Na Slovensku sme si v horúcich letných mesiacoch možno neuvedomili jedno významné výročie. Pred šesťsto rokmi, 6. júla 1415, na hranici v meste Kostnici skončil svoju pozemskú púť cirkevný reformátor Ján Hus. Hoci nebol Slovák, bol príslušníkom bratského českého národa, a predovšetkým u slovenských evanjelikov sa teší veľkej úcte.
Majster Ján Hus bol významný český náboženský reformátor, vysokoškolský pedagóg a kazateľ. Jeho učenie ovplyvnilo v 15. storočí husitské revolučné hnutie v Čechách a reformáciu v Európe. Ako jeden z pokračovateľov línie viac či menej učených kritikov cirkvi, pochádzal z juhočeského (alebo stredočeského) Husinca. Jedinou cestou k splneniu sna pre chudobného mladíka, ktorý si nemohol nejaké to cirkevné obročie jednoducho kúpiť, bolo štúdium na univerzite.
Život a kariéra Jána Husa
Ján Hus sa narodil v roku 1370 v dedine Husinec. Študoval v Prahe na Karlovej univerzite slobodné umenia (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) a neskôr teológiu. V mladom veku sa presťahoval do Prahy, kde sa živil spevom a službou v kostoloch. Jeho správanie bolo príkladné a jeho nadšenie pre štúdium pozoruhodné. V roku 1393 získal titul bakalára umení na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1396 titul magistra. V roku 1400 bol vysvätený za kňaza a v rokoch 1402-03 sa stal rektorom univerzity.
Neskôr pôsobil ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe. Ovplyvnili ho spisy Johna Wycliffa, profesora na Oxfordskej univerzite, ktorý kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi. Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Wycliffa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným.
Hus bojoval aj za čistotu českého jazyka a bol autorom úpravy českého pravopisu. Zanechal po sebe rozsiahle dielo presiaknuté vlasteneckým citom. Okrem latinského spisu De ecclesia (O cirkvi) jeho české spisy Výklad viery, Dcérka, Postila, O svätokupectve, patria medzi vrcholné literárne výtvory svojej doby.
Pôsobenie a učenie
Od roku 1402 kázal Hus v Betlehemskej kaplnke v Prahe. Vo svojich kázňach ostro pranieroval hriešne kňazstvo a rozvádzal myšlienku, že hriešni preláti a vôbec členovia vládnucej triedy nie sú z Božej milosti, a preto ich netreba poslúchať. Kritizoval mravný úpadok cirkvi, preto ho katolícka cirkev označila za kacíra (odpadlíka od viery). Jeho učenie sa považovalo za herézu (názor nezlučiteľný so všeobecným učením cirkvi).
Hus čoskoro narazil na odpor cirkevných hodnostárov a pražský arcibiskup v roku 1409 vydal zákaz rozširovať Wycliffove spisy. Hoci v roku 1403 bolo cirkevnou autoritou zakázaných štyridsaťpäť Wycliffových téz, Hus preložil Wycliffov Trialogus do češtiny a pomáhal pri jeho šírení. Arcibiskup Zbyněk bol k Husovi tolerantný, podporil ho vymenovaním za kazateľa na bienálnej synode. Pápež Inocent VII. však arcibiskupovi (24. júna 1405) nariadil prijať opatrenia proti Wycliffovým bludom, najmä proti doktríne impanácie v Eucharistii. Arcibiskup vyhovel a vydal synodálny dekrét proti týmto omylom - zároveň zakázal akékoľvek ďalšie útoky na duchovenstvo. V nasledujúcom roku (1406) priniesli dvaja českí študenti do Prahy dokument s pečiatkou Oxfordskej univerzity, ktorý Wycliffa oslavoval a Hus ho z kazateľnice triumfálne prečítal.
