Pestovanie hlúbovej zeleniny, ako je kapusta, môže byť náročné kvôli množstvu škodcov a chorôb, ktoré ju napádajú. Ak sa proti nim nezasiahne včas, môžu spôsobiť značné škody, vrátane úplného zničenia úrody. Medzi najčastejších a najnebezpečnejších škodcov, ktorí sa živia listami mladej kapusty, patria rôzne druhy húseníc motýľov, vošky, skočky, slimáky a slizniaky.
Motýlie škodce kapusty
Veľmi významnou skupinou škodcov kapustovín, ktoré škodia na listoch, sú motýle z čeľade morovité (Noctuidae): siatice a mory. Mory patria medzi motýlie škodce, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre mnohé poľnohospodárske plodiny. Ich premnoženiu napomáha teplé a suché počasie. Mladé húsenice moličky kapustovej vyžierajú malé biele chodbičky (miny) v listoch. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami, kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou takzvané okienka. Postupne sa okienka môžu zlúčiť, tenká pokožka opadne a tak na listoch zostávajú menšie a väčšie dierky a list má tvar čipky.
Dospelé motýle vyletujú koncom mája až začiatkom júna. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Po vyliahnutí sa húsenice živia spodnou stranou listov a neskôr prechádzajú na susedné rastliny. Vnútri hlávok kapusty a ružíc karfiolu vyhryzávajú charakteristické chodbičky. Aktívne sú najmä v noci, cez deň sa skrývajú v napadnutých častiach rastlín, ktoré znečisťujú trusom. Časť kukiel sa v auguste vyliahne do motýľov, ktoré kladú vajíčka pre druhú generáciu.
Mora kapustová (Mamestra brassicae)
Mora kapustová (Mamestra brassicae) je motýľ rozšírený v celej Euroázii. Rozpätie krídel imág je 4-4,5 cm. Predné krídla sú zelenkasto hnedé s čierno hnedými priečnymi vlnkami a zadné svetlo sivé. Vajíčka, kladené v skupinkách na spodnú stranu listov, sú pologuľovité s malým výčnelkom v strede. Zelenkastá až sivo hnedá larva s belavým pásikom na boku tela je v poslednom instare dlhá 4-4,5 cm. Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla.
Motýle sa v priebehu svetelnej fázy dňa skrývajú pod listami rastlín. Lietajú za súmraku a najintenzívnejšie medzi 21. a 23. hodinou. Vyhovuje im teplé a mierne vlhké počasie, prítomnosť kvitnúcich rastlín a pri kladení vajíčok i intenzívna závlaha. Motýle sa počas úživného žeru živia nektárom kvetov. Samičky začínajú klásť vajíčka 4 až 5 dní po vyletení. Kladú ich na spodnú stranu listov rôznych rastlín. Nakladené znášky vajíčok (20-150 ks) majú tvar nepravidelného mnohouholníka. Larvy sa v priebehu vývoja 5× zvliekajú. Počas prvého instaru sa larvy z jednej znášky zdržujú pohromade. Neskôr žerú individuálne. Vývoj lariev trvá 25-35 dní. Larvy možno nájsť v poľných podmienkach počas celej vegetácie od mája do októbra. Vyvinuté larvy prenikajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá v letných mesiacoch 3 týždne.
Škodlivosť mory kapustovej
Larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, karfiole, repe cukrovej a hrachu. Z času na čas spôsobuje škody aj na kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, broskyniach a viniči.
Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Larvy druhej generácie vyžierajú chodby do hlávok kapusty. V jednej hlávke môže byť 5-6 lariev. Takáto hlávka býva úplne zničená. Larvy žerú podvečer a v noci. Najintenzívnejšie pri teplom počasí. Jasným signálom prítomnosti lariev, či už v porastoch kapustovitých rastlín alebo repy, je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby. Trus často vedie k nepredajnosti produktov a tiež k rozvoju sekundárnych patogénov.
Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostava nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Mora kapustová spôsobuje kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrody pestovaných plodín.
