Šišky - nepravé plody ihličnanov - patria k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. A ešte neuveriteľnejšie je, že šišky bývajú neraz aj v predaji - len s minimálnou úpravou, alebo dokonca aj celkom bez nej.
Tajomstvo šišiek: Opadať, otvárať sa a klíčiť
Čerstvo opadnuté šišky sú sýtohnedé až škoricové a často obsahujú semená. Šišky, ktoré opadli v predošlých rokoch, majú mdlejšiu až sivastú farbu a semená neobsahujú. Výhoda čerstvých šišiek spočíva v tom, že bývajú zriedka napadnuté kazmi a plesňami. Staršie zase nerobia neporiadok vypadávajúcimi semenami. Semená vypadnú, keď sa šiška otvorí.
Zaujímavé je aj zatváranie a otváranie šišiek. Keď je vlhko, šišky sú zvyčajne zatvorené. Keď je sucho a slnečno, sú otvorené. Keď šiška schne, jej vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvára. Často tento proces sprevádza charakteristické pukanie, hlavne ak je zatvorená šiška prenesená do suchého a vykúreného bytu.
Ideálny čas na zber šišiek
Zber pre dekoratívne účely a domáce pestovanie
Ideálnym termínom na zber šišiek na účely získania semien je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť, ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli. Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú.
Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich "naštartuje" a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné. Šišky ale môžete "oklamať" a to tak, že prejdú takzvanou stratifikáciou.
How to stratify/grow pine trees from seeds
Zber šišiek pre reprodukčný materiál v lesnom hospodárstve (prípad TANAP)
Zber cédrových šišiek však nie je častý. Šišky sa objavujú spravidla raz za 2 roky, pričom vysoké rodenie sa pozoruje až po 10 alebo 15 rokoch. Čas zberu závisí od oblasti, pričom v niektorých regiónoch sa začína už v auguste, na Sibíri koncom októbra. Na jar sa zbierajú aj "banány" - šišky odfúknuté vetrom.
V období od polovice decembra zhruba do konca februára zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabezpečili dostatok reprodukčného materiálu, dostatok semien na dopestovanie nových sadeníc na výsadbu v Tatranskom národnom parku (TANAP). Vykonáva sa to vtedy, keď sú šišky zrelé, u smrekovca to býva spravidla raz za dva až tri roky.
Keď sa nazbiera dostatok šišiek, prenesú sa do špeciálnej lúštiarne do Semenolesu v Liptovskom Hrádku, kde budú špeciálnou technológiou striedaním tepla a zimy a v mechanických sitách semienka vytriasané. Je dôležité, aby sa semienka zbierali na takom mieste, kde budú následne aj vysadené nové sadenice. Materiál, ktorý pochádza z tatranských podmienok, by sa mal tam rozširovať a mali by sa pestovať sadenice z pôvodných drevín, pretože tie potom spĺňajú všetky predpoklady k stabilite budúcich lesných porastov. Existuje veľký predpoklad, že sa potom bude sadeniciam oveľa lepšie dariť.
Semienka sa po zbere a vylúštení vysievajú spravidla na jar v stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach v ŠL TANAP. V kile už vylúšteného semena môže byť od 120 000 do 150 000 týchto semienok a každý rok sa v TANAP vysievajú tri až štyri kilogramy smrekovca. Semená sa zberajú dvojakým spôsobom: okrem zbierania priamo zo stojaceho stromu sa získavajú aj z popadaných stromov, pričom druhý spôsob je lacnejší. Pri zbieraní semien zo stromov je potrebný aj špeciálny stromolezecký výstroj.
Pri fenotypovej klasifikácii sa sledujú predovšetkým tri kritériá, a to produkcia, tvárnosť a korunovosť na tomto strome. Posudzuje sa súbor stromov v poraste, keď spĺňa tieto kritériá, tak sa vytypuje ako uznaný a následne desať rokov figuruje v databáze národných zdrojov a možno z neho počas celého obdobia platnosti programu starostlivosti zbierať reprodukčný materiál. Semená sa zbierajú z prirodzene rastúcich drevín v TANAP, z ihličnanov sú to smrek, jedľa, borovica, smrekovec, borovica limba prípadne kosodrevinová, z listnatých stromov sú to semená bukov, javorov, brestov, ďalej z jaseňa, lipy i jelše.
V obvode Štrbské Pleso sa zber väčšinou vykonával práve z kalamitných ležiacich stromov, túto zimu tam však pristúpili aj k zbieraniu zo stojaceho stromu. Je potrebné sledovať periódu, kedy prichádza k semennému roku smrekovca. Zberač Vladimír Šmelko opísal prácu ako krásnu, fyzicky náročnú činnosť, kedy je potrebné najprv vyliezť hore, zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky. Na strome niekedy pobudne dve hodiny, inokedy aj pol dňa.
