Tekvica - je neoddeliteľnou súčasťou jesene a dominantne v nej kraľuje na tanieroch i v zdobení. Kráľovná jesene dokáže výrazne obohatiť náš jedálniček, pretože ju je možné variť, piecť, plniť a použiť na prípravu omáčok, prívarkov, koláčov a iných chutných jedál. Takisto sú tekvice populárnym ozdobným predmetom. Existujú stovky druhov tekvíc, pochádzajúcich takmer zo všetkých kútov našej planéty. V našom prehľade sa zameriame na najobľúbenejšie druhy tekvíc, vrátane bielych variet, ktoré je možné dopestovať v našich klimatických podmienkach.
Čo je tekvica?
Tekvice sú bohato pestované rastliny, ktoré patria do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Sú jedny z najstarších kultúrnych plodín na svete a primárne sa pestujú pre jedlé plody. Z botanického hľadiska je tekvica vlastne ovocím, presnejšie bobuľou. Rastlinný druh tekvica patrí do rodu Cucurbita, ktorý zahŕňa niekoľko rôznych druhov a odrôd. Medzi najznámejšie druhy patria Cucurbita pepo (napríklad cuketa a tekvica), Cucurbita maxima (napríklad tekvica hokkaido a maslová tekvica) a Cucurbita moschata (napríklad muškátová tekvica).
Tekvice sú ako rastlinný druh dosť staré. Pôvod tekvice smeruje k Peruánčanom, ktorí ju pestovali už v 4500 pr.n.l.. V Mexiku sa našli skamenelé tekvicové semiačka, ktoré sú staré okolo 10 tisíc rokov. Tekviciam sa preto pripisuje pôvod práve na americkom kontinente, odkiaľ sa s rozmachom moreplavieb dostali aj do Európy.

Nutričná hodnota a benefity pre zdravie
Tekvice sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Dužina tekvice obsahuje zvyčajne okolo 90 percent vody. Je bohatá na dôležité živiny, ako sú vitamíny (najmä vitamín A a C), minerály (horčík, zinok, fosfor, draslík, meď, selén, sodík) a vlákninu. Tekvice sú plné vitamínu C a betakaroténu, z ktorých získate 100% posilnenie imunity. Sú bohaté aj na vitamín E, ktorý pomáha vylučovať toxíny z tela, obsahuje vitamíny skupiny B, draslík, selén, meď, železo, magnézium a vlákninu.
Betakarotén, ktorý dodáva tekvici jej typickú oranžovú farbu, je silný antioxidant s pozitívnymi účinkami na zdravie. Môže pomôcť zlepšiť zrak, udržiavať zdravú pokožku a sliznice. Zaradenie tekvice do jedálnička má pozitívny vplyv na kvalitu zdravia. Tekvica podporuje imunitu, bojuje proti infekciám, ochraňuje srdce a cievy, znižuje vysokú hladinu zlého cholesterolu a vysoký krvný tlak. Taktiež pôsobí ako antioxidant, najmä oranžová je bohatá na betakarotén, ktorý chráni pred rakovinou a voľnými radikálmi. Zmierňuje zápaly tráviaceho systému a čriev, žalúdočné vredy a upokojuje.
Samozrejme, jej zloženie sa mierne líši v súvislosti od druhu, ale priemerne 100 g tekvice obsahuje: 6,5 g sacharidov, 1 g bielkovín a 0,5 g vlákniny.
Tekvicové semienka a olej
Tekvicové semienka sú skvelou pochúťkou a zdrojom živín. Patrí medzi najväčšie semienka a majú široké využitie. Tekvicový olej je lisovaný z tekvicových semiačok za studena. Tento olej je až zázračne prospešný pre naše zdravie. Je ľahko stráviteľný a neobsahuje žiaden cholesterol.
