s odporúčaným sponom 15 x 10 cm.
Príprava pôdy a výsadba na trvalé stanovište
Špargľa vyžaduje slnečné, bezveterné stanovište a priepustnú, dobre vyhriatu hlinitopiesočnatú pôdu bohatú na živiny. Preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Ideálne pH pôdy by sa malo pohybovať v rozmedzí 6 až 6,5. Pôdu je nutné na začiatku jesene zrýľovať až do hĺbky 90 cm. Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov.
Do pôdy zapracujte maštaľný hnoj, draselnú soľ a síran amónny. Pôda sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť, napríklad kvalitným kompostom.
Výsadba sadeníc
Pri výsadbe špargle najprv zvolíme vhodné stanovište a upravíme pozemok. Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo - napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká.
Potom už môžeme umiestniť sadenice. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metra. Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde, ktorá je dôležitá najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení.
Rozdiely v pestovaní: Biela, zelená a fialová špargľa
Sfarbenie výhonkov nesúvisí s odrodou, ale so spôsobom pestovania. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania. Rozdiel medzi bielou a zelenou špargľou spočíva najmä v spôsobe pestovania.
| Vlastnosť | Biela špargľa | Zelená špargľa | Fialová špargľa |
|---|---|---|---|
| Spôsob pestovania | Zakrytá fóliou/hrobčekovanie, rastie pod povrchom pôdy bez prístupu svetla | Rastie na rovnom povrchu, nad zemou s prístupom svetla | Pestuje sa rovnako ako zelená špargľa |
| Chuť | Jemnejšia, lahodná | Korenistejšia, výraznejšia | |
| Zber | Špeciálnym nožom pod povrchom | Z povrchu pôdy | Zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť |
| Vzhľad výhonkov | Biele, silné, pevné, majú uzavreté hlavičky | Trávovo zelené, tenšie, mäkšie, hlavičky mierne otvorené | Tmavofialové, miestami zelené hlavičky |
Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky. So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje.
Ako vybrať čerstvú špargľu
Zber špargle: Kedy a ako na to
V prvom roku po výsadbe na trvalé stanovište úrodu nezberáme, rastlina buduje koreňový systém. Prvé dva roky sa nezberá. Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Zber špargle prebieha na jar, zvyčajne od apríla do júna. Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek.
Zberáme mladé výhonky, ktoré dosiahnu výšku približne 15 až 25 cm. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Zber musí byť pravidelný, ideálne každý deň alebo každý druhý deň. Pri zelenej špargli sa vynecháva hrobčekovanie. Výhonky sa zberajú z rovného povrchu, keď dosiahnu dĺžku 20 až 25 cm. Odrezávajte iba výhonky dlhšie ako 10 cm, tie kratšie dorastú do ďalšieho zberu. Zber by mal prebiehať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne.
Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne - je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite. Po ukončení zberu sa rastliny nechajú voľne rásť, aby si vytvorili zásoby na ďalší rok.
Horkosť alebo tvrdosť špargle je najčastejšie spôsobená nesprávnym termínom zberu. Prerastené výhonky rýchlo strácajú jemnosť. Kvalitu môže ovplyvniť aj nedostatok vody alebo živín. Dôležité je zberať výhonky včas a zabezpečiť rovnomernú zálievku. Správna starostlivosť vedie k jemnej a chutnej špargli.
Ochrana proti škodcom
Najväčším nepriateľom je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. Dospelé chrobáky a larvy obžierajú stonky, ktoré následne žltnú a vysychajú. V prípade napadnutia je najúčinnejšie vajíčka odstraňovať alebo larvy ručne striasť z rastliny.
Zdravotné účinky a kulinárske využitie špargle
Špargľa je cenená pre svoje diuretické účinky a nízky obsah kalórií. Obsahuje vitamíny A, C, E, K a kyselinu listovú. Podporuje trávenie a činnosť obličiek. Je vhodná pri redukčných diétach a zdravom životnom štýle. Pravidelná konzumácia prispieva k celkovej vitalite organizmu. Používa sa na odvodňovanie organizmu, má močopudné účinky, pri liečbe kožných ochorení a vypadávaní vlasov.
Špargľa má široké kulinárske využitie. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Špargľu konzumujeme vo varenom, grilovanom a zaváranom stave samostatne alebo s ryžou, či parmezánom. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás.
tags: #semienka #spargle #po #nemecky