Sladké zemiaky, známe aj ako bataty, si získavajú čoraz väčšiu popularitu v slovenských domácnostiach. Ich sladkastá chuť, všestrannosť použitia a povesť superpotraviny z nich robia obľúbenú voľbu nielen medzi športovcami, ale aj medzi ľuďmi, ktorí sa snažia stravovať zdravo. Mnohí nutriční poradcovia odporúčajú bataty ako zdravšiu alternatívu klasických zemiakov. Aj napriek mnohým benefitom je však dôležité vedieť aj o možných rizikách, ktoré môžu byť s konzumáciou batátov spojené.
V tomto článku sa pozrieme na skryté riziká batátov, na ktoré by si mal myslieť každý, kto ich pravidelne konzumuje.
Prečo sú bataty populárne a často odporúčané?
Bataty si získali popularitu najmä vďaka svojmu výživovému profilu a sladkej, príjemnej chuti. Mnoho ľudí ich vníma ako zdravšiu náhradu klasických zemiakov, pretože obsahujú viac vlákniny a niektorých vitamínov. Okrem toho sú veľmi univerzálne - dajú sa piecť, variť, grilovať či pripraviť na sladko aj na slano. Sladké zemiaky nenesú svoje meno náhodou. Obsahujú relatívne vysoké množstvo cukru a sacharidov. Zo sladkých zemiakov je dobré pyré, šalát, hranolky, dajú sa aj variť. Možno s nimi robiť čokoľvek a použiť ich rovnako ako klasické zemiaky.
Významnú úlohu v ich popularite zohrali aj trendy v zdravej výžive. Bataty sú často odporúčané v rôznych diétach, napríklad pri bezlepkovej alebo paleo diéte. Športovci ich oceňujú pre vysoký obsah sacharidov s nízkym glykemickým indexom, čo znamená, že energia sa uvoľňuje postupne.
Ďalším dôvodom, prečo sú bataty odporúčané, je ich obsah antioxidantov a viacerých dôležitých živín. Práve tie môžu podporiť zdravie očí, srdca a imunitného systému. Vďaka svojej univerzálnosti a výživovým benefitom sa bataty stali súčasťou jedálničkov mnohých ľudí po celom svete.
Napriek týmto benefitom je však užitočné vedieť, že bataty nemusia byť ideálne pre každého. Môžu totiž obsahovať určité látky, ktoré u niektorých citlivých jedincov vyvolávajú nežiaduce reakcie alebo komplikácie. Preto je dôležité pozerať sa na ich konzumáciu aj z druhej strany.
Nutričné hodnoty batátov: čo všetko obsahujú?
Bataty sa pýšia bohatým obsahom základných živín. Prinášame prehľad tých najdôležitejších v 100 g surovej hmotnosti:
| Zložka | Množstvo |
|---|---|
| Energia | 86 kcal |
| Bielkoviny | 1,6 g |
| Tuky | 0,1 g |
| Sacharidy | 20,1 g |
| Vláknina | 3,0 g |
| Vitamín A (betakarotén) | 709 µg |
| Vitamín C | 2,4 mg |
| Draslík | 337 mg |
| Horčík | 25 mg |
Okrem základných makroživín sú bataty významným zdrojom antioxidantov, hlavne betakaroténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Ten je dôležitý pre zrak, pokožku a imunitný systém. Bataty tiež obsahujú vitamíny skupiny B, vitamín E a rôzne minerály ako mangán či meď. Navyše sladké zemiaky ponúkajú viac minerálnych látok, živín a stopových prvkov ako je mangán, meď a železo. Aj vitamíny B2, B6, E a H tu možno nájsť. Obsahujú provitamín beta-karotén, predstupeň vitamínu A, ktorý posilňuje náš imunitný systém.
