Máte radi syry? Láka vás predstava vlastnoručne vyrobeného syra, ktorý nadchne svoju čerstvú chuť, a navyše môže poslúžiť ako originálny jedlý darček? Na celom svete sa vyrábajú stovky druhov syra. Premena mlieka na syr je fascinujúci zážitok, počas ktorého sa celou kuchyňou rozline omamná vôňa čerstvého sladkého mlieka. Stačí pár základných surovín, štipka trpezlivosti a váš vlastný chata, ricotta či pivný syr budú na svete. Tento článok sa zameriava na využitie tlakového hrnca pri výrobe syra, poskytuje recepty, tipy a triky pre úspešný domáci syrový zážitok.
Prečo tlakový hrniec na výrobu syra?
Varenie v tlakovom hrnci je už dlho známe a prináša mnoho výhod. Varenie v tlakovom hrnci nielenže šetrí čas a energiu, ale aj zachováva viac živín v porovnaní s tradičným varením. Nové tlakové hrnce, ako napríklad AVAIR Ella, posúvajú túto efektívnosť na vyššiu úroveň vďaka vlastnému ohrevu a riadeniu celého procesu varenia mikroprocesorom. S prednastavenými programami je príprava rôznych pokrmov jednoduchá a rýchla.
Tlakový hrniec funguje na princípe zvýšeného tlaku, ktorý umožňuje varenie pri vyššej teplote a tým skracuje čas prípravy jedla. Keď sa voda v tlakovom hrnci začne zohrievať a vytvárať paru, uzatvorenie na hrnci jej zabráni uniknúť a následne sa zvýši tlak a s ním aj teplota varu. Jednou z najväčších výhod tlakového hrnca je výrazné skrátenie času prípravy. To, čo by ste v klasickom hrnci varili aj hodinu či dve, zvládnete v tlakovom často za tretinu času. Navyše, tlakové hrnce AVAIR ponúkajú až 60% úsporu energie a skracujú čas varenia až o 40%.
Pri používaní tlakových hrncov je bezpečnosť prvoradá. Obavy z výbuchov patria do minulosti. Kvalitné modely spoľahlivých značiek sú vybavené viacnásobnou ochranou ako bezpečnostným ventilom, poistkou proti otvoreniu pod tlakom a hrubým dnom, ktoré rovnomerne rozvádza teplo. Moderné tlakové hrnce AVAIR sú vybavené až 7 poistkami pre maximálnu bezpečnosť používateľov. Tlak v hrnci sa automaticky reguluje, para sa automaticky vypúšťa a veko sa nedá otvoriť, pokiaľ je hrniec pod tlakom.
Základné vybavenie pre domácu výrobu syra
Na domácu výrobu syra budete potrebovať niekoľko základných pomôcok, ktoré zabezpečia efektívny a hygienický proces. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme.
- Tlakový hrniec: Pre efektívne a rýchle zohrievanie mlieka.
- Nerezová alebo smaltovaná nádoba: Ak nepoužívate tlakový hrniec na celý proces, hodí sa na pasterizáciu alebo iné fázy.
- Teplomer: Na presné meranie teploty mlieka a syreniny, čo je kľúčové pre správne zrážanie.
- Syridlo: Kľúčová ingrediencia na zrážanie mlieka.
- Soľ: Na dochutenie a konzervovanie syra.
- Syrárska plachta alebo forma: Na oddeľovanie syreniny od srvátky a tvarovanie syra. Plastové formy na syr sú ideálne na tvarovanie a odkvapkávanie.
- Plátenko alebo gáza: Alternatíva k syrárskej plachte na oddeľovanie syreniny.
- Nádoba na soľný roztok: Na uloženie syra pre dlhšiu trvanlivosť.
- Nôž: Na krájanie syreniny.
- Injekčná striekačka: Na presné dávkovanie syridla.
- Pohárik: Na rozmiešanie syridla.
- Metlička: Na miešanie mlieka a syreniny.
- Sitko: Na precedenie srvátky od syreniny.
Môžete tiež zvážiť nákup štartovacej sady na výrobu obľúbených domácich syrov, ktorá obsahuje všetko, čo na to potrebujete. Stačí dokúpiť už len mlieko.
Výber mlieka - základ úspechu
Kvalita mlieka je kľúčová pre výslednú chuť a textúru syra. Na výrobu syra je ideálne použiť plnotučné mlieko z farmy, alebo čerstvé s obsahom tuku minimálne 3,8 %. Vyhnite sa trvanlivým mliekam s nízkym obsahom tuku. Najlepšie je použiť plnotučné, nepasterizované mlieko od dôveryhodného zdroja, ideálne priamo od farmára, z mliečneho automatu alebo z PD družstva.
