Taste Atlas, renomovaný kulinársky portál, ktorý nás pravidelne zásobuje rebríčkami najlepších jedál z celého sveta, zverejnil svoj najnovší zoznam najlepších slovenských pochúťok a výsledky vás skutočne prekvapia! Známy kulinársky portál Taste Atlas nám opäť priniesol pohľad na to najlepšie, čo slovenská kuchyňa ponúka. Taste Atlas pravidelne predstavuje rebríčky kuchýň, receptov a delikates z celého sveta, čím inšpiruje milovníkov dobrého jedla skúšať nové chute z rozličných kútov planéty. Slovenské jedlá však nezostávajú pozadu a aj tento rok sa môžeme pochváliť skvelou kolekciou tradičných pochúťok, ktoré sú u nás nielen obľúbené, ale aj vyhľadávané turistami. Dnes sa pozrieme na to, ktoré slovenské jedlá sa dostali na vrchol tohtoročného rebríčka a aké chute by ste rozhodne nemali prehliadnuť.
Najlepšie slovenské pochúťky podľa Taste Atlas
Na čele zoznamu sa ocitol ovčí salašnícky údený syr, čo len potvrdzuje, že naša tradičná kuchyňa má čo ponúknuť. Tento syr je vyrobený z ovčieho mlieka a je tradične údený nad drevom, čo mu dodáva charakteristickú chuť. Od roku 2010 je názov "Ovčí salašnícky údený syr" zapísaný v registri zaručených tradičných špecialít. Vyrobený je na salašoch zo 100 % ovčieho mlieka z horských oblastí. Zaúdený ovčí syr má dlhšiu trvanlivosť, výraznejšiu, jemne pikantnú chuť a jemnú dymovú vôňu.
Na druhom mieste sa umiestnili zemiakové placky, ktoré sú populárnym slovenským jedlom vyrábaným z nastrúhaných zemiakov, ktoré sú vyprážané do zlatej a chrumkavej dokonalosti. Bez ich vône si len ťažko predstaviť hociktorú slovenskú kuchyňu. Klasické cesto z najemno nastrúhaných surových zemiakov, trochy múky alebo strúhanky, vajíčok, majoránky, cesnaku, soli a korenia, si občas vylepšujeme rôznymi inými ingredienciami. Najlepšie sú opečené na zmesi oleja a masti. Vynikajúco chutia namiesto chleba ku kyslým polievkam, ale sú aj vhodnou prílohou k mäsovým jedlám.
Tretie miesto obsadili bryndzové halušky, národný pokrm pripravovaný z drobných zemiakových halušiek, ktoré sú podávané s tradičnou bryndzou a doplnené slaninou. Aj keď sa tieto malé "knedle" z vareného zemiakového cesta na Slovensku najčastejšie jedia s bryndzou, halušky sa podávajú s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. Príprava cesta aj postup, kedy sa hádžu po kúskoch do vriacej osolenej vody, sú rovnaké. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom...
Lokše, umiestnené na štvrtom mieste, sú tenké zemiakové placky pečené na suchom povrchu. Lokše sú univerzálnym pokrmom, ktorý sa môže podávať na sladko aj na slano. Jedno z najjednoduchších jedál, ktoré vie ale naozaj dobre pripraviť len málo gazdiniek! Cesto s múkou a zemiakmi sa vaľká do kruhu a pečie nasucho alebo na troške masti do zlatista. Lokše sa jedia samotné, len omastené domácou masťou, alebo plnené na slano aj na sladko. Nedomysliteľná pochúťka hodovaní i vianočných trhov.
Slovenské šišky, podobné americkým donutom, sa umiestnili na piatom mieste. Sú to nadýchané okrúhle zlatisté koláčiky z kysnutého cesta, vysmážané v oleji, tradičná pochúťka fašiangového obdobia. Najčastejšie sa podávajú s jahodovým džemom alebo ľahkou jahodovou penou, no moderní pekári a cukrári ich dokážu naplniť tými najrôznejšími plnkami: pudingom, makom, karamelom, vanilkovým, čokoládovým i ovocným krémom...
Tradičný slovenský guláš, na šiestom mieste, je hustá a sýta polievka pripravená z mäsa, zemiakov, cibule a korenín. Typické maďarské jedlo z duseného bravčového alebo hovädzieho mäsa sa udomácnilo v tých najrôznejších podobách aj na Slovensku. Základom je dobrý zahustený základ z cibule, papriky - aj mletej červenej a paradajok. Ostatné je na fantázii každého kuchára, niekto doň pridáva aj pikantnú klobásu. Výborné je mäso kombinovať napríklad s fazuľou, zemiakmi alebo hubami.
