Tepelná úprava mäsa je nevyhnutná pre minimalizáciu zdravotných rizík, najmä ak si nie ste istí pôvodom mäsa alebo pripravujete mäso z domácich chovov. Dosiahnutie optimálnej vnútornej teploty mäsa je kľúčové pre zaistenie bezpečnosti, zachovanie šťavnatosti a chuti. V tomto článku sa dozviete všetko o tepelnej úprave mäsa, odporúčaných teplotách, rôznych metódach varenia a tipoch, ako dosiahnuť dokonalý výsledok.
Prečo dodržiavať odporúčané teploty mäsa?
Potravinový kódex SR považuje za tepelne opracovaný taký mäsový výrobok, ktorého každá časť bola počas výroby zohriata na teplotu min. 70⁰ C po dobu min. 10 minút. V jadre mäsového výrobku musí pôsobiť teplota 70 °C aspoň 10 minút! Veľmi všeobecne by sme mohli uviesť, že na jeden milimeter priemeru mäsového výrobku je potrebná jedna minúta tepelného opracovania. Pri tepelnom opracovaní dochádza k denaturácii bielkovín. Tie sa stávajú stráviteľnejšie a dávajú výrobku typickú chuť, farbu, vôňu. Denaturácia sa začína už pri teplote 45⁰ C (myozín). Pri teplote 60⁰ C denaturuje už približne 90 % bielkovín mäsa. Pri teplote 68⁰ C je už denaturácia ukončená úplne. Pri tejto teplote nastáva odbúravanie kolagénu, ktorý sa zvyšujúcou teplotou mení na želatínu. Pri teplotách nad 100⁰ C dochádza aj k zmenám tukov. Na vytvorení typickej chuti výrobku má zásluhu najmä kyselina glutamánová, ktorá vzniká z glutamínu odštiepením amoniaku pri zohrievaní.
Odporúčané teploty mäsa
Každý druh mäsa má odlišnú štruktúru, a preto vyžaduje špecifickú teplotu na dosiahnutie optimálnej prípravy. Správny stupeň prepečenia ovplyvňuje tuhosť, rozloženie chutí a šťavnatosť mäsa.
- Kuracie mäso: Odporúčaná teplota v jadre je 75 °C.
- Bravčové mäso: Teplota v jadre by sa mala pohybovať medzi 60-68 °C.
Pri príprave akéhokoľvek mletého mäsa (bravčové, hovädzie, teľacie alebo hydinu) je dôležité dovariť ho kvôli bezpečnosti na teplotu aspoň 74 °C. Mleté mäso by malo dosiahnuť teplotu 75 °C. Vo vnútri nemôže byť mäso červené.
Pre hydinové mäso platí to isté čo pre bravčové, ale v ešte radikálnejšej miere. Nič ako medium tu neexistuje. Kuracie musí byť vždy perfektne hotové. Adekvátna vnútorná teplota - či už pečiete steaky, rolády alebo celé kurčatá je min. 75 °C. Nad cca 78 °C už sa ale mäso zbytočne vysušuje a tvrdne.
Ružové bravčové mäso: Je to bezpečné?
V minulosti bolo ružové bravčové mäso považované za nebezpečné. Dôvodom bola snaha dosiahnuť vnútornú teplotu aspoň 71 °C, ako odporúčali vtedajšie smernice. Organizácia USDA (United States Department of Agriculture) v roku 2011 revidovala svoje odporúčania. Podľa nových smerníc je bravčové mäso bezpečné na konzumáciu, ak po zapichnutí teplomera do najhrubšej časti nameriate približne 63 °C a následne ho necháte aspoň 3 minúty odpočívať. Obavy z ružového bravčového mäsa pramenili z parazita známeho ako trichinelóza (svalovec). Ak vnútorná teplota bravčového mäsa dosiahne bezpečných 63 °C, jeho stred môže byť stále mierne ružový bez rizika.