Ak nemáte prístup k nepasterizovanému mlieku, môžete použiť aj pasterizované mlieko, ale výsledok nemusí byť taký výrazný. Ak nemáme poruke čerstvé mlieko a pracujeme s menej kvalitným mliekom z obchodu, do mlieka je potrebné pridať smotanu na šľahanie (na päť litrov mlieka 5 dcl smotany), čím sa priblížime k pôvodným vlastnostiam mlieka.
Množstvo a druhy mlieka
Rôzne druhy mlieka (kravské, kozie, ovčie) poskytujú rôzne chute a textúry syra. Pamätajte, že z 8 litrov mlieka získate približne 1 kg syra. Čím kvalitnejšie mlieko použijete, tým lepší bude aj výsledný syr.
- Kravské mlieko: Najčastejšie používané mlieko na výrobu syra. Ponúka širokú škálu chutí a textúr, v závislosti od plemena kravy a krmiva. Plnotučné kravské mlieko je ideálne pre krémové a bohaté syry.
- Kozie mlieko: Má výraznejšiu, pikantnejšiu chuť ako kravské mlieko. Syry z kozieho mlieka sú často ľahšie stráviteľné a majú nižší obsah tuku.
- Ovčie mlieko: Je najtučnejšie a najbohatšie mlieko, ideálne pre výrobu krémových a luxusných syrov. Má charakteristickú, mierne sladkú chuť.
Obsah tuku v mlieku ovplyvňuje chuť a textúru syra. Vyšší obsah tuku vedie k bohatšiemu a krémovejšiemu syru, zatiaľ čo nižší obsah tuku produkuje syr s pevnejšou a suchšou textúrou. Pre začínajúcich syrárov na vyskúšanie si postupu výroby doporučujeme použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra.
- Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra je potrebné 5-7 litrov kravského mlieka alebo 4-6 litrov ovčieho mlieka, alebo 8-10 litrov kozieho mlieka.
- Na výrobu polotvrdého syra 10-11 litrov kravského mlieka.
- Na výrobu tvrdého syra 11-13 litrov kravského mlieka.
Syridlá a mliekarenské kultúry
Syridlo je enzým, ktorý spôsobuje zrážanie mlieka a tvorbu syreniny. Existujú rôzne druhy syridiel:
- Živočíšne syridlo: Je najpoužívanejšie. Obsahuje enzým chymosín, ktorý sa nachádza v žalúdkoch teliat, capliat a jahniat.
- Rastlinné a mikrobiálne syridlá (chymozín): Sú alternatívou vhodnou pre vegetariánov a vegánov. Vyrábajú sa mikrobiologicky.
Kyslé suroviny ako tvaroh, kyselina citrónová, citrónová šťava, podmáseň či kefír môžu nahradiť syridlo pri výrobe niektorých druhov syrov.
Dávkovanie syridla je veľmi dôležité a závisí od druhu syridla a množstva mlieka. Vždy sa riaďte pokynmi na obale syridla.
Ak chcete vytvoriť aromatický syr s plesňou na povrchu či vo vnútri, je potrebné do mlieka pridať vyšľachtené mliekarenské kultúry. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame.
Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ). Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany).
Pasterizácia mlieka - ochrana pred mikroorganizmami
Pasterizácia je proces zahrievania mlieka na určitú teplotu s cieľom zničiť nežiaduci organizmus. Aby sme docielili zdravotnú bezpečnosť mlieka, je potrebné, aby mlieko najskôr prešlo pasterizáciou. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené. Pre domácu výrobu syrov sa odporúča pasterizáciu vykonať.
Poznáme viaceré druhy pasterizácie:
- Dlhodobá: Mlieko zohrejeme na 62 - 65°C po dobu 20-30 minút.
- Krátkodobá (šetrná): Mlieko zohrejeme na 71 - 72°C po dobu 30 sekúnd.
- Vysoká: Mlieko zohrejeme na 85 - 95°C po dobu pár sekúnd.
Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.
Recept na domáci syr v tlakovom hrnci - krok za krokom
Tento recept je inšpirovaný skúsenosťami Michala L. a kombinuje tradičné postupy s využitím tlakového hrnca pre efektívnejšiu a rýchlejšiu domácu výrobu syra.
