Slovenskom v posledných dňoch otriasol škandál s poľským mäsom. Verejnosťou i médiami už viac ako týždeň otriasa škandál s distribúciou mäsa z chorého hovädzieho dobytka z Poľska aj na územie Slovenska.
Odhalenie škandalóznych praktík na bitúnku
Poľskí novinári svojou reportážou odštartovali kontroly po celom Slovensku. Novinári sa podľa webového portálu infiltrovali do prevádzky bitúnku v meste Lodž a natočili škandalózne zábery. Reportéri poľskej TVN24 sa infiltrovali do jedného z bitúnkov. Na mieste zistili, že tam bežne balia na konzumáciu mäso aj z vážne chorých kráv. Na nočnej zmene, kde nebol prítomný veterinár, privážali na bitúnok choré zvieratá, takzvané „ležiaky“. Väčšina z nich ani nedokázala stáť na nohách. Mnohé z nich mali zranenia končatín, či chrbtice, no výnimkou neboli ani zvieratá s nádormi a vážnymi infekciami. Tie museli pracovníci bitúnku vyrezať. Bitúnky vraj počas dňa podľa reportáže vyzerajú úplne normálne. Pod rúškom tmy tam však spracovávajú mäso z chorých zvierat.
Ako uviedol jeden z reportérov Patryk Szczepaniak, ktorý strávil na bitúnku asi tri týždne, príkaz znel jasne - mäso musí vyzerať v poriadku. „Vedúci mi kázali, aby som mäso označil ako zdravé a upravil tak, aby vyzeralo pekne. Bolo to otrasné, verte. Zo smradu hnijúceho mäsa mi bolo na vracanie.“ Reportér Patryk Szczepaniak ďalej opísal: „Musel som ho zoškrabovať nožom, aby vyzeralo lepšie.“ „Aj tak nevieš, čo ješ,“ povedal mu jeho vedúci, keď sa ho reportér pýtal, či mäso nie je pokazené.
Reportéri dodávajú, že hoci má byť veterinár prítomný počas celého procesu zabíjania aj rozrábky na bitúnku, realita bola v tomto závode iná. Veterinár často len letmo skontroloval živé zvieratá, alebo na šichte vôbec nebol. Chýbal rozbor mäsa a testy na nepovolené látky. Pritom, veterinárny lekár (úradný alebo poverený) musí byť prítomný pri samotnom chove, kde potvrdzuje zdravotný status zvierat, že sú zdravé, bez infekčných chorôb a anomálií z prostredia, odkiaľ pochádzajú. Veterinárny lekár vykonáva vyšetrenie za živa, kontroluje manipuláciu so zvieratami - ich pohodu pri ustajnení a preprave. Počas prehliadky pred zabitím a po zabití osobitnú pozornosť venuje chorobám prenosným na človeka a zvieratá. Zabíjanie hovädzieho dobytka sa vykonáva na linke pre hovädzí dobytok a musí prebiehať vždy smerom dopredu, aby nedochádzalo k dotykom mäsa so znečistenými časťami tela a podlahou. Po ukončení zabíjania musia byť telá čo najskôr vychladené na teplotu maximálne + 7 °C.
Rozsah problému a export mäsa
Poľsko pritom patrí medzi najväčších producentov mäsa v Európe. Len v roku 2017 vyviezli Poliaci do zahraničia hovädzie mäso za 1,5 miliardy dolárov. Reportáž o podvodoch so zdravotne škodlivým mäsom otriasla Poľskom, z ktorého sa mäsové produkty vyvážajú aj do Česka. Otázkou je, či sa niektoré nedostalo aj do Česka, píšu Novinky.cz. Podľa údajov Štátnej veterinárnej správy (SVS) sa do ČR vlani priviezlo takmer 28-tisíc zásielok hovädzieho mäsa z Poľska s celkovou hmotnosťou 14 300 ton. Správa preto požiadala poľské dozorujúce orgány o odpoveď na otázku, či sa hovädzina z uvedených bitúnkov mohla dostať mimo územia Poľska. Na reakciu čaká.
Podľa portálu nasvidiek.sk nie je preto vylúčené, že sa takéto mäso dostalo aj na Slovensko. Poľské hovädzie mäso sa dostalo aj do niekoľkých predajní po celom Slovensku. Nie je vylúčené, že pokútne mäso z bitúnku, je aj na Slovensku. Mäso, z ktorého niekedy odrezávali už hnijúce časti, bolo potom bez prítomnosti veterinárov označované za zdravotne vyhovujúce a uvoľnené na trh. Kam po porážke odviezli ich mäso, nie je jasné. Jasné nie je ani to, akými chorobami poľské zvieratá presne trpeli, preto je ťažké odhadnúť, aké následky môže mať konzumácia mäsa pre ľudí. Podľa Ladislava Miku bolo mäso dovezené do 14 krajín EÚ.
