Lov diviaka patrí medzi najnapínavejšie formy poľovníctva. Táto inteligentná a opatrná zver dokáže poľovníka potrápiť, preto si vyžaduje nielen skúsenosti, ale aj správnu výbavu a premyslenú taktiku. Diviaky majú výborný sluch a čuch, sú aktívne najmä v noci a dokážu sa rýchlo prispôsobiť prostrediu.
Pre mnohých poľovníkov je práve lov diviaka výzvou, ktorá preverí ich schopnosti aj skúsenosti. Streľba na bežiaceho diviaka je náročná disciplína, ktorá si vyžaduje zručnosť, prax a dôkladné pochopenie techniky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad techník streľby na bežiaceho diviaka, s cieľom zlepšiť presnosť a etiku lovu.

Základné princípy úspešného lovu bežiaceho diviaka
Úspech pri love diviakov často závisí od dôkladnej prípravy. Mnohí začínajúci poľovníci opisujú svoju premiéru na spoločnej poľovačke s rozčarovaním, keď ich predstava sa dosť rozchádzala s realitou. Nie zriedka aj po vypálení množstva rán vyšli naprázdno, bez loveckého úspechu. Moment odpálenia strely na bežiaceho diviaka je totiž akoby finále, do ktorého sa treba najskôr prebojovať. Aby sa to podarilo, je nutné v rámci prípravy zvládnuť akési poľovnícke desatoro.
1. Výber zbrane
Voľba vhodnej zbrane je základom úspechu každého poľovníka. V prvom rade by sme mali dbať na to, v akých podmienkach budeme prioritne loviť. Ak vyberáme guľovnicu na spoločné poľovačky, musíme zohľadniť najmä komfort pri manipulácii a manévrovaní s ňou. Či už ide o opakovaciu alebo samonabíjaciu guľovnicu, poľovníci spravidla volia strohú účelovú a odolnú zbraň.
Keďže sa nestrieľa na veľké vzdialenosti, hlaveň môže byť aj kratšia oproti štandardnej 58- alebo 65-centimetrovej „magnumovej“. Prestížni výrobcovia streliva ako RWS alebo Norma ponúkajú i náboje optimalizované pre kratšie hlavne, aby kompenzovali prípadnú stratu rýchlosti a energie pri výstrele. Veľmi dôležitá je celková dĺžka pušky. Posadená do ramena musí poskytovať pohodlie a istotu pri streľbe. Aby puška dokonale sadla, najlepšie je dobre si ju pred kúpou vyskúšať.
Streľba na bežiaceho diviaka z voľnej ruky guľovnicou sa líši od streľby brokovnicou kvalitatívne, ale i z technického hľadiska. Optimálnym riešením sú samočinné kulové a brokové zbrane, ale zákon obmedzuje nabitie tejto zbrane len dvoma nábojmi. Tak sa zase do popredia dostáva opakovacia zbraň, ktorá sa dá nabiť 5 - 6 nábojmi. Čas na prebitie u skúseného strelca je minimálny. Kulovnica, ktorá má zásobníkové prevedenie, je bezkonkurenčná.

2. Výber kalibru
O najvhodnejšom kalibri na lov diviakov sa vedú debaty. Azda najpočetnejšie zastúpenie u nás má .30-06 Springfield a do tejto kategórie, takzvaných výkonných kalibrov, by sme určite zaradili .270 Win, .7x64, .7 Rem. Mag., prípadne aj .300 Win. Mag. Zástancovia ťažších striel s výraznejším poklesom balistickej krivky obľubujú kalibre .9,3x62, .9,3x64, prípadne .10,3x68 Mag. Oba typy kalibrov majú svoje prednosti.