Pestovanie a zber tekvice
Tekvice sa u nás pestujú len jednoročne. Semienka sadíme do prevzdušnenej pôdy s obsahom humusu a najlepšie do téglikov na predpestovanie sadeníc asi v polovičke apríla. Semienka sa sadia špičkou dole cca 2 cm do pôdy. Niektoré druhy semien sa pred sadením môžu nechať predom jednu noc napučať v teplej vode. Tekvicové sadeničky je potom vhodné zasadiť do pôdy približne v máji, najlepšie po „zmrzláňoch“. Potrebujú veľa vlahy, prísun vzduchu a slnečné miesto. Rozmedzie sadenia by malo byť cca 1 m. Ako náhrada okopávania a odstraňovania buriny je vhodnejšie nahradiť túto starostlivosť mulčovaním pôdy. Tekviciam sa veľmi darí aj na kompostoch.
Ideálny čas na zasiatie tekvicových semiačok je máj, sejeme ich do výživnej kyprej pôdy, slnka stačí stredne, veď vieme, že tekvica niekedy krásne vyrastie aj v komposte v rohu záhrady. Ak však záhradu nemáte, stačí vám balkón a môžete sa dopracovať koncom augusta k vlastnej tekvicovej úrode. V apríli zasejte do malých kelímkov (napríklad od jogurtov) do rašelinovej pôdy po 2 semiačka, zalejte a cca po 4 týždňoch by ste mali mať priesady hotové k presadeniu. Presádzame ich do väčších črepníkov alebo nádob (kľudne staré veľké hrnce s dierkou nasopodu, aby mala odkiaľ vytekať prebytočná voda). Priesady ešte môžeme počas chladnejších dní prikryť väčším skleným zaváracím pohárom a vytvoriť tak efekt skleníka alebo fóliovníka.
Tekvice v správnom čase zakvitnú a z kvetov sa postupne vyvinú plody. Keď ste zasadili veľkoplodé tekvice, odporúčame ich nechať na zemi (môžeme vypodložiť napr. pálenou škridlou), ak máte tekvice menšie, môžete ich nechať ťahať po plôtikovej konštrukcii.
Halloween pumpkin Ako vyrezať tekvicu na halloween? | tip jak vyřezat dýni
Zber a skladovanie
Zimné tekvice, z ktorých najznámejšie je Hokkaido, treba nechať na hriadke poriadne vyzrieť a zberať tesne pred prvými jesennými mrazmi. Tekvice spolu so stopkou zberajte vždy do prvých mrazov. Najvhodnejším spôsobom je opatrné vykrútenie z rastliny bez použitia noža či nožníc. Stopku z pozberaných tekvíc nikdy neodlamujte, pretože rana je miestom preniknutia infekcie do plodu počas skladovania.
Po zbere je dobré tekvice nechať aspoň týždeň uložené na slnku (s ochranou proti dažďu), aby šupka vytvrdla, čo predĺži ich skladovateľnosť. Na slniečku alebo na teplom mieste v izbe rozložte tekvice tak, aby mohli uschnúť a dozrieť počas približne 2 týždňov. Tekvičky neukladajte na seba, aby ste predišli ich poškodeniu. Pamätajte na to, že tekvice nemajú radi vlhko a na to, aby vydržali, nutne potrebujú sucho a stabilnú teplotu do 20 stupňov. Pre zimné tekvice nie sú vhodné chladné a vlhké pivnice; najlepšie im je v suchu s približne izbovej teplotou (nad 12 °C). Pri správnom skladovaní môžu vydržať mesiace.
Rozmanitosť druhov tekvíc
Nie je tekvica ako tekvica. Poznať všetky druhy tekvíc môže byť náročné, no počas jesene sa vám prehľad istotne hodí. Budete presne vedieť, ktoré tekvice je vhodná na varenie, ktorá na pečenie, alebo z ktorej vyrezávať dekorácie. Existuje nespočetné množstvo druhov a odrôd tekvíc, ktoré sa líšia tvarom, farbou, veľkosťou a chuťou. Od tradičných oranžových tekvíc, ktoré poznáme z Halloweenu, až po exotické a okrasné druhy, svet tekvíc je naozaj pestrý. Zvyčajne ich delíme na letné a zimné, alebo ich rozlišujeme podľa farby a vzoru na šupke.