MÄSOVÝROBA KNIŽKA | Prečo nepoužíva škodlivé Éčka?
Reakcie a opatrenia na Slovensku
Kauza s pokazeným poľským mäsom sa dostala až na mimoriadny parlamentný výbor. V ňom musela ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vysvetľovať celú situáciu. Podľa jej slov príslušné orgány spolu s ministerstvom pôdohospodárstva spravili všetko čo mohli, dokonca aj viac. Výboru sa okrem Gabriely Matečnej zúčastnil aj riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bireš a vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, ktorí rovnako objasňovali situáciu ohľadne poľského mäsa.
Ministerka Matečná poukázala na skutočnosť, že príslušné orgány na Slovensku začali cielené kontroly vo viacerých prevádzkach na neohlásených miestach, aby sa predišlo informovaniu dodávateľov o kontrolách. Kontroly robili ešte pred tým, ako boli skutočnosti dané do výstražného systému Európskej komisie. Matečná tvrdí, že do 12 hodín od medializovania reportáže v sobotu 26. januára. Išlo napríklad o terénne kontroly mäsa, ale aj v prevádzkach, kde sa nakoniec pokazené mäso nachádzalo, pričom urobili laboratórne testy 49 odobratých vzoriek. Pomocou nich zisťovali, či sa v mäse nachádzajú antibiotiká, ktoré by boli znakom toho, že s mäsom a dobytkom nie je všetko v poriadku. Rovnako pomocou DNA testov zisťovali, či skutočne ide o hovädzie mäso a nejde o iný druh mäsa. Nekontrolovali však mäso iba z daného medializovaného bitúnku, ale aj z ostatných, ktoré sa nachádzali v Poľsku, rovnako nie len iba hovädze mäso, ale všetky druhy. „Išlo o senzorické zmeny, ako zmena farby, zápachu, konzistencie, čiže išlo o staré, pokazené mäso.“ Podľa slov Matečnej vyzvali všetkých dovozcov, ktorí do našej krajiny dovážajú mäso z Poľska, aby dovoz pozastavili do vyhlásenia zistení Európskej komisie.
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS SR) dostala oznámenie cez Systém rýchleho varovania od poľských kontrolných orgánov. Poľské kontrolné orgány pokračujú v kontrolách, či sa mäso zo závodu dostalo aj na trh iných členských štátov. Zatiaľ bolo zistené, že mäso zo zvierat zabitých v období 10. - 14.1.2019 nebolo v čerstvom stave dodané do iných členských štátov. Neskôr však ŠVPS SR dostala oznámenie, že hovädzie mäso bolo dodané do troch prevádzok v Slovenskej republike.
Podľa riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša je do dnešného dňa zasiahnutých deväť prevádzok, pričom 90-percent z nich sú prevádzky verejného stravovania, ako sú reštaurácie, predškolské a školské stravovacie zariadenia. Podľa aktuálnych informácií išlo o 580 kilogramov mäsa. „Veľmi ma mrzí, že to išlo do verejného stravovania. Najmä ma mrzí to, že je tam citlivá skupina detí, ktoré toto mäso konzumovali,“ skonštatoval Bíreš. Podľa Bíreša jedna z týchto prevádzok ani nebola schválená. Na základe distribučného listu je deklarácia, že všetko rizikové mäso išlo do zariadení verejného stravovania. „Systém garancie poľského mäsa znovu stratil na hodnote. Nie je to prvýkrát. Ťažko povedať, či títo traja dovozcovia prijali mäso preto, lebo ich oslovila cena, ale určite to nebola zdravotná bezpečnosť a kvalita mäsa,“ povedal ústredný riaditeľ ŠVPS.
Slovenský agrorezort hneď po zverejnení škandalóznych informácií o poľskej hovädzine spustil cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Tí kontrolujú vozidlá prepravujúce mäso. Hlavný hygienik SR Ján Mikas vyzval regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) na Slovensku, aby zvýšili kontroly vysledovateľnosti hovädzieho mäsa z Poľska.