Okrem bryndzových halušiek si aj klasické halušky našli svoje miesto na rebríčku. Sú to malé "knedle" z vareného zemiakového cesta, ktoré sa najčastejšie jedia s bryndzou, no podávajú sa s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. Príprava cesta aj postup, kedy sa hádžu po kúskoch do vriacej osolenej vody, sú rovnaké. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom...
Kapustnica je hustá kyslá kapustová polievka, ktorá sa umiestnila na ôsmom mieste. Klasická slovenská výdatná a zdravá polievka z kyslej kapusty je obľúbeným jedlom najmä v zimných mesiacoch. V mnohých regiónoch Slovenska patrí v rôznych variáciách - a mäsom, klobásou, rybou, bez mäsa, so sušenými hubami, krúpami... k tradičným vianočným pokrmom.
Na deviatom mieste sú parené buchty, mäkké a nadýchané pečivo plnené ovocnými náplňami, ako je napríklad slivkový džem či čokoláda. Vynikajúca sladká pochúťka z jemného kysnutého cesta pravdepodobne pochádza z východnej alebo južnej časti Rakúska a patrila k tradičným jedlám rakúsko-uhorskej kuchyne. Buchty sa u nás najčastejšie plnia slivkovým lekvárom a po parení sa polejú výdatne maslom a posypú makom alebo inými posýpkami.
Slovenská parenica uzatvára prvú desiatku. Tento druh syra sa vyrába z kravského mlieka a je zaužívaný pre svoju nezvyčajnú rolovú formu a jemnú chuť. Aj keď nie moc zdravé, ale veľmi chutné. Tradičný polomäkký nezrejúci parený syr je tiež produktom s chráneným zemepisným označením. Musí mať minimálne 50-percentný podiel ovčieho mlieka a tvar zvitkov s priemerom 6-8 cm, vysoký 5-8 cm. Parenicu vyrábali pôvodne salašníci ručne len z ovčieho mlieka. Parenica je navinutá v dvoch rolkách spojených do tvaru písmena S alebo do špirály. Rolky sú zviazané syrovou šnúrkou alebo retiazkami.
Ďalšie tradičné slovenské dobroty
Oštiepok je tradičný slovenský syr, ktorý pochádza z horských oblastí. Základnou surovinou tohto polotvrdého polotučného pareného i nepareného, údeného i neúdeného syra v tvare šišky, s prídavkom živej kultúry z kyslomliečnych baktérií, je samostatne ovčie alebo kravské mlieko alebo ich zmes. Na Slovensku sa vyrába od začiatku 18. storočia. V roku 2008 sa stal slovenský oštiepok po skalickom trdelníku, slovenskej parenici a slovenskej bryndzi štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením na Slovensku.
Vianočka je sladký pletený chlieb, ktorý je tradične pripravený počas Vianoc. Potešte svojich malých aj veľkých dobrotou. Výborná vianočka na raňajky, desiatu, olovrant alebo... Sladký tradičný vianočný koláč pletený z viacerých valčekov cesta podobného brioške. Ochucuje sa často rumom, citrónovou alebo pomarančovou kôrou, mandľami, kandizovaným i sušeným ovocím. Tvar vianočky má symbolizovať malého Ježiška v jasliach, zavinutého do perinky.
Špekačky sú malé, údené klobásky, ktoré sú obľúbené na grilovanie alebo pečenie. Sú vyrobené z bravčového mäsa a majú mierne pikantnú chuť. Tento jednoduchý šalát obsahuje špekáčiky i kopec chrumkavej zeleniny. Oplatí sa ho... Mäsová klobásová pochúťka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna dobrá opekačka a grilovačka. No špekačiky sa používajú aj pri príprave polievok, či napríklad "slepého" gulášu so zemiakmi a cibuľou, ale obľúbené sú aj ako nakladané utopence. Ich tradičná výroba má v Česko-Slovensku vyše storočnú tradíciu. Špekáčiky získali ochrannú známku od Európskej komisie s označením „Zaručená tradičná špecialita“.