Ingrediencie:
- 5 litrov plnotučného mlieka
- Syridlo (podľa návodu na obale)
- Soľ
Postup:
Zohrievanie mlieka a zaočkovanie
Mlieko nalejte do tlakového hrnca a zohrejte na teplotu 40-45 stupňov Celzia. Použite teplomer na presné meranie teploty. Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť pridaním smotanovej kultúry alebo chloridu vápenatého, ak je to potrebné. Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.
Pridanie syridla a zrážanie
Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C. Syridlo rozmiešajte v troche prevarenej vlažnej vody (alebo ho môžete pridať priamo do mlieka) a vlejte do zohriateho mlieka. Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty.
Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža. Ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút. Ak sa mlieko po 45 minútach nezačne zrážať, môžete ho ešte raz zohriať na 40-45 stupňov Celzia a pridať ďalšiu dávku syridla.
Krájanie a spracovanie syreniny
Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme (premiešavame). Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie.
Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame (dosúšame) ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie.
Ako sa vyrába jogurt
Oddeľovanie srvátky a tvarovanie
Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Usadenú syreninu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti.
Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime. Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu.
Solenie syra
Soľ sa hodí nielen na dochutenie syra, ale aj pre jeho konzerváciu. Soľ konzervuje syr, zlepšuje jeho chuť a ovplyvňuje proces zrenia. Syr so soľou buď nasucho, alebo v soľnom roztoku. Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu.
Príprava nálevu spočíva v zmiešaní jedného litra prevarenej vody s 180 - 200 g kuchynskej soli, ktoré dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti. Následne syr nakrájajte na plátky a naložte do soľného roztoku (3 cl soli na 1 liter vody).
Kysnutie a zrenie syra
Zrenie je záverečnou a voliteľnou fázou výroby syra, kedy sa vytvára jeho konečná chuť, konzistencia a vôňa. Aby syr nebol príliš sladký, aby získal typickú chuť a dalo sa s ním ďalej pracovať (napríklad pri výrobe korbáčikov a pareníc), je dôležité nechať syr vykysnúť.
Hrudku po odkvapkaní uložíme na policu, povrch poutierame handričkou namáčanou v slanej vode a necháme ju 3 dni pri teplote 18-22°C vykysnúť. Dôležité je, aby teplota v miestnosti neklesla pod 18°C, lebo syr by riadne nevykysol a začal by horknúť. Ak chceme kysnutie urýchliť, hrudku umiestnime do miestnosti s teplotou 22-25°C, kde vykysne za 24-40 hodín.
Vykysnutý syr premiestnime do miestnosti s teplotou 13-15°C, kde bude prebiehať ďalej zretie syra. Počas zretia sa v syre rozvíjajú komplexné chemické reakcie, ktoré vytvárajú charakteristickú chuť a arómu. Syr potrebuje stabilnú teplotu okolo 12-15°C a vlhkosť 75 - 85 %. Syr umiestnite na mriežku, aby mal prístup vzduchu aj zo spodu. Syr pravidelne kontrolujte, otáčajte a kontrolujte pleseň, ktorú je nutné utierať čistou handričkou.
Syr postupne dozrieva, mení chuť a farbu. Povrch syra je najskôr biely a postupne prechádza do typickej žltohnedej farby. Čím dlhšie dozrieva ako víno, tým získava na kvalite. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.
Typy syrov na domácu výrobu
Domáca výroba syra je pomerne rýchla - trvá spravidla hodinu až niekoľko hodín v závislosti od druhu syra. Môžete experimentovať s rôznymi druhmi mlieka, dobou zrenia a teplotami, a dosiahnuť tak prekvapivé a chutné výsledky.
- Čerstvý hrudkový syr: Chuťou aj štruktúrou pripomína fetu, ale je menej slaný. Vyrába sa veľmi jednoducho z mlieka, syridla a soli. Je skvelý do šalátov, na grilovanie, opečenie na panvici, alebo ako náhrada mozzarelly na pizzu. Z 5 litrov kravského mlieka môžete získať približne 0,6 kg hrudkového syra.
- Krémový syr: Podobný ricotte alebo lučine. Na výrobu vám stačia mlieko, smotana, soľ a citrónová šťava. Pripravíte ho počas pol hodiny a vydrží vám v chladničke až päť dní.
- Cottage syr: Pripravíte ho z plnotučného mlieka, ktoré zahrejete na cca 90 °C. Po zahriatí pridajte tri lyžice citrónovej šťavy a nechajte prikrytú zmes asi pol hodiny odpočívať. Syr zabalený v plátienku opláchnite studenou vodou a jemne stláčajte, aby získal požadovanú konzistenciu.
