Sladké chrasty, odborne nazývané impetigo, sú vysoko nákazlivá bakteriálna infekcia kože, ktorá sa najčastejšie vyskytuje u dojčiat a malých detí, no postihnúť môže aj dospelých. Ide o veľmi nákazlivé ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje deti predškolského a školského veku. Impetigo patrí medzi najčastejšie kontaktné bakteriálne kožné infekcie a zasahuje iba do povrchu prvých dvoch kožných vrstiev - pokožky a zamše. Tento článok sa zameriava na príčiny vzniku, typy, prejavy, diagnostiku, liečbu a prevenciu tohto ochorenia.
Čo sú sladké chrasty (Impetigo)?
Sladká chrasta, známa aj ako impetigo, je povrchová bakteriálna infekcia kože. Je kontaktnou bakteriálnou infekciou kože, ktorá má zväčša nekomplikovaný priebeh. Hoci impetigo môže vyzerať hrozivo, pri nekomplikovanom priebehu hnisavé vredy po tele nie sú príliš bolestivé a len málo svrbia. Ide o povrchovú infekciu kože spôsobenú baktériami, ktorá je síce vysoko nákazlivá, ale pri správnom postupe dobre liečiteľná. Kľúčové je rozpoznať prvé príznaky a neodkladať liečbu impetiga.
Príčiny vzniku impetiga
Pôvod ochorenia je bakteriálny. Impetigo najčastejšie spôsobujú baktérie Staphylococcus aureus alebo Streptococcus pyogenes. Sladká chrasta vzniká v dôsledku premnoženia baktérií v koži dieťaťa.
Hlavní pôvodcovia infekcie
V 70 % prípadov prislúcha titul narušiteľa baktérii Staphylococcus aureus, pričom len za dve percentá zodpovedá Streptococcus pyogenes. Vo zvyšných 28 % pôsobí na zdravie kože zmiešaný vplyv oboch menovaných patogénov. Tieto baktérie sa bežne vyskytujú na koži človeka, no problémy spôsobujú až po jej poranení.
| Baktéria | Percentuálny podiel |
|---|---|
| Staphylococcus aureus | 70 % |
| Streptococcus pyogenes | 2 % |
| Zmiešaná infekcia (oboma) | 28 % |
Faktory podporujúce vznik impetiga
- Narušená kožná bariéra: Prienik ochorenia do kože a jej šírenie je umožnené len v prípade, že je narušená prirodzená obranyschopnosť tohto najväčšieho ľudského orgánu. Základným predpokladom je narušená kožná bariéra. Stačí drobný škrabanec, uštipnutie hmyzom alebo ekzém. Baktérie, ktoré sa bežne nachádzajú na koži alebo v nose, sa dostanú do povrchovej vrstvy kože a začnú sa množiť. Baktérie sa do kože obvykle dostávajú cez drobné poranenia, škrabance alebo malé ranky.
- Oslabená imunita: Človek nadobúda omnoho väčšiu náchylnosť na infekciu impetigom, ak má nejakým spôsobom narušenú ochrannú bariéru kože či celkovú telesnú imunitu. Medzi ohrozené skupiny tiež radíme obézne osoby a cukrovkárov. U dospelých sa impetigo objavuje menej často, ale riziko rastie pri cukrovke, oslabení imunity, chronických kožných ochoreniach (ako je atopická dermatitída alebo dyshidrotický ekzém) alebo po holení.
- Teplé a vlhké prostredie: Množeniu baktérií sa darí najmä za teplých a vlhkých podmienok, ktoré sú v našom podnebnom pásme len v letných mesiacoch. Hoci sa impetigo najčastejšie vyskytuje v letných mesiacoch, postupne sa stáva celoročným problémom.
- Pôvodné kožné problémy: Často sa stretávame so scenárom, že dieťa má nádchu, koža pod nosom je podráždená a narušená. Práve vtedy sa baktérie ľahšie dostanú do povrchovej vrstvy kože. Impetigo na tvári je preto veľmi typické, najmä v oblasti nosa a úst.