Zasiahnuté prevádzky na Slovensku
Podľa oznámenia ŠVPS SR bolo hovädzie mäso dodané do nasledujúcich prevádzok:
| Prevádzka | Mesto | Poznámka |
|---|---|---|
| Cimbalak s.r.o. | Bardejov | Jeden z troch dovozcov rizikového mäsa, súčasť celkovo 9 prevádzok zasiahnutých 580 kg mäsa (90% verejné stravovanie). |
| Marek Kazimir - MK FOOD | Gaboltov | Jeden z troch dovozcov rizikového mäsa. |
| Ladislav Cabai | Bidovce | Jeden z troch dovozcov rizikového mäsa. Jedna z prevádzok nebola schválená. |
Dôsledky pre slovenských výrobcov
Škandál s poľským mäsom z chorých zvierat má svoje obete aj na Slovensku. U niektorých výrobcov sa poľské mäso ani nenašlo, no nik od nich teraz nekupuje. Na východe už ohlásili aj hromadné prepúšťanie. O prácu by malo prísť viac ako sto ľudí! Kauza poľského mäsa žiaľ nezasiahla len poľské bitúnky, ale aj viacerých slovenských výrobcov a dodávateľov. Pripravila ich o dobré meno a dôsledky môžu pocítiť desiatky Slovákov, ktorí prídu o prácu.
„Zväz spracovateľov mäsa nesúhlasí so spôsobom, akým Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) postupovala, keď zverejnila a medializovala názvy konkrétnych výrobcov či predajní vo vzťahu k tejto kauze bez toho, aby boli k dispozícii výsledky konkrétnych veterinárnych kontrol u dotknutých výrobcov," zdôraznila Eva Forrai, výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa. Následkom takéhoto konania sú podľa nej stovky rozhorčených, úplne pochopiteľných reakcií rodičov a stálych zákazníkov, prázdne predajne, zrušené objednávky či vypovedané kontrakty.
Napríklad jednou z prevádzok, kde sa mohla poľská hovädzina dostať, bolo Mäsiarstvo u Urbánka. „Problémové mäso z chorých poľských kráv sa do Trenčína nikdy nedostalo. Túto skutočnosť potvrdila veterinárna kontrola 1. februára 2019." Výrobca pritom preukázal túto skutočnosť aj záznamom z uskutočnenej veterinárnej kontroly. Eva Forrai zároveň upozornila na to, že napriek všetkým zisteniam z uskutočnenej veterinárnej kontroly sa na stránke ŠVPS SR doteraz nenachádza informácia, že Mäsiarstvo u Urbánka s predmetným poľským bitúnkom vôbec neobchodovalo. Zväz spracovateľov mäsa preto podľa nej vyzýva zástupcov ŠVPS SR, aby urobili nápravu a informovali spotrebiteľov o nových zistených skutočnostiach vo vzťahu k výrobcom, ktorých meno bolo v tejto kauze neprávom poškodené.
Kauza kruto postihla aj mäsovýrobu na východe Slovenska Cimbaľák. „Naša spoločnosť odoberala výlučne mäso z býka a z kráv iba na objednávku zákazníkov. V súčasnosti máme k dispozícii všetky potrebné doklady, ktoré dokazujú, že bolo nezávadné. Nezávadnosť mäsa potvrdili všetky orgány, ktoré vstupujú do procesu kontroly mäsa pred jeho dovozom,“ ohradil sa generálny riaditeľ spoločnosti Pavol Sčensný. Napriek tomu však prišli o objednávky od ich obchodných partnerov. „Boli sme nútení nariadiť väčšine našich zamestnancov čerpanie dovoleniek. V súčasnosti nevyzerá, že sa situácia zlepší, aj preto sme na miestnom úrade práce nahlásili hromadné prepúšťanie.“ Firma Cimbaľák, do ktorej sa podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR malo dostať hovädzie mäso z rizikových prevádzok z Poľska, ohlásila v uplynulých dňoch hromadné prepúšťanie.
Niektoré spoločnosti, ako napríklad TAURIS a.s., uviedli, že spolupracujú iba s overenými a schválenými bitúnkami, dodávateľmi a chovateľmi dobytka, ktorí spĺňajú príslušné legislatívne požiadavky. Majú zavedené prísne vstupné kontroly, kde sa meria pH - ukazovateľ čerstvosti, mikrobiológia vzoriek mäsa a kontrola prítomnosti nežiaducich látok v zmysle legislatívy (napr. antibiotiká a pod.). Do svojich výrobkov spracováva TAURIS podľa slov Ivany Štefánovej výhradne čerstvé, prevažne bravčové mäso, slovenského alebo českého pôvodu. Spoločnosť Mecom Group rovnako vylúčila, že by sa v jej certifikovaných závodoch Lučenec a Humenné objavilo mäso z poľského bitúnka, kde odhalili škandál. „Spoločnosť Mecom Group vylučuje, že v našich certifikovaných závodoch Lučenec a Humenné bolo spracované mäso z uvedeného bitúnka. Naša spoločnosť nakupuje mäso od dlhodobo overených a akreditovaných dodávateľov."