Trdelníky sú sladké pečivo, ktoré sa pripravuje na drevených valcoch a pečú sa nad ohňom. Kto by nemal rád trdelník na jarmoku a hlavne taký na ohni. Robili sme doma a syn sa vyjadril, že už na jarmoku... Nádherne voňavý dutý valcovitý koláč, ktorého originál pečú len v Skalici. Kysnuté cesto sa v pásoch navíja na "trdlo" - drevený valec a obalené orechmi sa pečie pri otvorenom ohni v peci do zlatista. Trdelník najlepšie chutí čerstvý. Na trhoch sa predávajú aj trdelníky, ktoré ale nie sú pravé skalické, a sú obalené v rôznych zmesiach orechov, škorice, kokosu a vanilkového cukru. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Bryndza je mäkký syr vyrobený z ovčieho mlieka. Mäkký syr s typickou aromaticko-kyslasto-pikantnou vôňou a chuťou sa vyrába z čistého ovčieho mlieka, alebo zo zmesi ovčieho a kravského. V tom prípade musí byť ovčej zložky minimálne 50 percent. Okrem iných slovenských špecialít, pre ktoré je bryndza typická, je výborná do nátierky - šmirkas, s trochou masla, prípadne kyslej smotany, nakrájanej cibuľky a mletej papriky.
Oravské korbáčiky sú syrové korbáce, ktoré sú známe svojou slanou chuťou a pružnou textúrou. Vyrábajú sa na Orave od 2. polovice 19. storočia, podobne ako "vojky", z pareného syra, ktorý sa po vyťahaní na povrázky ručne splieta do tvaru korbáčikov. Údené majú dymovú vôňu, tmavo žltú farbu a sú zvyčajne slanšie ako neúdené. Atraktívna pochúťka nie len pre turistov, sa na salašoch kupuje najmä pred vianočnými a novoročnými sviatkami na kilá!
Zázrivské vojky sú dlhé syrové nite, ktoré pochádzajú z obce Zázrivá. Tieto povrázky, ktoré sa niekedy spletajú do korbáčikov, sa vyrábajú v Zázrivej z kravského i ovčieho hrudkového syra. Ten sa sparí v horúcej vode a ručne sa z neho ešte za horúca ťahajú „vojky“. Niekedy sa aj jemne zaúdia. Sú vynikajúcou pochúťkou pri rôznych príležitostiach k vínu, ale aj do bagiet, na chlebíčky, či na ozdobenie polievok a šalátov.
Tradičné pirohy s netradičnou bylinkou vás nadchnú! Malé "taštičky" zo zemiakového cesta, plnené bryndzovo-zemiakovou zmesou, alebo len čistou bryndzou, sa po uvarení posypú opraženou prerastenou slaninkou s cibuľou. Podávajú sa aj s kyslou smotanou a v diétnejšej verzii sa môžu posypať len pažítkou.
Krupicová kaša, známa aj ako semolina pudding, je sladká kaša pripravená z krupice a mlieka. Tradičná pochúťka pre všetky deti na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku i Chorvátsku. Krupicu sa dá vylepšiť podľa chuti maslom, kakaom, čokoládou, alebo škoricou a vanilkou, ktoré ho rozvoňajú Vianocami. Môžete ju posypať aj rozdrvenými perníčkami. Poradíme vám, že bude jemnejšia, ak v pomere približne 3:1 zmiešate krupicu so Zlatým klasom.
Spišské párky sú jemne údené klobásky z bravčového mäsa.
Zázrivské korbáčiky, podobne ako oravské, sú vyrobené z kravského mlieka a sú známe svojou slanou a jemnou chuťou.
Ovčí hrudkovitý syr je tradičný syr vyrobený z ovčieho mlieka.
Bratislavský rožok je sladké pečivo plnené makom alebo orechmi a je známy svojou unikátnou tvarovanou formou. Obľúbené tradičné rožteky z kysnutého cesta a skvelej makovej plnky. Vyskúšajte recept...
Vianočné krehké laskonky sú jemné kokosové koláčiky pripravené z bielkového snehu a plnené sladkým krémom. Krehké vianočné pečivo pripravené z nadýchaných bielkov a podľa overeného receptu...
Historické korene slovenskej kuchyne
Slovenská tradičná kuchyňa bola jednoduchá, poctivá a zakorenená v tom, čo dala zem. Založená bola na sezónnych surovinách, dostupných plodinách ako zemiakoch, kapuste, múkach a strukovinách. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich koniach sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy. Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Jedným z najobľúbenejších slovenských kysnutých koláčov je trdelník. Jedinečný je v spôsobe prípravy, svojím tvarom a rozmanitosťou chutí. Originál skalické trdelníky, ktoré sú preslávené po celom svete, sa pečú na trdle na pahrebe v sálavom teple. Viete napríklad, že označenie „Skalický trdelník“ je ochranným zemepisným označením a môžu ho mať iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica? Dnes však už na trdelníky natrafíte na jarmočnej akcii kdekoľvek na Slovensku. Ak vás k stánku priláka intenzívna sladká aróma, nemusíte dlho odolávať.
