História vykurovania je dôkazom ľudskej kreativity. Od ohnísk po moderné biokrby, ľudia vždy hľadali nové spôsoby, ako zlepšiť pohodlie svojho domova. Studené zimné rána pred tisíckami rokov boli výzvou, ktorú ľudia zvládli vďaka ohňu. Oheň ticho praskal, rozptyľoval tmu a zahrieval zmrznuté ruky ľudí. V jeho plameňoch sa zrodila tradícia vykurovania, ktorá formovala rodiny a civilizácie.
V objave ohňa spočívala revolúcia. Zrazu tu bol zdroj, ktorý nielen osvetľoval tmavé noci, ale aj chránil pred divými zvieratami a prinášal teplo. S postupom času sa ohniská zdokonalili. Prvé komíny a piecky umožnili bezpečný odvod dymu, čím vytvorili čistý a teplý priestor. Prvé pece, ktoré by sme mohli považovať za predchodcov dnešných vykurovacích zariadení, vznikli okolo roku 2000 pred n. l. v starovekej Mezopotámii. Tieto jednoduché hlinené konštrukcie umožňovali rovnomerné spaľovanie dreva a dlhodobé udržiavanie tepla.
V starovekom Ríme sa technológia vykurovania zdokonalila do podoby hypokaustového systému, ktorý vznikol v 1. storočí pred n. l. Počas stredoveku sa pece transformovali na kamenné a tehlové konštrukcie. V 9. storočí sa v severnej Európe objavili masívne teplovzdušné kachľové pece, ktoré dokázali udržať teplo po celý deň.
V dobe, ktorej dominujú vznosné hrady a rytierske príbehy, zostáva kuchyňa často prehliadaným základným kameňom stredovekého života. Kuchyne stredoveku boli ďaleko od elegantných miestností plných spotrebičov, ako ich poznáme dnes, boli to priestory plné dymu, sadzí, ale aj nápadov. Cesta do minulosti odhaľuje nielen to, ako ľudia varili, ale aj to, ako samotný akt varenia formoval domácnosti, komunity a kultúry.
Stredoveké kuchyne a ich srdce - pec
Na rozdiel od moderného poňatia kuchýň ako oddelených, vyhradených miestností boli stredoveké kuchyne multifunkčnými priestormi, kde sa stierali hranice medzi varením, bývaním a prácou. Najstaršie verzie, známe ako "čierne kuchyne", boli malé miestnosti bez okien sústredené okolo otvoreného ohňa. Napriek základnému komínovému systému boli tieto kuchyne náchylné k hromadeniu sadzí, čo im dalo názov. Ich predchodcovia, "dýmné jizby", ponúkali ešte menšie vetranie, dym z nich unikal dverami alebo otvormi v strope, čo prispievalo k všadeprítomnému zápachu a špine stredovekého domáceho života. Premena týchto priestorov na poněkud sofistikovanejšie "polodýmné jizby" predstavovala významný skok. Išlo o kuchyne, ktoré mali komíny vyložené hlinou obalenou tukom, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo požiaru, čo svedčí o dobovej vynaliezavosti pri prispôsobovaní sa environmentálnym a technologickým obmedzeniam.
Srdcom stredovekej kuchyne bola pec, univerzálna konštrukcia používaná nielen k pečeniu chleba a pečiva, ale taktiež k sušeniu ovocia a v niektorých prípadoch priamo k vareniu pokrmov. Proces prípravy pece na pečenie bol sám o sebe umením, vyžadoval dostatočne dlhé horenie ohňa, aby sa steny pece zahriali na správnu teplotu. Pečlivá príprava stavby podčiarkovala význam chleba a pečiva vo stredovekej strave.
Tradičná pec sa dá postaviť z tradičných materiálov, a to tehly šamotovej, tehly červenej pálenej či červenej pálenej škridle ako výplňou do kachlíc. Tieto pece okrem najlepších vlastností na trhu sú i cenovo dostupnejšie pre zákazníkov oproti novým materiálom. Pece postavené z týchto tradičných materiálov považujeme aj za najkvalitnejšie, boli odskúšané na zámkoch, hradoch či obydliach, vydržali desaťročia a vydržali až doteraz. Ako test si dala naša spoločnosť zhotoviť protokoly na tieto tradičné materiály, kde sme zistili, že sú lepších vlastností ako nové, moderné, „kvalitné“ materiály, ktoré nikdy nemohli byť odskúšané v peciach dlhodobo, lebo ich na trh dodávajú ani nie dve desaťročia. Pece predsa musia vydržať mnohé desaťročia!
