Mnohí z nás poznajú zvuk zvonov z kostolných veží. Zvony sú nerozlučnou súčasťou kresťanskej tradície Európy a pre mnohé generácie predstavujú hlas, ktorý pulzuje v liturgickom živote kresťana. Použitie zvonov v cirkvi sa datuje do 5. storočia, kedy ich svätý Pavlín, biskup z Noly, predstavil ako prostriedok na zvolávanie mníchov na modlitbu. Postupom času sa táto tradícia zaužívala a zvony sa stali výzvou pre veriacich k pobožnostiam v chráme.
Anatómia a vznik zvona
Zvon ako hudobný nástroj je jedným z najzložitejších idiofónov. Zvon ako celok delíme na dve základné časti: telo a srdce. Telo zvona sa potom delí na ďalšie štyri časti, idúc zdola: veniec (do neho udiera srdce), krk, čepiec a koruna. Dolný otvor zvonu sa nazýva ústa, čo sa pekne zhoduje s pojmom hlas. Prierez zvonu sa označuje ako rebro.
Zvonovina je špeciálny druh bronzu, ktorého základom je zliatina medi s vysokým obsahom cínu, približne 22 %. Zloženie zliatiny bolo tajomstvo, ktoré si každý majster chránil, pretože na ňom závisela kvalita zvonu. Forma na stredoveký zvon sa skladala z niekoľkých častí, pretože celý kus vrátane vrchných závesov sa musel odliať naraz. Tie najväčšie zvony sa obvykle odlievali do foriem zapustených do zeme.
Najvýznamnejšie zvony a kampanológia
Nakoľko ľudí vždy zaujíma to „naj“, pozrime sa na najväčšie európske zvony, ktoré fascinujú svojou majestátnosťou:
| Zvon | Hmotnosť | Umiestnenie |
|---|---|---|
| Zvon svätého Petra | 24 ton | Katedrála v Kolíne nad Rýnom |
| Pummerin | 22,5 tony | Viedeň, Katedrála sv. Štefana |
| Zikmund | 19 ton | Krakov |
| Savoyarde | 19 ton | Paríž, Bazilika Sacré-Cœur |
| Big Ben | 13,76 ton | Londýn |
Na Slovensku sa nachádza množstvo historických zvonov, ktoré sú svedkami bohatej kultúrnej histórie. Obzvlášť uchvacuje Zvon svätý Ladislav, najväčší zvon v Nitre so svojou hmotnosťou 2 698 kg, patriaci piaristickému kostolu. Jeho majestátny zvuk v tóne c1 zhmotňuje pôvab baroka.
Zvony - Ako to robia?
Symbolika a funkcia zvonenia
Častým nápisom na zvonoch je výrok: „Vivos voco, mortuo plango, fulgura frango“, čo v preklade znamená „Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky lámem“. V prvom rade teda zvonia zvony za účelom ohlasovania dennej doby, ako napríklad poludník zvoniaci na obed. Ďalej zvolávajú ľudí do kostola na sv. omšu alebo vyzývajú k modlitbe Angelus Domini. Zvony plnili aj funkciu dedinských hodín a signálne zvonili na poplach ako „šturmovák“ pri varovaní pred požiarom či nepriateľom.
V rámci zamýšľania sa nad zvonením s cieľom odohnať zlé sily sa verí, že zvonenie ponižuje diabla, pretože zráža jeho pýchu a volá všetko stvorenie, aby sa klaňalo Kristovi. Mnoho z týchto funkcií je zahrnutých aj v modlitbách počas tzv. „krstenia zvonov“, kedy biskup daný zvon s menom nejakého svätca posviaca a robí naň olejom znaky kríža.
Smutná kapitola: Vojnové rekvirácie
Smutnou etapou v dejinách zvonov bolo obdobie vojen, s ktorými prichádzala na scénu tzv. vojnová rekvirácia zvonov. Účelom bolo získanie zvonového bronzu na výrobu kanónov a iných zbraní. Katarína Nádaská v príspevku o zvonoch približuje ťažké a bolestné lúčenie sa so zrekvirovanými zvonmi, na výrobu ktorých sa často konali zbierky. Aj prozaik Milo Urban tieto ťažké chvíle opisuje v diele Živý bič, kde sa ľudia pýtali: „Čo nám teraz ostane, keď nám vzali zvony?“
Zvonohra a tradície na Slovensku
Obzvlášť špecifickou záležitosťou je zvonohra. Jednu takúto unikátnu zvonohru nájdeme v osembokej veži Pražskej Lorety. Skladá sa z 27 zvonov a jej mechanizmus umožňuje automatické prehrávanie mariánskej piesne alebo hru hudobníka prostredníctvom klaviatúry. Na Slovensku sa tradícia zvonenia udržiavala nielen v kostoloch, ale aj na vežiach miest, kde zvonári strážili chotár v nepretržitej pohotovosti.
Aj dnes, najmä na vidieku, patrí zvonenie k typickému koloritu života. Žijeme vo veľmi sterilnej a pretechnizovanej dobe, no niekedy stačí len tak málo - spozornieť, keď začujeme „spievať“ zvony, a započúvať sa do krásy ich hlasov. Už len tým nadviažeme na cítenie našich predkov.
tags: #visiace #gulky #z #kostolnych #zvonov #zo