- Pivný syr: Netradičný a veľmi ľahký na prípravu. Zmiešajte tvaroh, pivo, soľ, mletú papriku a rascu. Pivo prilievajte postupne, kým nezískate konzistenciu hustého krému. Zmes nechajte zrieť pri izbovej teplote 5 až 7 dní.
- Feta alebo balkánsky typ syra: Mlieko a syridlo miešajte, kým sa mlieko nevyzráža, následne zlejte cez plátno a syreninu dôkladne vyžmýkajte.
- Domáci tvaroh: Na jeho prípravu použite pasterizované mlieko, ktoré necháte pri teplote 23°C skysnúť. Po skysnutí postupne zvyšujete teplotu na 30°C po dobu 50 minút a potom zmes prelejete cez plachtu z gázy. Z 2 litrov mlieka získate približne 250 g tvarohu.
Srvátka: Skrytý poklad
Srvátka, ktorá zostane po výrobe syra, je bohatá na živiny a má mnoho priaznivých účinkov na zdravie. Obsahuje približne 0,9% tuku, 1,7% bielkovín a 5% mliečneho cukru (laktózy). Je zdrojom vitamínov B1, B2, B6, B12, E a C, ako aj minerálov ako vápnik, horčík, fosfor a jód.
Priaznivé účinky srvátky:
- Podporuje trávenie a tvorbu črevnej mikroflóry.
- Obmedzuje zápaly žalúdka a čriev.
- Znižuje cholesterol.
- Napomáha stavbe kostí vďaka obsahu vápnika.
- Obsahuje laktoferín, ktorý viaže a transportuje železo v tele.
- Potláča pocit hladu vďaka hormónu cholecystokinínu.
Srvátku môžete piť priamo, použiť ju na prípravu nápojov, pridať ju do polievok alebo ju použiť na výrobu sladkej žinčice. Srvátka po výrobe syra obsahuje v priemere 8,6 % sušiny, 0,85 % tuku, 1,96 % dusíkatých látok, 1,65 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,30 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru, 0,103 % CaO a 0,152 % P2O5.
Výroba žinčice zo srvátky:
Výroba žinčice spočíva vo vyzrážaní albumínu a globulínu rozpusteného a súčasnom zachytení zostatku tuku v srvátke. Srvátka sa rýchlo za stáleho miešania zohreje na 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Prestane sa miešať a dohreje sa na 85 - 87 °C, na povrchu sa vytvorí usadenina. Vyzrážaná hmota sa zozberá s takým množstvom tekutiny, aby sa dala rozmixovať. Hmota sa rozmixuje na kompaktnú hladkú tekutinu a rýchlo ochladí.
Zváranica je zostatok po výrobe žinčice. Obyčajne sa skrmuje. Po vyčírení a pridaní vybraných kvasiniek sa z nej dá pripraviť šumivý, mierne alkoholický nápoj. Kyslá žinčica sa pripravuje vykysnutím sladkej v otvorenej nádobe pri teplote 12-15 °C.
Urda sa pripravuje tak, že srvátková vyzrážaná hmota sa zbiera do plachtičky a nechajú sa odcediť. Po odcedení sa hmota tvaruje, môže sa aj soliť. Zo 100 kg srvátky sa dá vyrobiť 5 - 8 kg urdy.
Tipy a triky od skúsených výrobcov syra
Na dosiahnutie najlepších výsledkov pri domácej výrobe syra sa riaďte nasledujúcimi radami:
- Experimentujte: Nebojte sa experimentovať s rôznymi druhmi mlieka, dobou zrenia a príchuťami. Pridajte bylinky, cesnak alebo korenie do syreniny pre jedinečnú chuť.
- Teplota: Dôsledne dodržiavajte odporúčanú teplotu mlieka a syridla. Správna teplota pri pasterizácii a zrení je kľúčom k úspechu.
- Čistota: Hygiena je základ. Uistite sa, že všetky pomôcky, formy a prostredie sú čisté a sterilizované, aby ste predišli kontaminácii.
- Trpezlivosť: Výroba syra si vyžaduje trpezlivosť a čas.
- Pozorujte: Sledujte proces zrážania mlieka a prispôsobte postup podľa potreby.