Mora kelová (Lacanobia oleracea)
Mora kelová (Lacanobia oleracea) je euroázijský druh vyskytujúci sa v celej Európe. Predné krídla sú hnedé alebo červenohnedé, zadné sú sivé. Húsenice sú zelené alebo sivohnedé, červenohnedé. Počas vývoja húsenice sa 5× zvliekajú, majú 6 instarov, v prvom instare húseničky merajú 3 mm, kým v poslednom šiestom od 28 do 41 mm. Mora kelová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka v strednej Európe má 2 generácie. Motýle sa vyskytujú od apríla do konca júna a v auguste. Motýle sa živia nektárom na kvitnúcich rastlinách a žijú 2-4 týždne. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín. V znáškach sa nachádza 40-100 vajíčok. Znášky mory kelovej majú tvar pyramídy, tým sa líšia od znášok iných môr a zvlášť mory kapustovej, nakladené sú do viac vrstiev (poschodia) - najčastejšie sú dve vrstvy, niekedy tri. Embryonálny vývoj vajíčok trvá 9-12 dní a vývoj lariev 30-40 dní.
Škodlivosť mory kelovej
Larvy mory kelovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 420 rastlinných druhoch. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine: kapuste, reďkovky, rajčiaku, uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte a zemiakoch. Škodí aj na poľných plodinách: cukrovej repe, slnečnici, kukurici, maku, tabaku a iných. Húsenice sa živia na listoch vo večerných hodinách a v noci, kým cez deň sa skrývajú na spodnej strane listov zriedka v pôde. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostava nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky.
Mlynárik kapustový (Pieris brassicae)
Mlynárik kapustový je motýľ, ktorého inak biele krídla majú jemný žltý nádych. Mlynárik kladie prvú generáciu vajec na ploty a múry. Na rozdiel od v noci aktívnej mory, mlynárik kapustový je cez deň aktívny motýľ. I jeho larvy dokážu napáchať poriadne škody požerom listov. Mlynárik kladie vajíčka na spodnú stranu listov, kde sa neskôr liahnu húsenice. Najskôr sa držia pokope a vyžierajú okienka na listoch. Ak sa proti nim nezasiahne, rozlezú sa a môžu spôsobiť holožer.
Mora gama (Autographa gamma)
Húsenice mory gama sú výrazne polyfágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. Zo záhradníckych rastlín poškodzuje: zemiaky, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzantémy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy prvého a druhého instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú listy z dolnej strany a protiľahlá pokožka (horná) zostáva nepoškodená.
Ďalší škodcovia kapusty
Vošky (Aphididae)
Malé (1-4 mm), slabo viditeľné tvory s hladkým hruškovitým telom v rôznych farbách - to sú vošky, ktoré sú dobre známe všetkým záhradkárom. Vošky napádajú listy a môžu oslabiť rastlinu. Všetky vošky majú dve tykadlá a typické je pre nich vylučovanie lepkavej tekutiny známej ako medovica, ktorá priťahuje mravce. Taktiež podporuje vznik plesní na listoch. Vošky napádajú široké spektrum rastlín. Listy sú pokryté lepkavou látkou - medovicou.
Skočky
Skočky sú malé, čierne chrobáčiky, ktorým sa vyvinul tretí pár skákavých nôh, od čoho je odvodený ich názov skočky. Na krovkách (krídla chrobákov) majú žlté alebo biele pásiky a na hlave krátke tykadlá, ktoré sú pre nich typickým poznávacím znamením. Skočky sú známym záškodníkom v úžitkových záhradách. Vyskytujú sa najmä na kapuste a repke. Vyhryzú do nej diery a repka už vzíde zo zeme poškodená. Takisto radi poškodzujú čínsku kapustu. Viditeľné škody dokážu napáchať na mladých klíčnych listoch, kedy dochádza k zaostávaniu rastu až odumieraniu rastlín.
Slimáky a slizniaky
Slimáky a slizniaky môžu poškodiť listy a spôsobiť výrazné poškodenie mladých rastlín. Hlavným rozdielom medzi slimákmi a slizniakmi je v ulite. Slizniaky na druhej strane sú bezulitové.
Mínerka pórová
August prináša druhú vlnu výskytu nenápadného, ale veľmi nebezpečného škodcu - mínerky pórovej. Mínerka pórová patrí medzi drobné muchy, ktorých larvy vyhrýzajú chodbičky v podzemných častiach cibuľovej zeleniny. Kým na jar najviac škodí na cibuli z jesenného výsevu či na cesnaku, v druhej polovici roka sa zameriava najmä na pór. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, listy sa deformujú, krútia a na ich povrchu možno vidieť typické biele čiary - chodbičky vyžraté larvami.
