Komplexný sprievodca svetom strukovej zeleniny: Od pestovania po kuchyňu

Svet strukovín je plný farieb a chutí. Táto rozmanitá skupina potravín, od fazule a šošovice až po cícer a hrach, je obľúbená po celom svete už tisícky rokov. Struková zelenina predstavuje pestrú skupinu rastlín, ktoré sú cenené pre svoje chutné a výživné struky. Tieto struky sú nielen kulinársky všestranné, ale aj bohaté na dôležité živiny.

Na prvý pohľad nenápadné strukoviny sú doslova pokladnicou zdravia. Sú bohaté na bielkoviny, vlákninu, vitamíny a minerálne látky, čo z nich robí ideálnu súčasť jedálnička. Väčšina strukovín má okolo 20% bielkovín a tiež dostatok kvalitných sacharidov, ktoré zasýtia na dlhú dobu. To robí zo strukovín jasného kandidáta na základný pilier rastlinnej stravy. Pritom je obrovská škoda nevyužívať ich v kuchyni naplno.

Zmes rôznych druhov strukovín

Prečo sú strukoviny superpotravinou?

Strukoviny sú nielen chutné a výživné, ale aj bohaté na rôzne zdravotné výhody. Mnohé z týchto výhod sú neoceniteľné pre tých, ktorí hľadajú prírodné spôsoby, ako podporiť svoje zdravie.

1. Vynikajúci zdroj bielkovín

Strukoviny sú vynikajúcim rastlinným zdrojom bielkovín, čo je veľmi dôležité pre vegetariánov a vegánov, ktorí nevyužívajú živočíšne produkty. Okrem bielkovín obsahujú aj všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré sú potrebné na správnu regeneráciu tela a rast svalov.

2. Stabilizácia hladiny cukru v krvi

Strukoviny majú nízky glykemický index, čo znamená, že pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi. To je obzvlášť dôležité pre diabetikov, pretože strukoviny môžu zlepšiť kontrolu glykémie.

3. Bohatstvo antioxidantov

Mnohé druhy strukovín, ako napríklad fazuľa, šošovica a hrášok, sú bohaté na antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť telo pred voľnými radikálmi. Voľné radikály môžu poškodiť bunky a viesť k rôznym zápalovým procesom v tele, preto antioxidanty zo strukovín pôsobia ako prírodné ochranné látky.

4. Podpora trávenia vďaka vláknine

Strukoviny sú bohaté na vlákninu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v tráviacom procese. Vláknina pomáha zlepšiť pohyblivosť čriev, podporuje pravidelný pohyb čriev a môže zabrániť zápche.

5. Regulácia hmotnosti

Vďaka vysokému obsahu vlákniny a bielkovín, strukoviny pomáhajú dlhšie udržať pocit sýtosti, čo môže pomôcť pri regulácii hmotnosti.

6. Kardiovaskulárne zdravie

Strukoviny majú priaznivý vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Strukoviny sú skvelým spôsobom, ako zlepšiť celkové zdravie a doplniť stravu o dôležité živiny. Či už ide o zvýšenie príjmu bielkovín, stabilizáciu cukru v krvi, alebo podporu trávenia a kardiovaskulárneho zdravia, strukoviny majú pre vás mnoho výhod.

Prehľad druhov strukovej zeleniny

Fazuľa: Kráľovná strukovej zeleniny

Rôzne odrody fazule

Fazuľa je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších strukových zelenín. Existuje množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou strukov. Fazuľa patrí medzi najrozšírenejšie strukoviny sveta a má nespočetné množstvo odrôd. Jej veľkou prednosťou je vysoký obsah bielkovín, vlákniny, železa a antioxidantov. Fazuľa je v kuchyni nesmierne univerzálna. Fazuľu si môžete vyberať z množstva odrôd. Jedným zo znakov, ktorými sa líšia, je jej vzrast. Podľa neho si môžete vybrať kríčkovú alebo kolíkovú fazuľu, v našej ponuke je k dispozícii tiež trpasličia fazuľa.