- Autoinfekcia: Impetigo môže započať taktiež autoinfekciou. V takomto prípade sa ochorenie prejavuje vplyvom prebudenia „spiacich“ mikroorganizmov v tele na pohľad zdravej osoby.
Spôsob prenosu infekcie
Sladká chrasta je kontaktná bakteriálna infekcia kože. Prenos je veľmi jednoduchý a to priamym kontaktom alebo cez predmety dennej potreby. Nákaza sa prenáša hlavne priamym kontaktom, spoločným uterákom, hračkami, vodou. Infekčnosť ochorenia sa viaže na blízky kontakt, a teda prebieha najmä medzi ľuďmi, ktorí žijú pod jednou strechou (rodina), alebo sú každý deň v bezprostrednom kontakte (spolužiaci v škole). Zdrojom nákazy je chorý človek, buď s prejavmi kožnými, ale aj napríklad človek so streptokokovou angínou. Nákazlivosť impetiga je veľmi vysoká. Inkubačná doba pri impetigu je zväčša 2 až 5 dní - ide o čas od nákazy po objavenie prvých príznakov. Osoba môže byť nákazlivá už počas nej, aj keď viditeľné prejavy ešte nie sú prítomné.
Bakteriálna infekcia kože - celulitída a erysipel (klinický obraz, patológia, liečba)
Typy impetiga a ich pôvod
V odbornej literatúre rozlišujeme dve základné formy impetiga, a to nebulóznu (nepľuzgierovú) a bulóznu (pľuzgierovú). Impetigo sa prejavuje v troch podobách, v závislosti od druhu baktérií, vrátane závažnejšej formy Ecthyma.
Impetigo contagiosa (nebulózne impetigo)
Ide o najčastejšiu formu sladkej chrasty, ktorá je zapríčinená premnožením stafylokokov, prípadne kombináciou ich účinkov so streptokokmi. Nebulózne impetigo je príznačné vysokou nákazlivosťou, a to najmä u detí, čo môže viesť k menším epidémiám. Prvotné príznaky sa začnú prejavovať vplyvom vonkajšieho poškodenia kože popálením, odrením či hmyzím poštípaním.
Impetigo bullosa (bulózne impetigo)
V porovnaní s nebulóznym typom sladkej chrasty je bulózne impetigo považované za zriedkavejšiu formu tohto ochorenia. V takmer 90 % prípadov sa vyskytuje u detí do dvoch rokov. Príčinou vzniku sú výhradne stafylokoky, ktoré podmieňujú produkciu epidermolytických toxínov spôsobujúcich odlupovanie pokožky.
Ecthyma - najzávažnejšia forma
Pod pomenovaním Ecthyma sa skrýva najzávažnejší typ impetiga, ktorý v sebe kombinuje vplyvy stafylokokov a streptokokov. Infekcia presahuje až do zamše (dermy), kde podmieňuje vznik hnisavých pľuzgierov a hlbokých vredov, ktoré môžu zanechávať jazvy.
Typické prejavy impetiga
Priebeh ochorenia impetigo vo všeobecnosti závisí od stavu kože konkrétneho dieťaťa, celkovej imunity jeho organizmu a vonkajšieho prostredia, v ktorom sa nachádza. Bez ohľadu na to, akým typom impetiga sa dieťa infikuje, ochorenie sa v prvom rade prejavuje začervenaním kože, pričom neskôr sa v týchto miestach vytvárajú pľuzgiere.
Priebeh nebulózneho impetiga
Primárne sa na koži dieťaťa objavujú červené škvrny, pričom následne vznikajú malé pľuzgiere s obsahom čírej tekutiny. Stena pľuzgiera je veľmi tenká, a preto v priebehu niekoľkých hodín dochádza k prasknutiu. Z kožného mechúrika vyteká sekrét, ktorý na koži rýchlo zasychá, a tak vytvára rozsiahle hrubé žlté chrasty pripomínajúce med. Na základe tohto príznaku ochorenie dostalo ľudový názov „sladké chrasty“. Kožná infekcia sa postupne šíri a jednotlivé ložiská prasknutých pľuzgierov sa prepájajú.
