Slovenská kuchyňa je plná jedinečných a chutných pokrmov. Tradičné slovenské jedlá sú nielen chutné a výživné, ale odrážajú aj životný štýl a históriu nášho národa. Naša kuchyňa je bohatá na rôzne jedlá, ktoré čerpajú z prírodných a sezónnych surovín, a bezmäsité pokrmy majú v tejto gastronómii dôležité miesto. Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia.
História a Vývoj Slovenskej Kuchyne
Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
V minulosti bolo bežné, že sa počas pôstnych období alebo z dôvodu náboženských obmedzení jedli pokrmy bez mäsa. V čase pôstov a náboženských sviatkov, kedy bolo zakázané konzumovať mäso, sa vyvinula tradičná bezmäsitá kuchyňa, ktorá využívala predovšetkým zemiaky, strukoviny, kapustu, obilniny a sezónnu zeleninu. Takéto jedlá sa stali pevnou súčasťou slovenskej kuchyne, pričom sa prispôsobovali dostupným surovinám a regionálnym špecifikám.
V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.
Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Prvá Slovenská Kuchárska Kniha
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Regionálne Rozdiely v Slovenskej Kuchyni
Mnohé slovenské regióny si vytvorili svoje vlastné variácie bezmäsitých pokrmov, čo viedlo k širokej škále rôznych receptov. Regionálne rozdiely tiež ovplyvnili spôsob prípravy bezmäsitých jedál, pričom v mnohých prípadoch sa prispôsobovali prírodným podmienkam a dostupným surovinám. V západných oblastiach Slovenska sú populárne zemiakové pokrmy, ako je zemiakový prívarok alebo halušky s bryndzou, zatiaľ čo východné a stredné Slovensko je známe svojimi strukovinovými polievkami a jedlami, ako sú šošovicová polievka alebo fazuľovka.
Kuchyňa severného Slovenska pochádza z oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima. K jeseni na Slovensku patria husacie hody, ktoré majú svoju dlhú tradíciu najmä v malokarpatskej oblasti. Rieky a potoky kedysi viac ako dnes poskytovali sladkovodné ryby.
Bez ohľadu na regionálne rozdiely, slovenské jedlá predstavujú obľúbené pokrmy, ktoré sú v súlade s našimi tradíciami, zároveň sú výživné, chutné a prispievajú k zdravej výžive. Aj v súčasnosti sú tieto pokrmy stále obľúbené a pravidelne sa pripravujú v slovenských domácnostiach, pričom si zachovávajú svoj historický význam a vplyv.
Obľúbené Tradičné Slovenské Jedlá
Známy gastro portál Tasteatlas nedávno aktualizoval zoznam TOP 42 slovenských potravín a špecialít, ktoré odporúča na Slovensku okoštovať. Portál Taste Atlas zverejnil koncom roka 2024 najlepšie hodnotené jedlá zo slovenskej kuchyne. Prinášame prehľad desiatich najlepších podľa hodnotení domácich aj zahraničných hodnotiteľov.
Bryndzové halušky, recept originál
| Priečka | Jedlo | Popis |
|---|---|---|
| 1 | Ovčí salašnícky údený syr | Ručne vyrábaný syr z nepasterizovaného ovčieho mlieka z horských oblastí Slovenska. |
| 2 | Zemiakové placky | Chrumkavé placky zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín. |
| 3 | Bryndzové halušky | Národné jedlo Slovenska spája zemiakové halušky, ovčiu bryndzu a chrumkavú slaninu. |
| 4 | Lokše | Tenké zemiakové placky, ktoré tradične pripravujeme počas Vianoc a v minulosti počas pôstu. |
| 5 | Slovenské šišky | Tradičné šišky z kysnutého cesta sa vyprážajú do zlatista. |
| 6 | Tradičný slovenský guláš | Hustý mäsový guláš s bohatou chuťou papriky patrí k obľúbeným jedlám v celej strednej Európe. |
| 7 | Halušky | Tieto jemné zemiakové halušky sú základom mnohých slovenských jedál. |
| 8 | Kapustnica | Polievka - a samozrejme je kapustová. S údeným mäsom, klobásou a hubami je neodmysliteľnou súčasťou slovenských sviatkov a zimných mesiacov. |
| 9 | Parené buchty | Mäkké buchty z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom sa podávajú poliate rozpusteným maslom a posypané makom alebo cukrom. |
| 10 | Slovenská parenica | Tento mäkký, parený syr vyrobený z ovčieho mlieka a stočený do typického špirálovitého tvaru však svoje miesto má zaslúžene. |
Ovčí Salašnícky Údený Syr
Od roku 2010 je názov "Ovčí salašnícky údený syr" zapísaný v registri zaručených tradičných špecialít. Vyrobený je na salašoch zo 100 % ovčieho mlieka z horských oblastí. Zaúdený ovčí syr má dlhšiu trvanlivosť, výraznejšiu, jemne pikantnú chuť a jemnú dymovú vôňu.