Najlepší spôsob, ako zistiť, či je bravčové mäso hotové, je použiť teplomer. Prepichnutie mäsa špízom a sledovanie farby vytekajúcej šťavy nemusí byť spoľahlivé. Po dosiahnutí 63 °C nechajte mäso aspoň 5 minút odpočívať. Ak vám ružová farba prekáža, môžete pokračovať vo varení až do teploty približne 68 °C. Vaše bravčové mäso tak bude stále chutné, ale už nie také šťavnaté. Pri vyšších teplotách sa odporúča podávať mäso s omáčkou, aby sa vyvážila možná suchosť.
Bezpečnosť pri konzumácii bravčového mäsa
Napriek novým odporúčaniam týkajúcim sa teploty bravčového mäsa, je dôležité dodržiavať určité zásady bezpečnosti a hygieny, aby sa minimalizovali riziká spojené s jeho konzumáciou.
- Dôkladná tepelná úprava: Využívajte potravinársky teplomer so sondou a overte, že mäso vo všetkých častiach dosiahne minimálnu odporúčanú teplotu. Pri bežných kúskoch sa odporúča najmenej 62 °C, pri mletom mäse okolo 71 °C. Ešte bezpečnejšou alternatívou je dlhšia tepelná úprava, napríklad pomalé varenie vo vriacej vode (100 °C).
- Oddelenie surového mäsa od ostatných potravín: Snažte sa minimalizovať kontakt surového bravčového s inými surovinami, najmä s tými, ktoré sa konzumujú bez tepelnej úpravy (napríklad surová zelenina, ovocie). Aj malý dotyk môže preniesť neželané baktérie alebo vírusy.
- Umývanie rúk a nástrojov: Pri príprave jedál z mäsa sa zvyknú používať rôzne kuchynské náčinia - nože, dosky na krájanie, misky. Vždy ich po kontakte s mäsom dôkladne vydezinfikujte alebo aspoň umyte horúcou vodou s čistiacim prostriedkom. Ruky si umývajte čo najčastejšie a vždy predtým, než sa začnete venovať inej činnosti v kuchyni.
- Uprednostnenie „zdravších“ zdrojov mäsa: Ak máte možnosť, vyberte si mäso z overených chovov, kde sa nepoužívajú nadmerné dávky antibiotík či hormónov. Najlepšou voľbou môže byť bio bravčové mäso s prísnymi certifikátmi kvality. Takisto je vždy dobré poobzerať sa po menších lokálnych farmároch, u ktorých máte aspoň čiastočnú istotu, ako so zvieratami zaobchádzajú. Nenechajte sa oklamať nálepkami: Nápisy typu „prírodné“ alebo „z horských oblastí“ nemusia znamenať automatickú záruku bez antibiotík. Vyžadujte preto jasné a priame deklarácie typu „bez hormónov“, „bez antibiotík“ alebo certifikáty označujúce bio či ekologické chovy.
Riziká spojené s konzumáciou bravčového mäsa
Hoci je bravčové mäso obľúbené, existujú určité riziká spojené s jeho konzumáciou, ktoré by ste mali zvážiť.
- Kontaminácia baktériami: V jednom z testovaní sa zistilo, že približne 69 % vzoriek bravčového mäsa bolo kontaminovaných baktériou Yersinia enterocolitica, ktorá môže u človeka vyvolať hnačky, horúčky, bolesti brucha, kŕče a vracanie. Mleté bravčové mäso je obzvlášť náchylné na kontamináciu.
- Rezistencia na antibiotiká: Mnohé baktérie obsiahnuté v bravčovom mäse vykazujú rezistenciu na antibiotiká, čo pri prenose na človeka môže viesť k zložitejšej liečbe bežných infekcií.
- Parazity a vírusy: V bravčovom mäse sa často nachádzajú rôzne parazity či vírusy, ktoré sa môžu preniesť na človeka a ohroziť jeho zdravie. Medzi tie najzávažnejšie patria: Taenia solium (bravčová pásomnica), Menangle vírus, Svalovec (Trichinella spiralis), Hepatitída E.