Pri výkonných kalibroch platí, že strela, ktorá letí rýchlejšie, udrie silnejšie. Výkonné kalibre sú vhodnejšie na presnú, mierenú streľbu. Ťažšie strely zasa majú omnoho vyšší vnútorný účinok v tele zveri. Takže, aj keby zásah nebol stopercentný, svojou hmotnosťou a konštrukciou tento nedostatok dokážu vyvážiť. Musíme si uvedomiť, že účinok zásahu na bežiacu zver, ktorá je napumpovaná adrenalínom, nebude taký zásadný ako napríklad na zver, ktorú lovíme z posedu a je v absolútnom pokoji. Samozrejme, mnohí poľovníci lovia aj s menej výkonnými kalibrami, no tie, ktoré som uviedol, patria nesporne k najvhodnejším.
Je dôležité vybrať si kaliber, ktorý je dostatočne silný na to, aby zver spoľahlivo usmrtil. Pri nízkych teplotách sa znižuje rýchlosť horenia prachovej náplne, čo ovplyvňuje umiestnenie zásahu. Munícia musí mať vyrovnaný výkon a s konkrétnou zbraňou výbornú presnosť a spoľahlivosť.
3. Výber optiky
Posledným krokom k tomu, aby sme mali ideálnu výzbroj na spoločnú poľovačku, je výber vhodnej zameriavacej optiky a k nej náležitej a kvalitnej montáže. Klasický puškový ďalekohľad, ktorý používame na lov z posedu, nie je vhodný na kolektívny spôsob lovu. Určite by sme odporúčali puškohľad „do pohonu“ či, ako hovoria Česi, „nadhánkový“, alebo potom kolimátor.
Lovecký post na spoločnej poľovačke je často situovaný v neprehľadnom teréne a na úzkych priesekoch. Preto potrebujeme mať absolútny prehľad o situácii okolo, aby sme mohli včas zareagovať. Najbežnejšie používaný puškohľad s parametrami 3-12x56 nám ho, žiaľ, neposkytne, keďže jeho zorné pole je aj na najmenšom zväčšením iba 10 metrov.
Ideálnou voľbou je spomenutý „nadhánkový“ puškohľad, konštruovaný špeciálne na tento spôsob lovu. Na najmenšom stupni zväčšenia má totiž štvornásobne širšie zorné pole. Táto hodnota sa môže líšiť podľa typu a výrobcu, no spravidla je okolo 40 metrov. Takisto poskytuje rôzne variácie zameriavacej osnovy, takže strelec si môže zvoliť tú najvhodnejšiu. Ak by sme však chceli mať úplne dokonalý prehľad o situácii, ten nám poskytne iba kolimátor. Kolimátor by sme však určite neodporúčali začiatočníkom, jeho používanie v praxi si totiž vyžaduje dlhší tréning.
Strelci s mechanickými mieridlami majú výhodu, pretože nedochádza k obmedzeniu zorného poľa a problému paralaxy, ktorý sa vyskytuje pri puškohľadoch. Zameriavacie (puškové) ďalekohľady sú snímateľne upevnené na zbrani a určené na presné zameranie guľovou zbraňou i na väčšiu vzdialenosť, prípadne za šera. Majú fixné a variabilné zväčšenie (1,5-20 násobné). Zorné pole - priemer kruhu, ktorý vidíme v zornom poli puškového ďalekohľadu na 100m, je tým väčšie, čím menšie je zväčšenie ďalekohľadu a čím je okulár väčší. Výkonnosť ďalekohľadu za šera sa vypočíta tak, že číslo zväčšenia umocníme na druhú, vynásobíme svetelnosťou a výsledok umocníme na druhú.
4. Nastrelenie zbrane
Presné nastrelenie pušky je jedným z najdôležitejších medzníkov v príprave na lov. Pušku by sme si mali nastreliť na päťdesiat metrov presne na stred. Väčšina poľovníkov si zbraň nastreľuje sama. Odporúčame na to využiť strelnicu, kde sú najvhodnejšie podmienky. Ak ste nastrelenie zbrane robili niekoľko mesiacov pred začatím poľovnej sezóny, pušku pred prvou poľovačkou radšej ešte preskúšajte.