Druhy fazule

  • Zelená fazuľka: Klasická zelená fazuľka je známa svojimi štíhlymi strukmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 30 centimetrov. Existujú odrody s jemnými strukmi bez nepríjemných vlákien, ako napríklad francúzske fazuľky. Zaujímavosťou je, že zelená fazuľka nemusí byť vždy zelená, existujú aj žlté, fialové, vínové a pruhované druhy.
  • Kolíková fazuľa: Tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad a dajú sa pestovať aj na balkóne. Potrebujú oporu, po ktorej sa budú ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne. Kolíková fazuľa - tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad, vyskúšať môžete dokonca ich pestovanie na balkóne. Potrebovať budú oporu, aby sa mali po čom ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne.
  • Kríčková fazuľa: Pri pestovaní nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz. Kríčková fazuľa - pri pestovaní nebude potrebovať oporu. Má tiež kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz.
  • Trpasličia fazuľa: Odroda kríčkovej fazule s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú. Odrodou kríčkovej fazule je aj fazuľa trpasličia s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.
  • „Metrová fazuľa“ (Vigna sinensis): Táto fazuľa, známa aj ako vigna čínska, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a vyžaduje oporu. Ak máte radi fazuľové struky, určite vás zaujme tzv. „metrová fazuľa“. Je to druh s botanickým menom vigna čínska (Vigna sinensis), je teda odlišný od našej fazule. Ako názov napovedá, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a na pestovanie si vyžaduje oporu, na ktorej jej bohatá úroda vynikne. Plody prináša dlhšie obdobie.
  • Fazuľa pestovaná pre kvety: Niektoré druhy fazule sa pestujú predovšetkým kvôli jedlým kvetom.
  • Červená fazuľa (kidney beans): Červená fazuľa (kidney beans) má pevnejšie zrno a jemne sladkastú chuť. Vďaka tomu sa nerozvára a je ideálna do dusených jedál, ako napríklad typické chilli con carne. Vyniká obsahom antokyanov, rastlinných pigmentov podobných tým v čučoriedkach, ktoré pôsobia antioxidačne.
  • Adzuki: Adzuki je drobná fazuľka pôvodom z Ázie, obľúbená napríklad v japonskej kuchyni.
  • Mungo: Mungo je zelená fazuľa, tiež populárna v ázijskej kuchyni. Samotné zrná sú ľahko stráviteľné a obľúbené napríklad v polievkach alebo ako základ dhalu. Mungo dal - Tento typ fazule je obľúbený v ázijskej kuchyni. Je veľmi bohatý na vlákninu, minerály a bielkoviny.
  • Čierna fazuľa: Čierna fazuľa má zemitejšiu chuť, ktorá sa hodí do hustých polievok alebo burrita.
  • Lima (maslová): Lima (maslová) má veľké, bledé zrná s jemnou maslovou chuťou.
  • Navy fazuľa: Navy fazuľa je známa aj ako námornícka alebo biela fazuľa.
  • Fava fazuľa (bôb záhradný): Fava fazuľa, nazývaná aj bôb záhradný, má veľké, ploché, zelené lusky so širokými zelenými semenami. Je známa na Blízkom východe a v stredomorskej kuchyni. Môže sa jesť restovaná ako snack alebo ako bežná súčasť jedál. Bôb - Bôb je bohatý na bielkoviny a vlákninu, obsahuje vitamíny skupiny B a minerály ako železo a draslík.
  • Fazuľa vigna čínska (black-eyed peas): Fazuľa vigna čínska je známa aj ako black-eyed peas alebo čiernooký hrášok.

Pestovanie fazule

Pestovanie fazule je také jednoduché, že sa v úrode utopíte 🫘. Fazuľa obľubuje teplo a slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6 až 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Fazuľa obľubuje teplo. Na jej vysievanie preto vyberte slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Pred vysadením sadeníc je vhodné pridať do zeme mulč, ktorý pomôže udržiavať vlhkosť a chráni pôdu v extrémnych teplotách.

Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, alebo aj v júni, prípadne v júli. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny. Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla.

Fazuľu sa oplatí vysievať priebežne, aby ste ju mohli priebežne aj zberať. Pokiaľ by ste chceli mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch. Ak chcete skúsiť zasadiť aj ďalšiu várku fazuľky, počkajte dva týždne po prvej výsadbe a potom vysaďte druhú.

Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale.

Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku, najmä počas vytvárania strukov. Dbajte na to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Pre kolíkové druhy vytvorte oporu, aby sa mali po čom ťahať.

Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zelená fazuľka chutí mnohým druhom hmyzu, vrátane japonských chrobákov. Najčastejším nepriateľom sú však vošky a slimáky. Z chorôb fazuľku najčastejšie napádajú plesňové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach alebo pri častom zalievaní. Menej časté sú antracitóza, bakteriálna pleseň a vírus mozaiky.

Šošovica

Rôzne druhy šošovice

Šošovica je jednou z najstarších pestovaných plodín. Podľa archeologických nálezov ju ľudia jedli už pred viac než 8 000 rokmi. Patrí medzi strukoviny, ktoré sa najrýchlejšie varia a nepotrebujú namáčanie. Hnedá šošovica je najrozšírenejší typ tejto strukoviny. Má jemnú orieškovú chuť a dobre drží tvar. Hodí sa do šalátov a polievok.

Červená šošovica je zase typická drobnými zrnami, ktoré sa rýchlo varia a ľahko rozvárajú. Vďaka tomu je ideálna na polievky, pyré, indické dhaly a ďalšie recepty. Beluga je čierna šošovica, ktorá svojimi malými zrnkami pripomína kaviár. Má jemnú chuť a je veľmi bohatá na polyfenoly s antioxidačným účinkom. Žltá šošovica je obľúbená v indickej kuchyni, varí sa rýchlo a je ľahko stráviteľná. Beluga šošovica - Tento typ šošovice je malý, lesklý a čierny. Je vynikajúci pre prípravu rýchlych a výživných jedál, ako sú polievky a šaláty. Šošovica - Šošovica je rýchlo spracovateľná strukovina, ktorá je bohatá na bielkoviny, železo a vlákninu. Existuje v rôznych farbách, vrátane červenej, zelenej a hnedej.

Cícer

Cícer a hummus

Cícer patrí medzi najobľúbenejšie strukoviny sveta - od Blízkeho východu cez Indiu až po Stredomorie. Jeho jemne oriešková chuť a krémová textúra z neho robia ideálnu surovinu do nátierok, šalátov, polievok, teplých jedál a ďalších receptov. Okrem toho, že zasýti a výborne chutí, patrí aj k nutrične najcennejším strukovinám.

Je skvelým zdrojom kyseliny listovej (folátu), nevyhnutnej pre tvorbu červených krviniek a správny vývoj nervového systému. Z minerálov vyniká obsahom medi, mangánu, železa, fosforu, draslíka a horčíka. Pritom oproti iným strukovinám ponúka aj veľmi priaznivý profil esenciálnych aminokyselín a ide tak o jeden z najlepších rastlinných zdrojov bielkovín pre vegetariánov a vegánov. Zaujímavosťou je aj jeho vysoký obsah cholínu, látky potrebnej pre správny prenos informácií medzi mozgom a svalmi. Cícer je navyše bohatý na rozpustnú vlákninu, predovšetkým na rafinózu, ktorá pomáha udržiavať zdravé trávenie a podporuje rast prospešných črevných baktérií (mikrobióm). Cícer - Cícer je strukovina s vysokým obsahom bielkovín a vlákniny, ideálna na prípravu rôznych jedál, od hummusu až po curry. Chana dal (polený cícer) - Tento druh cícera je v Indii obľúbený pre jeho vysoký obsah bielkovín a vlákniny.

Hrach

Hrach patrí medzi najtradičnejšie strukoviny našich končín. Z nutričného hľadiska je hrach prekvapivo bohatý. Už 100 g surového hrachu pokryje skoro až 50 % dennej potreby tiamínu (vitamínu B1), ktorý je dôležitý pre správne fungovanie nervového systému a premenu živín na energiu. Okrem toho obsahuje aj ďalšie vitamíny skupiny B, ktoré podporujú metabolizmus a vitalitu. Hrach a výrobky z neho, ako sú spomínané cestoviny, sú tiež cenným zdrojom mangánu, vitamínu K, fosforu a horčíka, ktoré podporujú zdravie kostí. Vitamín K hrá navyše dôležitú úlohu v zrážaní krvi a horčík zase vo fungovaní svalov. Hrach - Hrach je jednou z najbežnejších strukovín, ktorá sa vyskytuje v mnohých kuchyniach.

