Utrpenie zvierat chovaných na mäso: Etické, legislatívne a praktické aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou utrpenia zvierat chovaných na mäso, pričom analyzuje etické, environmentálne a právne aspekty tohto závažného problému. Skúma, ako sa zmenilo vnímanie zvierat v priebehu histórie, aké sú súčasné legislatívne rámce na ich ochranu a aké sú praktiky v chove, ktoré spôsobujú zvieratám utrpenie.

Historický kontext a legislatívny status zvierat

Vnímanie zvierat sa v priebehu histórie výrazne menilo. Charles Darwin, autor evolučnej teórie, bol jedným z prvých vedcov, ktorý uznal, že zvieratá nie sú len stroje, ale bytosti schopné prežívať emócie. Darwin žil v 19. storočí. Sigmund Freud, ďalšia významná osobnosť, tvrdil, že zviera dokáže ľúbiť aj nenávidieť celým srdcom. Čiže približne 150 rokov sa už ľudia seriózne zamýšľajú nad tým, že zvieratá cítia a mnohé vnímajú svet podobne ako my. Emócie delfínov sú rovnako silné ako emócie človeka, ich spoločenské správanie je porovnateľné s naším. Zvieratá nežijú len preto, aby sa rozmnožovali a slúžili ľuďom. Žijú svoj vlastný plnohodnotný život a dokážu ho vnímať.

Charles Darwin a Sigmund Freud

V niektorých vyspelých krajinách sa dosiahli výrazné pokroky v ochrane zvierat. V krajinách Európskej únie bol zvieratám v roku 1997 prisúdený legislatívny status „cítiaca bytosť“. Tento status by mal zabezpečiť, aby sa so zvieratami zaobchádzalo s ohľadom na ich schopnosť cítiť bolesť a utrpenie. Na Slovensku platí Zákon na ochranu zvierat už od roku 1995, ktorý jasne vymenúva a zakazuje týranie zvierat. Ubližovanie zvieratám je definované ako priestupok, pričom opakované týranie je podľa Trestného zákonníka dokonca trestným činom.

Paragraf 21 Ochrana zvierat zákona platného od roku 2002 hovorí: „ Za priestupok uvedený v odseku 1 sa uloží pokuta do 10000 Sk.“ Odsek 3 rovnakého paragrafu tohto zákona znie : „ Za priestupok uvedený v odseku 1, ak sa týka núdzových opatrení, sa uloží pokuta do 20000 Sk.“ Odsek 4 pokračuje : „ Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane, uloží sa jej pokuta do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odsekoch 2 a 3. Za opakovaný sa považuje priestupok, ku ktorému došlo od jedného roka od preukázania predchádzajúceho priestupku.“ Trestný zákon hovorí, že ak týrame (alebo až utýrame) zviera, budeme potrestaní zákazom činnosti, peňažným trestom alebo odňatím slobody až na jeden rok. Ak týrame (alebo až utýrame) zviera na mieste verejne prístupnom alebo verejne, potrestáme sa odňatím slobody až na 2 roky.