- Letnú tekvicu zberáme v teplých mesiacoch a nie je určená na dlhé skladovanie. Ideálne je spotrebovať ju hneď, alebo nastrúhať dužinu a odložiť do mrazničky na neskoršie použitie. Letné tekvice zvyčajne rastú ako kríky, niekoľko druhov je viničového typu.
- Zimná tekvica sa zberá na jeseň a má tvrdú kôru, vďaka čomu sa lepšie skladuje.

Biele tekvice: Od jedlých po dekoratívne
Viaceré druhy tekvice majú svoje biele variety, ktoré majú najmä okrasnú funkciu, no niektoré biele odrody tekvíc majú aj vynikajúcu chuť. V našich končinách bola dlhodobo najrozšírenejšia klasická biela tekvica, z ktorej v školských jedálňach varili prívarky, z ktorých majú mnohé deti a dnes už aj dospelí nočné mory. Dnes poznáme mnoho ďalších bielych odrôd, ktoré si získali popularitu.

- Klasická biela tekvica (Cucurbita pepo): U nás bola dlhodobo najrozšírenejšia. Veľká oválna biela tekvica, ktorá je u nás najznámejšou letnou, pochádza zo Stredného východu. Je chutná na pare, podusená, nastrúhaná do omáčok. Je veľká tekvica bielej farby, vzrastovo rovnaká ako u nás bežná oranžová tekvica. Vhodná na dezerty, džemy a kompóty.
- Patizón (Pattypan Squash): Patizón je lahodná a dekoratívna zelenina s plochými, tvarovo zaujímavými plodmi, ktoré pripomínajú kvety alebo tanieriky. Má charakteristický tvar a je bielej farby. Patizón je malá a plochá tekvica s hrubou šupkou a bielou alebo zelenou dužinou. Má jemnú a mierne sladkú chuť. Skorá kríčková odroda vytvára mladé biele plody typicky diskovitého tvaru, ktoré sú vhodné na konzervovanie a sú bohaté na vitamín C, zatiaľ čo staršie a väčšie plody sa skvelo hodia na prípravu rôznych chutných jedál. Často sa upravuje na pare, varí či dusí, ale aj smaží a pečie. Z patizónu sa dá pripraviť aj dobrý sladkokyslý nálev. Odroda Delikates má biely, diskovitý plod a smotanovo bielu, kompaktnú dužinu.
- Tekvica Lumina (Cucurbita pepo ‘Lumina’): Táto biela tekvica sa hodí na kontrastné a kreatívne vyrezávanie. Nazývaná v USA ako „grey ghost“ v preklade šedý duch, alebo ako Casper pumpkin. Je sfarbená do šedo-biela. Nehodí sa na vyrezávanie kvôli príliš tuhej dužine.
- Tekvica Baby Boo (Cucurbita pepo ‘Baby Boo’): Malé biele tekvičky ideálne na miniatúrne dekorácie a remeselné projekty. Úplne bielučká drobná tekvička.
- Biela tekvica so zelenými pásikmi a fliačkami: Táto dekoratívna odroda sa používa na prípravu dezertov a ratatouille, alebo zapekané minipochúťky. Odroda sa radí medzi popínavé.
Ďalšie obľúbené druhy tekvíc
Okrem bielych variet existuje množstvo ďalších tekvíc, ktoré obohacujú našu kuchyňu i záhrady:
- Tekvica obrovská (Cucurbita maxima): Patrí medzi veľmi rozšírené tekvice, sú sýto oranžové a obrovské. Práve z nich sa často vyrábajú svetlonosi a je z nich aj mnoho výborných jedál. Využívajú sa aj na olej a ako krmivo. Je to klasická oranžová tekvica, ktorú používame a sadíme v našich záhradách. Narastá do väčších rozmerov, má sýtu oranžovú farbu. Poznáme ju aj ako Halloweensku tekvicu.
