Pestovanie paradajok na Slovensku prešlo za posledné desaťročia výraznou transformáciou. Od závislosti na dovozoch z južnej Európy a severnej Afriky sa Slovensko vďaka inovatívnym prístupom a investíciám opäť stáva sebestačným v produkcii tejto obľúbenej zeleniny. Príkladom úspechu je spoločnosť GreenCoop a Prima Fruit, ktorá sa stala najväčším domácim producentom paradajok a v Hornej Potôni prevádzkuje najväčšie skleníkové hospodárstvo na Slovensku.
GreenCoop: Lídri v pestovaní skleníkových paradajok
Štyria mladí obchodníci s ovocím a zeleninou z južného Slovenska už dávnejšie obnovili produkciu slovenských paradajok. Kvarteto s centrálou v obci Zlatná na Ostrove v susedstve Komárna je dodnes najväčším domácim producentom paradajok. Ročne ich vyprodukujú 10-tisíc ton. Dnes si už Slováci môžu chutnejšie domáce paradajky kúpiť v každom obchode, aj preto, že skleníkové pestovanie medzitým zaujalo aj iných investorov.
GreenCoop je medzinárodné družstvo so sídlom na Slovensku, ktoré sa venuje pestovaniu skleníkových paradajok a uhoriek. Naša ročná produkcia je 10 tisíc ton paradajok a 12 miliónov šalátových uhoriek. Našou vlastnou značkou je Veselá paradajka zo Žitného ostrova, ktorú naši zákazníci dobre poznajú.
Štyria lídri GreenCoop družstva sa poznajú už zo školských čias. Dunajskostredčania začínali s podnikaním od nuly. Po prelome milénia ešte ako dvadsiatnici z malých úspor rozbehli najskôr dovoz ovocia a zeleniny z cudziny. V skupine sú Zsolt Bindics, Roman Juhász, Gergely Szigeti a Juraj Kukucs. Juraj Kukucs má v GreenCoop družstve na starosti obchod. Gergely Szigeti bežnú operatívu a personálne veci. Odborníkom na pestovanie paradajok v zoskupení je Roman Juhász. Hlavný stratég družstva je Zsolt Bindics, ktorý plánuje nové investície a rokuje o bankových úveroch na rozvoj.
Rozširovanie sortimentu: Papriky a uhorky
Pozemok na ďalšie skleníky s paprikami majú už na Žitnom ostrove vyhliadnutý. Podľa Bindicsa pôjde o prvé veľkoplošné skleníky s paprikou v krajine. Nový slovenský skleník GreenCoop družstva bude mať plochu štyri až päť hektárov a firma z neho ročne bude vedieť na slovenský trh ponúknuť tisíc ton papriky. Pokryje tak len menšiu časť domácej spotreby, lebo tá je zhruba 30-tisíc ton.
Navyše okrem paprík štvorica pridá k paradajkám ešte aj uhorky. Uhorkový skleník v maďarskom Acsi chce štvorica postaviť s celkovou rozlohou šesť hektárov a produkciou tri a pol tisíca ton ročne. Na tie síce postaví skleníky v susednom Maďarsku, no bude to iba pár kilometrov za hranicami v oblasti Ács, vzdušnou čiarou iba desať kilometrov od slovenskej centrály GreenCoop družstva v Zlatnej na Ostrove.
S uhorkami pritom Slovensko nemá až taký problém ako s paprikami. Niektorí pestovatelia tu totiž veľkopestovanie uhoriek v skleníkoch rozbehli skôr - v Marcelovej, Hurbanove i Zemnom. V Maďarsku GreenCoop už pár rokov pestuje aj paradajky - opäť blízko hraníc so Slovenskom na Medziostroví, čo je akési dvojča Žitného ostrova. Tamojšiu produkciu predávajú hlavne maďarským sieťam supermarketov a ide zhruba o dva a pol tisíca ton ročne.
Význam geotermálnej energie a biologickej ochrany
Nové maďarské skleníky na uhorky aj nové slovenské skleníky na papriky budú zasa vysokoefektívne. Tak ako všetky doterajšie skleníky aj nové bude vyhrievať z geotermálnych vrtov. Práve Žitný ostrov je na ne veľmi bohatý. Vďaka horúcej vode z podzemia vie štvorica inovatívnych farmárov ušetriť výrazné sumy na energiách. Ten, kto stojí na prameňoch, ušetrí na vykurovaní jedného hektára skleníkov oproti konkurentovi so zemným plynom celoročne až 150-tisíc eur.
Navyše geotermálna energia je ekologickejšia. Rovnako si pri nových plodinách štvorica pomôže aj bioochranou rastlín. Proti škodcom nasadia roztoče, a tak rastliny ochránia bez akejkoľvek chémie. A na opeľovanie rastlín nasadia čmeliaky. Všetko toto sa ľudia z GreenCoop družstva naučili od odborníkov z Holandska.