5. Výber výstroja
Oblečenie by malo mať bezpečnostné reflexné prvky, zároveň byť nehlučné a z kvalitných materiálov, ktoré dobre držia telesné teplo. Dôraz kladieme i na obuv, má byť zateplená, pevná v členku a vhodná aj do premočeného a blatistého terénu. V sychravých mesiacoch určite prídu vhod neoprénové rukavice a čiapka, prípadne kukla. Na loveckom poste sa musíme cítiť komfortne, pocit chladu negatívne ovplyvňuje koncentráciu. Vhodný doplnkom môže byť batoh kombinovaný s rozkladacou stoličkou.
Najlepšia lacná kamufláž na lov jeleňov (kvalitné vybavenie, ktoré FUNGUJE!)
6. Fyzická príprava
Opodstatnenie má najmä pre tých, ktorí majú sedavé zamestnanie. Nejde len o posilnenie fyzickej kondície, aby sme sa nezadýchali pri stúpaní do kopca, ale pri streľbe je potrebná aj pevnosť a pružnosť svalov. Cvičme najmä horné partie, ako sú svaly chrbta, ramenné a prsné svaly, ktoré nám zabezpečia pevné držanie pušky. Ich trénovaním zároveň dosiahneme, že nebudeme pociťovať prílišnú únavu pri nosení výzbroje a manipulácii s ňou. Nemenej dôležité sú dolné partie, stehenné a lýtkové svaly pre pevný postoj a zvládnutie dlhšieho státia na stanovišti.
Určite by sme nemali zabúdať ani na brušné svaly, pretože tie slúžia ako pomocná opora chrbta. Ich precvičovaním docielime, že sa nebudeme hrbiť a tým namáhať chrbát, najmä vzpriamovače trupu. Práve tie sa častým sedením skracujú a mnohí potom pociťujú ostrú bolesť v spodnej oblasti chrbta, takzvaných krížov. Fyzickú prípravu možno vykonávať počas celého roka, či už vnútri alebo vonku. Najlepšie vybavenie na to však poskytuje posilňovňa. Svalové partie, ktoré sa namáhajú pri streľbe, je dobré si precvičovať simulovaním držania pušky. Výborne na to poslúži činka, ktorá je o troška ťažšia než naša puška.
7. Vitálne zóny a anatómia diviaka
Aby zver zbytočne netrpela, najistejší je zásah na komoru, do oblasti vitálnych orgánov, tam, kde sú uložené srdce a pľúca. Zver síce bezprostredne po tomto zásahu môže ešte unikať aj niekoľko desiatok metrov, ale nakoniec zaľahne a zhasne. Najúčinnejší je zasa nesporne zásah za ucho, do oblasti mozgu. Má za následok okamžitý kolaps zveri, a tá padá ihneď v ohni.
Zasiahnuť bežiaceho diviaka presne za ucho však dokáže iba skúsený a vystrieľaný poľovník. V prípade, že by zásah nebol presný, môže spôsobiť značné devastačné poranenia, na ktoré zver bude zhasínať i niekoľko dní. Ako správni poľovníci by sme mali byť zástancami etického lovu a zasiahnuť zver tak, aby zbytočne netrpela. Preto by sme mali poznať aj anatómiu čiernej zveri a presne určiť vitálne zóny, kam treba umiestniť zásah.

8. Suchá streľba
Takzvaná suchá streľba je pilier tréningu. Ide o simulované mierenie s nenabitou zbraňou na statický cieľ, pričom sa snažíme udržať zámernú osnovu bez pohnutia. Ak dosahujeme dobré výsledky v statickom mierení, môžeme prejsť na horizontálny tréning. Pri ňom ide primárne o to, aby sme dosiahli plynulý pohyb po zámernej horizontále.
Tou bude neskôr pomyselná čiara, ktorú budeme ťahať po tele diviaka pri mierení. Ramená a krk by mali byť statické, rotačný pohyb sledujúci horizontálu by mal byť vykonaný iba v oblasti pasu. Takto pripravujeme mozog a svaly na reálny lov. Takisto precvičujeme nabitie zbrane, aby sme ho zautomatizovali. Častým opakovaním sa vyhneme roztržitosti pri mierení a nepresným zásahom.