Hus v roku 1412 ostro vystúpil proti predávaniu odpustkov, obhajoval sa tým, že odpustiť môže len Boh a nikto si nemôže odpustenie svojich hriechov kúpiť. Pápež ho dal do kliatby a vyhlásil za kacíra. Hus musel odísť do južných Čiech na Kozí Hrádok a potom na Krakovec. Tu pokračoval vo svojej kazateľskej činnosti a povzbudzoval vidiecky ľud, napísal aj niektoré svoje diela.
V roku 1411 bol exkomunikovaný (vylúčený z katolíckej cirkvi). Kritizoval cirkevnú vrchnosť, nazval pápeža antikristom (nepriateľ Ježiša a Boha). Pápež naňho uvalil kliatbu (nesmel slúžiť omše, ani udeľovať sviatosti).
Šesť bludov proti ktorým sa Ján Hus postavil
Keďže kráľ nesplnil pápežský edikt, Hus sa vrátil do Prahy koncom apríla 1414 a vyvesil na steny Betlehemskej kaplnky svoju rozpravu „De sex erroribus“ (O šiestich chybách, česky O šesti bludech). Z toho a z „De ecclesia“ vybral Ján Gerson množstvo tvrdení, ktoré predložil arcibiskupovi Konrádovi s upozornením na ich heretický charakter.
Ján Hus bol obvinený z ôsmich bludov (názorov odlišných od učenia cirkvi), z ktorých šesť je obzvlášť dôležitých pre pochopenie jeho postoja voči vtedajšej cirkevnej praxi:
- Kritika odpustkov: Hus tvrdil, že odpustenie hriechov môže udeliť len Boh, a nikto si nemôže kúpiť odpustenie svojich hriechov. Bol najhorlivejším zástancom odpustkovej kampane.
- Kritika hriešneho kňazstva a úpadku cirkvi: Hus ostro pranieroval hriešnych kňazov a prelárov, ktorí podľa neho neboli z Božej milosti, a preto ich netreba poslúchať. Kritizoval mravný úpadok cirkvi.
- Pápež ako Antikrist: Hus kritizoval cirkevnú vrchnosť a nazval pápeža antikristom (nepriateľom Ježiša a Boha).
- Výlučné postavenie Biblie ako zdroja viery: Hus zastával názor, že výklad Biblie nemá byť výsadou učených a že Ježiš Kristus je jedinou normou na posudzovanie kresťanského života.
- Prijímanie pod oboma spôsobmi (sub utraque specie): Hoci Hus sám túto prax nikdy nevyučoval v čase svojho pobytu v Kostnici, jeho stúpenci (husiti) ju prijali ako charakteristické učenie. Znamenalo to, že laici mali prijímať Eucharistiu nielen v podobe chleba, ale aj vína.
- Kritika cirkevného majetku: Hus brojil proti hromadeniu cirkevného majetku a požadoval návrat cirkvi do prvotného stavu apoštolskej chudoby, čím si získal podporu šľachty a kráľovského dvora.
Jan Hus: The Rebel Priest Who Defied Rome
Cirkevný koncil v Kostnici
Medzitým sa v Kostnici zišiel cirkevný snem, ktorý mal vyriešiť neľahkú situáciu v cirkvi. Vládli totiž až traja pápeži, a to bolo neúnosné. Pápež Ján XXIII. zvolal na podnet rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského 30. októbra 1413 do Kostnice pri Bodamskom jazere cirkevný koncil, ktorý mal ukončiť rozkol v západnej cirkvi, reformovať cirkev a odstrániť herézu.
Hus sa na pozvanie Žigmunda Luxemburského vydal na koncil v domnienke, že bude môcť slobodne obhajovať svoje učenie. Žigmund mu vystavil glejt - ochranný list, ktorý mu zaručil iba bezpečnú cestu cez Žigmundovo územie do Kostnice, neochraňoval ho však pred trestom, pretože cirkevný súd nemohol Žigmund ovplyvniť.