Sója

Sója je všestranná strukovina, ktorá sa v Ázii pestuje a konzumuje už viac ako 2000 rokov. Pritom je celkom jedinečná svojím zložením, pretože je jednou z mála rastlinných potravín, ktorá dokáže kvalitou bielkovín konkurovať živočíšnym zdrojom. Preto je základom pre typické alternatívy mäsa, ako tofu, tempeh alebo sójové kocky či rezance. Tiež sa z nej vyrábajú obľúbené rastlinné sójové proteíny. Tento druh strukoviny zároveň vyniká aj svojím podielom tuku. Na rozdiel od ostatných, ktoré majú priemerne menej ako 5 g tuku, má sója až 20 g tuku/100 g. Z toho väčšinu tvoria zdravé tuky v podobe polynenasýtených mastných kyselín. Kvôli tomu sa z nej vyrába aj sójový olej. Tiež je unikátna vysokým obsahom izoflavónov, čo sú látky, ktoré dokážu pôsobiť podobne ako estrogény. To je dôvod, prečo sa sója spája s témami ako podpora zdravia kostí, zmiernenie menopauzálnych príznakov či dokonca zníženie rizika vzniku niektorých druhov onkologických ochorení. Sójové bôby - Sója je známa svojím vysokým obsahom bielkovín a zdravých tukov. Je základom pre rôzne rastlinné produkty ako tofu, tempeh, či sójové mlieko.

Lupina

Lupina je strukovina, ktorá sa tradične používa v Stredomorí a v Andách. Hoci v našich končinách nie je veľmi rozšírená, z hľadiska výživy patrí medzi najcennejšie strukoviny. Obsahuje až okolo 35 % bielkovín, podobne ako sója. Jej semená sú tiež bohatým zdrojom antioxidantov, ako sú polyfenoly, a môžu prispieť k regulácii hladiny cukru v krvi. Vďaka obsahu esenciálnych aminokyselín, ako je lyzín, a kvalitných proteínov má lupina potenciál ako alternatíva mäsa, tofu alebo syrov. Táto strukovina sa používa ako príloha hlavného jedla alebo ingrediencia do šalátu. Vyrába sa z nej aj alternatíva kávy bez kofeínu alebo sa spracováva do podoby lupinovej múky. Tá sa napríklad v Grécku často používa pri výrobe pečiva, placiek alebo koláčov.

Arašidy (podzemnica olejná)

Hoci arašidy bežne radíme k orechom, v skutočnosti patria medzi strukoviny. Obľúbené arašidové maslo je tak prakticky strukovinové. Okrem toho sú arašidy aj zásobárňou vitamínov skupiny B (najmä tiamínu, niacínu a folátu) a vitamínu E, ktorý pôsobí ako antioxidant. Zo stopových prvkov vynikajú zinok, železo, meď, mangán a selén, ktoré podporujú imunitu, krvotvorbu a zdravie kostí. Zaujímavá je aj ich bohatá paleta fytonutrientov - obsahujú napríklad resveratrol, známy antioxidant spájaný s ochranou srdca. Ďalej v nich nájdeme izoflavonoidy (daidzein, genistein) s účinkami podobnými estrogénu alebo fytosteroly, ktoré znižujú vstrebávanie cholesterolu.

Ďalšie druhy strukovín

  • Urad dal (matpe fazuľa): Tento druh strukoviny je veľmi populárny v indickej a ajurvédskej kuchyni.
  • Muth fazuľa: Ďalší druh fazule, ktorý sa často používa v ázijských a indických receptoch.

Praktické tipy pre pestovanie strukovín v záhrade

Mnohí záhradkári si obľúbili pestovanie strukovej zeleniny pre jej relatívnu nenáročnosť a bohatú úrodu, ktorú poskytuje počas celej sezóny.