Staré mamy zvykli hovorievať, že poctivé cesto na ťahanú štrúdľu má byť také tenké, aby sa pod ním dali čítať noviny. Nadhadzované, otáčané na rozprestretom čistom obruse, každým pohybom čoraz väčšie a predsa bez jedinej trhliny. Dnes si túto pracnosť dokážeme jednoducho uľahčiť s pomocou kupovaného lístkového cesta, no treba už vopred počítať s tým, že to nebude ako originál. Ak sa chcete pustiť do tradičnej prípravy, majte už vopred hotovú plnku, aby vás nič nezdržiavalo.
Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným.
Keď sa varí, rozvoniava po celom dome a nikto nemá pochybnosti o tom, čo sa v kuchyni pripravuje. Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Nečudo - základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy.
Jednou z tradícií slovenského vidieka bola zabíjačka (alebo inak zakáľačka). Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.
V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu. Konzumovali sa ryby z lokálnych vodných zdrojov - kapor, pstruh, šťuka.
Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z nich vzniklo množstvo zemiakových pokrmov, vrátane halušiek. Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo, ktoré nesmie chýbať v menu žiadnej reštaurácie orientovanej na lokálne jedlá. Polovicou úspechu je poznať správne pomery pri príprave zemiakového cesta na halušky.
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko či na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom či tvarohom - zavinuté ako palacinky a tiež chuťovo neutrálne lokše potreté maslom k polievkam.
Haruľa, zemiakové baby či zemiakové placky - v princípe ide o veľmi podobné slovenské jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji či masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky.
So zemiakovým cestom a jeho všestrannosťou ešte zďaleka nekončíme. Zemiakové pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom - to je jednoducho pochúťka, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana.
Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. A hoci ste možno so zatajeným dychom sledovali babkine rýchle pohyby pri šúľaní, s trochou cviku to zvládnete ešte dnes na obed. Nezabudnite hotové vyvarené šúľance preliať rozpusteným maslom, posypať pomletým makom alebo mletými orechmi.
Zemiaky, kyslá kapusta a slanina patrili počas zimy k základným zásobám každej slovenskej špajze. Z nich sa pripravovalo pomerne jednoduché, ale za to výdatné jedlo, ktoré dodalo energiu na ďalšiu prácu aj statným chlapom.
Ak máme chuť na niečo sladké a z kysnutého cesta, ako prvé si zvyčajne spomenieme na buchty. Pocukrované, vysoké, mäkké ako perinka, plnené domácim ovocným džemom alebo lekvárom. Kto vedel najlepšie buchty? Stará mama alebo pani kuchárky v škôlke?
Šišky z kysnutého cesta sa na Slovensku spájajú s obdobím Fašiangov. Šiškami, fánkami, smaženými pampúšikmi sa totiž ponúkali fašiangovníci chodiaci z domu do domu. Ak na ne máte chuť nemusíte čakať dlhé mesiace.
Aby sme po toľkých sladkých dobrotách potešili aj milovníkov slaného, nesmieme zabudnúť ani na slané chuťovky „do ruky“. Kapustníky, škvarkovníky a zemiakové pagáče sa na hostiny pripravovali rovnako hojne ako sladké múčniky.
Z tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Obyvatelia Podunajska sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
Medzi tradičné jedlá Horná Nitra patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok.
Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Na Kysuciach sa varila aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.
K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
Región Hont lemujú Štiavnické vrchy, na východe Krupinská planina, na juhozápade zasahuje do Podunajskej nížiny. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky, z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.
Typické pre Oravu boli údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.
Darilo sa tu obiliu, boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.
V Gemeri sa chovali ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.
K archaickým jedlám Spiša patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.
Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
Zemplínske tradičné jedlá zahŕňajú ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, obľúbenú najmä v ruskej a ukrajinskej národnej kuchyni, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky), a jej názov je zas odvodený od Tatárov (pohanov), ktorí ju do našej kuchyne priniesli. Tradičným veľkonočným jedlom je veľkonočná paska - obradný koláč, ktorý sa podáva natretý s maslom a obložený varenou šunkou, vajíčkom natvrdo, hrudkou, cviklou s chrenom.
Slováci sú podobne ako Česi v stravovaní konzervatívni. Najradšej jedia tradičné slovenské jedlá pri posedení doma s rodinou.