Priebeh bulózneho impetiga
Aj tento typ impetiga sa vyznačuje vznikom pľuzgierov, avšak sú o niečo väčšie ako v prípade nebulózneho impetiga. Dosahujú rozmery v rozpätí štyroch až deviatich milimetrov. Vnútro vzniknutých pľuzgierov disponuje čírou tekutinou, ktorá postupne naberá zakalené, sivobiele sfarbenie. Tieto kožné mechúriky majú jadro v hlbšej časti epidermy, a preto je priebeh ochorenia o niečo dlhší ako v prípade nebulózneho impetiga. Keď pľuzgiere prasknú, na koži sa vytvoria vlhké ložiská zložené z pľuzgierovej steny a uniknutého sekrétu. Následne tieto rany pokryje sivožltá chrasta.
Spoločné príznaky a miesta výskytu
Medzi typické príznaky impetiga patria:
- Červené ložiská na koži
- Drobné alebo väčšie pľuzgieriky
- Praskajúce pľuzgiere
- Žlté alebo sivožlté chrasty (medové kôrky)
- Svrbenie a mierna bolesť v postihnutej oblasti
- Možné zväčšenie lymfatických uzlín najbližšie k postihnutému miestu
Najčastejšie sa impetigo vyskytuje v okolí nosa a úst, ale môže sa rozšíriť aj na iné časti tela, ako sú ruky, nohy a krk. Ak ochorenie nespôsobí žiadne komplikácie, dieťa by malo byť po dobe 7 až 10 dní vyliečené.
Diagnostika impetiga
Diagnóza sa väčšinou stanovuje klinicky a lekár zohľadní pridružené symptómy. Pri stanovení diagnózy zaváži najmä fyzikálne vyšetrenie kožných prejavov, odber a mikrobiologické skúmanie vzorky pľuzgierového sekrétu, no tiež všeobecná anamnéza pacienta.
- Fyzikálne vyšetrenie: Typický vzhľad kožných ložísk.
- Mikrobiologické vyšetrenie: Odber a skúmanie vzorky pľuzgierového sekrétu pomáha identifikovať konkrétne baktérie spôsobujúce infekciu.
- Anamnéza pacienta: Všeobecné informácie o zdravotnom stave pacienta, ako aj o možných rizikových faktoroch a kontaktoch.
Nebulózne impetigo je miestami zameniteľné za pásový opar, herpes či ovčie kiahne, no detailnejšie vyšetrenie sekrétu a chrást jednoznačne dopomáha k presnej diagnostike. V prípade bulózneho impetiga môže dôjsť k nesprávnej diagnostike v dôsledku symptomatických podobností s ojedinelou chorobou motýlích krídel či vrodeného syfilisu. Avšak na základe veľkých plochých pľuzgierov so zakaleným sekrétom dokáže skúsený lekár diagnostikovať chorobu a tiež jej presný typ. Pri diagnostike bulózneho impetiga je podstatné nájsť atopický ekzém, ktorý ochorenie vyvolal.
Liečba impetiga
Cieľom liečby impetiga je zastaviť šírenie infekcie, zmierniť príznaky a urýchliť hojenie kože. Liečba impetiga vždy závisí od rozsahu a klinického obrazu.
- Lokálna liečba: Pri menších, jasne ohraničených ložiskách bez horúčky a bez výrazného šírenia zvyčajne postačuje lokálna antibiotická terapia predpísaná lekárom. Najčastejšie ide o antibiotickú masť na impetigo s obsahom mupirocínu alebo kyseliny fusidovej. Pred nanesením je potrebné ložisko jemne umyť a to ideálne fyziologickým roztokom alebo vhodným antiseptikom. Chrasty je vhodné najskôr zmäkčiť vlhkým obkladom, nie ich mechanicky strhávať.
- Celková liečba: Ak sú ložiská rozsiahle, rýchlo sa šíria, nachádzajú sa na viacerých miestach alebo sa pridajú celkové príznaky ako teplota či zväčšené uzliny, je potrebná celková antibiotická liečba vo forme sirupu alebo tabliet.