Hus sa ubytoval v dome v Kostnici, ale z obavy pred jeho útekom bol prevezený do paláca a neskôr bol uväznený v kobke dominikánskeho kláštora. Žigmund Luxemburský žiadal kardinálov, aby Husa prepustili, tí to však odmietli a Žigmund, aby odstránil rozkol v cirkvi, ustúpil.
Počas kostnického koncilu bol pápež Ján XXIII. pod nátlakom prinútený abdikovať, ale ušiel a svoju abdikáciu odvolal. Neskôr bol zatknutý a koncil ho odvolal. Novým pápežom sa stal Martin V. Tieto udalosti prerušili proces s Husom.
Koncil nedovolil Husovi obhajovať svoje učenie. Jeho kázne označil za bludné a žiadal, aby ich odvolal. To však Hus odmietol, a tak ho koncil obvinil z kacírstva. Bol obvinený z ôsmich bludov (názorov odlišných od učenia cirkvi).
Upálenie Jána Husa
6. júla 1415 snem kostnického koncilu označil Husovo učenie a názory za heretické. Ján Hus bol obvinený zo šírenia Wycliffových názorov. Husove knihy bolo nariadené spáliť a Ján Hus bol prehlásený za kacíra. Snem ho odovzdal svetskému súdu so žiadosťou ušetriť jeho život.
Žigmund Luxemburský odovzdal Husa miestnemu pánovi v Kostnici, ktorý ho nariadil popraviť upálením. Aj po priviazaní ku kolu uprostred hranice bolo Husovi ponúknuté odvolanie, aby si zachoval život. Hus to odmietol a hranica bola zapálená.
V roku 1999 vyjadril pápež Ján Pavol II. ľútosť nad krutou smrťou Husa a uznal ho za reformátora cirkvi.
Vplyv Jána Husa na Martina Luthera a reformáciu
Hus sa stal pre Luthera a mnohých ďalších reformátorov hrdinom, pretože kázal kľúčové reformačné témy celé storočie pred tým, ako Luther napísal svojich 95 téz.
Reformácia (z lat. obnovenie, pretvorenie) bolo hnutie, ktoré sa začalo v 16. storočí (v Nemecku) ako snaha zmeniť a napraviť pomery v kresťanskej cirkvi. Začiatok reformácie sa spája s augustiánskym mníchom a doktorom teológie Martinom Lutherom a jeho 95 tézami, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu v nemeckom meste Wittenberg. Tézy obsahovali napríklad:
- zrušiť predaj odpustkov
- návrat cirkvi k pôvodnej jednoduchosti a čistote
- odňať cirkevným hodnostárom majetky
- zaviesť prijímanie pod obidvoma spôsobmi
- dovoliť kňazom ženiť sa
- zrušiť ušnú spoveď a zjednodušiť cirkevné obrady
- namiesto latinčiny zaviesť národnú reč ako bohoslužobný jazyk
- neuznávanie pápeža za hlavu cirkvi
Cirkev bola pobúrená a zorganizovala dišputy (debaty) o Lutherových tézach, ktoré boli podľa nej v rozpore s Písmom svätým. Luther dostal 60 dní, aby svoje učenie odvolal. To však neurobil a v roku 1521 bol z katolíckej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Hrozilo mu, že skončí upálený na hranici ako český kazateľ Ján Hus.
Vďaka priazni saského kniežaťa Fridricha Múdreho, nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Luther vydal reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajoval a pápež Lev X. nariadil v roku 1521 jeho exkomunikáciu. Fridrich Múdry poskytol Lutherovi úkryt na hrade Wartburg. Neskôr začal Luther opäť prednášať, oženil sa s bývalou mníškou Katarínou von Bora a stal sa otcom šiestich detí. So svojím spolupracovníkom Philippom Melanchthonom položil Martin Luther základy novej evanjelickej cirkvi.
tags: #sest #bludov #proti #ktorym #sa #postavil