Reakcia Európskej únie a medzinárodné opatrenia
Český minister poľnohospodárstva Miroslav Toman chcel od Poľska informácie. V pondelok sa z tohto dôvodu obrátil na svojho poľského kolegu Jana Krzysztofa Ardanowského. Toman oznámil: „Po tom, čo som dostal informácie o podvodoch na poľských bitúnkoch, inicioval som stretnutie so svojím poľským kolegom. Požiadal som ho o oficiálne informácie, ktoré následne vyhodnotíme a prijmeme zodpovedajúce opatrenia.“ Ardanowski mu prisľúbil, že sa bude situáciou zaoberať a vyvodí dôsledky. Minister M. Toman uviedol, že po dohode s vedením veterinárnej správy sa už začali intenzívne kontroly zamerané na poľské hovädzie mäso, predovšetkým z Mazovského vojvodstva. „Ochrana našich spotrebiteľov je prioritou,“ vyhlásil.
Európska komisia 30. januára oznámila, že vysiela do Poľska veterinárnych inšpektorov, ktorí budú kontrolovať všetky inkriminované prevádzky, a na základe tejto kontroly stanoví postup platný pre celý európsky voľný trh. Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko odpovedal na otázky, či nie je možné zaviesť zákaz vývozu poľského mäsa, pokiaľ nebude skontrolovaný celý proces výroby. „Je to zložitá otázka. Z hľadiska Európskej komisie sa musí podať návrh, ktorý musia schváliť všetky členské štáty cez svojich zástupcov. Čiže nejde o rozhodnutie komisie, pretože tá sa sama rozhodnúť nemôže. Máme rozsiahle skúsenosti s podobnými prípadmi nielen z Poľska, ale aj z iných krajín. Vždy sa takáto kauza z hľadiska jednotného trhu bral ako konkrétny príklad, ktorý by v rámci jednotného trhu nemal ovplyvniť ostatných výrobcov,“ vysvetlil. Podľa jeho slov nie je možné urobiť dané rozhodnutie, ak sa nepreukáže systémové zlyhanie poľských štátnych kontrolných orgánov. Treba ale vysvetliť, či ide o systémové zlyhanie, alebo podvod. „Ide o kriminálnu aktivitu, ktorá sa vykonávala v noci a bez supervízie veterinára. Všetci zaineresovaní ľudia sú identifikovaní a v konaní polície a prokurátora. Boli nariadené inšpekcie vo všetkých poľských bitúnkoch,“ parafrázoval informáciu zástupcu hlavného veterinára v Poľsku.
Poľsko pod tlakom krajín Európskej únie do konca marca upraví zákony, ktoré stanovujú pravidlá porážok. Prevádzku na bitúnkoch budú nepretržite sledovať kamery. Opatrenia Poľsko prijíma v dôsledku aféry, ktorá prepukla pred týždňom, a ktorú vyvolala reportáž televíznej stanice TVN24. Bitúnok z reportáže poľských novinárov bol uzavretý. U našich susedov aj naďalej prebiehajú kontroly. Hlavný poľský veterinár priznal, že Poľsko vyviezlo do desiatich krajín Európskej únie 2,7 tony podozrivého hovädzieho mäsa.
Riziká pre spotrebiteľov a dôležitosť správneho výberu
Podľa Úradu verejného zdravotníctva je veľmi ťažké odhadnúť zdravotné riziká. V prípade, že by šlo napríklad o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami, napríklad salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie a mäso nebolo dôkladne spracované, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému. Dôsledkom môžu byť hnačky, nevoľnosť a teplota. Netreba sa však zbytočne obávať, najväčšie riziko hrozí, pokiaľ mäso tepelne neupravíte.
Ministerka Matečná vyzvala všetkých, ktorí kupujú mäso zo všelijakých pokútnych predajov po slovenských dedinách. Takémuto predaju často napomáhajú aj starostovia obcí, vytvárajúci priestor na predaj pred obecnými úradmi. „My nevieme vylúčiť, že takéto mäso na Slovensku nie je. Znovu apelujem na spotrebiteľa: Kupujte slovenské potraviny, teda tam, kde to máme ošetrené, kde vieme, že potravina prešla našou kompletnou kontrolou od chovu, cez porážky, cez spracovanie mäsa až na pulty,“ podčiarkla. Predaju rizikových potravín - najmä v prihraničných oblastiach podľa Jozefa Bíreša pomáha aj ambulantný predaj potravín v obciach. Ten starostovia nenahlasujú veterinárnej správe. „Je minimálne nahlasovanie ambulantných predajov,“ podčiarkol.