Z ďalších pozitívnych látok stojí za zmienku obsah polyfenolov a ďalších fytochemikálií, ktoré môžu prispieť k ochrane buniek pred oxidačným stresom. Ich vláknina podporuje správnu činnosť tráviaceho traktu a môže prispieť k lepšiemu pocitu sýtosti. Veľké množstvo fytoživín (antioxidanty, protizápalové živiny) významných pre naše zdravie. Antioxidanty a farebné pigmenty v batatoch sú cenené pre protizápalové účinky. Fytonutrienty majú vplyv na fibrinogén, ktorý je potrebný na úspešné zrážanie krvi. Sladké zemiaky majú schopnosť zlepšiť reguláciu hladiny cukru v krvi, aj u osôb s diabetom 2. typu, čo ovplyvňuje vláknina v nich, ktorá pomáha korigovať rýchlosť trávenia. Bielkoviny v sladkých zemiakoch majú tiež antioxidačné účinky. Nazývajú sa sporamíny a rastliny sladkých zemiakov si ich tvoria na svoju obranu vždy, keď sú vystavené fyzickému poškodeniu.
Aj keď sú nutričné hodnoty batátov pôsobivé, treba si uvedomiť, že obsah niektorých živín môže byť ovplyvnený spôsobom prípravy. Napríklad pečením či varením sa môže znížiť obsah vitamínu C. Preto je vhodné bataty pripravovať šetrne a kombinovať ich s inými druhmi zeleniny.
Možné alergické reakcie na bataty a ich príznaky
Aj keď sú bataty pre väčšinu ľudí bezpečné, existujú prípady, keď môžu vyvolať alergickú reakciu. Tá je síce pomerne vzácna, no nemala by sa podceňovať. Bataty obsahujú určité bielkoviny, ktoré môžu spustiť imunitnú odpoveď organizmu. Batáty majú nepríjemnú vlastnosť, byť alergénom. Ak na sebe pozorujete napríklad alergické reakcie na iné potraviny, buďte pri konzumácii batátov ostražití.
Medzi najčastejšie príznaky alergie na bataty patria:
- Svrbenie v ústach, na perách alebo v krku
- Opuch tváre, pier, jazyka alebo hrdla
- Kožná vyrážka, žihľavka alebo začervenanie
- Dýchavičnosť alebo problémy s dýchaním
- Upchatý nos
- Chrapot
- Kašeľ
- Riedka a zapáchajúca stolica
- Zápcha
- Vracanie
- Gastroezofágový reflux
- Bolesť zadočku
- Vyrážka na plienkach
- Slabý prírastok hmotnosti
V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k závažnej alergickej reakcii - anafylaxii, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Riziko je vyššie najmä u osôb, ktoré majú alergiu na iné koreňové zeleniny alebo trpia syndrómom alergie na latex. V niektorých prípadoch však môže byť aj masívna v podobe anafylaktického šoku, ktorý môže skončiť aj smrťou. Pri podozrení na alergickú reakciu je vždy vhodné vyhľadať lekára. Ten môže vykonať potrebné testy a odporučiť, či je potrebné bataty zo stravy vyradiť.
Niektorí ľudia môžu pociťovať aj nešpecifické tráviace problémy, ako sú nadúvanie, kŕče či hnačka. Tie však nemusia byť spôsobené alergiou, ale skôr citlivosťou na niektoré zložky batátov, ako je vláknina alebo špecifické sacharidy.
Čo je potravinová alergia – a čo nie? | Telesné problémy s Dr. Jen Gunter | TED
Bataty a cukrovka: na čo si dať pozor pri konzumácii?
Bataty sú vnímané ako zdravšia alternatíva bežných zemiakov, no aj tak by si mali ľudia s cukrovkou dávať na ich konzumáciu pozor. Hoci majú nižší glykemický index ako klasické zemiaky, stále obsahujú značné množstvo sacharidov.
Pri cukrovke je dôležité sledovať:
- Veľkosť porcie batátov v jedle
- Celkové množstvo prijatých sacharidov počas dňa
- Spôsob prípravy (pečenie často zvyšuje glykemický index)
- Kombináciu batátov s ďalšími potravinami (napr. s bielkovinami alebo zdravými tukmi)
Niektoré odrody batátov môžu mať vyšší obsah cukrov, čo môže ovplyvniť hladinu krvného cukru. Preto sa odporúča merať si glykémiu po konzumácii nových jedál a sledovať reakciu tela. Je tiež dôležité, aby sa bataty nevyužívali ako hlavná alebo jediná príloha v jedle, ale skôr ako súčasť pestrej a vyváženej stravy. Pravidelná konzumácia veľkých množstiev batátov by mohla viesť k problémom so stabilitou hladiny cukru v krvi.