Fenológia: Veda o sezónnom vývoji rastlín
Fenológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom časového priebehu periodicky sa opakujúcich životných prejavov rastlín. Opis fenofáz zahŕňa znaky, ktoré charakterizujú určitý moment alebo úsek vo vývine rastliny. Medzi sledované fenofázy patria napríklad pučanie, plné olistenie, začiatok a koniec kvitnutia, žltnutie listov, opad listov a zrelosť plodov.
Pri fenofáze zrelosť plodov plody či šištice majú charakteristický tvar a zafarbenie, sú dorastené do konečnej veľkosti a buď začínajú mäknúť (napríklad plody čerešne) alebo sú naopak už typicky stvrdnuté (napríklad oriešok liesky). Javor horský - plody (dvounažky) sú dorastené, najmä v hornej časti plodstva sa vyfarbujú do žlta a zasychajú.
Fenologické údaje sú informácie získavané pozorovaním tempa sezónneho vývinu vybraných, na tento účel vhodných rastlín, ktoré konkrétne zastupujú sledované druhy. Rýchlosť vývinu je do istej miery určovaná dedičnými vlastnosťami rastlín, súčasne sa však na nej výrazne podieľa aj kolísanie podmienok prostredia. Prakticky vzaté, rýchlosť uvoľňovania sa mení nielen s postupom vegetačnej sezóny, kedy sa uplatňujú hlavne zmeny charakteru počasia, ale aj v priebehu rady rokov v závislosti na kolísaní klimatických podmienok.
Rozmanitosť šišiek a ich využitie
Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade. Botanicky sú šišky plody ihličnanov - často dlhovekých drevín a sú tvorené zo zdrevnatených šupín, väčšinou hnedej farby. Vznikajú zo samičích kvetov po opelení peľovými zrnkami zo samčích nenápadnejších šištíc. Samičie kvety sa po opelení veľmi rýchlo menia, zväčšujú svoj objem a zo zelenej postupne menia svoju farbu na hnedú. Ani sfarbenie dozrievajúcich šišiek nie je rovnaké u každého druhu. Sú šišky zeleno-hnedasté (douglaska), hnedopurpurové, modrasté (jedľa kórejská), sivé alebo dokonca červenkasté či červenofialové (jedľa, smrekovec). Nápadnejšie farby sú typické najmä pre mladé šišky a najkrajšie sú z tohto pohľadu šišky jedle kórejskej, jedle španielskej (Abies pinsapo), cédrov (Cedrus libanii), niektorých borovíc a smrekov.
Nižšie uvádzame prehľad rôznych druhov šišiek a ich špecifických vlastností a možností využitia:
| Druh ihličnanu | Vzhľad šišky | Otváravoť | Využitie |
|---|---|---|---|
| Borovica lesná | Kompaktný kužeľ so zaobleným dnom (vlhko), roztvorené šupiny kolmo na os (sucho). Veľká. | Najviac otváravá; vzhľad sa mení najviac vo vlhkom a suchom prostredí. Schnutie a roztváranie trvá aj niekoľko dní. | Väčšie ikebany, vence na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje. Pozor na zatvorenie vo vlhku. Mulčovací materiál, zakrytie pôdy. |
| Borovica čierna | Strom parkov, alejí, prirodzená drevina lesa. Hrubšie. | Otváravoť podobná borovici lesnej. | Kvety podobné gerberám. |
| Borovica (menšia, zmenšenina B. čiernej) | Vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej, niektoré drobné. | Rovnaké vlastnosti ako u borovice čiernej. Ideálne zbierať v plne roztvorenom stave za sucha. Pri zbere v uzavretom stave môžu nastať deformácie. | Mnohoraké využitie: ikebany, adventné vence, vence výlučne zo šišiek. |
| Borovica (úzke, dlhé) | Úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Šupiny často priečne praskajú a ľahko sa lámu. | Nešpecifikované. | Malé využitie vo väčších ikebanách a vencoch na hroby. Dobré na šiškové kvietky (ľahšie strihanie). |
| Smrek lesný | Veľké, podlhovasté. V uzavretom stave šupiny priliehajú tesne k sebe, tvar úzkych zahrotených valcov. | Výrazná zatvárateľnosť. | Mimoriadne vhodné iba do vencov na hroby pre mohutnosť a ľahkú dostupnosť. |
| Smrek strieborný | Výrazne menšie a svetlejšie ako smrek lesný. V uzavretom stave šupiny k sebe nedoliehajú. | Otváravoť podobná smreku lesnému. | Menšie ozdoby, najmenšie kusy do šiškových vencov, väčšie do ikebán a adventných vencov. Zberať nezalepené živicou. |
| Smrek (podobný lesnému, menší) | Veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. | Veľmi otváravé. | Menšie dekorácie, ikebany a vence. |