Zemiakové Placky (Haruľa)
Bez ich vône si len ťažko predstaviť hociktorú slovenskú kuchyňu. Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Klasické cesto z najemno nastrúhaných surových zemiakov, trochy múky alebo strúhanky, vajíčok, majoránu, cesnaku, soli a korenia, si občas vylepšujeme rôznymi inými ingredienciami. Najlepšie sú opečené na zmesi oleja a masti. Vynikajúco chutia namiesto chleba ku kyslým polievkam, ale sú aj vhodnou prílohou k mäsovým jedlám.
Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Recept na Zemiakové Placky:
- Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno.
- Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte.
- Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.
- Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Bryndzové Halušky
Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Halušky sú symbolom slovenskej kuchyne a nesú v sebe históriu, ktorá siaha až do čias, keď boli jednoduchým jedlom chudobných, no dnes sú považované za lahodný pokrm. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie rozhodne patria bryndzové halušky, ktoré sú spojené so slávnou bryndzou a strapáčky s kapustou.
O bryndzi a bryndzových haluškách sme si dlho mysleli, že ju vymysleli slovenskí bačovia. No musíme sa zmieriť s tým, že názov i pôvod bryndze je v pastierskych kultúrach Balkánskeho polostrova a Stredomoria. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză. Valasi z tejto krajiny priniesli v 17. storočí na naše územie aj bryndzové halušky. Najmä v podhorských oblastiach sa postupne udomácnili a považujeme ich za osvojené jedlo. Dnes ide o špecialitu, ktorá je považovaná za tradičné slovenské jedlo.
Recept na Halušky:
- Ošúpte zemiaky, nastrúhajte ich na jemno do väčšej misy. Pridajte múku, soľ a trochu vody.
- Do veľkého hrnca dajte variť vodu a osoľte ju.
- Keď voda začne vrieť, cez haluškovač pretlačte cesto priamo do vriacej vody.
- Slaninu nakrájajte na malé kocky a opečte ju na panvici dozlatista. Pridajte na vrch halušiek.
Halušky
Aj keď sa tieto malé "knedle" z vareného zemiakového cesta na Slovensku najčastejšie jedia s bryndzou, halušky sa podávajú s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. Príprava cesta aj postup, kedy sa hádžu po kúskoch do vriacej osolenej vody, sú rovnaké. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom...
Lokše
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedno z najjednoduchších jedál, ktoré vie ale naozaj dobre pripraviť len málo gazdiniek! Cesto s múkou a zemiakmi sa vaľká do kruhu a pečie nasucho alebo na troške masti do zlatista.
Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko či na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom či tvarohom - zavinuté ako palacinky a tiež chuťovo neutrálne lokše potreté maslom k polievkam. Lokše sa jedia samotné, len omastené domácou masťou, alebo plnené na slano aj na sladko. Nedomysliteľná pochúťka hodovaní i vianočných trhov.
Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Recept na Lokše:
- Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké.
- Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.
- Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Slovenské Šišky
Nadýchané okrúhle zlatisté koláčiky z kysnutého cesta, vysmážané v oleji, sú tradičnou pochúťkou fašiangového obdobia. Najčastejšie sa podávajú s jahodovým džemom alebo ľahkou jahodovou penou, no moderní pekári a cukrári ich dokážu naplniť tými najrôznejšími plnkami: pudingom, makom, karamelom, vanilkovým, čokoládovým i ovocným krémom... Prvé receptúry sa zachovali v nemecky hovoriacich krajinách a predstavovali symbol hojnosti a plodnosti.
Tradičný Slovenský Guláš
Typické maďarské jedlo z duseného bravčového alebo hovädzieho mäsa sa udomácnilo v tých najrôznejšách podobách aj na Slovensku. Základom je dobrý zahustený základ z cibule, papriky - aj mletej červenej a paradajok. Ostatné je na fantázii každého kuchára, niekto doň pridáva aj pikantnú klobásu. Výborné je mäso kombinovať napríklad s fazuľou, zemiakmi alebo hubami.
Kapustnica
Klasická slovenská výdatná a zdravá polievka z kyslej kapusty je obľúbeným jedlom najmä v zimných mesiacoch. V mnohých regiónoch Slovenska patrí v rôznych variáciách - a mäsom, klobásou, rybou, bez mäsa, so sušenými hubami, krúpami... k tradičným vianočným pokrmom.
Parené Buchty
Vynikajúca sladká pochúťka z jemného kysnutého cesta pravdeopodbne pochádza z východnej alebo južnej časti Rakúska a patrila k tradičným jedlám rakúsko-uhorskej kuchyne. Buchty sa u nás najčastejšie plnia slivkovým lekvárom a po parení sa polejú výdatne maslom a posypú makom alebo inými posýpkami.
Slovenská Parenica
Tradičný polomäkký nezrejúci parený syr je tiež produktom s chráneným zemepisným označením. Musí mať minimálne 50-percentný podiel ovčieho mlieka a tvar zvitkov s priemerom 6-8 cm, vysoký 5-8 cm. Parenicu vyrábali pôvodne salašníci ručne len z ovčieho mlieka. Parenica je navinutá v dvoch rolkách spojených do tvaru písmena S alebo do špirály. Rolky sú zviazané syrovou šnúrkou alebo retiazkami.
Skalický Trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár.
Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Nádherne voňavý dutý valcovitý koláč, ktorého originál pečú len v Skalici. Kysnuté cesto sa v pásoch navíja na "trdlo" - drevený valec a obalené orechmi sa pečie pri otvorenom ohni v peci do zlatista. Trdelník najlepšie chutí čerstvý.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou. Na trhoch sa predávajú aj trdelníky, ktoré ale nie sú pravé skalické, a sú obalené v rôznych zmesiach orechov, škorice, kokosu a vanilkového cukru.
Recept na Skalický Trdelník:
- Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások.
- Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky.
- Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások.
- Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút.
- Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.
- Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Slovenská Bryndza
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany.
Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Mäkký syr s typickou aromaticko - kyslasto - pikantnou vôňou a chuťou sa vyrába z čistého ovčieho mlieka, alebo zo zmesi ovčieho a kravského. V tom prípade musí byť ovčej zložky minimálne 50 percent. Podľa Potravinového kódexu SR musí obsahovať minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek. Okrem iných slovenských špecialít, pre ktoré je bryndza typická, je výborná do nátierky - šmirkas, s trochou masla, prípadne kyslej smotany, nakrájanej cibuľky a mletej papriky.
Slovenský Oštiepok
Základnou surovinou tohto polotvrdého polotučného pareného i nepareného, údeného i neúdeného syra v tvare šišky, s prídavkom živej kultúry z kyslomliečnych baktérií, je samostatne ovčie alebo kravské mlieko alebo ich zmes. Na Slovensku sa vyrába od začiatku 18. storočia. V roku 2008 sa stal slovenský oštiepok po skalickom trdelníku, slovenskej parenici a slovenskej bryndzi štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením na Slovensku.
Bryndzové Pirohy
Malé "taštičky" zo zemiakového cesta, plnené bryndzovo-zemiakovou zmesou, alebo len čistou bryndzou, sa po uvarení posypú opraženou prerastenou slaninkou s cibuľou. Podávajú sa aj s kyslou smotanou a v diétnejšej verzii sa môžu posypať len pažítkou.