Ochrana zvierat: Blahobyt vs. Práva

Veľká časť vegánov je striktne proti presadzovaniu tzv. blahobytu zvierat chovaných vo veľkochovoch. Prečo je to tak a aký je rozdiel v týchto dvoch oblastiach? Presvedčenie bojovníkov za blahobyt zvierat je, že nie je nič zlé na využívaní zvierat pre dobro ľudí, avšak bezohľadné vykorisťovanie je zlé. Naopak, presvedčenie bojovníkov za práva zvierat je, že využívanie zvierat pre dobro ľudí je samo o sebe zlé. Využívanie a používanie zvierat ľuďmi v akomkoľvek smere je morálne zlé a neakceptovateľné, tvrdia tí, ktorí sú za uznanie práv zvierat. Dochádza znížením utrpenia zvierat k odstráneniu zla na nich páchaného? Ak konáme zlé veci humánnejšie, nie sú o nič menej zlé. Ochrana zvierat je možná aj bez uznania práv zvieratám. Mnoho milovníkov zvierat tvrdí, že zvieratá by mali byť nielen chránené, ale majú tiež svoje práva, ktoré musíme rešpektovať. Práva sú dôležitejšie ako záujmy, pretože právo je niečo, čo musí byť akceptované ostatnými a to pod silou zákona. Netvrdíme samozrejme, že zvieratá by mali mať rovnaké práva ako ľudia. Dávať im napríklad právo voliť či právo na slobodné vierovyznanie by bolo trochu odveci. Iste, uznaním toho, že zvieratá majú práva dôjde k obmedzeniu niektorých pohodlných ľudských zvykov ako jedenie živočíšnych produktov či nosenie kože zvierat. Dnes však veda pokročila natoľko, že už samotní výskumníci čoraz častejšie tvrdia, že vivisekčné testy na zvieratách a ich využívanie pre výskum sú nielen zbytočné, ale aj bezvýznamné. Samozrejme je dôležité sa na vec pozrieť triezvo a stanoviť si za cieľ to, čo najviac a reálne dokáže znížiť utrpenie zvierat dnes. Začať pracovať na najhorších oblastiach, ako sú veľkochovy, klietkové chovy a masová výroba živočíšnych produktov. Všetky typy utrpenia zvierat sú zlé, no niektoré postihujú vyšší, iné nižší počet zvierat - preto je najlepšie začať tam, kde dosiahneme čo najlepšie výsledky, ktoré sú dlhodobo udržateľné a realistické.

Praktiky v chove zvierat a ich dopad

Napriek existujúcim zákonom a legislatívnym rámcom, mnohé praktiky v chove zvierat spôsobujú zvieratám značné utrpenie. Medzi najproblematickejšie patrí:

Transporty zvierat na dlhé vzdialenosti

Tieto transporty sú často spojené so stresom, dehydratáciou, nedostatkom potravy a miesta. Zvieratá sú natlačené jedno na druhom, v kamiónoch je vysoká teplota a nedostatočné vetranie. Nie všetky zvieratá prežívajú transport. Hlavnými príčinami sú vyčerpanie a došliapanie zvieraťa inými jedincami. Prepravované ovce bývajú často pri prekladaní z jedného nákladného auta na druhé len ručne prehadzované, čo tiež spôsobuje nemalé bolesti a zranenia. Transporty sa vykonávajú za cieľom porážky zvierat alebo výkrmom. Cieľom destinácie bývajú krajiny južnej Európy, najmä Talianska a krajiny Blízkeho Východu. Najdlhšiu trasu absolvujú každý rok ovce vyvezené z Veľkej Británie (600 000 jedincov) do Talianska, Grécka a Španielska - 50-90 hodín - a kone vyvážané z Pobaltia, Poľska a Rumunska do Talianska - 30-90 hodín. Vedecké štúdie pritom ukázali, že už po ôsmych hodinách dochádza k vyplavovaniu adrenalínu, ktoré navodzuje stresové stavy a vyčerpávanie organizmu.

Transport hospodárskych zvierat

Chov brojlerov

Brojlery sú jedince vyšľachtené za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte - až dvadsať kurčiat na m2. 42 dní v akoby sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia - to je celý život väčšiny takto chovaných kurčiat. Je škandál, že sme vyšľachtili vtáky, ktoré sa nedožijú ani 6 týždňov bez toho, aby neboli zmrzačené a nezomierali na infarkt. Aj keby neboli zabité po dovŕšení šiestich týždňov, väčšina z nich by sa nedožila ani 18 týždňov života. Je to spôsobené zdravotnými problémami, ktoré vyplývajú už zo samotnej genetickej selekcie - svaly brojlerov rastú rýchlo, no kosti končatín a životne dôležité orgány ako srdce a pľúca im nestačia. V jatočnom veku (6 týždňov) má už 90% pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy s chôdzou. A tak sa často stáva, že kurčatá umierajú kvôli tomu, že sa nevládzu dostať k potrave. Problémy s pohybom a zlyhanie srdca spôsobujú vysokú úmrtnosť takto chovaných kurčiat - na Slovensku až 4000 kurčiat denne. Pri potrebe získavať ďalšie potomstvo tohto druhu kurčiat sa naskytuje ďalší problém - chovné sliepky a kohúty sa musia dožiť aspoň veku pohlavnej dospelosti (18 týždňov) s relatívne dobrým zdravotným stavom (nesmie byť zhoršená pôrodnosť). Ich rýchly rast sa teda spomaľuje a dostávajú o 50-75% menej potravy ako brojlery určené na zabitie po 6 týždňoch. Výsledok - chronicky hladné, frustrované a vystresované kurčatá. Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú kurčatá doslova na bežiacom páse zavesené za nohy v počte cca 100 kurčiat za minútu. Každoročne sa u nás odchová až 42 miliónov brojlerových kurčiat vo veľkokapacitných halách.