| Smrek (podobný omorikovému, menší) | Veľmi podobné smreku omorikovému, v priemere o kúsok menšie. Roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie. | Nešpecifikované, ale vzhľadom na podobnosť s omorikovým, pravdepodobne otváravé. | Podobné využitie ako smrek omorikový (menšie dekorácie, ikebany, vence). |
| Smrekovec | Malé šišky, často opadávajúce spolu s úlomkami konárov. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. | Otváravé, ale nemenia rapídne tvar. | Obsypané konáriky do váz, súčasť vencov na hroby. Zakrytie pôdy v črepníkoch. |
| Jedľa | Valcovité. Prirodzenosťou je rozpadnúť sa. Nedozretá šiška na vyrúbanom strome môže vyzerať kompaktne. | Rozpadá sa na strome, po dlhšej dobe v suchu postupne prichádza o šupiny, až ostane iba stredové vreteno. | Šupiny samotné na výrobu drevnatých kvietkov, škridiel pre maketu domčeka. |
| Pomerne vzácny ihličnan (napr. borovica limba) | Stredne veľké. | Úplne neroztváravé. | Použiteľné bezprostredne po zbere nezávisle na počasí. |
| Ihličnan (napr. douglaska) | Stredná veľkosť. Slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi. | Slabo otváravé. | Veľmi dekoratívne, vhodné do ikebán a vencov. Pozor na poškodenie podporných šupín pri manipulácii. |
| Nie ihličnan (drevnaté plody, napr. jelša) | Malé, drevnaté plody pripomínajúce zmenšeniny šišiek. | Nešpecifikované. | Upchatie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch, napodobenina šišiek na vianočných ministromčekoch. |
Pestovanie ihličnanov zo semien šišiek
Získanie nových rastlín ihličnanov zo semien je možný proces, ktorý si však vyžaduje čas. Zo semien možno vypestovať rôzne druhy ihličnanov, vrátane smrekov, borovíc, tují, smrekovcov, jedlí a dokonca aj cédrov. Dôležité je včas pozbierať plody - šišky, aby sa semená nestihli uvoľniť a vypadnúť.
Semená ihličnanov pred výsevom musia prejsť obdobím chladu (stratifikácia), ktoré simuluje zimné podmienky. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku možno nechať asi dva mesiace v chlade (v chladničke alebo vonku). Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách. Najlepším časom na výsev semien ihličnanov je február. Semená sa vysievajú koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, napríklad do perlitu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Semená ihličnanov klíčia zvyčajne po dvoch až troch týždňoch.
Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.
Nie každý však túži po obrovskom strome. Použite miesto semien rovno celú šišku. Po stratifikácii ju navlhčite rozprašovačom na vodu. Šišku zasaďte aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej umiestnite mach. Ten bude udržiavať ideálnu vlhkosť. Pozor na premokrenie, pretože šiška veľmi ľahko zahnije. Pred klíčením môžete celý črepník umiestniť do igelitového vrecka, vďaka ktorému podporíte klíčenie. Črepník umiestnite pri okno, aby mali semená dostatok svetla. Ideálna teplota je okolo 20 °C. Nie je isté, či vám semienka v šiške vyklíčia, preto si pre zvýšenie šance na úspech vysaďte rovno viac kusov. Ale ak sa vám to podarí, zo šišky v črepníku sa môže stať veľmi krásna dekorácia.
Šišky ako efektná dekorácia
Šišky, najmä tie väčšie a nápadne sfarbené, dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad, sú efektné a záhrada vďaka nim získava atraktívnejší vzhľad. Preto by ihličnany, ktoré dekorujú pekné šišky, mali dostať v záhrade čo najviac viditeľné a reprezentatívnejšie miesto. Niektoré šišky (borovica lesná) možno dokonca v záhrade ďalej využiť, napríklad ako mulčovací materiál do záhonov na reprezentatívnejších miestach, prípadne poslúžia aj na zakrytie pôdy v črepníkoch (smrekovec).
Využiť túto prírodninu môžete aj na výrobu štýlových jesenných či zimných dekorácií, adventných vencov alebo vianočných svietnikov. Smrekové šišky sú nielen dôležitou súčasťou ekosystému, ale aj cenným materiálom pre rôzne využitia, od reprodukcie lesov až po dekorácie. Pochopenie toho, kedy a ako padajú, nám umožňuje lepšie ich využiť.
tags: #sisky #zo #stromu #kedy #padaju