Druhy mletého mäsa
Mleté mäso je obľúbené, pretože sa ľahko pripravuje a rýchlo uvarí. Je veľmi univerzálne a dá sa využiť na mnoho spôsobov.
- Bravčové: Získava sa z hrude alebo z pliecka a môže obsahovať maximálne 30 % tuku. Je výborné do koložvárskej kapusty, mäsových guliek alebo fašírok.
- Hovädzie: Získava sa z hrude a z pliecka a môže mať najviac 20 % tuku. 100 g mletého hovädzieho mäsa obsahuje 216 kcal. Využijete ho napríklad na burgery, lasagne, či mäsových omáčok na špagety.
- Teľacie a kuracie: Sú chutné a ide o diétnu alternatívu. Obsahujú približne 10 % tuku a asi polovicu kalórií než hovädzie mäso.
Príprava mletého mäsa
Mäso vyberte z chladničky aspoň 20 minút pred varením. Panvicu s tukom najprv rozpáľte, inak sa bude mäso dusiť a nie opekať. Po vložení mäsa do panvice ho nechajte bez pohybu 2-3 minúty, aby sa na ňom vytvorila kôrka. Pre optimálne prepečenie mäso tepelne upravujte postupne po menších dávkach.
Skladovanie mletého mäsa
Čerstvo namleté mäso spotrebujte v ten istý deň. Balené mleté mäso vydrží o niečo dlhšie, ale malo by sa uchovávať maximálne dva dni a v najchladnejšej časti chladničky. Ak ste si kúpili alebo namleli viac mäsa, môžete ho bez problémov zmraziť, v mrazničke by malo vydržať 2-4 mesiace, v závislosti od teploty. Nezabudnite si zabalené mäso určené do mrazničky dobre označiť - o aký druh mletého mäsa ide a dátum, kedy ste ho do mrazničky vložili.
Teplomery na mäso: Nepostrádateľný pomocník
Digitálny teplomer na mäso sa tak stáva nepostrádateľným pomocníkom pri grilovaní aj pečení. Pomáhajú vám mať prípravu pokrmu plne pod kontrolou. Na trhu sú dostupné rôzne typy teplomerov: Vpichovací bimetalový teplomer, Digitálny teplomer na mäso s meracími sondami, Smart digitálny teplomer s mobilnou aplikáciou.
Pri grilovaní sa uistite, že meracia sonda teplomera nie je príliš blízko kostí.
Kvalitný teplomer na mäso vás takmer okamžite informuje o aktuálnej teplote. A nielen to! Súčasná ponuka teplomerov na mäso je taká obsiahla, že mnohé pokročilé modely oslovia i praktickými a užitočnými funkciami navyše.
Druhy teplomerov používaných v kuchyni
- Izbový kuchynský teplomer
- Teplomer do chladničky/mrazničky
- Teplomer na zaváranie
- Teplomer na víno
- Teplomer do rúry
- Teplomer na mäso
Výhody používania teplomera na mäso
- Presnosť: Umožňuje presné sledovanie teploty mäsa, a to občasne podľa potreby alebo priebežne počas celej tepelnej prípravy v závislosti od prevedenia teplomeru.
- Vyššia bezpečnosť: S pomocou teplomera na mäso viete jednoducho skontrolovať, či mäso dosiahlo vnútri dostatočnú teplotu a je bezpečné na konzumáciu.
- Lepšia kvalita a chuť: Mäso pripravené na správnu teplotu je šťavnatejšie, má príjemnú textúru, nie je vysušené ani príliš tuhé.
- Šetrenie času i energie: Už žiadne časté otváranie rúry alebo grilu, neistota súvisiaca s dĺžkou tepelnej úpravy ani zbytočne dlhé pečenie a grilovanie. Mäso je pripravené na správnu teplotu v primeranom čase.
Základné druhy teplomerov na mäso
- Analógové vpichové teplomery na mäso
- Digitálne teplomery na mäso (s priamym odčítaním, s káblovou sondou a prijímačom, bezdrôtové s pripojením k aplikácii)
Tipy pre dokonalé grilovanie
Gril musí byť dostatočne rozpálený, aby sa mäso pri položení na rošt ihneď zatiahlo, ale nezačalo sa páliť. Buďte trpezliví a vyhnite sa nadmernému otáčaniu mäsa. Po vybratí z grilu nechajte mäso odpočinúť, aby sa chute prestúpili.