Pri správne nastavenej terapii vidíme zlepšenie do 2-3 dní. Úplné zahojenie trvá zvyčajne 7 až 10 dní. Dieťa sa považuje za neinfekčné približne 24 až 48 hodín po začatí antibiotickej liečby.
Možné komplikácie impetiga
Hoci impetigo patrí medzi povrchové infekcie, netreba ho podceňovať, pretože komplikácie sú zriedkavé, no možné. Infekcia môže preniknúť hlbšie do kože a vznikne tzv. ektýma, hlbšia forma infekcie s jazvením. Zriedkavo sa môže po streptokokovej infekcii objaviť zápal obličiek (poststreptokoková glomerulonefritída), ktorý môže vzniknúť 2-6 týždňov po streptokokovej kožnej infekcii. Medzi ďalšie možné komplikácie patrí celulitída (hnisavý zápal podkožného tkaniva), zápal pľúc alebo dokonca otrava krvi (sepsa), ak sa baktérie rozšíria do krvného obehu.
Prevencia impetiga
Prevencia je kľúčová pre zníženie výskytu impetiga v materských školách a domácnostiach, kde sa infekcia môže ľahko šíriť. Spočíva najmä v dôslednej hygiene a opatreniach na zamedzenie prenosu nákazy.
- Osobná hygiena: Krátke nechty u detí, dôsledné umývanie rúk mydlom a vodou (najmä po hre, pred jedlom a po použití toalety), používanie vlastných uterákov, mydla a hygienických potrieb.
- Starostlivosť o rany: Rýchle a dôkladné ošetrenie drobných poranení, odrenín a poštípaní hmyzom. Všetky ranky je potrebné udržiavať čisté, dezinfikované a prekryté až do úplného vyliečenia.
- Izolácia chorých osôb: Ak je známe, že v kolektíve dieťaťa došlo k diagnostike impetiga, je potrebné zabezpečiť izoláciu chorých detí od zdravých. Dieťa s impetigom by nemalo chodiť do škôlky alebo školy, kým sa lézie úplne nezahoja a nehrozí riziko prenosu.
- Hygiena prostredia: Pravidelné čistenie a dezinfekcia hračiek, povrchov a predmetov, s ktorými deti prichádzajú do kontaktu. Pranie uterákov, oblečenia a posteľnej bielizne na vysokej teplote a žehlenie.
- Posilňovanie imunity: Dôležité je podporovať imunitný systém detí zdravou stravou (bohatou na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a bielkoviny), dostatkom spánku a pravidelným pohybom.
- Zodpovedné používanie antibiotík: Užívať antibiotiká len podľa predpisu lekára a po dobu, ktorú určil lekár, aby sa zabránilo rezistencii baktérií.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Je prírodná liečba impetiga účinná?
Áno, prírodná liečba je dôležitá pri ošetrovaní kožných rán a podpore imunity. Odporúča sa pri menej závažnom priebehu alebo ako doplnková metóda antibiotickej liečby. Vhodné sú bylinky posilňujúce obranyschopnosť kože (repík, pamajorán, nechtík), med a cesnak. Prírodná liečba sa aplikuje vo forme obkladov. Samotné domáce prostriedky však impetigo nevyliečia a nenahradia cielenú antibiotickú liečbu.
Čo je Ecthyma?
Ecthyma je najzávažnejší typ impetiga, ktorý kombinuje vplyvy stafylokokov a streptokokov. Infekcia presahuje až do zamše (dermy), kde podmieňuje vznik hnisavých pľuzgierov a hlbokých vredov.
Môžu sa nakaziť aj dospelí?
Áno, infekcia u dospelých je síce zriedkavá, no vyskytnúť sa môže. Sladké chrasty (impetigo) je vysoko nákazlivá kožná infekcia, ktorá postihuje najmä batoľatá a malé deti, ale vyskytuje sa aj u dospelých. Ohrození sú najmä rodičia nakazených detí, osoby s oslabenou imunitou, cukrovkou alebo chronickými kožnými ochoreniami.
tags: #sladke #chrsty #pricina #vznuku