V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa Veľký pôst, známy aj ako Štyridsiatnica, začína v pondelok podľa Gregoriánskeho kalendára. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, schválenej Radou hierarchov, je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísnym alebo strohým pôstom. To znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi a počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
História a symbolika Štyridsiatnice
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie. V 2. a 3. storočí sa postupne pôst presunul na obdobie pred Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. storočí v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň, ktorý dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. storočia už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. storočia máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdňovom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. storočí sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.
Symbolika čísla 40
Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní. Medzi zmienky v Starom zákone patria: 40-dňová potopa (Gn 7, 4); 40-ročné putovanie Izraela po púšti (Nm 14, 33); 40-dňový pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona (Ex 34, 28); 40-dňové putovanie proroka Eliáša na horu Horeb (1 Kr 19, 8). V Novom zákone sa na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu.
Trvanie Veľkého pôstu
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. storočí pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.
Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Podľa inej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5) spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevo-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov - nevynímajúc soboty a nedele - sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazárovou sobotou. V tento deň, ako hovorí letopisec, končí sa 40-denný pôst.
Čo je KRESŤANSKÝ PÔST? || Ako sa efektívne postiť a modliť
Duchovný a telesný pôst
Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto aj pôst má dva rozmery: okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst.
Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov“. Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: „Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí - v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“.
Duchovná obnova, a to praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: „Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti“.
Liturgické aspekty Veľkého pôstu
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.
Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby. Pri prvom čítaní modlitby nasleduje za každou jej prosbou hlboká poklona.
Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni.
Obmedzenie slávenia Eucharistie
Veľmi zaujímavým liturgickým aspektom špecifickým pre obdobie Veľkého pôstu je, že každá pôstna féria má svoje vlastné propriá. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní.
Túto prax je potrebné chápať v kontexte východnej tradície, kde si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter. Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi - nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. Východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie Cirkvi ako Cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorí 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia.
Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. liturgia.
Pôstna disciplína v rôznych cirkvách
Gréckokatolícka cirkev
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele. Prvý deň pôstu, teda v pondelok, a samotný Veľký piatok, je prísny pôst, to znamená, že človek sa môže raz do sýtosti najesť a dvakrát malé občerstvenie s tým, že sa má zrieknuť všetkého, čo má živočíšny pôvod (mlieko, vajcia, mäso). V ostatné dni pôstu je zdržanlivosť od mäsa - v stredu a v piatok. Toto je minimálne, čo je v gréckokatolíckej cirkvi záväzné.
Rímskokatolícka cirkev
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Pôstne obdobie trvá od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini“, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.
Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života. Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Farár môže z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať deň pokánia, alebo ho zameniť za iné nábožné skutky.
Pravoslávna cirkev
Sedemtýždňový pôst pred Paschou - Veľkou nocou sa začína aj pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom. Pôst znamená pre pravoslávnych zdržiavanie sa nielen mäsitých jedál, ale aj mliečnych pokrmov až do Veľkonočnej nedele. V pravoslávnej cirkvi je pôst prísnejší. Mal by to byť jeden z najprísnejších pôstov, ktorý predchádza veľkému sviatku Vzkriesenia Isusa Christa. Keď si zoberieme tie strasti, to poníženie, utrpenie a všetko, čo Kristus absolvoval pre našu spásu, z úcty k nemu by sme sa mali aj my nejakým spôsobom vedieť obetovať.
Ostatné cirkvi
Evanjelická cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev, Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská pôst dodržujú individuálne na báze dobrovoľnosti. Postia sa kedykoľvek v roku za prednesený úmysel. Všetky cirkvi dodržiavajú modlitbový pôst a uznávajú Veľký piatok za jeden z najväčších sviatkov počas roka.
Ako sa správne postiť: Pravidlá a odporúčania
Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Je to škola pokánia, do ktorej má každý kresťan vstúpiť každý rok, aby prehĺbil svoju vieru, aby prehodnotil, a ak je to možné, aj zmenil svoj život.
Urobme teda v tomto milostivom čosi navyše! To, čo bežne nerobíme. Napr. venujme denne desať minút modlitbe (úmyslov modlitieb aj v týchto časoch nepokojov a vojny je dostatok). Prečítajme si úryvok zo Svätého písma. Obdarujme niekoho. Pomôžme v domácnosti. Odpusťme ublíženie. Zrieknime sa sledovania televízie, internetu a tento čas venujme svojej rodine alebo na vykonanie nejakého dobra. Prečítajme si hodnotnú knihu… Jednoducho urobme niečo konkrétne z lásky k Bohu, k blížnemu a k sebe.
Bezpečnosť pôstu
Pôst môže byť bezpečný pre zdravých dospelých osôb, ak je správne plánovaný a vykonávaný. Avšak, jeho bezpečnosť a vhodnosť sa líši od človeka k človeku a závisí od mnohých faktorov, ako sú zdravotný stav, trvanie pôstu a typ pôstu. Počas pôstu je dôležité všímať si signály tela a udržiavať dostatočnú hydratáciu. Je dôležité pamätať na to, že pôst nie je pre každého a môže byť nevhodný alebo nebezpečný pre určité osoby.
| Aspekt | Odporúčania |
|---|---|
| Dĺžka a typ pôstu | Krátkodobý pôst (napr. 24 hodín alebo menej) je zvyčajne bezpečný pre zdravých dospelých. |
| Hydratácia | Udržiavanie dostatočnej hydratácie je počas pôstu kľúčové. |
| Monitorovanie telesnej reakcie | Počas pôstu je dôležité všímať si signály tela. |
tags: #varit #v #pondelok #velky #post