Júnová sejba strukovej zeleniny

V júni sa už na hriadkach kde-tu objavia prázdne miesta po zbere reďkoviek, šalátov či skorých kalerábov. Nenechajte ich prázdne! Pôda je teplá, semená rýchlo vyklíčia a rastliny budú mať na vývin stále dostatok času. Veď najteplejšie mesiace roka sú ešte len pred nami. Semená potrebujú na dobré vzídenie dve základné podmienky - teplo a vlhko. V skorej jari býva dostatok vlahy, ale nízke teploty. V júni je to naopak - tepla je zvyčajne dostatok, no občas chýba vlaha.

Základným predpokladom úspechu neskorej sejby je preto zaistenie dostatočnej vlhkosti pôdy počas celého obdobia klíčenia. Zároveň však musíte predísť tvorbe „kôry“ na povrchu pôdy na hriadke, takzvanému prísušku. Krehké semenáčiky ju nedokážu preraziť. Prísušok sa tvorí hlavne na zlievavých ílovitých pôdach, piesočnaté a pôdy s vysokým obsahom humusu nie sú na tento jav také náchylné. V čase klíčenia sú najzraniteľnejšie drobné semená, veľké, ako má napríklad fazuľa, kukurica či tekvice, majú dostatok energie na to, aby napriek stvrdnutej „kôre“ pôdy vyklíčili.

Optimálne, samozrejme, je, keď vlaha príde zhora. Ak sa tak nestane, je na vás, aby ste výsevy naozaj dostatočne zalievali. Keď už raz začnete, je dobré udržať povrch substrátu vlhký až do vzídenia rastlín. Biela netkaná textília vám pomôže udržať mikroklimatické aj vlhkostné pomery v optime, nebojte sa ju využiť aj pri júnovej sejbe.

Záhradka s rastúcou strukovou zeleninou

Príprava a využitie strukovín v kuchyni

Šikovný kuchár z nich dokáže vykúzliť mnohé - polievky, nátierky, fašírky, burgre, dhály, guláša a dokonca aj sladkosti.

Struková fazuľa je všestranná zelenina, ktorá sa dá použiť do omáčok, polievok, ako príloha či doplnok do šalátu. Je dôležitá aj kvôli obsahu živín. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu.

Ako sa vyhnúť nadúvaniu?

Niektorí ľudia sa strukovinám vyhýbajú pre obavy z nadúvania, no správna príprava tento problém výrazne zmierni.

  • Namáčanie: Väčšine druhov (okrem šošovice a hrachu) prospieva 6 - 12 hodín vo vode.
  • Doba varenia: Líši sa podľa druhu.

Tajomstvo správneho varenia fazule, aby ste celý deň neprdeli!

Ak nemáte čas na dlhé varenie, vyberte si strukoviny, ktoré nevyžadujú namáčanie a sú uvarené za pár minút. Sem patrí najmä lúpaná červená šošovica, ktorá je hotová už za 15 - 20 minút. Podobne rýchlo sa varia aj šošovica Beluga alebo žltá šošovica. Všeobecne platí, že šošovica je najrýchlejšia na prípravu. Ostatné strukoviny potrebujú väčšinou vopred namočiť a varia sa dlhšie.

Pre lepšiu orientáciu v časoch varenia strukovín prinášame prehľad:

Druh strukovinyPotrebné namáčanieOrientačný čas varenia
Šošovica (lúpaná červená, Beluga, žltá)Nie15 - 20 minút
Šošovica (hnedá, zelená)Nie20 - 30 minút
HrachNie20 - 40 minút
CícerÁno (6 - 12 hodín)60 - 90 minút
Fazuľa (rôzne druhy)Áno (6 - 12 hodín)Až 1,5 hodiny

Ak si chcete byť istí, že strukoviny vám dávajú svoje maximum, zaraďte ich do jedálnička aspoň 2 - 3-krát týždenne.

Najlepšie na strukovinách je ich všestrannosť. Dajú sa využiť v teplých aj studených jedlách, na slano aj na sladko.

  • Hlavné jedlá, kde sú strukoviny základom pokrmu.
  • Polievky, ktoré strukoviny skvele zahustia.
  • Sladké recepty, kde sa dajú skvele zakomponovať vďaka svojej neutrálnej chuti.

