Archeologické objavy v Egypte neustále prekvapujú svet. Okrem pyramíd, chrámov a múmií, ktoré sú pre túto krajinu typické, sa nedávno podaril objav, ktorý posúva hranice nášho poznania o starovekej egyptskej kuchyni a medicíne. Pri čistení piesku okolo hrobky starostu starovekého egyptského mesta Mennofer archeológovia objavili stuhnutú belavú látku. Po jej analýze talianski a egyptskí vedci prišli na to, že ide o „pravdepodobne najstarší archeologický pevný zvyšok syra, ktorý sa kedy našiel“.
Objav v hrobke Ptahmesa
Hrobku Ptahmesa, starostu starovekého mesta Mennofer, objavili bádatelia už v roku 1885, ale dlhý čas sa na ňu zabúdalo. Archeológovia ju znova začali skúmať až v roku 2010. Počas výkopových prác v rokoch 2013 až 2014 objavili vtedy ešte neznámu látku v hlinenej nádobe s tkaninou z plachtoviny. Táto stuhnutá belavá látka bola nájdená v hlinenej nádobe zakrytej tkaninou z plachtoviny.
Chemik z Univerzity v Katánii Enrico Greco so svojimi kolegami pôvodne publikovali svoje zistenia vo vedeckom magazíne Analytical Chemistry. Podľa informácií egyptských novín Youm7 výskum talianski vedci robili spolu s odborníkmi Káhirskej univerzity. Vedci z talianskej univerzity Catanie preskúmali veci z hrobky v Sakkára pri Káhire a našli jeden z najstarších syrov. Vek objavu je 3,2 tisíc rokov. "Analyzovaný materiál je pravdepodobne najstarším archeologickým pevným ostatkom syra, ktorý doteraz našli," napísal v nedávno publikovanej štúdii chemik Enrico Greco.
Analýza starovekého syra
Vedci analýzou odhalili, že 3200-ročný syr bol vyrobený zo zmesi ovčieho, kozieho a mlieka byvola afrického. Zistili to tak, že z bielej hmoty po rozpustení izolovali vzorky bielkovín. Po dôkladnej analýze k tomuto záveru dospeli talianski a egyptskí vedci, informovala spravodajská spoločnosť BBC. Chemik Greco si ohľadom chuti starovekého syra netrúfol špekulovať. Podľa profesora Paula Kindstedta z Vermontskej univerzity, ktorý študuje chémiu a históriu okolo syrov, mohol chutiť podobne ako klasický kozí syr, len s „veľmi, veľmi kyslým“ nábojom. „Mal by v sebe veľa vlhkosti, bol by roztierateľný.
Objav je významný aj preto, že dosiaľ neexistovali žiadne predchádzajúce dôkazy o produkcii syrov v starovekom Egypte, teda okrem nástenných malieb. „Vzorka bola vystavená tisíckam cyklov hydratácie a dehydratácie v závislosti od zrážok a povodní na Níle. Veľmi silné alkalické prostredie transformovalo všetky tuky a nebolo možné použiť konvenčné techniky,“ citujú chemika z Univerzity v Katánii Enrica Greca kanadské noviny National Post.
Riziko brucelózy
V syre tiež objavili stopy po baktériách rodu Brucella, ktoré spôsobujú chronické infekčné ochorenie brucelózu. Tou sa možno nakaziť pri konzumácii nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Okrem toho ale objavili aj stopy po baktériách rodu Brucella, ktoré spôsobujú vysoko nákazlivú brucelózu. „Je to bezprecedentná štúdia, ktorá nám umožňuje pozorovať, ako sa baktéria a jej použitie vyvíjali v priebehu posledných tritisíc rokov.
Vedec tiež uviedol, že prípravok mohol byť v živote ľudí dôležitý, keďže jeho stopy sa našli v niekoľkých ďalších hroboch na cintoríne v Siaoe. Ďalšou dôležitou otázkou je, prečo sa považovalo za nevyhnutné, aby si zosnulí „zobrali“ toto jedlo so sebou do posmrtného života.
Novodobé objavy v Egypte a turizmus
Egypt dúfa, že nové archeologické nálezy posilnia cestovný ruch. Od zvrhnutia niekdajšieho autokratického prezidenta Husního Mubaraka v roku 2011 totiž turistika značne utrpela, predovšetkým kvôli násilnostiam. Prvý objav tohto roka oznámil v sobotu, 2. februára egyptský minister pre pamiatky Chálid Anan. Ako Anan uviedol, veľvyslanci mu vraj vždy hovoria, ako obdivujú múmie v múzeách, teraz ich ale čakala odlišná skúsenosť - mohli ich uvidieť priamo v mieste nálezu.
Múmie v jednej z pohrebných komôr, ktoré objavili archeológovia v púštnej provincii Minjá, južne od Káhiry 2. februára 2019. Múmie sú v dobrom stave a najmenej desať z nich patrí deťom. V miestnostiach vedci objavili aj papyrusové zvitky a keramické predmety.
Tieto archeologické projekty by mohli prepísať históriu v roku 2026
Káhira - srdce Egypta
Káhira je hlavné mesto Egypta a najväčšie mesto Afriky. V tejto najväčšej metropole afrického kontinentu a arabského sveta žije 17 miliónov ľudí a 4 milióny do mesta dochádzajú denne najmä kvôli práci. Vyznať sa v Káhire v tomto obrovskom labyrinte s kopcom uličiek, ulíc a mostov nie je jednoduché a ozaj najlepšou radou pre prvé zorientovanie sa je - prenajať si auto so šoférom, alebo absolvovať organizovanú prehliadku pozoruhodností.
Islamská Káhira
Káhira je veľmi staré islamské mesto s nespočetnými mešitami. Najznámejšia z nich je v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväčšou mešitou v Káhire a treťou najväčšou na svete. Mešity slúžia najmä na vykonávanie piatich hlavných modlitieb počas dňa. Všetkých veriacich k modlitbám často zvoláva muezín z vysokej štíhlej veže nazývanej minaret.
Citadela je najznámejším miestom islamskej Káhiry a predstavuje zvyšky impozantnej pevnosti. Je stará viac ako 700 rokov. Až do 19. storočia bola sídlom administratívy. Najzaujímavejšími stavbami Citadely sú Alabastrová mešita a Jozefova studňa.
Koptská Káhira
Koptská Káhira bola pôvodne postavená ako Rímske obranné mesto. Je o niekoľko storočí staršia ako Islamská Káhira a bola jedným z prvých miest na svete, ktoré bolo osídlené kresťanskou komunitou. Je to posvätné miesto pre židov, moslimov a koptských kresťanov, ktorí tu žijú.
Egyptské národné múzeum v Káhire
Národné archeologické múzeum v Káhire je situované v blízkosti centrálneho námestia Midan Tahrir. Je to jedno z najväčších a najpozoruhodnejších múzeí na svete. Uchováva rozsiahlu zbierku staroegyptských pamiatok. Toto múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857, hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum dnes vlastní najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitností. Múzeum mapuje 5 000 ročnú egyptskú históriu.
Viac ako 50 miestnostiach je vystavených takmer 130 tisíc exponátov, ktoré zahŕňajú nádherné kolosálne sochy, rôzne sfingy, sarkofágy a rakvy, múmie faraónov, šperky, nábytok, nádoby, zbrane atď. Na 1.poschodí sa nachádzajú nálezy z Tutanchamonovho hrobu, vrátane jeho dvoch zlatých rakiev a slávnej posmrtnej masky. Najväčšia a zároveň najvzácnejšia časť expozície tohto múzea je Tutanchamonov poklad.
tags: #v #egypte #objavili #syr