Environmentálne povedomie je základom filozofie našej spoločnosti. Naše družstvo združuje členov, ktorých filozofiou je pestovať chutnú a zdravú zeleninu s čo najmenším negatívnym vplyvom na životné prostredie. Na zavlažovanie používame zachytenú dažďovú vodu a namiesto chemikálií používame biologickú ochranu rastlín.
Čo je skleníkový efekt?
Šľachtenie slovenských paradajok v Hornej Potôni
Šľachtiteľská stanica Zelseed v Hornej Potôni na južnom Slovensku sa venuje šľachteniu viacerých druhov zeleniny vrátane paradajok. Šľachtenie je proces, pri ktorom sa vyberajú rastliny s najlepšími vlastnosťami, ako sú odolnosť proti chorobám, dobrá chuť alebo vysoký výnos. Tieto rastliny sa navzájom krížia, aby sa získali nové odrody (hybridy) s požadovanými vlastnosťami.
V posledných 20 - 30 rokoch sa šľachtenie prispôsobuje aj klimatickým zmenám, pretože teploty sú čoraz vyššie, obdobia sucha častejšie a zrážky nepravidelné. Preto sa, okrem spomínaných požadovaných vlastností, sústredíme aj na šľachtenie odrôd, ktoré dokážu lepšie zvládať extrémne počasie, ako je horúčava alebo nedostatok vody.
Slovenské odrody a hybridy paradajok
Medzi paradajkové hybridy vyšľachtené na Slovensku patria ‘Žofka F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Ambros F1’, ‘Milica F1’, ‘Ady Zel F1’, ‘Jerguš F1’, ‘Veloria Zel F1’, plus klasická odroda ‘Sláva Porýní’. Tieto odrody sú indeterminantné - kolíkové. Ďalej máme aj odrody kríčkových rajčín, konkrétne odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’ a ‘Tomanova’.
Názvy odrôd navrhujú šľachtitelia a následne musia prejsť schvaľovaním prostredníctvom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP). ÚKSÚP overuje, či je odroda odlišná od iných, jednotná vo svojich vlastnostiach a stabilná.
Vytvorenie novej paradajky môže trvať niekoľko rokov. Šľachtenie sa začína výberom najlepších rastlín, ktoré sa krížia, a tento proces sa opakuje v niekoľkých generáciách, aby sa získali stabilné vlastnosti.
Výber odrôd pre rôzne použitie
Pri výbere osiva je dôležité zvážiť účel pestovania:
- Na pretlaky a kečupy sú ideálne kríčkové odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’, ‘Salus’, ‘Denár’ a kolíková odroda ‘Jerguš F1’, keďže majú nízky obsah šťavy a hrubú vrstvu dužiny.
- Do šalátov sú najvhodnejšie ‘Tomanova’, ‘Milica F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Žofka F1’ a ‘Ady Zel F1, ktoré sú sladké a šťavnaté.
- Na grilovanie a pečenie sa hodia odrody ako ‘Ambros F1’ a ‘Veloria Zel F1’, ktoré majú pevnú dužinu a dobre držia tvar pri tepelnej úprave.
- Na výrobu šťavy je výborná ‘Sláva Porýní’, ktorá má intenzívnu chuť a vôňu, no je citlivá na extrémne horúčavy.
Kolíkové vs. kríčkové paradajky
Kolíkové odrody a hybridy rajčín ponúkajú vyššie výnosy, lepšiu odolnosť proti chorobám a kvalitnejšie plody. Rastú vertikálne, čo umožňuje úsporu miesta a lepšiu organizáciu priestoru. Je nutné ich pravidelne vyväzovať k opore a zaštipovať (odstraňovať zálistky). Sú preto ideálne aj do menších záhrad, kde je možnosť využiť pri ich pestovaní rast do výšky.
Naopak, kríčkové rajčiny rastú pri zemi do šírky, nevyžadujú oporu, neodstraňujú sa bočné výhonky - sú teda menej náročné na starostlivosť. Sú odolnejšie proti nepriaznivým podmienkam.
Pestovanie paradajok: Od výsevu po zber
Na pestovanie v záhone, ale aj na balkóne je ideálny výsev v marci až apríli, približne 8 - 10 týždňov pred poslednými mrazmi. Keď plánujete pestovať paradajky vo fóliovníku alebo v skleníku, je možné ich vysievať už vo februári alebo v marci.
Starostlivosť o výsevy a priesady
Výsev má prebiehať v teple a do kvalitného substrátu na výsev, ktorý je ľahký, dobre priepustný a obsahuje dostatok živín. Po výseve umiestnite nádoby na svetlé miesto, pretože rajčiny potrebujú dostatok svetla na klíčenie a rast. Po vyklíčení je ideálne zabezpečiť im minimálne 12 - 16 hodín svetla denne. Teplota na klíčenie by mala byť medzi 20 - 25 °C. Po vyklíčení je potrebné udržiavať rastliny v chladnejšej miestnosti s teplotou okolo 18 - 20 °C, aby sa nevyťahovali príliš do výšky. Pôda má byť nepretržite vlhká, ale nie mokrá.