9. Streľba na statický cieľ
Ostrú streľbu z ruky na strelnici zamerajte najskôr na statický cieľ. Pokojne aj na klasický terč diviaka na prieseku. Každý poľovník má osobitý spôsob mierenia, ale na statický cieľ odporúčame mieriť plynulým pohybom po vertikále smerom nahor. Predtým, než prvý raz vystrelíte, môžete si niekoľkokrát vyskúšať zamierenie na sucho. V tejto fáze tréningového procesu, ktorý v ideálnom prípade opakujeme aspoň trikrát do týždňa, sa snažíme dosiahnuť čo najlepší sústrel na päťdesiat metrov. Archivácia výsledkov neskôr umožní vyhodnotiť progres.
10. Streľba na pohyblivý cieľ
Poslednou fázou prípravy je streľba na pohyblivý cieľ. Verná simuláciu unikajúceho diviaka, ktorý beží na prieseku, preverí pripravenosť strelca na reálny lov. Tejto fáze by sme mali venovať dostatočnú pozornosť, pretože je kľúčom k úspechu na spoločných poľovačkách. Metodický nácvik streľby vykonávame tak, že zámernú horizontálnu líniu ťaháme akoby od zadnej časti diviaka cez chrbát smerom k hlave. Cieľ pritom neustále sledujeme rotačným pohybom v páse, ramená musia zostať v jednej línii. K výstrelu by malo dôjsť intuitívne. Počas zacielenia nezamrznite, zámernú osnovu ťahajte zároveň s pohybom cieľa. Tréningom docielite čoraz užší sústrel.
Spočiatku možno budú zásahy troška viac vpredu alebo vzadu, ale zriedka hore alebo dolu. Opakovaným drilom a aj suchým nácvikom na strelnici napokon dosiahnete ideálny sústrel v oblasti vitálnych zón. Samozrejme, samotný lov a streľba na skutočného bežiaceho diviaka bude determinovaná ešte rôznymi faktormi, schopnosťou koncentrácie strelca, počasím, danosťami terénu či rôznymi uhlami pohybu zveri. Streľba na bežiaceho diviaka sa líši od streľby brokovnicou. Pri streľbe na bežiaceho diviaka sa zbraň musí pohybovať plynule s pohybom diviaka. Znamená to, že počas mierenia a porovnávania pohybu zbrane a diviaka, sa strelec musí otáčať celým telom.
Tento metodický tréning dokáže strelca na uvedené situácie dokonale pripraviť. Osobná skúsenosť ukazuje, že účasť na streleckých akciách s pohybujúcimi sa terčmi (líška, kňour na 6 m/s, 35-50 m vzdialenosť) výrazne zlepšuje schopnosti. Nutnosťou je stále s pohybom cieľa ťahať, nezastavovať pohyb zbrane a nestrhávať.
Najlepšia lacná kamufláž na lov jeleňov (kvalitné vybavenie, ktoré FUNGUJE!)
Techniky streľby na bežiaceho diviaka
Pri streľbe na bežiacu zver musíme predsadzovať, teda mieriť v smere pohybu pred miesto, kde chceme zásah umiestniť. Existuje niekoľko techník streľby na bežiaceho diviaka, pričom každá má svoje výhody a nevýhody.
- Swing-through (prehupnutie): Táto technika spočíva v plynulom pohybe zbrane cez cieľ a stlačení spúšte počas tohto pohybu. Je vhodná pre stredne rýchle ciele na stredné vzdialenosti.
- Sustained lead (udržiavaný náskok): Pri tejto technike strelec udržiava konštantný náskok pred cieľom a stlačí spúšť. Je vhodná pre pomalšie ciele na kratšie vzdialenosti.
- Snap shooting (rýchla streľba): Táto technika sa používa pre rýchle ciele na krátke vzdialenosti. Je potrebné zohľadniť rýchlosť pohybu zveri a vzdialenosť.