Veľkochov brojlerových kurčiat

Čo je to brojlerové kura?

Podmienky v moderných chovoch

Podmienky pri modernom chove zvierat sa drasticky líšia od podmienok, ako ich poznáme z rozprávok. Pri veľkochovoch sa prasiatka nechovajú vo veľkých chlievoch, sliepočky v kurníkoch s výbehom, kravičky vo veľkej stajni. Určite nechceme glorifikovať podmienky, za akých sa chovali a často chovajú aj v súčasnosti zvieratá na vidieku. Tie podmienky boli a niekedy aj sú dosť zlé. Ale vo veľkej časti veľkochovov sú zvieratá chované v katastrofálnych podmienkach. Nosnice sú chované natlačené v klietkach bez možnosti pohybu a denného svetla. Prasatá sú väčšinou celoročne uzatvorené v chlievoch, kde nie je možnosť výbehu.

Regulačné požiadavky na bitúnky a usmrcovanie zvierat

Bitúnok je akákoľvek prevádzkareň používaná na zabíjanie suchozemských zvierat, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 853/2004. V Slovenskej republike máme platné predpisy na ochranu zvierat ustanovené v § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. Bitúnky sa schvaľujú aj z pohľadu dobrých životných podmienok. To znamená, že prevádzkovateľ bitúnku je povinný pri žiadosti o schválenie bitúnku podať žiadosť príslušnému orgánu aj podľa požiadaviek ustanovených v ods. Prevádzkovatelia sú povinní zabezpečiť dodržiavanie prevádzkových pravidiel pre bitúnky ustanovených v prílohe č. Okrem iného musia zvieratá:

  • Mali fyzickú pohodu, boli držané v čistote, v primeraných klimatických podmienkach.
  • Boli chránené pred zrazením (protišmykové, neporušené podlahy, ohradenie ustajňovacích priestorov bez výčnelkov spôsobujúcich fyzické poranenie zvierat).
  • Umiestňovali sa a zaobchádzalo sa s nimi s ohľadom na ich psychické a fyziologické potreby (dostatok miesta pre zvieratá na ich postavenie sa, ľahnutie, otočenie sa čistenie v tom istom čase, rohatý dobytok sa umiestňuje iba s rohatým dobytkom, zvieratá nie sú nútené vystupovať z auta proti stene, po šmykľavej rampe s veľkým sklonom, preháňať ich proti svetlu, resp. proti mlákam vody na podlahe, iritujúcim farbám).
  • Nepreukazovali známky bolesti a strachu.
  • Netrpeli tým, že nemajú dostatočný prísun krmiva a vody.

Príslušný orgán posudzuje výstavbu, usporiadanie a vybavenie z pohľadu dobrých životných podmienok zvierat, tzn. kapacitu ustajnenia zvierat, zabezpečovanie podstielky, krmiva pre ustajnené zvieratá, vykladacie rampy, preháňacie chodby, znehybňovacie zariadenia, omračovacie zariadenia, funkčnosť a prístupnosť k náhradnému omračovaciemu zariadeniu. Zviera je každý stavovec okrem plazov a obojživelníkov.