V prípade pochybností je najlepšie poradiť sa s odborníkom na výživu alebo diabetológom, ktorý vie nastaviť správne porcie a odporučiť vhodné kombinácie potravín. Takisto existuje viacero odrôd, vyššia intenzita žltej alebo oranžovej farby dužiny znamená aj vyšší obsah betakaroténu, ktorý je provitamínom skupiny A. Pre vyšší obsah fruktózy je batat vhodnejší pre diabetikov, aj keď svojou sladkou chuťou by nás mohol oklamať, že nie je.
Pesticídy a toxíny v batatoch: skryté nebezpečenstvá
Pri pestovaní batátov sa často používajú pesticídy, ktoré môžu v niektorých prípadoch pretrvávať aj po spracovaní. Okrem toho môžu bataty prirodzene obsahovať niektoré toxíny, najmä ak sú skladované alebo pripravované nesprávne.
| Riziko | Popis/prejavy | Ako minimalizovať riziko |
|---|---|---|
| Pesticídy | Zvyšky chemikálií na šupke | Dôkladné umytie, lúpanie, BIO produkty |
| Mykotoxíny (plesne) | Pri plesnivých batatoch | Nepoužívať poškodené/plesnivé bataty |
| Osliznutie, hniloba | Hnednutie, zápach | Skladovanie na suchom, chladnom mieste |
| Prirodzené toxíny (oxaláty) | Problémy s obličkami | Striedma konzumácia, najmä pri sklone k obličkovým kameňom |
Bataty by sa mali vždy dôkladne umývať a v prípade pochybností aj ošúpať, najmä ak nie sú z ekologického poľnohospodárstva. Pri výskyte plesní alebo podozrivého zápachu ich nekonzumujte. Ďalším rizikom je obsah oxalátov, ktoré môžu prispieť k tvorbe obličkových kameňov u citlivých osôb.
Porovnanie batatov a klasických zemiakov
Bežné zemiaky a sladké zemiaky - bataty - nie sú práve blízka rodina. Patria do odlišných botanických rodín aj iného rodu, majú rozličné zloženie živín, a tým i rôzny prínos pre naše zdravie.
Zemiaky (ľuľky zemiakové) patria do čeľade ľuľkovité. Zaraďujú sa sem aj paradajky, baklažány a papriky. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, v súčasnosti sa pestujú v mnohých odrodách po celom svete. Zemiaky sú veľmi dobrý zdroj vitamínu B6, draslíka, medi, vitamínu C, mangánu, fosforu, niacínu, vlákniny a kyseliny pantoténovej. Ďalej obsahujú zdraviu prospešné karotenoidy, flavonoidy, kyselinu kávovú a proteíny vykazujúce aktivitu voči voľným radikálom.
Sladké zemiaky (povojníky batatové) zaraďujeme do čeľade pupencovité a ich pôvod siaha až do Peru. Klasický zemiak má vnútri bielu alebo žltú dužinu, zatiaľ čo batat má oranžové vnútro. Oba majú zvyčajne hnedú šupku, ktorá sa však môže líšiť v závislosti od odrody. Je dôležité poznamenať, že medzi všetkými odrodami zemiakov, nielen medzi bežnými zemiakmi a sladkými zemiakmi, existujú rozdiely.
Pokiaľ ide o energiu (kalórie), sacharidy, tuky alebo bielkoviny, nevarené verzie týchto dvoch potravín sa príliš nelíšia. Varenie sladkých aj obyčajných zemiakov (šúpaných) v neosolenej vode zvýrazňuje niektoré zaujímavé nutričné rozdiely. Nie je prekvapením, že varené bataty obsahujú viac ako 14-krát viacej cukru než bežné zemiaky (11,6 g oproti 0,8 g na 100 g váhy). Väčšina cukru v sladkých zemiakoch je tvorená sacharózou, pričom glukóza a fruktóza tvoria menšinu. Obsahujú podobné množstvo vlákniny (2,1 g a 1,6 g na 100 g váhy), ale v porovnaní s varenými sladkými zemiakmi (15,2 g v porovnaní s 8,1 g na 100 g) majú varené zemiaky takmer dvojnásobné množstvo škrobu. V pečenom stave majú bataty viac kalórií, sacharidov aj tuku. Naopak, bežné zemiaky majú zas viacej bielkovín (2,2 g oproti 1,6 g na 100 g váhy). Pokiaľ ich nesmažíte alebo nepolejete veľkým množstvom oleja, sú zemiaky skvelou nízkotučnou potravinou.