Dôležité aspekty techniky streľby
- Náskok: Náskok je vzdialenosť, o ktorú musí strelec predsadiť pred cieľ, aby zasiahol bežiaceho diviaka. Veľkosť náskoku závisí od rýchlosti zveri, vzdialenosti a kalibru streliva. Napriek tomu v praxi sa predsadenie často podceňuje. Napr. v Nemecku platí zákaz streľby na väčšie vzdialenosti pri love unikajúcej zveri kvôli vysokému predsadeniu zámerného bodu pre pohybujúcim sa cieľom.
- Sledovanie cieľa: Dôležité je plynule sledovať cieľ zbraňou a udržiavať správny náskok.
- Stlačenie spúšte: Spúšť by sa mala stlačiť plynule a kontrolovane, bez trhania.
Tabuľka predsadenia pre dospelého diviaka (unikajúceho priečne)
Pri streľbe na pohybujúcu sa zver je dôležité predsadenie, to znamená preloženie zámerného bodu pred cieľ. Nasledujúca tabuľka uvádza miery predsadenia pri dospelom diviakovi (dĺžka 120-170 cm bez chvosta) unikajúcom priečne pred strelcom. Ak by zver unikala pod 45-stupňovým uhlom, predsadenie treba skrátiť asi o tretinu, a pri uhle 65 stupňov až o polovicu. Zámerný bod v okamihu výstrelu je kľúčový pre presný zásah.
| Kaliber | Vzdialenosť (m) | Miera predsadenia (cm) | Zámerný bod (v okamihu výstrelu) | Počiatočná rýchlosť strely (m/s) | Čas letu (s) |
|---|---|---|---|---|---|
| 9,3 x 62 | 25 | 43 - 58 (cca 0.5 m) | Špička rypáka | N/A | 0.0347 |
| .30-06 Springfield | 25 | N/A | Pred uchom | 840 | N/A |
| 8 x 68S | 25 | N/A | Za uchom | 990 | 0.0256 |
| 9,3 x 62 | 50 | 85 - 116 (cca 1 m) | Asi 0.5 m pred špičkou rypáka | N/A | N/A |
| .30-06 Springfield | 50 | N/A | Asi na šírku dlane pred špičkou rypáka | N/A | N/A |
| 8 x 68S | 50 | N/A | Tesne pred špičkou rypáka | N/A | N/A |
V prípadoch diviačaťa, ktoré má na jeseň dĺžku približne 70 centimetrov, a asi 95-centimetrového lanštiaka bude vzdialenosť od špičky rypáka k stredu komory kratšia asi o polovicu. To znamená, že ak chceme diviača zasiahnuť na komoru, musíme zámerný bod umiestniť asi 25 centimetrov pred špičku rypáka, a keď mierime na lanštiaka, približne 10 až 15 centimetrov.
Bonusová lekcia: Neželané zásahy
Často sa stáva, že poľovník, ktorý chce predsadiť na bežiaceho diviaka a trafiť ho za ucho, zasiahne jeho spodnú čeľusť. Toto zranenie je síce veľmi vážne, no diviak sa s ním často trápi aj niekoľko dní či týždňov. Zásah príliš dozadu, na rebrá a slabiny, je tiež častým javom. Zveri takýmto zásahom spôsobíme vážne zranenia v oblasti tráviacej sústavy a vylučovacích orgánov. S týmto zranením je diviak schopný odbehnúť ďaleko a nezriedka sa ani nedohľadá.
Riziková býva streľba na chrbticu. Chrbtica diviaka je posadená oveľa nižšie, než mnohí poľovníci predpokladajú. Keď sa potom pokúšajú trafiť chrbticu, zásah umiestnia príliš vysoko. Niekedy odstrelia iba srsť so štetinami a veľakrát kostný výrastok z chrbtice. Diviaka môže takýto zásah na niekoľko sekúnd či minút ochromiť, zostane ležať akoby zhasnutý, ale nezriedka sa zrazu preberie a bez problémov ujde do lesa.