Definícia originálnej sálavej, tradičnej kachľovej pece
Čo je „originál sálavá, tradičná kachľová pec“? „Originál“ znamená, že pec považujeme za originál v tom, že je zhotovená podľa originál tradičnej technológie, ktorá bola odskúšaná po stáročia existencie týchto pecí. Tieto pece majitelia testovali a potvrdili vhodnosť tohto unikátneho vykurovacieho zariadenia.
„Sálavá“ znamená, že teplo pec dodáva priamo od korpusu, t. j. od kachlíc. Pec, ktorá má aj vetracie kachlice, ktorými vychádza vzduch, už je potrebné považovať za pec nie sálavú, ale vždy teplovzdušnú! Pri teplovzdušných peciach treba počítať s určitou vírivosťou prachu vo vzduchu a rýchlejším vychladnutím. Takúto pec nie je možné porovnávať s uvedenou originál sálavou kachľovou pecou. „Tradičná“ znamená, že sa dá postaviť z tradičných materiálov a to tehly šamotovej, tehly červenej pálenej či červenej pálenej škridle ako výplňou do kachlíc.
„Kachľová“ znamená, že je postavená z kachlíc. Je to najlepší materiál s koeficientom sálania. Pec nemusí byť z kachlíc, môže byť postavená i zo šamotových tehál, z červených tehál (tradícia z minulosti), len koeficient sálania je o niečo nižší.
Sálavá pec je považovaná za jedno z najzdravších vykurovacích zariadení pre človeka. Vplyvom sálavého tepla od korpusu kachlíc (od povrchu pece) sa vyžarujú tzv. záporné ióny, ktoré majú pre človeka blahodarný vplyv na zdravie, tiež sú vhodné pre ľudí s alergiou.
Ako funguje sálavé teplo
Aby pec slúžila ako dobrý doplnkový zdroj, musí mať dostatočnú vlastnú povrchovú teplotu. Odporúčame pomocou infrateplomera si túto teplotu na povrchu pece odmerať. Vlastná povrchová teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí od 50 °C do 120 °C, niekedy môže byť i o niečo vyššia. Čím je vyššia teplota na povrchu pece, tým je väčší výkon pece (orientačne 1 m² plochy pece pri teplote 100 °C nám dá výkon cca okolo 1 kW. Toto však uvádzame ako príklad, pre presnejšie údaje slúži tabuľka nižšie).
Ak si spočítame všetky vyhrievacie plochy na m² a tým ich povrchovú teplotu v čase kúrenia, dostaneme nejaký výkon. Upozorňujeme, že najvyššia teplota v čase kúrenie je vždy okolo ohniska, túto teplotu nemeriame v okolí ohniska, ale mimo ohniska minimálne od 1 m a ďalej. Ak dotykovo páli ruka, ak ju neudržíme na peci, tak je predpoklad, že teplota sa pohybuje okolo 60 °C. Dávame do pozornosti individuálnu citlivosť ruky. Teploty na povrchu týchto pecí by nemali prekročiť pri stálom kúrení - používaní pod 40 °C v priemere - vtedy je pec už výkonovo slabá. Toto môže nastať pri peciach teplovzdušných, alebo so vzduchovým priestorom. Takéto pece už nemôžeme zaradzovať pod originál sálavé, tradičné kachľové pece.
pečenie chleba v peci na drevo časť 1
Údržba a čistenie tradičných pecí
Komfortnosť je vtedy, ak do bezroštovej kachľovej pece postačuje dať napríklad 10 - 15 kg dreva ráno a potom tú istú dávku zase večer s denným periodickým opakovaním. A pec máte stále teplú, len danou dávkou predlžujete jej teplo. Ak kúrite v takejto peci napríklad 2-3 dni (prikladáte do nej drevo 2-krát denne) a na tretí deň večer dáme poslednú dávku dreva. Pri následnom príchode o dva dni večer k peci, táto by mala ešte stále držať teplo a mala by mať väčšiu teplotu, ako majú okolité steny miestnosti.
