Pestovanie paradajok je pre mnohých záhradkárov koníčkom, ktorý prináša sladkú odmenu v podobe šťavnatých plodov. Avšak pre dosiahnutie bohatej úrody je nevyhnutné venovať rastlinám pravidelnú a správnu starostlivosť, do ktorej patrí aj takzvané vylamovanie zálistkov a odstraňovanie spodných listov. Tieto „zelené práce“ sú kľúčové pre zdravý rast rastlín, prevenciu chorôb a maximalizáciu úrody.
Čo sú zálistky a prečo ich odstraňovať?
Zálistky, alebo tiež postranné výhony, sú malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách listov na hlavnej stonke rastliny. Pri bližšom pohľade na paradajku je vidieť, že v malom priestore medzi listom a stonkou vyrastá nenápadný výhonok. Tieto výhony odoberajú energiu a živiny, ktorú by hlavná stonka presmerovala do tvorby plodov.
Ak by ste zálistky na rastline nechali bez povšimnutia rásť, zakvitnú a nasadia plody. Vyššiu úrodu však nedosiahnete, lebo vysoká násada plodov rastlinu vyčerpáva a zároveň sa odďaľuje aj dozrievanie. Nežiadúce zálistky rastlinu zbytočne vysiľujú a zahusťujú. Pokiaľ ich nebudete pravidelne odstraňovať, rastlina bude nadmerne olistená, náchylná na plesňové ochorenie a bude produkovať menej plodov. Tieto bočné výhonky porast zbytočne zahusťujú, čo vytvára vhodné podmienky na rozvoj hubových chorôb. Plody sú málo osvetlené, horšie dozrievajú a tieto výhonky doslova spotrebúvajú vodu a živiny na ich úkor. Vylamovanie zálistkov je jednou z typických činností, ako usmerniť rast paradajok a presmerovať ich energiu do tvorby plodov. Vylamovanie drobných výhonov v pazuchách hlavných listov je preto jedným zo základných krokov v starostlivosti o paradajky.
Vylamovanie zálistkov je kľúčový krok, ktorý rozhoduje o tom, či budete mať bohatú úrodu veľkých a chutných plodov, alebo len neprehľadnú džungľu listov s pár drobnými paradajkami.
Ktoré odrody vyžadujú vylamovanie zálistkov?
Vylamovanie zálistkov má význam predovšetkým pre takzvané tyčkové alebo kolíkové rajčiny. Naopak, paradajky kríčkových odrôd kvitnú a plodia predovšetkým na krátkych postranných výhonoch, ktoré sa preto nevylamujú.
Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím. Výhonok pod prvým súkvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame. Naproti tomu hybridné odrody rajčiakov skoro vôbec nevyžadujú vylamovanie výhonkov. Tieto rastliny paradajok sú prirodzene kompaktnejšie a sú geneticky naprogramované tak, aby dosiahli určitú výšku a prestali rásť.
Ako správne vylamovať zálistky?
Zálistky je potrebné pravidelne odstraňovať, kým sú čo najmenšie. To znamená, že je potrebné aspoň raz za týždeň prejsť porastom rajčiakov a skontrolovať, či sa nevytvorili nové. Malé výhonky odstraňujte ručným vylamovaním tak, že si druhou rukou pridržíte rastlinu. Jednoducho: rukou si pridržte rastlinu a druhou za pomoci palca vyštipnite bočný výhonok.
Vylamovanie zálistkov na paradajkách vykonávajte pravidelne. Zálistky rastúce v pazuchách vylamujte približne vo veľkosti 3 - 5 cm kolmo na smer rastu. Mladé výhonky vylomíte jednoducho - aj pomocou nechtov. Kúsok výhonku ponechajte v pazuche (cca 1 - 2 cm). Ešte lepšie je nenechať ich narásť a ihneď, ako si ich všimnete, nechtom odstrániť. Vyhnete sa tak vzniku veľkých rán.
Ak nejaký výhonok prehliadnete a budete ho chcieť odstrániť neskôr, postupujte opatrne a na pomoc si vezmite ostré a čisté nožnice. Veľké zálistky sa odporúča odstraňovať čistými záhradnými nožnicami, aby nedošlo k poškodeniu materskej rastliny. Odlomenie je šetrnejšie než strihanie - výhon nenarastá znovu a medzi rastlinami neprenášame choroby.
Občas sa hlavná stonka rozdvojí bez toho, aby výhon išiel z pazuchy listu, aj také treba odstraňovať, nechávame ten krajší, väčší. V zásade všetky výhonky na hlavnej stonke (ktorú nechávame) z pazúch listov (okrem súkvetí a listov) dávame preč, čím mladšie, tým lepšie, nech veľmi nezbujnejú.
Paradajky orezujete NESPRÁVNE! Táto chyba vám ZNIČÍ úrodu!