- Maslová tekvica (Butternut): Maslová tekvica, známa aj ako muškátová tekvica alebo tekvica na pečenie, má typický hruškovitý tvar a žltkastú až marhuľovú farbu. Má hrubú, šťavnatú dužinu jasne oranžovej farby a málo semien. Jej dužina je sýtooranžová, jemne aromatická s vysokým obsahom betakaroténu. Príjemne sladká chuť s orieškovou príchuťou dokonale vynikne pri dobre vyzretých plodoch. Dužina získa po tepelnej úprave jemnú, maslovú konzistenciu. Je ideálna na polievky, omáčky, sladké dezerty, ale aj na pečenie a zapekanie.
- Tekvica Hokkaido: Tekvica Hokkaido si získala medzi jednotlivými druhmi tekvíc výnimočné postavenie a to najmä vďaka jej plnej, orieškovej chuti, pevnej textúre a širokému využitiu v kuchyni. Typická tekvica hokaido má menšie dužinaté plody bez výrazného rebrovania po stranách. Najbežnejšia farba zrelej tekvice hokaido je oranžovo-červená, no dostupné sú aj kultivary s modro-sivou či zelenou šupkou. Netreba ju šúpať, čo výrazne zjednodušuje prípravu. Je plazivá rastlina s jasno oranžovými plodmi plocho guľovitého tvaru, o priemere 20 - 25 cm. Prednosťou odrody je vysoký podiel dužiny k semenníku a vysoký obsah karoténu.
- Špagetová tekvica: Špagetová tekvica je pomenovaná podľa svojej vláknitej dužiny, ktorá sa po uvarení rozpadáva na vlákna pripomínajúce špagety. Je to skvelá nízkokalorická alternatíva k cestovinám, ktorá sa dá pripraviť na slano aj na sladko vďaka svojej neutrálnej chuti. Má mierne špagetový tvar a žltú, alebo žltozelenú šupku.
- Tekvica Acorn (žaludová tekvica): Tekvice acorn (názov podľa tvaru - acorn znamená v preklade žaluď) sa vyznačujú menšími, okrúhlymi plodmi s výrazným rebrovaním a sladkou, šťavnatou a pevnou dužinou. Tekvice acorn majú veľmi sladkú, no menej výraznú, jemnejšiu chuť, takže sú vhodné na kombinovanie s inými intenzívnejšími chuťami. Má žaludový tvar a tmavozelené sfarbenie, s výrazným rebrovaním. Dužina je žlto-oranžová. Vhodná na praženie, dusenie, plnenie.
- Tekvica Kabocha: Táto japonská tekvica je obľúbená najmä vďaka svojej sladkej a veľmi pevnej dužine, ktorá chuťovo pripomína bataty. Je pomerne veľká, zhora sploštená a s tmavozelenou (prípadne oranžovou) šupkou, ktorá je často škvrnitá a hrboľatá. Po tepelnej úprave si drží tvar a pevnosť dužiny, takže sa často vysmáža (tempura), pridáva do polievok, sushi a je ju možné kombinovať s rozličnými chuťami.
- Cuketa: Cuketa je dlhá oválna plodová zelenina s vodnatou dužinou, zvyčajne tmavozelenej farby. Hodí sa na dusenie, smaženie a zapekanie.
Dekoračné tekvice
Okrasné tekvice nie sú vhodné na konzumáciu. Majú tvrdú kôru a aj dužinu. Sú veľmi dlho trvácne i vo vnútornom prostredí a preto sú vhodné na dekoračné účely. Dekoračné tekvice majú svoje špecifiká. Hladký povrch a pomerne duté vnútro, čo je ideálna kombinácia na vyrezávanie. Tieto tekvice majú tiež rôzne farby a zaujímavejšie tvary, ako jedlé tekvice. Okrasné tekvice (Cucurbita pepo var. ovifera) sú malé dekoratívne tekvice rôznych farieb a tvarov, ideálne na remeselné práce a stolové dekorácie.
