Vegánstvo, rôzne typy hladoviek a iné spôsoby stravovania sú dnes veľmi populárne. Otázkou však zostáva, či je vhodné bezhlavo podľahnúť trendom, keďže zdanlivo zdravé stravovacie návyky môžu priniesť aj mnoho rizík. Predovšetkým pri nesprávnom dodržiavaní sa môžu objaviť nepríjemné zdravotné komplikácie, vrátane bolestí hlavy.
Vegánstvo a jeho špecifiká
Vegánstvo je v súčasnosti jedným z najväčších trendov v stravovaní. Jedálny lístok vegánov pozostáva výhradne zo stravy rastlinného pôvodu, čo znamená, že všetky živočíšne potraviny, ako mäso, vajcia, živočíšne tuky, mlieko, mliečne výrobky, ryby, morské plody i med, sú z jedálnička vylúčené.
Benefity vegánskeho stravovania
Vegánske stravovanie môže mať pozitívny vplyv na zdravie, pretože znižuje riziko vzniku cukrovky, artritídy, vysokého krvného tlaku a rakoviny. Okrem zdravotných výhod prispieva vegánstvo aj k ochrane životného prostredia a zabraňuje utrpeniu zvierat.
Hrozby a riziká vegánstva
Pri vegánstve je zo stravy vynechaných niekoľko základných zložiek potravy. Z tohto dôvodu hrozí riziko, že telu dodáte málo bielkovín, omega-3 mastných kyselín, železa, vápnika, zinku, jódu, vitamínov D a B12. Nedostatok týchto živín môže spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti, vrátane bolestí hlavy. Mnoho ľudí sa pri prechode na vegánstvo nevie udržať na uzde a skonzumuje priveľa kalórií, čo vedie k priberaniu.
Hladovka a prerušované hladovanie
Hladovka je zaujímavá téma, ktorá v sebe nosí rôzne rozpory a nejasnosti. Názory odborníkov na účinok hladovky sa rozdeľujú na dva tábory. Kým jeden ju považuje za ozdravný proces, pre druhý je zahrávaním sa so zdravím. Liečebné hladovanie spočíva v zrieknutí sa akejkoľvek potravy a prijímaní výlučne čistej vody. Môže trvať niekoľko dní alebo týždňov. Zástancovia ho považujú za cestu k liečeniu chronických a zhubných chorôb bez použitia liekov. Odporcovia hladovania poukazujú najmä na patologické zmeny v organizme, nedostatočnú výživu a trvalé zmeny psychiky. Hladovka podľa nich predstavuje vysokú záťaž na srdce, obličky a pečeň, odbúrava tuky, oslabuje imunitu, znižuje svalovú hmotu a spôsobuje málokrvnosť.
Typy hladoviek
- Prerušované hladovanie (Intermittent Fasting): Funguje tak, že každý deň počas celých 16 hodín nič nejete a nasledujúcich 8 hodín môžete jesť, čo vám hrdlo ráči. Väčšina ľudí si vyhradí čas na jedlo od 10. do 18. hodiny.
- Vodný pôst: Znamená pôst, pri ktorom na určité obdobie pijete iba čistú vodu. Trvá spravidla 1 až 3 dni a je najčastejšie odporúčaný zo zdravotných dôvodov, no ľudia ho môžu držať aj z duchovných alebo náboženských dôvodov.
- Čiastočné hladovanie (Undereating): Minimalizuje sa príjem jedla i jeho veľkosť a predlžujú sa prestávky medzi jedlami na 5-6 hodín.
- Úplné hladovanie: Ide o úplné vynechanie potravy na dlhšie obdobie, len s príjmom vody.
Benefity hladovky
Pôst vo všeobecnosti prináša mnohé zdravotné výhody. Vďaka hladovke nielen schudnete, ale ustáli sa vám aj hladina cukru v krvi, výrazne sa zlepší zažívanie, utlmia sa zápaly v tele, zmenšia sa bolesti a posilní sa vaše srdce. Okrem toho zlepšuje fungovanie mozgu, koncentráciu, pamäť a dokonca i kreativitu. Krátkodobý racionálny pôst pozitívne vplýva na mitochondrie, čistí pleť a zlepšuje akné. Organizmus sa vďaka nemu regeneruje a zvyšuje sa jeho imunita. Výskumy naznačujú, že občasný pôst môže pomôcť s chudnutím, aj keď iné metódy sú z dlhodobého hľadiska šetrnejšie aj účinnejšie. Hladovanie viditeľne ovplyvnilo horný (systolický) krvný tlak dobrovoľníkov. Koenzým Q10 je kľúčová látka v organizme z hľadiska tvorby energie a ochrany buniek pred poškodením voľnými radikálmi a predčasným starnutím. Držanie hladovky sa v 10-člennej skupine pozitívne podpísalo pod zníženie oxidačného stresu.