Kvetárka kapustová (Delia radicum)
Kvetárka kapustová spôsobuje predčasné odumieranie hlúbovín. Larvy týchto múch poškodzujú korene kapusty, čo vedie k zakrpateniu rastlín.
Ochrana kapusty pred škodcami
Regulácia početnosti mory kapustovej a kelovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy.
Agrotechnické opatrenia
- V rámci preventívnych opatrení na ochranu rastlín je dôležité ničiť burinu a pozberové zvyšky hlboko zapracovať do pôdy (tým sa zničia kukly a nakladené vajíčka).
- Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie.
- Striedanie plodín: Správnejšie je kapustu po 3 rokoch vysadiť na predchádzajúce záhony. Najlepší predchodcovia: uhorky, strukoviny, cibuľa a mrkva, zelený hnoj a zemiaky. Nezasádzajte kapustu po repe a krížových príbuzných: reďkovka, repa, horčica, reďkev, repa.
- Pestovanie sadenice kapusty sa vykonáva v skleníkoch, ako aj na okne doma. Dodržiavajú sa konkrétne pravidlá bez ohľadu na miesto rastu semena.
Biologické metódy
- Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis Kurstaki a tiež prípravky na báze spinosadu. Prvým krokom biologickej regulácie môže byť použitie biologických prípravkov na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki (Lepinox Plus). Baktérie pritom účinkujú aj proti ďalším motýlím škodcom kapustovej zeleniny, mlynárikovi kapustovému (Pieris brassicae) a repkovému (P. rapae), more kapustovej (Mamestra brassicae), kelovej (Lacanobia oleracea) atď.
- Využiť sa môžu i vajíčkoví parazitoidi z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii.
- Za veľmi účinný a ekologický prípravok je označovaný Trichoplus, ktorý obsahuje živé mikroorganizmy Trichogramma pintoi a Trichogramma evanescens. Jedná sa o osičky, ktoré kladú svoje vajíčka do hostiteľských vajíčok mory kapustovej. V nich prebieha celý vývoj osičiek. Takto dochádza k redukcii liahnutia lariev škodcu. Osičky pretrvávajú v poraste počas celej sezóny a naďalej likvidujú vajíčka škodcu. Je však potrebné na to myslieť a nepoužívať pre ne škodlivú chémiu.
- Prirodzeným nepriateľom húseníc Mlynárika kapustového je lumčík žltonohý.
- Bzdochy majú prirodzených predátorov a to lienky a zlatoočky. Taktiež je ním aj parazitická osička, ktorá kladie vajíčka do vajíčok bzdôch. Medzi ďalších predátorov patria vtáky a to konkrétne Oriešok obyčajný.
Chemická ochrana
- Priama regulácia - postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1-3 instar). Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je tak roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch. Používajú sa registrované prípravky. Uprednostniť treba selektívne prípravky.
- Krátko po vyliahnutí lariev je vhodné postrekovať prípravkami Spintor, Karate Zeon 5CS, Samuraj. Vždy si prečítajte priložený návod na použitie, ktorý okrem iného uvádza aj odporúčaný počet aplikácií za sezónu. Takto si ľahšie naplánujete prestriedanie postrekov s rozličnými účinnými látkami.
Kyslá kapusta – čo je v nej to najlepšie? A ďalšie otázky...
Monitorovanie škodcov
- Hodnotenie výskytu škodcov - nálet motýľov sa sleduje pomocou svetelného alebo feromónového lapača. Svetelné lapače sú účinnejšie.
- Týždeň po začiatku náletu prvej vlny motýľov sa začína sledovať výskyt vajíčok a lariev v poraste. Zo sledovaním sa pokračuje raz týždenne až do konca náletu motýľov. Skontrolovať treba najmenej 100 rastlín (5 × 20 alebo 10 × 10).
Prahy škodlivosti
Prahy škodlivosti na základe percenta napadnutých rastlín závisia od vývojovej fázy rastliny.
| Fáza rastliny | Prah škodlivosti (% napadnutých rastlín) |
|---|---|
| Fáza kotyledónov (děložních) listov | 10 % |
| Fáza pred vytvorením hlávky | 15 % |
| Fáza formovanie hlávky | 10 % |
Ochrana pred konkrétnymi škodcami
Ochrana pred mlynárikom kapustovým
Pokiaľ ste videli v záhrade poletovať dospelé motýle, je na mieste prejsť sa pomedzi rastliny a nahliadnuť na spodok listov. Pokiaľ zbadáte kôpky žltých vajíčok, jednoducho ich rozmliaždite. Chemická ochrana sa robí až po vyliahnutí húseníc.