Omračovanie zvierat

Zabíjanie spôsobuje zvieratám bolesť, z toho dôvodu je potrebné zvieratá omračovať, dosiahnuť u nich stav straty vedomia a citlivosti buď pred zabíjaním alebo počas neho. Omračovanie sa môže vykonávať iba metódami, ktoré sú ustanovené v prílohe č. I. tohto nariadenia. V prípade „jednoduchého omráčenia“ musí čo najrýchlejšie nasledovať postup, ktorý spôsobí u zvierat smrť. Môže sa po omráčení zvierat za účelom dosiahnutia ich usmrtenia použiť metóda: vykrvenie, poškodenie mozgu „pithing“, usmrtenie elektrickým prúdom alebo dlhotrvajúca anoxia. Prevádzkovateľ určí osobu zodpovednú za omračovanie, ktorá bude vykonávať pravidelné kontroly stavu bezvedomia, ktorý musí byť medzi koncom procesu omračovania a smrťou. Omráčené zviera nesmie preukazovať žiadne známky vedomia. Strata vedomia sa môže kontrolovať napr. stratou korneálneho reflexu, stratou patelárneho reflexu, kontrolou straty rytmického dýchania. Stav bezvedomia sa prejavuje stratou prirodzeného postoja v stoji, stratou bdelosti, nevykazovania žiadnych emócií (strach, rozrušenie). Zviera je necitlivé, keď nevykazuje žiadne reflexy na podnety ako zvuk, pach, svetlo, fyzický kontakt. Niektoré metódy omračovania nemusia viesť k strate vedomia, preto bude potrebné doplniť metódu inými technikami, aby usmrcovanie zvierat bolo pre zvieratá bezbolestné. Meranie straty vedomia a citlivosti sa musí vykonávať podľa schválených vedeckých metód. Kontroly účinnosti omračovania sa budú vykonávať na dostatočne reprezentatívnej vzorke zvierat. Frekvencia kontrol bude stanovená s ohľadom na výsledky z predchádzajúcich kontrol účinnosti omráčenia. Tzn., ak účinnosť omráčenia je v poriadku, nebude musieť byť frekvencia jej kontroly každú hodinu, ale napr. každé 2 hodiny. Naopak, ak výsledok kontroly účinnosti ukáže, že zviera nie je dostatočne omráčené, osoba zodpovedná za omračovanie okamžite prijme primerané nápravné opatrenia, ktoré sú ustanovené v štandardných pracovných postupoch (ďalej len „ŠPP“). Na účely kontroly účinnosti omračovania sa použijú postupy uvedené v príručke osvedčených postupov podľa čl. 13 nariadenia rady. EU Komisia bude pokračovať v skúmaní postupného upúšťania od používania oxidu uhličitého na omračovanie ošípaných. EU bude sledovať trend upúšťania od metódy omračovania hydiny vo vodnom kúpeli. Komisia má pripraviť správu o rôznych metódach omračovania hydiny napr. viacnásobné omračovanie vo vodnom kúpeli.

Schéma omračovania zvierat pred usmrtením

Štandardné pracovné postupy (ŠPP)

Prevádzkovateľ zabezpečí vypracovanie štandardných pracovných postupov, na základe ktorých sa v podnikoch bude vykonávať usmrcovanie a všetky súvisiace úkony. Budú hlavne slúžiť na riešenie rizikových situácií. ŠPP budú vypracované a uplatňované za účelom správneho výkonu usmrcovania a súvisiacich úkonov podľa čl. 3 ods. 1. Odporúčaniach od výrobcov omračovacích zariadení, ktoré sa používajú na bitúnku. Prevádzkovateľ musí mať prehľad o odporúčaných parametroch, ktoré sa nastavujú pre určené druhy a kategórie zvierat v rámci omračovania, zároveň musí zariadeniu poskytovať predpísanú údržbu poprípade kalibráciu. Kľúčových parametroch ustanovených v prílohe č. I tohto nariadenia rady, ktorými sa zabezpečí účinnosť príslušnej omračovacej metódy určenej pre určitý druh zvierat. Opatreniach, ktoré sa musia prijať, ak sa na základe kontroly zistí, že nie je omračovanie zvierat účinné. ŠPP obsahujú - mená zodpovedných osôb, spôsob fungovania bitúnku, technológie, zavedené systémy, merateľné kritériá, postupy monitorovania (musia byť pripravené návody na prácu, na fungovanie časti bitúnku od prijatia zvierat po vykrvenie).