Riziká a hrozby hladovky
Mozog človeka s migrénou reaguje inak voči podnetom, ktoré sú biologicky "normálne". Jednoducho povedané to znamená, že ak vybočíme z prirodzeného rytmu - hladovanie, dehydratácia - telo nám dá záchvatom migrény jasne najavo, že sa mu to nepáči. Odborníci ketogénnu diétu neodporúčajú, pretože nedostatočný príjem sacharidov môže spôsobiť podvýživu, únavu, podráždenosť, bolesti hlavy a zápchu. Obmedzený príjem vlákniny zase zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva. Ak budete telo dlhodobo nútiť fungovať v stave ketózy, do krvi sa vám dostane nebezpečné množstvo ketolátok, budete mať extrémne nízku hladinu glukózy v krvi, čo je stav ohrozujúci život.
Pri dlhodobom praktizovaní prerušovanej hladovky hrozí, že si vytvoríte nezdravý vzťah k jedlu. Pretože nemusíte počítať kalórie, ľahko môžete spadnúť do toho, že počas ôsmich hodín budete jesť nezdravo a priveľa, vďaka čomu v konečnom dôsledku zjete oveľa viac, ako keby ste jedli priebežne počas celého dňa.
Možné riziká vodného pôstu:
- Dehydratácia a nerovnováha elektrolytov: Nepitie dostatočného množstva vody môže viesť ku komplikáciám, ako sú bolesti hlavy, svalové kŕče, sucho v ústach, únava a závraty.
- Nedostatok živín: Jeden pôst o vode vám nemusí spôsobiť žiadny vážny nedostatok živín, pokiaľ ho ale praktizujete pravidelne, môžu vám chýbať nielen kalórie a makroživiny, ale aj vitamíny či minerálne látky, čo môže mať negatívny vplyv na váš zdravotný stav.
- Rýchle chudnutie a následný jojo efekt: Vodné pôsty môžu viesť k nadmernej strate hmotnosti.
- Ortostatická hypotenzia: Nízky krvný tlak po rýchlom postavení sa či naopak sadnutí si.
- Opuchy a zápaly: Pôst zvyšuje množstvo kyseliny močovej v krvi, čo môže viesť k častým a bolestivým opuchom a zápalu kĺbov.
- Komplikácie cukrovky: V niektorých prípadoch môže mať pôst za následok nebezpečne nízku hladinu cukru v krvi.
- Propagácia nevhodného stravovania: Ľudia, ktorí trpeli alebo stále trpia poruchou stravovania, môžu zistiť, že pôst podporuje neprimerané stravovacie návyky.
Bolesti hlavy počas hladovky
Počas hladovania prechádza organizmus rôznymi fázami, ktoré môžu sprevádzať nepríjemné pocity, vrátane bolestí hlavy. V prvých dňoch hladovky dochádza k zvýšenému prekysleniu organizmu. Ide o takzvané štádium narastajúcej acidózy, ktoré vyvrcholí 7. až 10. deň a hladujúci sa náhle v priebehu niekoľkých hodín začne cítiť lepšie v dôsledku adaptácie organizmu na stres z hladovania.
Od 4. dňa hladovania dochádza v organizme k veľkým zmenám. Po vyčerpaní glykogénu sa strata hmotnosti zmenšuje až do acidotickej krízy, cca 300-500g denne. Keď sa vyčerpajú zásoby cukru, je spaľovanie tukov nedostatočné. V krvi sa začínajú hromadiť kyslé metabolity neúplne spálených tukov. Znižujú sa alkalické (zásadité) rezervy, čo sa prejavuje ako bolesť hlavy, nevoľnosť, pocit slabosti. Veľmi dobre sa ich dá vylúčiť prechádzkou, klystírom, kúpeľom. Do niekoľkých minút až hodín tento stav odozneje a človek sa cíti dobre. Tento stav sa nazýva acidotická kríza.
Acidóza vzniká v dôsledku prispôsobeniu sa organizmu na endogénnu výživu. Organizmus začína vytvárať cukor z vlastného tuku a bielkovín. Po acidotickej kríze sa zvyšuje množstvo cukru v krvi. Od začiatku acidotickej krízy narastá obranyschopnosť organizmu. Organizmus sa zameriava na ničenie patologických ložísk, nádorových tkanív, jaziev.
Čo keby ste prestali jesť?
Detoxikácia organizmu a bolesti hlavy
Nahromadenie toxínov v tele môže spôsobiť problémy od takmer nebadaných, ako sú únava, bolesti hlavy, až po vyvolanie onkologických ochorení. Toxíny má v organizme skoro každý z nás, nakoľko sa do tela aj napriek poctivej detoxikácii neustále vracajú či usadzujú. Môže za to najmä čoraz viac znečistené životné prostredie, stresy a chemicky upravované potraviny.
Medzi toxíny patria:
- Jedovaté kovy: ortuť, olovo, cín, nikel, kadmium.
- Rádioaktívne látky: stroncium, cézium, urán, kobalt.
- Chemické látky: dioxíny, ftaláty, polychloronované bifenyly, aldehydy, cyklické aromatické uhľovodíky.
- Automobilové splodiny.
- Lieky: antibiotiká, hormonálne lieky.
- Pesticídy.
- Prídavné látky v potravinárstve: konzervačné činidlá, stabilizátory, emulgátory, plnidlá, dochucovadlá, farbivá.