Ochrana pred mínerkou pórovou
Najspoľahlivejšou ochranou pred mínerkou je mechanická bariéra v podobe bielej netkanej textílie. Textíliu položte na hriadku s pórom tak, aby presahovala aspoň 20 cm na všetky strany. Okraje starostlivo zaťažte - pôdou, kameňmi alebo, ešte lepšie, latami po celej dĺžke a šírke hriadky. Na rohoch môžete použiť účka z pevného drôtu, ktoré textíliu spoľahlivo fixujú aj pri silnejšom vetre. Druhá generácia mínerky sa začína rojiť už od druhej polovice augusta a ak je teplé a slnečné počasie, lietať môže až do októbra. To znamená, že hriadku s pórom treba udržiavať prikrytú niekoľko týždňov bez zbytočného odkrývania.
Prípravky (povolené insekticídy) na chemickú ochranu proti mínerke pórovej existujú, no v záhrade ich väčšinou netreba. Na slovenskom trhu sú to napríklad Decis AL a Sanium Ultra. Aplikujú sa v období hromadného výskytu dospelých múch - teda od konca augusta - a použiť ich možno len raz za sezónu.
Ochrana pred slimákmi a slizniakmi
Môžete ich pozbierať, vytvoriť tzv. pivnú pascu. Je to veľmi jednoduché. Zoberte si misku, odporúčame hlbšiu, napríklad od zmrzliny. Miske vykopte jamu tak, aby bola zarovno so zemou. Pasca sa dá vytvoriť aj s plastovou fľašou. Z každej strany vystrihnete dvierka, aby nimi slimáky mohli pohodlne prejsť.
Ochrana pred voškami
Prvou možnosťou ako sa zbaviť vošiek je odstrániť ich mechanicky. Všeobecnou pomocou a prevenciou pred škodcami je nimbový olej. Nimbový olej zmiešate s vodou a s jemným saponátom.
Choroby kapusty
Okrem škodcov je kapusta náchylná aj na niekoľko druhov chorôb, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody.
- Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani) - Toto plesňové ochorenie spôsobuje hnitie koreňov a základne stonky, čo vedie k zakrpatenému rastu a odumieraniu rastlín.
- Pleseň kapustová (Peronospora brassicae) - Toto ochorenie sa prejavuje žltnutím listov a tvorbou šedého povlaku na spodnej strane listov. Pre prevenciu zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a nepremáčaj pôdu. Ide o plesňové ochorenie (Peronospora brassicae).
- Čierne škvrny (Alternaria brassicae) - Tento problém sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch, ktoré môžu postupne zasiahnuť celú rastlinu. Choroba sa šíri hlavne počas vlhkého počasia, preto je dôležité zamedziť prehusteniu výsadby a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu.
- Čierna hniloba (vaskulárna bakterióza) - Choroba sa dá ľahko identifikovať. K prenosu patogénov dochádza prostredníctvom: pôdy a organických látok, vody a škodlivého hmyzu. Príznaky zahŕňajú žltnutie listov zospodu, objavenie čiernych škvŕn a sčernenie rastliny zvnútra.
- Čierna noha - Plesňové ochorenie často postihuje sadenice kapusty. Po infikovaní sadenice odumierajú vo fáze listov kotyledónu. Dospelých možno zachrániť postriekaním pôdy nad postihnutý bod. Zelenina však bude v raste a vývoji zaostávať.
- Fusarium (žltá kapusta) - Plesňová infekcia sa nazýva aj žltá kapusta. Spóry huby vstupujú do sadeníc cez korene alebo poranené oblasti, šíria sa cez nádoby kultúry a bránia pohybu vody. Výsledkom je, že sadenice strácajú svoju pružnosť, choré lístie vysychá a odpadáva.
- Kýl - Ranný a karfiol sú náchylné na kýl. Príznaky ochorenia sa prejavujú opuchmi a výrastkami, namiesto koreňov prírastkami.
tags: #uplne #zozrate #listy #mladej #kapusty