Osvedčenie o spôsobilosti

Usmrcovanie a súvisiace úkony budú vykonávať iba osoby s príslušnou úrovňou spôsobilosti na túto činnosť, tak, aby nebola zvieratám spôsobená bolesť, strach a utrpenie. Prevádzkovateľ bitúnkov musí zabezpečiť, aby úkony spojené so zabíjaním vykonávali iba osoby, ktoré vlastnia osvedčenie. To znamená, že na bitúnku môžu vykonávať všetky súvisiace úkony iba pracovníci, ktorí absolvovali školenie a získali osvedčenie. Vyškolený personál zlepší systém zaobchádzania so zvieratami. Získaná spôsobilosť zvyšuje znalosť základných modelov správania sa zvierat, stav vedomia, citlivosť zvierat. Školenie je určené:

  • Pre osoby vykonávajúce odborné úkony (omračovanie, vykrvovanie).
  • Pre osoby vykonávajúce súvisiace úkony ako vykladanie zvierat, preháňanie zvierat, ustajňovanie zvierat až po znehybňovanie zvierat.

Dĺžka kurzu bude 10 vyučovacích hodín a ukončí sa písomným testom, ktorý vyhodnotí komisia. Klasické osvedčenie sa vydá po absolvovaní kurzu a úspešne absolvovanej skúške. Existuje aj dočasné osvedčenie, ktoré má platnosť iba 3 mesiace od prijatia prihlášky na kurz. Tieto osoby môžu vykonávať súvisiace úkony na bitúnku s dočasným osvedčením, ale iba pod dozorom osoby, ktorá vlastní osvedčenie o spôsobilosti. Z toho dôvodu, musí mať prevádzkovateľ na svojom bitúnku minimálne jedného pracovníka, ktorý získal osvedčenie o spôsobilosti na kurze odbornej prípravy a pod jeho dozorom budú môcť robiť tí, ktorí nemajú klasické osvedčenie ale iba dočasné. Po uplynutí platnosti dočasného osvedčenia (3 mesiace) budú musieť osoby, ktoré ho vlastnia absolvovať kurz, ak ho neabsolvujú, nesmú pracovať na bitúnku. Tretí typ osvedčenia je osvedčenie, ktoré sa vydáva osobám s praxou v odbore dlhšou ako 3 roky. Na úspešné absolvovanie písomnej skúšky bude potrebné absolvovať písomný test na 75 %.

Omračovacie a znehybňovacie zariadenia

Všetky výrobky, ktoré sa propagujú, alebo predávajú ako omračovacie zariadenie, sa môžu predávať iba vtedy, ak je k nim pripojený návod na obsluhu. Návod musia výrobcovia zverejniť aj na internete. Pri omračovacích zariadeniach musia výrobcovia určiť metódu, akou sa monitoruje účinnosť zariadenia v súlade s požiadavkami tohto nariadenia rady. Omračovacie zariadenie funguje za špecifických podmienok. Výrobcovia týchto zariadení musia poskytnúť inštrukcie - podmienky, za ktorých sa môže zariadenie používať, uchovávať. Všetky zariadenia na omračovanie, alebo znehybňovanie musia kontrolovať a udržiavať iba vyškolené osoby na tento účel, teda servisní technici. Všetky záznamy o údržbe sa zaznamenávajú a predkladajú pri kontrole RVPS. Prevádzkovateľ zabezpečí, aby bolo na mieste, kde sa omračuje, vždy prítomné vhodné náhradné omračovacie zariadenie, ktoré nemusí byť identické s pôvodným zariadením. Osoba vykonávajúca omráčenie a zabíjanie nesmie znehybniť iné zviera skôr, kým neukončí predchádzajúce úkony. Tzn. že musí byť dodržaná postupnosť znehybnenie, omráčenie, vykrvenie. Až kým bude táto séria úkonov ukončená, bude možné iné zviera umiestniť do znehybňovacieho zariadenia.

Pravidlá pre súkromnú spotrebu a malé dodávky

Pri zabíjaní iných zvierat (ošípané, ovce, kozy) ako králikov, zajacov a hydiny, ktoré sa vykonáva mimo bitúnku ich majiteľom a na jeho vlastnú spotrebu musia platiť iba ustanovenia z článku 3, článku 4 a 7. To znamená, zvieratá sa môžu zabíjať iba bez spôsobenia zbytočnej bolesti, strachu a utrpenia, musia byť pred vykrvením omráčené a musí to vykonať spôsobilá osoba. V prípade zabíjania koní za účelom súkromnej domácej spotreby ich majiteľom mimo bitúnku musia platiť ustanovenia čl. 15 ods. 3 týkajúce sa znehybňovania a ustanovení z prílohy č. III body 1.8 až 1.11, v ktorých sa zakazujú používať uvedené praktiky a v bode 3.1.