Pokiaľ ide o mikroživiny, varené či pečené sladké zemiaky sú neprekonateľné v obsahu vitamínu C, horčíka, vápnika, železa a fosforu. Naopak, bežné varené zemiaky vyhrávajú, pokiaľ ide o draslík, vitamín B1 a kyselinu listovú. Skutočnou odlišnosťou klasických zemiakov od sladkých zemiakov je ich obsah betakaroténu, ktorý funguje v našom tele ako antioxidant a zafarbuje bataty na krásnu oranžovú farbu. Betakarotén je jedným zo zdrojov vitamínu A. Antioxidanty a farebné pigmenty v batatoch sú cenené pre ich protizápalové účinky. Fytonutrienty majú vplyv na fibrinogén, ktorý je potrebný na úspešné zrážanie krvi.
Porovnanie energetickej hodnoty (na 100 g)
- zemiaky varené bez šupky: 85 kcal
- bataty varené bez šupky: 79 kcal
- zemiaky pečené so šupkou: 90 kcal
- bataty pečené so šupkou: 86 kcal
- zemiaková kaša: 95 kcal
- zemiakové hranolky smažené v oleji: 270 kcal
- zemiakové hranolky pečené v rúre bez oleja: 135 kcal
- zemiakové knedle: 103 kcal
- zemiakové lupienky: 513 kcal
Na porovnanie iné potraviny obsahujúce škrob:
- ryža: 363 kcal
- chlieb: 246 kcal
- pečivo (rafinovaná múka): 278 kcal
- cestoviny: 390 kcal
Potravinové alergie u detí
Potravinové alergie sú čoraz častejšie. Môžu sa objaviť pri jedení, dýchaní a dokonca aj pri kontakte pokožky s čo i len malým množstvom alergénu. Príznaky, ktoré sa následne objavia, môžu byť rôzne, od miernych reakcií až po reakcie, pri ktorých je potrebná hospitalizácia. Testy pomáhajú určiť, na ktoré potraviny je vaše dieťatko alergické, aby ste však boli konkrétnejší, je dobré povedať lekárovi, ktoré potraviny ste jedli v posledných dňoch.
Matkám v rodinách s výskytom ekzému, astmy a potravinových alergií sa odporúča výlučne dojčiť 6 mesiacov. Hoci samotné dojčenie pravdepodobne nezabráni vzniku alergií, môže znížiť ich závažnosť. Kravské mlieko a vajcia sú častými spúšťačmi potravinových alergií, hoci deti na týchto dvoch potravinách vyrastajú. Alergia na arašidy zvyčajne trvá celý život a zatiaľ nie je známe, že ak sa vaše deti vyhnú ich konzumácii, nevyvinie sa u nich v niektorej fáze života alergia. Ak ste však alergickí na arašidy, nemali by ste ich dávať ani svojim deťom.
Zavedenie príkrmov do stravy vášho dieťaťa sa odporúča od ukončeného 6. mesiaca ako doplnok popri dojčení. Dojčené deti od 6. mesiaca prijímajú viac energie, živín a vitamínov, čo im môžu poskytnúť práve príkrmy, a sú tiež vo veku, keď potrebujú skúšať nové chute. Zavedenie príkrmu v tomto veku môže znížiť riziko vzniku alergií. Plne dojčené dieťa nemusí dostávať príkrm pred 6. mesiacom života. Keď začnete dieťaťu dávať prvé príkrmy, vyberte si potraviny, ktoré sú s najmenšou pravdepodobnosťou alergénne: najprv koreňovú zeleninu - mrkvu, repu, zemiaky, paštrnák, sladké zemiaky; neskôr inú zeleninu - špenát, brokolicu, zelenú fazuľku, cuketu, karfiol; ovocie: jablko, hruška, banán, slivka, broskyňa, marhuľa, avokádo (pozor na jadierka v niektorých druhoch ovocia - vyhnite sa kontaktu s deťmi); ryža, resp. Vyhýbajte sa konzumácii ryže, lúpanej ryže, čílskeho cíceru, obilnín, ryžových cestovín/nudlí, kukurice; jahňaciny, hovädzieho, morčacieho a kuracieho mäsa; šošovice a iných strukovín.