Pri dennodennom kúrení v bezroštovej peci stačí popol (z vyhoreného dreva) z ohniska vyberať približne 1x/3 týždne, čo je tiež jeden z faktorov nenáročnej obsluhy pece. Pec (jej ťahy - tehlové dymovody) stačí vyčistiť v priemere 1x/5 rokov. Sú prípady, kedy sa pec nečistila celé roky (záleží od kvality dreva, ťahu komína, správne postavenej peci, či iných podmienok). Bezroštovej peci stačí, keď budeme dopĺňať palivo 2-krát denne (napríklad po 12-hodinovom intervale), pec sa v ten deň nahreje a potom nám bude sálať teplo od korpusu, ktorý môže byť nahriaty od 50 °C do 120 °C (či viac).
História pečenia chleba
Chlieb je jednou z prvých známych potravín pripravovaných ľuďmi. Na začiatku pečenia boli obilniny, voda, slnko a mlecie kamene. Obilie sa dlho konzumovalo surové. Neskôr sa zrná mleli pomocou kameňov a získaná múka sa miešala s vodou, aby sa vytvorila kaša, čím sa zrno stalo ľahšie stráviteľným. Približne pred 6 000 rokmi sa táto kaša pravdepodobne náhodne upiekla na kameni v slnečnom žiare, čím vznikol plochý chlieb.
Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisícmi rokmi v dávnom Egypte. Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nielen ako výborný pokrm, ale využívali ho aj ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.
V stredoveku sa chlieb stal základnou potravinou pre väčšinu obyvateľstva. Vyrábal sa najmä z ražnej múky a kvásku. Chudobnejšie rodiny chlieb pripravovali len vo sviatok a v najkrutejších dobách bola múka nahradzovaná dokonca pilinami alebo slamou.
V 18. storočí sa rozvíjalo aj pivovarníctvo a liehovarníctvo, ktoré poskytovalo lacný prostriedok na kysnutie cesta - droždie. Dovtedy sa používal po domácky vyrobený kvások. S rozvojom mlynárstva, keď sa ručné drvenie obilia v mažiaroch nahradilo mletím na otáčavých kameňoch a neskôr medzi kameňmi kužeľovitého tvaru (využitím zvieracích záprahov a prípadne vodnej energie), výrazne vzrástla výroba múky a chlieb sa stal základnou ľudskou potravou.
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa chlieb dlho vyrábal podomácky. Domáci mlyn a pec na pečenie chleba boli takmer v každom dome a výroba chleba bola dôležitou domácou činnosťou. Niektoré domácnosti začali vyrábať viac chleba než mohli spotrebovať, a preto časť chlebov zamieňali za iný tovar, alebo ich predávali.
Zvyky a tradície spojené s pečením chleba
Jednou z najstarších tradícií je pečenie chleba v kamennej peci. Tak sa v slovenských domácnostiach piekol zhruba do obdobia druhej svetovej vojny, niekde až do 50. rokov 20. storočia. Ráno do dreveného koryta vložila všetky suroviny a ručne ich miesila. Cesto sa po častiach vyberalo z koryta, vyváľalo sa do tvaru chleba a vložilo do ošatiek z ovsenej slamy. V nich potom kyslo prikryté utierkou, obrusom, v zime dokonca aj perinou. Dôležité bolo ustriehnuť presný čas, aby nebolo prekysnuté a chlebík neostal padnutý.
S pečením chleba sa spájalo mnoho povier a predstáv. Tradovalo sa, že ak mladé dievča prvýkrát miesi cesto na chlieb a to jej pod rukami puká, dostane muža v čižmách, teda pána. Na pečenie chleba v peci musela byť pec správne vyhriata. Teplota sa kontrolovala tak, že gazdiná do nej vhodila za hrsť múky a sledovala, ako mení farbu. Aj vy ste si vždy mysleli, že ošatka bola nádoba na pečenie domáceho chleba? V žiadnom prípade! Chlieb sa do pece sádzal bez nej. Gazdiná ho vyklopila na drevenú lopatu a posunula do pece. Do veľkých pecí sa zmestilo aj deväť pecňov, do menších štyri, pričom sa piekli približne dve hodiny. Chlieb sa piekol na viac dní, niekedy ho piekli viaceré gazdiné spoločne - každá pre svoju rodinu. Tradičný chlieb sa pokladal za vydarený, ak sa cesto ťahalo a nelepilo na ruky, teda ak bol na začiatku správne vymiesený. Miesila ho buď sama gazdiná, alebo jej dcéry. Zaúčala ich tak, že do cesta nasypala fazuľu, bôb alebo gombičky a dievky ich museli všetky nájsť.
Chlieb sa síce zvyčajne piekol len raz do týždňa, no aj samotné zakúrenie v kamennej peci bolo umením. Bolo potrebné kvalitné a dostatočne preschnuté drevo. Pahreba, ktorá vznikla, sa posúvala ohrablom do všetkých častí pece. Pečenie chleba v peci naberá na popularite aj dnes. Či už vlastníte tradičnú pec, takú, aká sa používala za čias našich starých a prastarých mám, modernú, alebo svojpomocne postavenú, treba rátať s tým, že pečenie pravých domácich bochníkov v nej je o niečo náročnejší proces ako ten v rúre. Vyžaduje si skúsenosti a cit pre detail, preto buďte trpezliví a nedajte sa odradiť prvými nepodarkami.
Pečenie v peci na drevo
Pečenie chleba v peci na drevo je umenie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, zručnosť a pochopenie základných princípov. Od výberu správneho dreva až po sledovanie teploty, každý krok v procese pečenia prispieva k výslednej chuti a kvalite chleba. Stará pec na chleba. Oheň a Chlieb: Základné Prvky Úspechu. Kto sa rozhodne piecť chlieb v peci, potrebuje nielen znalosti o samotnom chlebe, ale aj o ohni. A hlavne, potrebuje čas. Veľa času. Oheň predstavuje činnosť, vzduch myšlienky, voda city a zem hmotu. Lepší plameň je výsledkom správneho pomeru hmoty a inšpirácie, dreva a vzduchu. Keď plameň nehorí, treba pridať vzduch.
Teplota: Kľúč k Dokonalému Chlebu. Ľudské vnímanie teploty môže byť skreslené. Hoci plamene môžu vyzerať horúco, teplomer môže ukazovať len slabých 100 °C. Trvá hodiny, kým pec dosiahne požadovanú teplotu, a tento proces sa nedá urýchliť. Počas prvých hodín kúrenia teplota kolíše. Dve hodiny trvá, kým teplota vystúpa na 200 °C. Pri pečení chleba je však potrebná teplota 250 °C. Je dôležité nenechať sa oklamať pocitom, že pec je už dostatočne horúca. Ani keby sa napchalo drevo do ohniska až po strop, nič sa neurýchli.
Pečenie v Peci vs. Elektrická Rúra: Porovnanie Časovej Náročnosti. Pečenie v peci na drevo je tanec s časom. Je to sled vzájomne závislých, kontinuálnych činností, cyklus, v ktorom jedno nadväzuje na druhé. Kúpa a uloženie kvalitného dreva, ktoré bude dobre a čisto horieť. Čistenie komína, čistenie pece. Vyberanie správnych polienok. Kúrenie samotné je mystériom života, v ktorom sa do činnosti zhmotňuje čas. Človek sa nesmie ponáhľať. Nesmie nič unáhliť, ani zanedbať.
V deň, keď sa piekol chlieb musela gazdiná zavčas rána vstať a zamiesiť cesto na chlieb, pieklo sa aj z vyše 10 múky. Potom nechala cesto kysnúť v ošitkach z ovsenej slamy. Musela ustriehnuť správny čas, aby cesto nebolo prekysnuté, lebo chlieb by padol a zostal plochý. Gazda medzitým rozkúril pec. Na vykurovanie sa používali odrezané prúty z viniča. Pahreba, ktorá v peci vznikla sa posúvala ohrablom do všetkých kútov pece a teplota pece sa testovala kutáčom. Pec mala správnu teplotu, keď po potiahnutí kutáča po dne pece odletovali iskry. Najprv sa piekli ochlebníky. Boli to kruhy z chlebového cesta posypané nakrájanou slaninkou, prípadne aj rozotreným cesnakom. Slúžili na otestovanie cesta a pece a na pohostenie pomáhajúcich. Výborne chutili s vínkom. Potom sa ešte raz prikúrilo a všetok popol sa z pece pomocou ohrabla vytiahol. Dno pece sa ešte utrelo mokrou handrou, aby popol nezostal pripečený na chlieb. Gazdiná potom z ošitky vyklopila cesto na lopatu a posunula do útrob pece so slovami „V mene otca i syna i Ducha Svätého“. Keď vložila posledný chlieb, zatvorila dvere pece, aby neunikalo teplo.