Zabíjanie hydiny, králikov a zajacov na farme za účelom priamej dodávky od výrobcu spotrebiteľovi alebo miestnym prevádzkarňam sa vzťahujú iba požiadavky z ustanovení v článku 3, článku 4 a 7. To platí pre limit 10 000 kusov hydiny a 2 500 kusov králikov. Ak sa tento počet prekročí, zabíjanie týchto zvierat bude prebiehať v súlade s požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení rady, tzn. farma musí spĺňať požiadavky bitúnku ustanovené v prílohe č. II a III. tohto nariadenia. Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá v § 2 definuje potravinárske prevádzkarne s malým objemom výroby ako tie, ktoré spĺňajú požiadavky bitúnku, ktorý zabíja najviac 30 dobytčích jednotiek za týždeň. Tieto prevádzkarne majú výnimku zo štrukturálnych požiadaviek tak, že sa im môže povoliť výnimka na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie bitúnkov, ktoré sa týkajú hlavne ustajnenia. Bitúnok nemusí mať ustajňovacie priestory, čakacie ohrady, ak sa zvieratá presúvajú na bitúnok z chovu vzdialeného najviac 50 km od bitúnku, zvieratá sú privádzané priamo do priestoru zabíjania. Ďalšia výnimka je v tom, že nemusí byť zriadená izolačná miestnosť, platí to v prípade, ak zvieratá pochádzajú z farmy, ktorú vlastní alebo prenajíma prevádzkovateľ bitúnku. Všetky výnimky platia aj v prípade, ak ide o bitúnok v rámci farmy, ktorého nájomcom je prevádzkovateľ bitúnku. Výnimky zo zriadenia samostatných miestností, priestorov na zabíjanie viacerých druhov zvierat platia vtedy, ak sa tieto činnosti vykonávajú časovo oddelene. Výnimky z usporiadania bitúnkov sa určujú a platia len u bitúnkov so stanovenou DJ zabíjaných zvierat.

Kontrolné orgány a veterinárne požiadavky

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva. Na jej čele je ústredný riaditeľ, ktorého z úradných veterinárnych lekárov vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. ŠVPS riadi, usmerňuje a kontroluje úradné veterinárne laboratóriá a Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, kontroluje, koordinuje a usmerňuje kontrolné subjekty a vykonáva vnútorný audit činností laboratórií pri plnení ich úloh. Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ŠVPS. Na čele RVPS je riaditeľ, ktorého z úradných veterinárnych lekárov vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ ŠVPS. Riaditeľ plní funkciu regionálneho veterinárneho lekára. RVPS vykonáva štátny veterinárny dozor na všetkých stupňoch chovu, spracúvania a distribúcie zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov a produktov živočíšneho pôvodu. Ústav kontroly veterinárnych liečiv je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ŠVPS. Súkromný veterinárny lekár je povinný bezodkladne oznámiť hlavnému veterinárnemu lekárovi určeným spôsobom každé podozrenie na výskyt choroby podliehajúcej hláseniu.

Environmentálny a sociálny dopad živočíšnej výroby

Dnes je na svete viac hospodárskych zvierat ako ľudí. Planéta sa tak snaží zvládnuť dve populačné explózie - ľudskú a hospodárskych zvierat. Dobytok skonzumuje 10-krát viac potravy ako ľudia. Aby sme si mohli dovoliť chovať také množstvo zvierat a uživili ich, musíme im uvoľniť priestor. Tropické dažďové pralesy sú najstarším, najbohatším, najproduktívnejším a najkomplexnejším ekosystémom na Zemi. Žije v nich cez 50 % všetkých živočíšnych foriem. Každým rokom sú ale milióny hektárov svetových pralesov zničené. Pralesy sú väčšinou rúbané a vypaľované, aby poskytli pôdu poľnohospodárom, ktorí tu buď chovajú dobytok alebo pestujú plodiny. Tieto plodiny sú využívané z veľkej časti na chov zvierat. Väčšina tejto pôdy zostane po niekoľko rokoch nevyužitá, pretože pôdu a všetky živiny z nej odplaví dážď. Výroba mäsa vyžaduje tiež veľké množstvá vody na pestovanie krmiva a k udržiavaniu rozsiahlych pastvín. Smädné zvieratá je potrebné napojiť. Výroba hovädzieho mäsa je tiež najväčším znečisťovateľom vody na svete.