Potraviny, ktoré môžu spôsobiť alergické reakcie, môžete zavádzať od 6. mesiaca. Platí pravidlo, že naraz by sa mala zavádzať len jedna potravina, ktorá môže byť alergénom, aby sa prípadné reakcie vášho dieťaťa dali primerane sledovať. Potraviny, ktoré môžu s vysokou pravdepodobnosťou vyvolať alergickú reakciu, sú: mlieko, vajcia, lepok, biela múka, sója, ryby, mäkkýše, arašidy, lieskové orechy, semená lesných plodov. Dojčenie vášho dieťaťa je vynikajúci spôsob, ako mu pomôcť vyhnúť sa potravinovým alergiám, najmä ak je prvých 6 mesiacov výlučne dojčené. Postupné zavádzanie potravín, najmä tých, ktoré sú potenciálnymi alergénmi, vám pomôže zistiť, či vaše dieťa nemá nejaké alergie.
Alergia na mlieko vs. intolerancia laktózy
Neznášanlivosť mlieka spôsobuje veľkému množstvu ľudí zdravotné problémy. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sú spojené s konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov, sú alergia na mlieko a intolerancia laktózy. Tieto dve diagnózy si mnohí z nás zamieňajú, a to najmä preto, že sa podobne prejavujú.
Alergia na mlieko - či inak povedané alergia na bielkovinu kravského mlieka - je alergia, ktorá u nás patrí medzi najrozšírenejšie potravinové alergie vôbec. Alergickú reakciu vyvolávajú mliečne bielkoviny - je to vlastne nežiaduca reakcia ľudského organizmu na bielkovinu kravského mlieka, ktorá je spôsobená imunitnými mechanizmami. Táto diagnóza sa vyskytuje nepomerne menej často ako intolerancia laktózy. Najčastejšie sa objavuje u detí do 1 roka, často do 3-6 rokov zmizne. Ak trpíte alergiou na mlieko, musíte dodržiavať striktnú diétu, to znamená úplne sa vyhýbať mlieku a mliečnym výrobkom. To sa týka aj fermentovaných produktov, akými sú jogurty či tvrdé syry, ale aj bezlaktózových výrobkov.
Intolerancia laktózy vzniká v dôsledku chýbajúceho enzýmu laktáza alebo jeho nedostatku v organizme. Tento enzým zodpovedá za štiepenie laktózy, teda mliečneho cukru a ak je ho nedostatok, laktózu obsiahnutú v mlieku organizmus nedokáže spracovať. Na rozdiel od alergie na kravskú bielkovinu sa však intolerancia laktózy netýka iba kravského mlieka, ale aj iných druhov mlieka s obsahom laktózy. Intolerancia laktózy sa prejavuje najmä nadmerným smädom a tráviacimi ťažkosťami, akými sú hnačka, plynatosť, pálenie záhy či bolesti a kŕče brucha, ktoré sa väčšinou prejavia do 2 hodín od konzumácie mliečneho produktu. Prejavy závisia od množstva skonzumovaného mliečneho cukru a stupňa laktózovej intolerancie. Pri intolerancii laktózy nie je potrebná až taká striktná diéta, ako si vyžaduje alergia na mlieko. Mliečne produkty netreba zo stravy úplne vylúčiť, pretože ľudia s intoleranciou väčšinou dobre znášajú mliečne produkty s nízkym obsahom laktózy, akými sú napríklad tvrdé syry či jogurty.
tags: #sladke #zemiaky #alergeny