Priesek ako kľúčový faktor úspechu
Vedúci lovu by mal zvážiť, či sú štandy na prieseku nutné a či môžu priniesť úspech. Skúsenosti ukazujú, že zver cez priesek rýchlo prebieha a nezastavuje sa. Strelec by mal zver pred výstrelom správne "prečítať", čo je v krátkom čase často nemožné. Riziko zlyhania streľby je na takýchto štandoch vysoké.
Dôležitým faktorom je šírka prieseku. Cez úzky priesek, napríklad 5-8 metrov, diviak prebehne za menej ako dve sekundy. Strelec v takom krátkom čase nestihne zver prečítať ani vystreliť. Štandy na prieseku by mali byť prideľované skúseným strelcom, ktorí dokážu rýchlo posudzovať zver a reagovať, a ktorí poznajú svoje limity a nestrieľajú na viac ako 20-30 krokov. Potrebná je aj dávka šťastia.
Je dôležité, aby strelec dokonale ovládal svoju zbraň a techniku "hodeného" výstrelu. Typ zbrane nie je taký dôležitý, ako to, aby pažba umožňovala rýchle založenie do pleca a zacielenie na zver.
Na bežiacu raticovú zver by sa nemalo strieľať na vzdialenosť väčšiu ako 50 m a ak by to bolo nevyhnutné, tak iba vo výnimočných prípadoch.
Bezpečnosť a etika lovu
Diviak je silné a odolné zviera, ktoré môže byť v prípade ohrozenia nebezpečné. Preto je mimoriadne dôležité dodržiavať bezpečnostné zásady a vždy mať prehľad o situácii v okolí. Bezpečnosť je vždy na prvom mieste. Dôležité je dodržiavať všetky bezpečnostné pravidlá pri manipulácii so zbraňou a streľbe.
Poľovník by mal strieľať len vtedy, keď má istotu bezpečného zásahu a jasný výhľad na cieľ. Zranený diviak môže byť agresívny, preto je dôležité postupovať opatrne aj po výstrele. Vždy je potrebné strieľať len vtedy, keď si je strelec istý, že dokáže zver bezpečne a eticky usmrtiť.
Pri streľbe majte vždy na mysli zásadu: Dobre sa presvedč, na čo vystrelíš. Strieľame len na vopred zistenú zver. Neprenáhlime sa, aby sme sa nezodpovedným počínaním pri streľbe, najmä za súmraku, nedopustili trestného činu.
Legislatívne obmedzenia
Lov úžitkovej zveri (odstrel a chytanie) možno vykonávať len v súlade so schváleným plánom chovu a lovu zveri a len v takom rozsahu, aby stavy neklesli pod normované kmeňové stavy. Raticovú zver možno strieľať len guľovnicou, sviňu divú cez deň aj z brokovnice jednotnou strelou. Zakazuje sa loviť raticovú zver v noci, a to v čase od hodiny po západe slnka do hodiny pred východom slnka. V noci sa povoľuje loviť sviňu divú len za jasných mesačných nocí v čase 3 dni pred kulmináciou a 3 dni po kulminácii splnu mesiaca, a to len pomocou vyhovujúcej pozorovacej a streleckej optiky.
Bezpečnosť pri manipulácii so zbraňou
- Pri držbe zbrane musí dotyčná osoba mať zbrojný preukaz.
- Zbraň by sa mala prepravovať v pevnom kufríku a na nosenie by mala mať remeň.
- V aute musí byť zbraň vybitá, tak isto aj pri prestávke a na chate.
- Zbraň v tomto prípade zavesíme alebo oprieme bezpečne tak, aby nespadla, prípadne ju nezhodil pes.
- Zbrane čistíme po každom použití, aj keď sme z nej nevystrelili. Ak sme z nej strieľali, vyčistíme hlaveň najprv čistiacim olejom (pomocou kúdele alebo srsťovej kefky), potom použijeme podľa potreby aj mosadznú kefku a nakoniec konzervačný olej. Hlaveň vytrieme od komory smerom k ústiu.
- V byte uložíme osobitne pušku a osobitne uzáver, prípadne predpažbie a náboje.
tags: #strelba #na #beziaceho #diviaka