Mäso môžeme grilovať na rošte, ihle, kameni či akokoľvek inak rozložené nad horúcimi plameňmi či uhlíkmi. Najobľúbenejšie príprava jedla pre záhradné párty, posedenie s priateľmi v prírode, na chate ,skrátka kdekoľvek kde nám nebude vadiť trochu toho dymu. Dobrý tip -ak mäso prepravujeme na grilovačku dlhší čas , môžeme ho už doma namarinovať. Mäso vyberieme z chladničky a necháme cca 2 hodiny odpočinúť. Pozor na tuk a šťavu z mäsa kvapkajúcej do ohňa - vzniknutý dym obsahuje škodlivé látky.
Rôzne spôsoby tepelnej úpravy mäsa
Okrem bežného varenia a vyprážania existujú aj iné spôsoby tepelnej úpravy mäsa, ktoré môžu obohatiť váš kulinársky zážitok:
- Údenie: Je spôsob ochucovania, tepelného spracovania a konzervácie potravín. Mäso, ryby, syry, zeleninu vystavujeme dymu z horiaceho a tlejúceho dreva.
- Varenie vo vákuu (Sous-vide): Surovinu trochu ochutíte, vložíte do pevného vrecka a vákuovo uzavriete. Surovinu v sáčku potom uložíte do vodného kúpeľa a sledujete teplotu a čas varenia.
- Blanšírovanie: Je krátke uvarenie suroviny v dobre osolenej vode na skus, a potom jej okamžité schladenie v ľadovej vode.
Údenie mäsa
Údenie je spôsob ochucovania, tepelného spracovania a konzervácie potravín. Mäso, ryby, syry, zeleninu vystavujeme dymu z horiaceho a tlejúceho dreva.
Príprava pred údením
Pred samotným údením sa potravina s teplotou okolo 3 °C nakladá do soli alebo slaného rôsolu. Slaný roztok pripravíme z vody a kuchynskej soli, pričom ich pomer závisí od požadovanej a očakávanej chuti. Najčastejšie sa pridáva 100 gramov soli na jeden liter vody. Keď sa soľ vo vode rozpustí, namočíme do roztoku mäso, ryby alebo syr. Väčšie kusy mäsa pobudnú v roztoku dlhšiu dobu ako menšie. Nasolené potraviny odkvapkáme, vložíme na pár hodín do teplej vody, znovu odkvapkáme a začneme so samotným procesom údenia.
Drevo na údenie
Na údenie sa smie používať iba neošetrené drevo. Najvhodnejšie je čerstvé drevo z tvrdých listnatých stromov, ihličnany a veľmi suché stromy sú nevhodné. Európania používajú dub, jelšu, buk a staršie ovocné stromy, Američania využívajú pri údení orech, pekan, javor a drevo z hikory. Drevo z brezy možno použiť len po odstránení kôry, ktorá pri horení vylučuje nežiaduci decht.
Teploty údenia
- Chladné údenie: Nedosahuje vyššiu teplotu ako 38 °C, najčastejšie sa používa teplota okolo 20 °C. Vhodné pre kuracie mäso, menej mastné ryby, jemnejšie kúsky bravčového a hovädzieho, syry a zeleninu.
- Horúce údenie: Prebieha pri 45 °C, ale môže sa vyšplhať až na teplotu 80 °C. Vhodné najmä pre tučné mäso a mastnejšie ryby.
Vyprážanie mäsa
Proces vyprážania je jedným z druhov tepelnej úpravy s použitím rozohriateho tuku. Vyprážanie môže mať v závislosti na technike rôzny priebeh a prebiehať pri rôznej teplote, ktorá sa obvykle pohybuje v rozmedzí medzi 130 až 220 °C, av prípade nemastného vyprážania je to približne okolo 250 °C.