Michal L. poznamenáva, že aj keď používa stále rovnaký postup, chuť syra sa môže líšiť. Hodnotí sa tvrdosť, mäkkosť, sladkosť a vrzgavosť syra.
| Faktor | Vplyv na chuť | Vplyv na textúru |
|---|---|---|
| Druh mlieka | Kravské: Mierne, univerzálne; Kozie: Pikantné, výrazné; Ovčie: Sladké, bohaté | Kravské: Rôznorodá; Kozie: Jemná, drobivá; Ovčie: Krémová, hustá |
| Kultúry | Rôzne kultúry produkujú rôzne kyseliny a enzýmy, ktoré ovplyvňujú chuť syra. | Ovplyvňujú štruktúru syreniny a výslednú textúru syra. |
| Syridlo | Ovplyvňuje chuť a arómu syra podľa typu syridla. | Ovplyvňuje rýchlosť zrážania mlieka a textúru syreniny. |
| Teplota | Ovplyvňuje aktivitu kultúr a enzýmov, a tým aj chuť syra. | Ovplyvňuje štruktúru syreniny a výslednú textúru syra. |
| Vlhkosť | Ovplyvňuje rast plesní a baktérií, ktoré prispievajú k chuti syra. | Ovplyvňuje mäkkosť alebo tvrdosť syra. |
| Doba zrenia | Čím dlhšie syr zreje, tým intenzívnejšia je jeho chuť. | Čím dlhšie syr zreje, tým pevnejšia je jeho textúra. |
Skladovanie syra
Len správne uskladnený syr môže plne rozvinúť svoj potenciál. Máme pre vás niekoľko tipov, ako na to.
Chladno, temno a vlhkosť
Syrom svedčí chladno a temno. Uložte syry na chladné a tmavé miesto s nízkou vlhkosťou. Ak ich uchovávate v príliš teplom prostredí, urýchlite ich zrenie. Doma sa na uskladnenie najlepšie hodí priehradka na zeleninu v chladničke, pretože teplota tu býva rovnomerná a príliš nekolíše. Tmavá pivnica so správnou vlhkosťou je to najlepšie miesto, na ktorom sa dá syr uchovať čo najdlhšie čerstvý a chutný.
Balenie podľa druhu syra
- Tvrdé syry a krájané syry z pultu: Voľne zabaľte do potravinárskej fólie. Povrch rezu zakryte potravinárskou fóliou, aby ste zabránili vysychaniu syra na nakrojenom mieste a syr mohol cez kôrku ďalej dýchať. Vhodný je tiež prederavený alobal. Krájaný syr z pultového predaja spotrebujte do 24 hodín.
- Syry s intenzívnou vôňou: Používajte neperforovaný alobal alebo plastové dózy.
- Syry s ušľachtilou plesňou (napr. Sedlčanský Hermelín): Uložte do priedušnej plastovej dózy, ak je to možné, s ventilom. Môžete použiť aj potravinársku fóliu, ktorú najprv prederavíte ostrým nožom, aby sa k syru dostával vzduch.
- Syry s modrou plesňou (napr. Král Sýrů): Zabaľte voľne do perforovanej potravinárskej fólie tak, aby mohol trochu dýchať.
- Čerstvý syr (napr. gervais, Lučina): Nepotrebuje vzduch, preto ho uchovávajte v chlade najlepšie vo vzduchotesnej nádobe. Vydržia v chladničke približne mesiac. Ich trvanlivosť predlžuje termizácia pri výrobe.
Zvoľte spôsob skladovania syra podľa toho, či ste ho kúpili vo vopred naporciovaných baleniach, alebo pri pulte so syrmi. Syru v pôvodnom obale svedčí chladné čisté miesto. Balenia po otvorení opäť dôkladne uzatvorte, aby syry zostali dlho čerstvé. Majte na pamäti, že dátum minimálnej trvanlivosti sa vzťahuje len na neotvorené balenia. Výstrahou je pleseň, ktorá nie je pre daný druh typická.
Syr a mráz
Mráz je skvelý konzervant, ktorý predlžuje životnosť potravín. Zamraziť je možné napríklad Hermelín alebo bryndzu, ktorá má kratšiu lehotu spotreby.
Servírovanie
Ak chcete syr skladovať len krátky čas, napríklad počas večierka, použite zvon na syry vyrobený zo skla alebo keramiky. Syrové špeciality potom majú pri servírovaní izbovú teplotu, ich aróma sa môže optimálne rozvinúť a servírované pochúťky krásne lahodia oku. Hermelínu prospeje po vybratí z chladničky aspoň pätnásťminútová aklimatizácia, vďaka ktorej sa jeho chuť naplno rozvinie. Môžete to skúsiť ako naši predkovia, ktorí skladovali syr pomocou cukru alebo soli. Lisovaný tvrdý syr je lahôdka, ktorá sa dá aj v domácich podmienkach jednoducho vyrobiť a uchovať na dlhšiu dobu.
tags: #tlakovy #hrniec #na #vyrobu #syra