Slováci húfne navštevujú poľské trhy. Láka ich nízka cena niektorých produktov, predovšetkým mäsa. „Pokiaľ ide o mäso bravčové, jahňacie alebo hovädzie, je predávajúci v prípade kontroly povinný vlastniť potvrdenie, že zviera bolo zabité pod dozorom veterinára," povedal Slavomír Nagy, slovenský konzul. „Pokiaľ je to na trhoch, väčšinou takýto predajca nevie zabezpečiť ani hygienu predaja, pokiaľ je mäso čerstvé, ani chladenie," telefonoval Jozef Bíreš, riaditeľ ŠVPS SR. Mäso, ktoré sa reportérovi podarilo kúpiť priamo na tržnici, však zrejme porušuje všetky predpísané normy. V prvom rade na ňom chýba akékoľvek označenie, či dátum spotreby.
Dôležitosť podpory domácej potravinárskej výroby
Posledný škandál s pochybným poľským mäsom, ako aj všetky doterajšie potravinové škandály jednoznačne preukázali, ako je z hľadiska bezpečnosti slovenských spotrebiteľov dôležité podporovať domácu potravinársku výrobu. Zhodli sa na tom delegáti Valného zhromaždenia Únie potravinárov Slovenska (ÚPS), ktoré sa konalo 18. februára 2019.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vidí problém najmä u nás. „Príčiny sú v tom, že za 13 rokov sme mali okolo 14 ministrov,“ povedali potravinári. Pre vládu podľa nich doteraz nebola prioritou potravinová sebestačnosť. Pokiaľ by však štát vytvoril dostatočné podmienky, sú schopní vyrobiť zdravé potraviny primeranej ceny. Podľa Emila Machu z potravinárskej komory je možné, že po pomoci štátu by sme boli oveľa sebestačnejší ako dnes. Už teraz by poľnohospodári dokázali takmer úplne pokryť spotrebu kuracieho a bravčového mäsa. Práve s hovädzím je však problém. Prevažná väčšina hovädzieho mäsa sa zo Slovenska vyváža. Toto mäso smeruje najmä do Turecka.
ÚPS preto podporuje návrh, aby sa v rámci rozdelenia prostriedkov vnútroštátnej pomoci vyčlenili zdroje aj na technologickú obnovu potravinárskych podnikov, propagáciu a vzdelávanie spotrebiteľov o slovenských potravinách. ÚPS konštatuje, že minulý rok priniesol pre potravinárov rast cien energií, vstupných surovín a mzdových nákladov súvisiacich so zvyšovaním minimálnej mzdy, príplatkami za prácu cez víkendy, počas sviatkov a za prácu nadčas. Všetky tieto skutočnosti podľa Jany Holéciovej odrážajú zložitú situáciu v odvetví výroby potravín na Slovensku, podpisujú sa pod zvyšujúce náklady potravinárov a ohrozujú potravinársky priemysel ako celok.
„ÚPS zdôrazňuje dôležitosť dodávok domácich a regionálnych potravín inštitúciám verejného sektora. Vzhľadom na súčasnú situáciu je nevyhnutné nastaviť a realizovať systémové riešenia na zvýšenie podielu dodávok slovenských potravín do všetkých verejných inštitúcií, školských a zdravotníckych zariadení. ÚPS je pripravená v danej veci aktívne spolupracovať,“ povedala Holéciová. Ďalším vážnym problémom, s ktorým potravinársky sektor podľa ÚPS už dlhodobo zápasí bez perspektívy zlepšenia, je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. ÚPS preto vyzýva kompetentné orgány na prijatie motivačných nástrojov, ktoré povedú k zvýšeniu záujmu rodičov a žiakov o štúdium aj v menej atraktívnych odboroch vzdelávania, medzi ktoré agropotravinárstvo patrí.
„Slovenská spoločnosť si musí nevyhnutne uvedomiť skutočnosť, že potraviny nie sú tovar ako každý iný. Potraviny majú významný vplyv na zdravie a zdravý vývoj každého jedného spotrebiteľa, preto by len nízka cena nemala byť marketingovou politikou a konkurenčným bojom medzi obchodnými reťazcami v snahe získať zákazníka akciovými cenami.“
tags: #skandal #s #polskym #masom #ma #aj