Porovnanie spotreby vody na výrobu 1 kg potravín:

Potravina Spotreba vody (litre/kg)
Hydinové mäso ~3 500
Hovädzie mäso ~100 000
Rastlinné produkty Výrazne nižšie

Pri rastlinách sú tieto množstvá výrazne nižšie. Pritom väčšinou nejde o úžitkovú vodu, ale o čistú pitnú vodu.

Globálny environmentálny dopad živočíšnej výroby

Pri sociálnom aspekte treba začať tým, že rastliny produkujú oveľa viac bielkovín z jednotky plochy ako hospodárske zvieratá. Konkrétne z hektára pôdy, na ktorej sa pestujú obilniny sa môže vyprodukovať päťkrát viac bielkovín, ako z hektára pôdy určenej na produkciu mäsa (hektár pôdy, na ktorom sa pestujú strukoviny dokonca desaťkrát viac). Výsledkom je, že dva hektáre pôdy uživia 1 človeka konzumujúceho mäso, 14 vegetariánov a 50 vegánov! (Vegáni vôbec nekonzumujú žiadne živočíšne produkty.) Vegetariánstvo (prípadne vegánstvo) predstavuje tak jednoduchý spôsob, ako skutočne efektívne riešiť hlad vo svete. Napriek tomu veľa plodín vhodných na konzumáciu ľuďmi končí ako krmivo pre zvieratá. Pritom k vytvoreniu jednej tony živočíšnej bielkoviny je potrebných v priemere 20 ton rastlinnej bielkoviny ako krmoviny. Takže zatiaľ čo sa ľudia v tej bohatšej časti sveta prejedajú a plytvajú aj mäsovými potravinami, obyvatelia druhej časti sveta trpia a zomierajú hladom. Harvardský odborník na výživu Jean Mayer odhaduje, že zníženie produkcie mäsa v USA o 10 % by uvoľnilo toľko obilia, koľko by nasýtilo 60 miliónov ľudí.

Zdravotné aspekty konzumácie mäsa

Existuje množstvo štúdií, ktoré preukazujú vzťah medzi konzumáciou mäsa a zvýšenou mierou civilizačných chorôb, ako arterioskleróza, infarkt, cukrovka a aj zvýšené riziko rakoviny. Jedným z dôvodov je, že v dnešnom prostredí sa nachádza množstvo chemikálií, ktoré majú schopnosť dobre sa viazať v tukových tkanivách. A pri zvieratách chovaných viac rokov dochádza ku kumulácii takýchto látok, a tak ich koncentrácia v mäse môže výrazne presiahnuť hodnoty, s ktorými sa bežne stretávame. Taktiež priamo pri chove zvierat sa využívajú mnohé chemikálie (napr. antibiotiká), ktorých zvyšky ostávajú niekedy v mäse. Ale aj keby tieto chemické látky v mäse neboli, stále je tu štúdiami jasne preukázaný vzťah medzi civilizačnými chorobami a konzumáciou mäsa. Navyše sú tu aj iné aspekty ich chovu, ktoré môžu mať zdravotný vplyv na ľudí. Známy je prípad choroby BSE (choroba šialených kráv). Tá vznikla ako priamy následok toho, že hovädzí dobytok ako typicky bylinožravý bol kŕmený mäsokostnou múčkou. Bežný človek sa však dostane do kontaktu s mäsom až v obchode alebo na tanieri. Toto mäso je pekne upravené, zbavené hrôzy, ktorá sa okolo neho diala. Takéto mäso je potom už niečo neutrálne - surovina na výrobu chutného jedla. Osobne si myslím, že pre dospelých ľudí by mali byť zábery z bitúnkov a veľkochovov povinným obalom mäsa v obchode. Ľudia by nemali byť pokrytci, mali by si uvedomiť, čo sa skrýva za ich potravou. Inými slovami - čo svojimi peniazmi podporujú.