Po dvoch hodinách pečenia, bol chlieb hotový. Pecne chlebu sa vyťahovali pomocou ohrabla a ich povrch sa utrel vlhkou látkou, aby kôra chlebu zmäkla. Chlieb sa potom kládol na hranu aby vychladol. Po ochladnutí chlebu nastal čas, ukrojiť z neho prvý krajec. Predtým sa nožom urobil kríž na spodnú stranu pecňa, odkrojil sa krajec a podával sa okolostojacim. Čerstvý chlieb sa zvykol jesť samotný, prípadne sa potrel kačacím prípadne husacím tukom. Zapíjal sa mliekom alebo pohárikom vína.
Využitie pece v stredoveku
Pekařská pec byla využívána dokonce i při svatbách. Do ní byly vkládány velké plechy s masem na pečení. Dříve bývala pec používána na sušení ovoce, zejména hrušek. Hrušky byly nakrájeny na čtvrtky, jaderník odstraněn a byly pokládány na dřevěné rošty, které si bylo možné rovněž vyrobit sami. Když pak chléb přišel z pece ven, vložilo se dovnitř také ovoce. Obzvláště vhodná byla pec k sušení bylin. Když byl chléb vytažen z pece, mohly se vložit byliny v kyticích. Pec byla jimi zcela zaplněna. Již následující den došlo na vybírání.
Súčasné oživenie tradičného pečenia
Najstaršia funkčná remeselná pekáreň opäť funguje na bývalom panstve vo Finticiach. Dnes tam sídli Galéria a múzeum ľudového umenia. Vedeli, že pec na chlieb tu kedysi bola, existoval aj jej pôvodný pôdorys a tak sa ju rozhodli oživiť. Pôvodne bola založená v roku 1730, neskôr zanikla. Pri rekonštrukcii tejto miestnosti našli v stene drevený trám. Rozhodli sa piecť poctivý kváskový chlieb. Kvások si zadovážili od známeho pekára, ten im poradil aj celý postup.
Obnovenie pekárne je súčasťou obnovy celého panstva vo Finticiach. Aj táto miestnosť totiž prešla rôznymi podobami využívania. V 20. storočí sa z bývalej panskej pekárne stal byt, neskôr nebytový priestor a naposledy slúžila ako sklad denného stacionára. Rekonštrukcia starého hlineného domu s pecou je príkladom spojenia tradičného a moderného. Majitelia sa rozhodli zachovať pôvodný vzhľad domu a zároveň ho prispôsobiť moderným potrebám. Súčasťou rekonštrukcie bola aj obnova klasickej kachľovej pece s rúrou, ktorá sa stala dominantou kuchyne.
Zachovanie Tradičných Prvkov. Pri rekonštrukcii sa majitelia snažili zachovať čo najviac tradičných prvkov, ako sú hlinené murivo, drevené stropné trámy a pôvodné okná. Vstupné dvere do domu zdobí pôvodná šambrána typická pre túto lokalitu. Moderné Prvky. Do domu boli zakomponované aj moderné prvky, ako sú eurookná, moderná kúpeľňa a kuchyňa. Kachľová Pec ako Srdce Domova. Dominantou kuchyne je novovybudovaná klasická kachľová pec s rúrou. Dekorácia žltých keramických kvietkov symbolizuje prvosienky, ktoré sa tu v okolí vyskytujú v hojnom počte. V peci si domáci pečú chlieb alebo mäso na rošte.
tags: #stredoveke #pece #na #pecenie #chleba