| Druh tekvice | Odroda | Charakteristika |
|---|---|---|
| Tekvica | Aurea F1 | Relatívne silne vzrastná, geneticky nehorká, prevažne samičieho typu. |
| Tekvica | Amore | Nová, výnosná odroda tekvice typu HOKKAIDO. |
| Patizón | Zmes farieb | Kolekcia PALETA FARIEB - zmes bielych, zelených a žltých patizónov. Plod je diskovitý, s pevnou kompaktnou dužinou. |
| Tekvica | Delikates | Rastlina kríčkovitá. Plod je biely, diskovitý, dužina smotanovo biela, kompaktná. Vysoká násada mladých plodov. |
| Tekvica | Gran Gigante | Ideálna pre jesenný sviatok Halloween. Guľatý, hladký a pevný plod váži 8 - 12 kg, lesklá oranžová pokožka. |
| Tekvica | Hokkaido orange | Plazivá rastlina s jasno oranžovými plodmi plocho guľovitého tvaru, Ø 20 - 25 cm. Vysoký podiel dužiny, karoténu. |
| Tekvica | Olga | Olejná forma tekvice obyčajnej. Plody stredne až tmavo oranžové, množstvo semien bez šupky s vysokým obsahom zinku. |
Využitie tekvice v kuchyni
Tekvice sú mimoriadne všestranné a dajú sa použiť na prípravu širokej škály jedál, od slaných až po sladké. Z tekvice môžeš pripraviť polievky, prívarky, džemy, pasty, pyré, dipy, dokonca aj dezerty a zmrzlinu, ale aj zdravé chipsy v sušičke ovocia. Taktiež ju môžeš piecť, grilovať, zapekať, dusiť, plniť plnkami, použiť ako misku na servírovanie polievky.
Pri jedlých tekviciach sa využíva najmä dužina - jednoducho povedané, tekvicové vnútro bez šupky a jadierok. Dá sa jesť aj surová, kedy naplno využijeme všetky jej vitamíny a živiny, ale lepšie bude chutiť tepelne spracovaná. Pri niektorých druhoch sa môže jesť aj šupka (napríklad pri mladej hokkaido tekvici).

Recepty a tipy
Našli sme pre vás veľa nápadov, ako kreatívne využiť tekvicu pri príprave jedla. Kedysi vraj tekvicu vydlabali a používali ju ako nádobu. My sa najeme z normálnych tanierov, zato tekvicu využijeme na prípravu chutných, zdravých a kreatívnych jedál.
Tekvicové pyré: Tekvicové pyré vyrábam každú jeseň. Je to spôsob ako si predpripraviť tekvicu na množstvo receptov (sladkých aj slaných) tak, aby bola vždy prakticky poruke. Na teplote 200 stupňov ju potom pečieme do mäkka. Po dopečení (keď kúsky tekvice úplne zmäknú) ju rozmixujeme ponorným mixérom na kašu. A tú potom naporciujeme do zaváraninových pohárov. Vychladnuté tekvicové pyré môžeme aj zmraziť v plastových krabičkách alebo v igelitových vreckách.
- Tekvicové pyré vám poslúži ako základ na krémovú tekvicovú polievku.
- Za lyžicu tekvicového pyré môžete pridať do palaciniek, lievancov alebo do vaflí - pekne ich to zafarbí a príjemne ich to osladí - bez nutnosti použiť cukor.
- Pridajte z neho do zemiakovej kaše a vyrobte si tak jesennú verziu obľúbenej prílohy k mäsu či zelenine.
Sušená tekvica: Očistenú tekvicu nakrájame na 3 mm plátky, premiešame ich s 2 PL kokosového oleja, 2 PL javorového sirupu, 1 ČL tekvicového korenia - ktoré je viac-menej niečo ako naše perníkové korenie (základom je mletá škorica, mletý zázvor, mleté klinčeky a mletý muškátový oriešok). Okorenené plátky dáme na plech vystlaný papierom na pečenie a sušíme ich na 50 stupňoch (do dverí rúry dáme varechu, aby ostali odchýlené) asi 12 hodín do chrumkava. Uchovávame ich v sklenenom uzatvárateľnom pohári.