Rastliny sa majú pikírovať vtedy, keď majú 2 - 4 pravé listy a sú dostatočne silné na to, aby zvládli presadenie. To zvyčajne nastáva asi 2 - 3 týždne po vyklíčení. Pikírovanie nie je striktne nutné, ale je veľmi odporúčané a potrebné hlavne pri hustom výseve. Pomáha rastlinám vytvoriť silnejší koreňový systém a zlepšuje ich zdravý rast.
Starostlivosť o priesady sa výrazne nelíši od starostlivosti o výsevy. Je dôležité zabezpečiť dostatok svetla, optimálnu teplotu medzi 18 - 22 °C a pravidelné, ale striedme polievanie. Dôležitá je aj dobrá cirkulácia vzduchu a otužovanie priesad pred ich presadením do záhrady. Po 2 - 3 týždňoch od vzniku prvých pravých listov pridajte slabý roztok hnojiva.
Prima Fruit v Hornej Potôni: Inovácie a udržateľnosť
Juhoslovenskí zeleninári z firmy Prima Fruit už pred vyše dvoma rokmi postavili v Hornej Potôni neďaleko Dunajskej Stredy najväčší tuzemský skleník s celkovou rozlohou až šesť hektárov. Paradajky z neho idú firme na odbyt, a tak sa chystá svoju tamojšiu pestovateľskú plochu ďalej rozširovať. V susedstve prvého skleníka chce Prima Fruit postaviť aj ďalší skleník s celkovou rozlohou tri hektáre. Aj ten bude opäť určený iba na pestovanie paradajok.
Unikátny je nielen najmodernejšou holandskou a izraelskou technológiou, ale aj využitím obnoviteľných zdrojov. Na vykurovanie bude využívať geotermálny vrt, ktorý ušetrí nemalé náklady na prevádzku. Pri vykurovaní plynom by sa totiž ročné náklady vyšplhali na cca 200 tisíc EUR. Geotermálna voda sa exploatuje voľným prelivom a následne je dopravovaná do strojovne, kde odovzdáva teplo cez doskový výmenník tepla s tepelným výkonom 7 000 kW teplonosnej látke pre vykurovacie sústavy.
Technologické inovácie a ekologické pestovanie
Pestovanie paradajok patrí do oblasti poľnohospodárskej výroby. V lokalite Horná Potôň boli zvolené špeciálne riešenia skleníkov. Skleník je rozdelený betónovou plochou - cestou, ktorá slúži na vychystávanie pozbieraných paradajok do prepraviek a na pohyb zamestnancov. V hornej časti skleníkov sú otváravé časti a tým je umožnené dostatočné a dôsledné vetranie, čo je pre pestované paradajky veľmi dôležité. Ochrana pred hmyzom a škodcami je zabezpečená tým, že na vetracích plochách sú umiestnené sieťoviny. Vnútorná klíma v skleníkoch je počítačovo riadená.
Počítač paralelne riadi vetranie, zavlažovanie a dávkovanie živín, a to tak, že nastavuje automaticky elektrokonduktivitu v roztoku v závislosti od intenzity slnečného žiarenia a teploty vzduchu. Takisto koriguje vetranie, keď je teplejšie, vetrá viac. V skleníku sú umiestnené fólie, ktoré rozptyľujú svetlo, teda aj pri zamračenej oblohe zabezpečujú dostatočné svetelné podmienky pre rast paradajok.
Technológia pestovania je na báze hydroponického roztoku. Priesady sú vysadené do pestovateľských matracov z minerálnej vaty. Ide o takmer ekologické pestovanie. Boj proti škodcom je formou biologického boja - nasadením predátorov požierajúcich škodcov.
Ročným objemom produkcie sa spoločnosť radí k najväčším pestovateľom veľkoplodých paradajok na Slovensku. V roku 2024 vypestovala celkovo 1 349 261 kg paradajok. Najväčší podiel 958 410 kg mali veľkoplodé paradajky odrody RHODIUM.
AGRO GTV, odštepný závod Hornonitrianske bane zamestnanecká akciová spoločnosť, je držiteľom certifikátu GLOBAL G. A. P., ktorý je nevyhnutným predpokladom vývozu čerstvého ovocia a zeleniny do krajín Európskej únie. Je zárukou monitorovania výroby a potvrdením, že produkty sú zdravotne nezávadné. Spoločnosť je členom odbytového družstva OVOZELA.
Prednosťou „baníckych“ paradajok je ich kvalita a ekologické pestovanie. Zo skleníka sa k zákazníkom dostávajú len čerstvo obraté tvrdé plody, pravej chuti a vône paradajok. Zárukou ich zrelosti je strapcovitý zber. Strapce sú regulované na 5 plodov, čím je zabezpečené rovnomerné dozrievanie celého strapca. Čím sú plody zrelšie, tým je v nich vyšší obsah cenných látok prospešných pre zdravie.
tags: #slovenske #rajciny #hornej #potoni