Odstraňovanie spodných listov
Okrem vylamovania zálistkov je dôležité dbať aj na prevzdušnenie rastliny, aby prebytočné listy porast nezahusťovali a prúdil medzi rastlinami vzduch. Nielen vylamovanie zálistkov vás dovedie k sladkej úrode šťavnatých paradajok. Rastliny treba prevzdušniť aj odbremeniť od nadbytočných výhonkov, i v prípade, že sú plodonosné.
Keď má rastlina dostatok listov na vrchu, tie spodné - najbližšie pri zemi musia preč. Pri kontakte so zemou sa na nich zráža voda a stávajú sa pôvodcom šírenia plesní a chorôb nielen na rastline, ale aj v celom skleníku. Okrem vylamovania bočných výhonkov môžete rajčiakom pri pravidelnej starostlivosti počas vegetácie odstrániť aj zopár spodných listov. Treba to však robiť rozumne a s mierou.
Odstránenie spodných listov môže mať zo sanitárneho pohľadu vítaný efekt. Väčšinou sú to tie, čo sa až príliš dotýkajú pôdy a prekážajú pri polievaní alebo sú viditeľne poškodené. Najspodnejšie a teda najstaršie listy bývajú často až príliš veľké, ovísajú a mnohokrát v dolných partiách rastliny tvoria doslova nepreniknuteľnú džungľu, ktorá bráni pohybu vzduchu a vody, ktorá sa prirodzene odparuje z pôdy. Tým sa vytvárajú vhodné podmienky pre vznik plesne.
S čistým svedomím môžete odstrániť spodné listy, ktoré prekážajú pri polievaní a sú často zmáčané a od blata. Práve od nich sa začínajú šíriť nebezpečné hubové ochorenia. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Čo neodstraňovať?
Listy, ktoré je v obmedzenom množstve vhodné odstrániť, si nepomýľte s tými, čo sú rúrkovito stočené smerom nahor. V ich prípade nejde o napadnutie chorobou ani škodcom. Rúrkovitým stočením listov smerom hore sa rastlina počas horúceho dňa chráni proti nadmernému odparovaniu vody.
Žiaľ, nájdu sa pestovatelia, ktorí rastliny rajčiakov po tom, čo sa začnú vyfarbovať plody, takmer úplne zbavia listov. Toto nie je vhodné, pretože:
- Zníženie úrovne fotosyntézy: Tvorba cukrov a aromatických látok v dozrievajúcich plodoch je bez prítomnosti listov obmedzená.
- Popálenie od slnka: Plody môžu trpieť slnečným úpalom. Listy v tomto prípade fungujú ako tienidlá. Keď ich má rastlina veľa, lebo nevylamujete zálistky, tienia príliš. Úpal, teda fyziologická porucha sa prejaví žltými škvrnami na oslnenej časti plodu, primárne na strapcoch s južnou orientáciou. Pri prehriatí plodu sa žlté farbivo prestáva meniť na červený lykopén. Nevyfarbená časť zostáva mdlá a bez chuti.
- Obmedzené ochladzovanie: Dostatočná plocha listov je tiež veľmi dôležitá pre samotné ochladzovanie rastliny v prípade, že teploty vystúpia naozaj vysoko.
Využitie vylomených výhonkov
Bočný výhonok, ktorý vyštipnete z rastliny rajčiaka, nemusíte hneď vyhodiť do kompostu. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky sa samozrejme nezjavia ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody. Vzhľadom na to, že nová rastlina vznikne vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, nemusíte sa obávať odchýlky od vlastností materskej rastliny. Rastlinku s novými korienkami postačí opäť zasadiť do záhrady. Takýmto rozmnožením však dosiahnete, že budete pri priaznivých podmienkach zbierať paradajky aj v neskorú jeseň.
Ďalšie dôležité kroky pre úspešné pestovanie paradajok
Zálievka
Dôležitosť zálievky a hnojenia poznáte všetci, každému je predsa jasné, že rastliny bez živín a vody neporastú. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Ideálne je polievať ráno, s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Je však potrebné minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou, ale vlažnou. Studená sprcha by na rastliny pôsobila ako šok a dlho by sa z nej spamätávali. Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní, ktoré rastlinu zahubia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny. Uistite sa, že nádoba má dobrú drenáž, na spodok kvetináča umiestnite vrstvu hrubšieho štrku alebo drevnej štiepky.
Hnojenie
Pre bohatú úrodu potrebujú paradajky výživu. Generáciami overené hnojivo pre plodovú zeleninu je vo vode skvasený a potom výdatne zriedený hydinový trus. Môžete ho zakúpiť aj ako tekutý koncentrát, ktorý sa pridáva do zálievky. Na trhu sú aj špeciálne hnojivá pre rajčiny či plodovú zeleninu, žiaduci je zvýšený obsah draslíka.
Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robí sa z neho kvas: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva sa rozpustí v 10 litroch vody. Nechá sa to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom sa odporúča raz za 10 dní.
Paradajky sú náročné na pravidelný prísun živín. Keď sa sadia do nádob, vyžadujú si hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom. Tieto tri prvky sú všetko, čo je potrebné na pestovanie takmer všetkých druhov rastlín. Niektoré hotové substráty vo vreciach už obsahujú hnojivá, preto si prečítajte, akú zem ste použili, aby ste zistili, či sú tieto základné živiny už v zmesi obsiahnuté.
Recept na domáce hnojivo z droždia
Potrebujeme:
- Voda - 2,5 - 2,7 l
- Instantné droždie - 100 g
- Cukor - 0,5 šálky
Postup:
- Do trojlitrovej nádoby naplňte 2,5 - 2,7 litra vody bez chlóru (destilovanej).
- Kvasnice rozpustíme v teplej vode.
- Pridáme do nádoby rozpustené droždie a cukor.
- Prikryjeme gázou, preložíme na teplé miesto a občas pretrepte obsah. Roztok je pripravený po skončení fermentácie.
Jeden pohár sa zriedi v 10 litroch vody a týmto životabudičom sa napojí každý krík.
Okopávka a prevzdušnenie pôdy
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny. Hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.
Vyväzovanie
Dve veci, bez ktorých sa pri pestovaní kolíkových rajčín nezaobídete. Akákoľvek tyč, ku ktorej treba rastliny vyväzovať je nevyhnutnosť. Robte to postupne. Vždy je lepšie, keď stonku vyväzujete v menších rozstupoch. V opačnom prípade môže byť náročné, naozaj pekne ju narovnať. Ak ide o uväzovanie rastlín, najlepšie je, používať prírodný motúz hrubý tak akurát. Znamená to, že nie je príliš hrubý, aby sa vám s ním dobre pracovalo a pohodlne sa uväzoval, no zároveň ani príliš tenký, aby sa nezarezával do stoniek rastlín.
Takzvaný osmičkový uzol je k rastliny pri vyväzovaní najšetrnejší. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať.
Odstraňovanie prvých kvetov/plodov
Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Odstránenie vrcholu
V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol. Odstraňovanie listov a stoniek neskoro v sezóne je závod na dozrievanie ovocia s prvým mrazom. Asi 4 týždne pred očakávaným prvým mrazom vo vašej oblasti odstráňte rastúci hrot každej hlavnej stonky. Rez paradajok je skôr pokusom a omylom ako zaručeným riešením, takže sa na to pozerajte ako na vzdelávací zážitok. Pri prvom rezaní urobte radšej menej ako viac.
Choroby a škodcovia
Paradajky sú bohužiaľ náchylné na hubové ochorenia. Pri prvých náznakoch, ktoré sa prejavujú predovšetkým za daždivého počasia, je potrebné odstraňovať a likvidovať napadnuté časti. Účinnou prevenciou sú pre naše zdravie i životné prostredie úplne neškodné prípravky zvyšujúce odolnosť voči múčnatke na báze rastlinných olejov - možno ich použiť aj pri prvých náznakoch napadnutí, najlepšie po odstránení listov, ktoré už postihla škvrnitosť. Ideálnou prevenciou je pestovanie paradajok pod strieškou či pri južnej stene domu, kde na ne neprší. V posledných suchých rokoch však problémov s hubovými ochoreniami ubúda. Neprší ani v skleníku, avšak musí v ňom dostatočne prúdiť čerstvý vzduch, inak sa v ňom pleseň ľahko rozvinie. Rastliny pri zálievke nikdy nekropte na listy, to hubovej nákaze vytvára ideálne podmienky.
Paradajky môžu trpieť plesňou zemiakovou, ktorá spôsobuje hnedé škvrny na listoch a plodoch a môže rýchlo zničiť celú úrodu. Prevenciou je dostatočný spon, pravidelné vetranie, mulčovanie a zalievanie priamo ku koreňom namiesto na listy, aby sa minimalizovala vlhkosť na povrchu rastliny. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín plesňou je neefektívne.
Prehľad chorôb a škodcov
- Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
- Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie je potrebné vykonať 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Tabuľka: Prehľad starostlivosti o paradajky
| Činnosť | Ako často | Prečo |
|---|---|---|
| Vylamovanie zálistkov | Raz týždenne | Zvýšenie úrody, prevencia chorôb |
| Odstraňovanie spodných listov | Podľa potreby | Prevzdušnenie, prevencia chorôb |
| Hnojenie | Pravidelne počas sezóny | Bohatá úroda |
| Vyväzovanie | Priebežne | Podpora rastu, ochrana pred zlomením |
tags: #vylamovanie #listkov #rajciny