Vysmážané tekvicové kvety: Tento zvyk pochádza z amerického kontinentu, kde domorodci pojedali len samčie kvety na dlhých stopkách. Dnes sa používajú v predjedlách, polievkach, vysmážané, alebo plnené syrom a bylinkami. Taliani ich volajú „fiori di zucca“. Očistené kvety od piestikov treba naplniť mozzarellou. Umyté kvety namočíme do pivného alebo vínneho cestíčka a vysmážame.
Tekvicové chutney ako príloha k mäsu a syrom: 750 g tekvicovej dužiny, 2 kyslé jablká, 200 g cibule, 4 cesnaky, 100 g čerstvého zázvoru. Nakrájanú cibuľu podusíme, pridáme na plátky nakrájaný cesnak, ďalej nakocky nakrájané tekvice, jablká a nastrúhaný zázvor. Premiešame a krátko podusíme, pridáme 200 g trstinového cukru, 6 badiánových hviezdičiek, 4 celé škorice, 150 ml jablčného octa a 30-40 minút varíme do zhustnutia.
Polievky a prívarky: Tekvicové prívarky a omáčky na cestoviny sú chutné a výživné. Skúšali ste už skombinovať petržlen s bielou tekvicou? Ako krásne sa dopĺňajú môžete skúsiť v tejto jednoduchej a rýchlej polievke. Tento tekvicový prívarok je zdravá a lacná dobrota. Klasickú smotanu môžeme nahradiť ryžovou, ktorá má oveľa menej tuku a nezaťažuje organizmus tak, ako mliečna smotana. Zároveň jedlu dodá príjemnú mierne sladkú chuť. Krémové tekvicové polievky, napríklad z Hokkaida alebo maslovej tekvice, sú jesennou klasikou.
Zaujímavosti o tekviciach a tradície
- Najväčšia tekvica na svete, aká sa kedy vypestovala, vážila viac ako 1 000 kg. Najväčšiu tekvicu dopestoval jeden Belgičan a mala 1190 kg. Pestovatelia tekvíc na celom svete súťažia v pestovaní stále väčších a väčších tekvíc.
- Najmenšiu tekvicu na svete vypestoval v roku 2019 pestovateľ Travis Gienger z Minnesoty v USA a vážila len 15,36 gramu (0,54 unce). Táto maličká tekvica vzbudila pozornosť a bola uznaná Guinnessovou knihou rekordov ako najmenšia tekvica na svete.
- Anglické slovo "pumpkin", teda tekvica po anglicky, má etymologické korene v starovekej gréčtine. Grécke peopon, v preklade veľký melón, sa vyvinulo do tvaru pompon vo francúzštine a pumpion v angličtine. Súčasnú modernú podobu slova, teda pumpkin, prvýkrát použil Charles Perrault v klasickej rozprávke Popoluška, kde sa tekvica premenila na honosný kočiar.
- Zvyk vyrezávania tekvíc na Halloween pochádza z írskej legendy. Muž menom Jack bol tak zlý, že ho nepustili do neba a dokonca ho vyhnali aj z pekla. Od Diabla dostal uhlíky, aby si mal pri blúdení medzi živými čím svietiť. Jack nemal kam uhlíky odložiť a tak si vydlabal repu, do ktorej uhlíky vložil. Keď mnohí Íri migrovali do USA, priniesli so sebou tento zvyk, ale strašidelné tváre začali vyrezávať do tekvíc, ktoré boli v USA rozšírené. U nás sa tekvice vydlabávali preto, lebo slúžili ako „lampášiky“ pre tých, ktorí sa po tme vracali z cintorínov.
- Tekvice s horkou chuťou obsahujú cucurbitacín, ktorý je vo veľkých množstvách nebezpečný.
tags: #vsetky #druhy #bielej #tekvice