Čím nižšia teplota oleja pri vyprážaní, tým viac tuku sa vpíja do hotového mäsa. Na vyprážanie je najvhodnejší olej či masť. Maslo, pokiaľ nie je topené, má sklony sa páliť. Na panvicu nedávame príliš veľa mäsa.
Tuk na vyprážanie
O vhodnosti daného tuku rozhoduje takzvaná vysoká teplota dymu (minimálne 180 ° C) a obsah nasýtených, alebo jedno nenasýtených mastných kyselín. Vzhľadom k týmto kritériám je najlepšie z dostupných rastlinných olejov zvoliť repkový olej, ale ten je vďaka svojim vlastnosťami vhodný predovšetkým na krátkodobé vyprážanie. Na vyprážanie nie je vhodný ani slnečnicový olej (kvôli nepriaznivým pomerom mastných kyselín), ani sójový olej, alebo stále obľúbenejší olej z hroznových kôstok, pretože obsahujú veľké množstvo polynenasýtených mastných kyselín. Vyvarujte sa tiež margarínu, ktorý obsahuje obvykle škodlivé trans tuky.
Teplota a čas vyprážania
Je dobré dbať na to, aby tepelná úprava bola čo najkratšia a prebiehala pri nie príliš vysokej teplote. Čím dlhšia doba vyprážania a čím vyššia teplota, tým je väčšie riziko vzniku škodlivých zlúčenín.
Základné postupy údenia mäsa
Základný postup údenia mäsa (bez ohľadu na druh mäsa a jeho časť) je veľmi podobný. Mäso nakrájajte na požadovanú veľkosť na vhodné kúsky a začnite marinovať.
Nakladanie mäsa
Existujú dva spôsoby nakladania: Suché nakladanie a Mokré naloženie - v soľnom kúpeli.
Suché nakladanie
Klasický spôsob marinovania mäsa na údenie je s bežnou kuchynskou alebo morskou soľou, prípadne rýchle solenie. Mäso umyte a osoľte. Soľ dobre zapracujte prstami (pri nakladaní je dôležité dodržiavať hygienu). Do zmesi pridajte cesnak alebo iné korenie podľa chuti. Kúsky skladujte v čistej nádobe bez prístupu vzduchu alebo vo vákuu (pomocou vákuovačky). Pri menších množstvách mäsa postačí pevne zabalená potravinárska fólia. Čas údenia veľmi závisí od druhu mäsa (nie len od časti a množstva tuku, ale aj od plemena) a od použitého spôsobu údenia. Pri údení za studena je nevyhnutné zabezpečiť, aby bolo mäso úplne vysušené soľou. Soľ prenikne do stredu a mäso zmäkne. Na reze to ľahko spoznáte, keď je mäso na celom povrchu rovnako ružové. V prípade menšieho bravčového brucha to trvá 2 - 3 týždne (alebo dlhšie) a v prípade väčších kusov, ako je krkovička, 3 - 6 týždňov.
Mokré solenie - v soľnom kúpeli
Rovnako ako pri domácom spôsobe údenia mäsa používame rovnaké druhy soli alebo rýchlosoľ, ale zriedené v rôznych pomeroch s vodou, tzv. údiacou lúhou. Soľ alebo rýchlosoľ zriedime vodou a pripravíme údiaci lúh. Každý uprednostňuje inú slanosť. Začnite s približne 8 % soli, t. j. 800 g soli na 10 litrov vody. Pri rýchlosoli postupujte podľa návodu. Podľa chuti pridajte korenie a bylinky - napríklad korenie, borievku alebo rozmarín. Pred použitím nálev prevarte, aby bylinky uvoľnili svoju arómu.
Pred naložením lák ochlaďte na teplotu 4 °C. Mäso úplne ponorte. Mäso pravidelne prebaľujte. Ak nálev mierne zapácha, umyte mäso v studenej vode a nalejte nový nálev do čistej nádoby. Potom mäso sledujte; ak sa táto situácia opakuje, mäso ďalej neuchovávajte. Správne naložené bravčové alebo hovädzie mäso sa spozná podľa toho, že mäso je na dotyk mäkké (najmä v tukovej časti) a na reze má symetrickú farbu.
Rýchlosoľ vs. obyčajná soľ
Výber soli pri marinovaní mäsa je medzi domácimi kuchármi večným bojom. Výhody a nevývody možno nájsť na oboch stranách. Rýchlosoľ alebo dusitanovú soľ si mäsiari ctia ako malý zázrak už viac ako 100 rokov. Skracuje čas potrebný na marinovanie mäsa a znižuje riziko napadnutia baktériami - vrátane obávaného Clostridium botulinum. Okrem toho zvýrazňuje prirodzenú červenú farbu mäsa, zatiaľ čo pri použití bežnej soli môže mäso mierne zosivieť.
Varenie mäsa
Mäso varíme buď pre vývar alebo pre mäso samotné. Podľa toho sa odvíja príprava. Varené mäso je výrazne diétnejšie než vyprážané a väčšinou predbehne i pečené. Mäso na vývar vložíme do studenej vody. Postupne zvyšujeme teplotu až k varu. Mäso nie je vystavené teplotnému šoku, nezatiahne sa a tak z neho vyvaríme najviac chuti. Mäso, ktoré varíme pre mäso samotné, naopak vkladáme do vriacej vody, aby sa zatiahlo a uchovalo si čo najviac chuti.
Špeciálna epizódou je varenie v pare. Nejde o klasické varenie, ale úpravu parou stúpajúca z vriacej kvapaliny. Mäso tak nemá žiadny kontakt s vodou a zostane šťavnaté a plné chuti.
Už naši predkovia si všimli, že pokiaľ jedlá pripravujeme dlhší čas pri nižšej teplote, zachovajú si viac zo svojich pôvodných chutí a sú krehkejšie. Taktiež toľko nestrácajú na chuti a obsahu vitamínov.
Nízkoteplotné pečenie je tiež ideálne pre cateringové služby a banketing.
Všetky vyššie uvedené postupy je možné používať aj pre veľké porcie alebo catering vďaka moderným konvektomatom a špeciálnemu príslušenstvu.
Podnik na porážku a spracovanie hovädzieho a bravčového mäsa
Pečenie mäsa
Pri príprave pečeného mäsa nie je ani taký dôležitý bod prepaľovania, ako samotná teplota. Bod prepaľovania by ste počas úpravy jedla nemali dosiahnuť, aby ste predišli vzniku karcinogénnych látok. Venujte pozornosť predovšetkým teplote pečenia. Pri príprave väčšiny mäsa je vhodnejšia dlhšia úprava na nižšej teplote. Pri takomto spôsobe pečenia nie je potrebné veľké množstvo oleja.
Ak chcete, aby bolo mäso šťavnaté a mäkké, pečte ho na teplote len 100 - 200 °C. Odporúča sa tiež mäso „osmahnúť“ alebo začať pečenie na vysokú teplotu, aby sa jeho póry zatiahli a šťava sa udržala vo vnútri.
Mäso pred pečením ochutíme, môžeme aj marinovať. Mäso najprv vložíme do vyhriatej rúry, aby sa šokom zatiahlo a vytvorilo kôrku, až potom teplotu znížime a jedlo dopečieme. Suchšie mäso (karé, stehno, baranina) pred pečením prešpikujeme slaninou, prípadne slaninu položíme na povrch. Výpek z mäsa môžeme zaprášit hladkou múkou a po povarení získame lahodnú omáčku.
Ako dosiahnuť dokonalé prepečenie steaku?
Odvážni fajnšmekri si pochutnajú na raw mäse, teda mäse bez tepelnej úpravy. Príkladom je napríklad tatarák. Hneď potom nasleduje stupeň blue rare. Ide o úplne minimálnu úpravu. V rare úprave zostáva steak vo vnútri červený, akoby surový. Teplota je len mierne nad 50 °C. Pri medium rare červená mierne zosvetlí. Správna teplota je okolo 56 °C. Všetkými milované medium sa pohybuje v teplotnom rozmedzí 56 až cca 62 °C. Od cca 65 do 70 °C už hovoríme o prepečenom steaku - teda well done.
Pri údení je správna teplota úplným základom a podmienkou úspechu. Pomocou teplomera do mäsa možno v udiarni kontrolovať teplotu prostredia.
Niektoré analógové teplomery na mäso majú vyznačené (obvykle obrázky či farbami) teplotné zóny pre určité druhy mäsa. Ale tie sú iba čisto orientačné. Pri pokročilejších digitálnych modeloch, najmä tých, ktoré je možné bezdrôtovo prepojiť s mobilnými aplikáciami, je často možné nájsť oveľa presnejšie a jemnejšie odstupňovanie pre rôzne druhy mias a stupne prípravy hovädzích steakov.
Výber oleja pri tepelnej úprave mäsa
Dnes je ponuka olejov naozaj široká. Kokosový olej, ľanový olej, palmový olej, sézamový olej - každý z nich má inú kvalitu. Záleží na spôsobe ich spracovania, ale aj na konkrétnych surovinách, z ktorých sú získavané. Niektoré oleje sú nutrične prínosnejšie ako iné a majú vplyv na zdravie organizmu.
Z tohto pohľadu sa často vyzdvihuje olivový olej, ale aj iné menej obvyklé oleje. Neznamená to však, že by slnečnicový či repkový olej nemohol byť kvalitný.
Ak chcete, aby rastlinný olej prinášal čo najviac pozitívnych účinkov vášmu organizmu, ideálnou voľbou sú za studena lisované, nerafinované druhy. Tie sa získavajú pri prirodzených teplotách, obvykle okolo 35 až 50 °C. Znamená to, že všetky cenné látky zo vstupných surovín ostanú zachované aj vo výslednom oleji.
Na bežnú konzumáciu, šetrné restovanie zeleniny, varenie a kratšie vyprážanie sú vhodné za studena lisované oleje, ktoré majú vysoký obsah mono-nenasýtených kyselín. Najzdravšie je však vôbec ich na vyprážanie a tepelné spracovanie nepoužívať. Ak už však vyprážate, je dobré vedieť, akú má váš olej tepelnú odolnosť a neprepáliť ho.
Rafinované oleje sa vyznačujú najnižším obsahom zdraviu prospešných látok. Spracovávajú sa pri teplotách viac ako 160 °C. To vedie k poškodeniu a zničeniu obsiahnutých vitamínov či antioxidantov. Výhodou rafinovaných rastlinných olejov je lepšia odolnosť voči prepáleniu. Majú vyšší bod zadymenia, ktorý je častokrát na úrovni viac ako 200 °C. Vďaka tomu sa dajú používať na vyprážanie, fritovanie a ďalšie tepelné úpravy, ktoré si vyžadujú vysokú teplotu. Rafinované oleje sú cenovo prístupnejšie a neovplyvnia chuť pokrmov. Predávajú sa v priesvitnom, väčšinou plastovom obale. Nemajú žiadnu špecifickú vôňu ani chuť, sú riedke, číre, nezakalia sa a nikdy sa nepokazia.
Bod prepaľovania oleja
Viete, čo je to bod prepaľovania? To by ste mali. Akonáhle sa z oleja začne dymiť, prepaľuje sa a už nie je vhodný na úpravu potravín. Určite ste už aj vy nad tým párkrát mávli rukou, no to by ste robiť nemali. Pokiaľ chcete pripravovať zdravé a chutné jedlo, potom je to práve hodnota maximálneho zahriatia, ktorú by ste nemali počas tepelnej úpravy jedál prekročiť. Každý z olejov má bod prepaľovania inde. Napríklad kokosový olej sa začína prepaľovať na 175 °C, zatiaľ čo ryžový zvládne aj 250 °C. Avokádový olej má tiež veľmi vysoký bod prepaľovania, a to okolo 250 °C, a navyše vynikajúcu chuť.
tags: #tepelne #spracovanie #masa