- Očkovacie látky.
- Zubné materiály.
- Kozmetické prostriedky.
- Domáce prostredie (farbivá, impregnačné prostriedky, lepidlá).
- Mikroorganizmy.
Jednoduchý detox pre každého
Pre posilnenie detoxikácie môžeme telu pomôcť bylinkovými čajmi a potravinovými doplnkami. Tu je jednoduchý detoxikačný plán na 9 dní:
- 1. a 2. deň: Zvýšte príjem tekutín (bylinné a ovocné čaje, voda, zeleninové a ovocné šťavy), vynechajte bublinkové nápoje, sladené limonády, energetické nápoje a alkohol. Kávu znížte na minimum.
- 3. a 4. deň: Pokračujte v zvýšenom príjme tekutín a vylúčte úplne mäsové výrobky typu párky, salámy, slanina, údené a vyprážané.
- 5. a 6. deň: Pokračujte v začatom a vylúčte cukor a bielu múku (nielen ten do kávy), ale všetko, čo rozum káže.
- 7. - 9. deň: Vylúčte kravské mlieko a výrobky z neho - hlavne čoko jogurty, smotanové syry atď.
Nultý deň by mala predchádzať jednodňová hladovka so zvýšeným príjmom tekutín.
Ako sa vysporiadať s bolesťou hlavy pri hladovke a vegánstve
Bolesť hlavy môže byť nepríjemná, pulzujúca, ktorá sa z ničoho nič zjavuje a znepríjemňuje život. Často je veľmi zložité prísť na jej príčinu. Za hlavný spúšťač bolesti hlavy je pre väčšinu ľudí stres, napätie, hormóny, nedostatok alebo nadbytok spánku, zanedbaný pitný režim, zdravotné problémy a vonkajšie vplyvy z prostredia.
Potraviny, ktoré môžu spôsobovať bolesť hlavy:
- Alkohol: Dehydratuje telo, čo má za následok bolesť hlavy.
- Káva a čaj (kofeín): Vo väčšom množstve môže spôsobiť opačný efekt a bolesti hlavy spojené s abstinenčnými príznakmi.
- Tyramín: Nachádza sa v rôznych potravinách (hovädzia, kuracia a kačacia pečeň, konzervované mäso a ryby, čokoláda, káva, syry, údeniny, pražené a solené arašidy, kyslá kapusta, smotana, sójová omáčka, víno) a jeho zvýšená hladina v tele spôsobuje bolesť hlavy.
- Cukor: Potraviny s vysokým obsahom rafinovaného cukru spôsobujú prudkú zmenu hladiny cukru v krvi, čo vedie k podráždenosti, únave a bolesti hlavy.
- Dusičnany: Premieňajú sa v tele na dusitany a pôsobia na schopnosť krvi transportovať kyslík do tkanív.
Potraviny, ktoré môžu pomôcť s bolesťou hlavy:
- Jogurt: Výborný zdroj vápnika, vitamínov a bielkovín. Nízka hladina vápnika ovplyvňuje bolesť hlavy.
- Mandle: Majú vysoký obsah aminokyseliny tryptofánu, ktorá pomáha uvoľňovať serotonín, zmierňujúci bolesť, stres, depresie a úzkosť. Sú tiež plné horčíka, ktorý uvoľňuje svaly a cievy.
- Červená dyňa: Vynikajúca voľba na zabránenie dehydratácie a tým aj bolesti hlavy. Obsahuje až 90 percent vody, kopec vitamínov a zdravých cukrov.
- Huby (spolu s brokolicou a špenátom): Bohatý zdroj riboflavínu (B2), ktorý zmierňuje bolesti hlavy.
- Ryby (losos, tuniak, halibut, sardinky, makrely): Obsahujú omega 3 mastné kyseliny, ktoré zmierňujú chronické bolesti hlavy a zápalové procesy v tele.
- Uhorka: Ďalšia super potravina, ktorá prispieva k udržaniu pitného režimu.
- Quinoa: Vysoký obsah bielkovín a horčíka, ideálna na zmiernenie bolestí hlavy, ktorými trpia ženy v menštruačnom období.
- Zemiaky a banány: Bohaté na draslík, ktorý hrá hlavnú úlohu v boji s bolesťou hlavy a podieľa sa na správnej funkcii nervového a svalového systému.
Dôležitosť pitného režimu
Pre život bez migrény je najdôležitejší celkový zdravý životný štýl s dobrým stravovacím a pitným režimom. Bolesti hlavy sú často spojené s dehydratáciou, a tak prvé, po čom by ste mali siahnuť, keď vás rozbolí hlava, je pohár s vodou. To, koľko vody by ste mali ideálne vypiť počas dňa, závisí hlavne na telesnej hmotnosti. Vodu v tele reguluje mozek a obličky a príjem tekutín je preto veľmi individuálny. Pitný režim pre vás bude hneď chutnejší, ak si pridáte do vody uhorku, mätu, citrón, alebo si varíte bylinkové čaje. Hydratovať môžete aj zeleninou a ovocím, v oboch je veľa vody.
tags: #vegan #bolest #hlavy #pri #hladovke