Možnosti zastavenia týrania zvierat a udržateľné voľby

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa dá prispieť k zastaveniu týrania zvierat:

  1. Hlásenie týrania: Na Slovensku je v každom okrese štátny veterinárny lekár - inšpektor ochrany zvierat, ktorého povinnosťou zo zákona je prešetrovať prípady týraní a porušenia zákona. Pôsobí v regiónoch po celom Slovensku a do jej pôsobnosti patrí kontrola chovov a prešetrovanie prípadov týraní. Ak zistíte týranie zvierat, neobíďte ho a nahláste ho príslušným orgánom.
  2. Podpora organizácií na ochranu zvierat: Existuje mnoho charitatívnych organizácií, ktoré sa venujú ochrane zvierat. Celá ich činnosť je založená na dobrovoľnosti a je financovaná z dobrovoľných darov a príspevkov. Podporou týchto organizácií môžete prispieť k zlepšeniu životných podmienok zvierat.
  3. Zmena spotrebiteľských návykov: Zníženie spotreby mäsa a živočíšnych produktov môže výrazne znížiť dopyt po produktoch z chovov, kde zvieratá trpia. Uprednostňovanie produktov z ekologických chovov, kde sa so zvieratami zaobchádza šetrnejšie, je ďalšou možnosťou. Vegetariánstvo sa u nás ešte pred 20 rokmi považovalo za zvláštne, vegetariáni boli považovaní minimálne za bláznov. Medzitým sa situácia zmenila, o vegetariánstve existujú hrubé knihy a v každej trochu lepšej reštaurácii dostanete už viac vegetariánskych jedál. Aby naše telo normálne pracovalo, potrebuje množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Všetky tieto zložky sa dajú ľahko získať v dostatočnom množstve z čisto rastlinných potravín. Pokiaľ jete kvalitnú, pestrú stravu nemusíte sa o svoje zdravie obávať. Jedzte čo najviac surového, čerstvého a kvalitného ovocia, zeleniny, strukovín a orechov, dopĺňajte ich zemiakmi, celozrnnými obilnými výrobkami (pečivo, cestoviny). Nebojte sa ochutnať a zaradiť do svojho jedálnička aj “nové” potraviny - tofu (sójový syr), seitan (pšeničná bielkovina), naklíčené semená a obilie. Sú známe mnohé problémy, vznikajúce z nevhodného zloženia vegetariánskej stravy. Ale v zásade sa dá takmer každému nastaviť vegetariánska strava, ktorá nutrične plne postačuje na napĺňanie jeho individuálnych potrieb. Vegetariánska strava je vhodná aj pre malé deti.
  4. Vzdelávanie a osveta: Informovanie verejnosti o problémoch spojených s týraním zvierat a o možnostiach, ako sa dá prispieť k ich ochrane, je kľúčové.

Myslieť by sme mali globálne, ale jesť lokálne. Preto uprednostňujte potraviny, ktoré neboli dovezené z veľkej diaľky. Keď už si takéto produkty potrebujete kúpiť, uprednostnite také, ktoré boli dopestované v čo najlepších podmienkach, napríklad tzv. Fairtrade výrobky, alebo v BIO kvalite. Značka Fairtrade sa udeľuje výrobkom, pri ktorých produkcii platia zásady ako spravodlivá odmena výrobcom a farmárom, presadzovanie prísnejších ekologických štandardov, povýšenie sociálnych štandardov, zlepšenie vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre miestnych ľudí najmä v treťom svete. BIO kvalitu majú výrobky vyprodukované v ekologickom poľnohospodárstve. Ekologické poľnohospodárstvo je systém priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľné hospodárenie, ktoré využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technológie a postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Systém je v ekologickom poľnohospodárstve chápaný ako jednotný a živý organizmus, príkladom mu je príroda, s ktorou hospodár harmonicky spolupracuje a rešpektuje jej prirodzené zákonitosti a limity.

tags: #tyranie #zvierat #na #maso

Populárne príspevky: