Potraviny, ktoré denne konzumujeme, ovplyvňujú náš organizmus, najmä pokiaľ ide o reguláciu tepla v tele. Náš organizmus v chladnom období túži po teple - fyzickom aj výživovom. V jesenných a zimných mesiacoch, v čase keď vonku prevláda chladné počasie, sa odporúča konzumácia „horúcich“ potravín, ktoré pomáhajú poskytnúť úľavu od bežných chorôb, ako je prechladnutie a chrípka.
Podľa tradičnej čínskej medicíny (TČM) je zima obdobím, ktoré je spojené s elementom vody, energiou jin a orgánmi obličiek a močového mechúra. Stravovanie v zime má za cieľ podporiť vnútorné teplo, udržiavať energiu obličiek a pomáhať telu v jeho prirodzenej regenerácii. Kým v lete siahame po šalátoch, melónoch a ľahkých jedlách, v zime potrebujeme výživnejšie, hutnejšie a tepelne upravené pokrmy, ktoré nás doslova zahrejú zvnútra.
Termogenéza a vplyv potravín na teplotu tela
Jav, pri ktorom jedlo spôsobí zvýšenie teploty v tele, je známy ako termogenéza. K termogenéze dochádza, keď vaše telo rozkladá jedlo, ktoré konzumujete. Niektoré potraviny majú termický účinok - pri trávení zvyšujú telesnú teplotu a aktivujú obehový aj trávijský systém.
Potraviny na zahriatie
- Koreňová zelenina a tekvica: Mrkva, petržlen, zeler, cvikla či tekvica sú základom jesennej kuchyne.
- Koreniny: Zázvor, škorica, kurkuma, kardamón, čierne korenie či chilli nielen prehrejú, ale pôsobia aj antioxidačne a protizápalovo.
- Strukoviny a obilniny: Šošovica, fazuľa, cícer, pohánka či pšeno sú výborným zdrojom dlhodobej energie.
- Cesnak a cibuľa: Tradičné jesenné „antibiotiká“. Obsahujú sírne zlúčeniny, alicín a ďalšie látky s antivírusovým a antibakteriálnym účinkom.
Ajurvédsky pohľad na povahu potravín
Z ajurvédskej perspektívy sú teplé a studené potraviny založené na vnútornej povahe potravinového výrobku, ktorý má rôzne účinky na tri typy tela (vata, pitta a kapha). Podľa ajurvédy neexistuje priama spojitosť medzi fyzickou teplotou konkrétnej potraviny a jej vnútornou povahou. Znie to ironicky, ale podľa ajurvédy zmrzlina skutočne zaberá miesto v kategórii „horúce“ potraviny.
Stravovanie počas letných horúčav
Počas horúcich dní je lepšie obmedziť príjem mastných a ťažkých jedál a uprednostniť skôr ľahšie a diétnejšie potraviny. Viac ovocia a zeleniny vo veľkých teplách nám dodá potrebnú energiu a vitamíny. Pri príprave jedál počas leta treba myslieť na to, že v mäse a živočíšnych potravinách sa veľmi rady množia a rastú mikroorganizmy, pre ktoré sú letné horúčavy najlepším obdobím.
| Potravina | Odporúčanie pre leto | Riziko |
|---|---|---|
| Mäso a vajcia | Dôkladná tepelná úprava (nad 70 °C) | Salmonelóza |
| Zelenina | Čerstvá, spotrebovať do 12h (pri 0-4 °C) | Rýchle kazenie pri teple |
| Zmrzlina | Konzumovať len v overených prevádzkach | Bakteriálna kontaminácia |
Zásady zdravého stravovania v zime
Zima je časom spomalenia, a preto je dôležité jesť rozumne a nepreťažovať tráviaci systém. Surová a studená strava (napríklad šaláty, smoothies) môže v tomto období oslabovať trávenie a znižovať vnútorné teplo. Prednosť dajte duseným, vareným a pečeným jedlám, polievkam a vývarom, ktoré sú nielen výživné, ale aj ľahko stráviteľné.
Potrebujeme aj iné vitamíny, rozpustné v tukoch, voláme ich DEKA, teda vitamíny A, D, E a K. Žiť len na ovocí a zelenine tiež nie je celkom ideálne, telo potrebuje na to, aby bolo v rovnováhe, rôzne látky. Naša imunita je úzko prepojená s tráviacim traktom - až 70 % imunitných buniek sa nachádza v črevách.
tags: #teple #jedlo #alebo #strava