Syrové Špeciality: Zázrivské Vojky a Oravské Korbáčiky
Tieto povrázky, ktoré sa niekedy spletajú do korbáčikov, sa vyrábajú v Zázrivej z kravského i ovčieho hrudkového syra. Ten sa sparí v horúcej vode a ručne sa z neho ešte za horúca ťahajú „vojky“. Niekedy sa aj jemne zaúdia. Sú vynikajúcou pochúťkou pri rôznych príležitostiach k vínu, ale aj do bagiet, na chlebíčky, či na ozdobenie polievok a šalátov.
Oravské korbáčiky sa vyrábajú na Orave od 2. polovice 19. storočia, podobne ako "vojky", z pareného syra, ktorý sa po vyťahaní na povrázky ručne splieta do tvaru korbáčikov. Údené majú dymovú vôňu, tmavo žltú farbu a sú zvyčajne slanšie ako neúdené. Atraktívna pochúťka nie len pre turistov, sa na salašoch kupuje najmä pred vianočnými a novoročnými sviatkami na kilá!
Krupicová Kaša
Tradičná pochúťka pre všetky deti na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku i Chorvátsku krupice sa dá vylepšiť podľa chuti maslom, kakaom, čokoládou, alebo škoricou a vanilkou, ktoré ho rozvoňajú Vianocami. Môžete ju posypať aj rozdrvenými perníčkami. Poradíme vám, že bude jemnejšia, ak v pomere približne 3:1 zmiešate krupicu so Zlatým klasom.
Vianočka
Sladký tradičný vianočný koláč pletený z viacerých valčekov cesta podobného brioške. Ochucuje sa často rumom, citrónovou alebo pomarančovou kôrou, mandľami, kandizovaným i sušeným ovocím. Tvar vianočky má symbolizovať malého Ježiška v jasliach, zavinutého do perinky.
Koláče
Názov okrúhleho sladkého múčnika z kysnutého cesta, je odvodený od českého slova "kola", čo znamená kolieska. Plnia sa tradične slivkovým lekvárom, makom alebo tvarohom. Aj keď svoju tradíciu majú v Čechách a na Morave, obľúbené sú aj na Slovensku, kde ich pečieme a voláme ako moravské alebo svadobné koláče. Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Tradičné Špekáčiky
Mäsová klobásová pochúťka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna dobrá opekačka a grilovačka. No špekačiky sa používajú aj pri príprave polievok, či napríklad "slepého " gulášu so zemiakmi a cibuľou, ale obľúbené sú aj ako nakladané utopence. Ich tradičná výroba má v Česko - Slovensku vyše storočnú tradíciu. Špekáčiky získali ochrannú známku od Európskej komisie s označením „Zaručená tradičná špecialita“.
Ďalšie Tradičné Slovenské Jedlá
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Okrem vyššie spomenutých jedál, slovenské stoly zdobia aj: Šúľance s makom, Škvarkovníky, Zemiakové pagáče a Veľkonočná hrudka, ktorá je tradičné jedlo na východnom Slovensku. Počas leta dozrieva veľa druhov ovocia, ktoré sa dostalo aj do tradičných slovenských receptov. Škvarkové pagáčiky sú obľúbeným slaným koláčikom k vínu alebo pivu. Nechýbajú na žiadnej oslave, hostine či posedení.
Nie sú to len lokše, haruľa či ťahaná štrúdľa, ktoré už dlhé stáročia nesmú chýbať na slovenských stoloch. Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť. Stačilo iba zopár základných surovín, ktoré sa našli aj v nemajetnejšej domácnosti, a rodina si pochutnávala na sýtom jedle, ktoré napriek jednoduchosti použitých surovín rokmi získalo prívlastok jedinečné. Môžeme sa pochváliť naozaj veľkým množstvom dobrôt a práve preto sa sem nepomestia všetky. Otestovať svoje zručnosti v kuchyni a chuťové poháriky sa však určite oplatí aj na tých zopár predstavených a overených receptoch.
tags: #tradicny #recept #po #ktorom #rada #siaham