Nakupovanie a skladovanie strukovín

Ak chcete vyraziť na nákup strukovín, je dôležité vedieť, na čo pri nákupe dbať a ako ich čo najlepšie skladovať, aby sa zachovala kvalita a trvanlivosť.

Formy predaja

Strukoviny sa dajú kúpiť v rozmanitých formách - čerstvé, sušené alebo v konzerve či pohári. Čerstvé strukoviny, ako napríklad zelený hrášok alebo fazuľa, sú v ponuke sezónne a skvele sa hodia na okamžitú spotrebu. Strukoviny v konzerve alebo pohári (napríklad cícer alebo biela fazuľa) sú už predvarené a dajú sa použiť okamžite, čím ušetríte čas a námahu pri namáčaní a varení. Zároveň ide o praktické a rýchle jedlo, ktoré je vhodné aj na cesty.

Voľba medzi čerstvými, sušenými alebo konzervovanými strukovinami závisí od vašich potrieb a preferencií. Čerstvé strukoviny sú ideálne, ak uprednostňujete autentickú chuť a textúru a máte dostatok času na ich prípravu. Sušené strukoviny sú vhodné pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť. Sušené strukoviny sú ako stvorené pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť.

Skladovanie strukovín

Strukoviny je dôležité správne skladovať, aby sa zachovala ich kvalita a trvanlivosť. Správne skladovanie potravín netreba zanedbávať.

  • Sušené strukoviny: Sušené strukoviny skladujte na chladnom a suchom mieste, vo vzduchotesnej nádobe. Vlhkosť a prísun vzduchu môžu spôsobiť, že sa rýchlejšie pokazia alebo splesnivejú. Odporúča sa tiež chrániť strukoviny pred priamym slnečným žiarením, čím znížite stratu živín na minimum.
  • Konzervované strukoviny: Konzervované strukoviny v plechovke alebo skle skladujte na chladnom a tmavom mieste a po otvorení ich dajte do chladničky a spotrebujete v priebehu pár dní.
  • Uvarené strukoviny (v chladničke): Uvarené strukoviny by ste mali uchovávať v chladničke v uzavretej nádobe a spotrebovať ich do 3 - 5 dní.
  • Mrazenie strukovín: Ak ich chcete skladovať dlhšie, môžete ich pokojne zamraziť. Áno, tepelne spracované strukoviny môžete zamraziť, čím sa predĺži ich trvanlivosť. V mrazničke si udržia svoju kvalitu 6 až 12 mesiacov. Uvarené strukoviny nechajte pred zamrazením úplne vychladnúť. Vďaka tomu sa minimalizuje tvorba kryštálov a zachová sa kvalita strukovín. Na mrazenie môžete použiť nádoby alebo vrecká vhodné na mrazenie, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť. Ochránite tak ich obsah pred vzduchom a vlhkosťou. Rozdeľte strukoviny na menšie porcie, ktoré budete môcť neskôr jednoducho použiť a uľahčíte si tak aj proces rozmrazovania. Na mraziace nádoby alebo vrecká napíšte dátum zamrazenia, vďaka čomu si v mrazničke zachováte prehľad a poriadok. Vložte strukoviny do mrazničky a uistite sa, že sú rovnomerne rozložené, aby sa rýchlo a rovnomerne zamrazili. Strukoviny môžete v mrazničke skladovať až tri mesiace.
    • Myslite tiež na to, že nie všetky druhy strukovín sa dajú dobre zamraziť. Niektoré druhy ako cícer alebo šošovica si pri mrazení zachovávajú konzistenciu a kvalitu lepšie, zatiaľ čo druhy ako fazuľa alebo hrach môžu mať po rozmrazení pomerne mäkkú textúru.

Nezabúdajte pritom, že trvanlivosť strukovín sa môže líšiť od druhu a spracovania. Preto vždy skontrolujte dátum minimálnej spotreby uvedený na obale a strukoviny pravidelne kontrolujte, či sa nezačínajú kaziť.

Skladovanie sušených strukovín v nádobách

tags: #strukova #zelenina #zoznam

Populárne príspevky: