Ryby v talianskej kuchyni: Zdravie a obľúbenosť
Ryby sú skutočným pokladom a pre naše zdravie sú veľmi dôležité. Obsahujú vysoké množstvo bielkovín, omega-3 mastných kyselín, vitamínov D a B2, vápnika, fosforu a mnohých minerálov. Ryby sú veľmi obľúbené a to najmä v období vianočných sviatkov, kedy sa pripravujú vo veľkom. Po sviatočnom období, keď boli stoly preplnené rezňami, kaprom a rôznymi dobrotami, mnohí ľudia siahajú po ľahších, ale stále chutných jedlách. Práve ryby sú v zime mimoriadne obľúbené - sú rýchlo hotové, dobre zasýtia a nezaťažia organizmus tak ako ťažšie jedlá. A ak ich navyše pripravíte s minimom oleja, získate skvelú kombináciu chrumkavého povrchu a šťavnatého mäsa bez zbytočnej mastnoty.
Tajomstvo dokonale chrumkavých vyprážaných rýb
Najzdravším spôsobom prípravy rýb je samozrejme ich pečenie v rúre, ale výborne chutia aj pečené na panvici či vyprážané v chrumkavom obale. Tento spôsob je u nás najobľúbenejší a ryba chutí skutočne famózne. Dôležité je ju však pripraviť tak, aby bola chutná, čo najmenej mastná, a aby si obal udržal svoj tvar a aby sa ryba počas vyprážania nerozpadla. Dodržiavaním týchto štyroch krokov si môžete byť istí, že vaša vyprážaná ryba bude dokonale chrumkavá, chutná a zdravšia, bez zbytočného množstva oleja.
1. Správne rozmrazovanie a osušenie
Ako prvé je dôležité správne rozmrazovanie. Nikam sa neponáhľajte a rybu nechajte dôkladne rozmraziť. Rybu necháme pred vyprážaním dobre rozmraziť. V žiadnom prípade rybu nerozmrazujte v mikrovlnnej rúre, ryba bude suchá a menej chutná. V chladnom období ľudia často siahajú po mrazených rybách. Tie je dôležité nechať úplne rozmraziť a dôkladne osušiť. Zvyšková voda spôsobuje prskanie oleja a bráni tomu, aby sa povrch ryby krásne opiekol do zlatista. Pamätajte, ryba musí byť pred obaľovaním dostatočne vysušená, inak sa bude obal rozpadať.
2. Správne dochutenie
Druhým krokom je správne dochutenie. Ryba je sama o sebe chutná a stačí jej soľ, trochu bieleho alebo čierneho korenia a citrónová šťava. Rybu pred vyprážaním osolíme, okoreníme, prípadne použijeme citrónové korenie.
3. Dôkladné obalenie
Ďalším krokom je správne obalenie. Rybu dôkladne obaľte v múke, potom v rozšľahaných vajíčkach a následne v strúhanke či lupienkoch. Ak chcete mať istotu pevného obalu, tento proces zopakujte a vytvoríte pevnú vrstvu.
4. Optimálne vyprážanie
Posledným krokom je vyprážanie. Dôležité je vybrať si správny tuk - najlepší je rastlinný olej s vysokým bodom dymenia, ako je slnečnicový alebo repkový olej. Dbajte na to, aby olej bol dostatočne rozpálený, ale nie prehriaty. Rybu netreba smažiť v hlbokej vrstve oleja. Na zimné, ľahšie varenie úplne postačí tenká vrstva tuku na dne panvice. Niekedy to môže byť lyžička, pri väčších porciách o niečo viac - cieľom je olej rovnomerne roztretý, nie ryba „utopená“ v tuku. Pri mierne vyššej teplote sa ryba rýchlo zatiahne a absorbuje len minimum oleja.
Nepriľnavá panvica je v zime ešte dôležitejšia - mnohé domácnosti menej vetrajú, takže pripálený tuk dokáže rýchlo zanechať nepríjemný zápach. Kvalitná panvica pomôže tomu predísť a ryba sa na nej nebude trhať. Rybu nesmažíme dlho, ale prudko - stačí niekoľko minút z každej strany, kým sa nevyformuje zlatistý a chrumkavý povrch. Vyššia teplota pomáha tomu, aby sa ryba rýchlo zatiahla a nezačala sa dusiť v pare. To je dôležité najmä vtedy, keď používate malé množstvo oleja.
Ak pripravujete rybu s kožou, vždy začnite kožou nadol. Koža sa opečie a udrží filet pohromade - ideálne v období, keď sa často pripravujú aj domáce prílohy a nechcete stáť pri sporáku príliš dlho. Pri rybe bez kože postačí rozpálená panvica a jednorazové otočenie počas opekania. V oboch prípadoch platí, že rybu neotáčate neustále, stačí raz, keď je spodná strana hotová.
Hrúbka filetu určuje čas: tenšie kúsky: 2-3 minúty z každej strany, stredne hrubé filety: 3-4 minúty, väčšie porcie alebo celá ryba: 4-5 minút na stranu. V zime sa často volí losos, treska, pstruh či zubáč - všetky sa pripravujú podobne rýchlo. Ryba je hotová, keď je mäso matné, ľahko sa rozpadá a vonia jemne, nie surovo. Po otočení panvicu nevypínajte okamžite, ale keď vidíte, že ryba je už takmer hotová, môžete teplotu znížiť alebo úplne vypnúť. Panvica drží teplo, takže ryba dôjde prirodzene - a nepresuší sa. Tento postup je výhodný najmä v zime, keď je kuchyňa chladnejšia a jedlo rýchlejšie chladne.
V zimnom období, keď sa často ponáhľame z teplého kúta obývačky späť do kuchyne, môže pokrievka skrátiť čas prípravy, pretože udrží paru a teplo. Treba však počítať s tým, že kôrka nebude taká výrazná ako pri opekaní bez pokrievky. Po vyprážaní rybu nechajte odkvapkať na papierovej utierke, aby sa odstránil prebytočný olej.
Ultimátny sprievodca vyprážaním rýb (krok za krokom)
Talianska kuchyňa: Symfónia chutí a vôní
Talianska kuchyňa je známa svojou chutnosťou, vôňou a pestrosťou. Viete si ju jednoducho preniesť aj k sebe domov. Talianska kuchyňa predstavuje symfóniu chutí a vôní, ktoré vás prenesú na slnečné pobrežie. Je chutná, zdravá a veľmi obľúbená po celom svete. Slávna po celom svete svojou rozmanitosťou, jedinečnými chuťami a vysokou kvalitou surovín, získala si srdcia miliónov ľudí. Talianska kuchyňa sa vyznačuje predovšetkým svojou jednoduchosťou a dôrazom na kvalitné suroviny. Taliani si potrpia na čerstvosť, sezónnosť a lokálnosť potravín.
Základné suroviny a ich význam
Základom talianskej kuchyne sú jednoduché a čerstvé suroviny. Ide najmä o paradajky, olivový olej, bylinky, morské plody, ale aj syry a mäso. Obľúbenými surovinami sú paradajky, olivový olej, cesnak, bazalka, mozzarella a parmezán. Paradajkám sa mimoriadne darí v teplom podnebí okolo Neapola. V kuchyni v celom Taliansku je dôležitý olivový olej a čerstvá zelenina.
Zelenina je obľúbená v celej krajine, najmä chren, baklažán, artičok, tekvice, rajčiaky a papriky. Pripravuje sa na oleji, najlepšie olivovom pre zachovanie výživových látok, na korení s bylinkami alebo cesnakom. Varená zelenina sa pripravuje málokedy.
Regionálne rozdiely v talianskej kuchyni
Taliansky vidiek pokrývajú malé rodinné farmy. Na severe sa pestuje najmä vinič, zelenina, obilniny, kukurica a ovocné stromy. Dole, na juhu, prevažujú olivové háje a chová sa tu veľa kôz a oviec (na rozdiel od severu, kde prevláda hovädzí dobytok). Preto sa taliansky jedálny lístok líši podľa jednotlivých oblastí, regiónov, či dokonca aj provincií. Talianska gastronómia je tak rôznorodá a obsiahla, že sa nedá zhrnúť do jedného článku. Taliansko má dvadsať regiónov a tým pádom aj dvadsať rôznych kulinárskych tradícií. Tradičné kuchyne závisia od geografickej polohy regiónu. Regióny pri mori majú v jedálnom lístku bohato zastúpené ryby a morské živočíchy, lesnaté regióny vo vnútrozemí sú naopak bohaté na divú zver a huby, horské regióny na severe majú kuchyňu podobnú tej našej a ostatných susedných štátov. Paradoxne, čím idete viac na juh, kuchyňa je pikantnejšia, prevláda v nej viac cibule, cesnaku, mastnejších a ťažšie stráviteľných jedál. Dokonca nájdete aj štipľavé paprikové klobásky, ktoré sú v iných regiónoch skôr raritou.
| Región | Typická kuchyňa | Príklady jedál |
|---|---|---|
| Severné Taliansko | Rizoto, polenta (často nahrádza cestoviny), viac mäsa a syrov (zapekaných) | Rizoto alla milanese (šafran), Cotoletta alla milanese, Pesto (Ligúria) |
| Stredné Taliansko | Väčšia spotreba cestovín (ako prvý chod), veľa zeleninových príloh, málo zemiakov | Ribollita (hustá zeleninová polievka s chlebom), cestoviny bucatini/rigatoni |
| Južné Taliansko | Ľahšie stredomorské jedlá, prevaha rýb a morských plodov, pikantné, cesnak, cibuľa | Cestoviny s cesnakom, olivovým olejom a feferónkami, Pizza Margherita, Nduja, Cannoli |
Severné Taliansko
Na chladnejšom severe milujú rizoto a polentu, ktorou často nahrádzajú cestoviny. Polenta môže byť teda aj prvým chodom aj prílohou ku chodu druhému. Severania jedia pomerne dosť mäsa, syrov, paradajok, omáčok, údenín. Syry sa zapekajú. Dominuje kuchyňa, ktorej centrom je Milano. Obľúbený vyprážaný (viedenský) rezeň sa tu nazýva „cotoletta alla milanese“. Severné Taliansko je pravým rajom pre milovníkov rizota a hľuzoviek. V Lombardii (Miláno) sa pripravuje preslávené rizoto alla milanese so šafránom, zatiaľ čo Piemont (Turín) je vychýrený hľuzovkami (tartufi). Ligúria (Janov) je domovom pesta - omáčky z bazalky, parmezánu, píniových orieškov a olivového oleja. Pravá polenta sa robí iba z kukuričnej múky, vody a soli. Prípadne ju treba poliať chutným olivovým olejom, ktorý nikdy nechýba na žiadnom talianskom stole.
Stredné Taliansko
Stredné Taliansko už má väčšiu spotrebu cestovín, ktoré sa podávajú ako prvý chod miesto polievky. Porcie mäsa sa môžu zdať malé (oproti zaužívaným na Slovensku), avšak ako príloha sa používajú hocijaké druhy zeleniny a akékoľvek množstvo. Dusená, varená, restovaná na olivovom oleji, a čerstvé šaláty ochutené olivovým olejom, citrónom a pod. Zemiaky v talianskej kuchyni stretnete málokedy. V strednom Taliansku sa dostáva do popredia toskánska a umbrijská kuchyňa. Toskánsko (Florencia) je preslávené využitím strukovín ako fazuľa a cícer a jednoduchou vidieckou kuchyňou. Špecialitou je ribollita - hustá zeleninová polievka s chlebom a fazuľou. Umbria (Perugia) je podobne ako Piemont vychýrená hľuzovkami a hubami, najmä čiernou hľuzovkou z okolia mesta Norcia. Lazio (Rím) je známe cestovinami ako bucatini a rigatoni.
Južné Taliansko
Teplý a suchý juh Talianska preferuje ľahšie stredomorské jedlá. Prevládajú ryby (pesce). Veľmi obľúbená je kombinácia cestoviny, cesnak (aglio), olivový olej (olio) a feferónky (peperoncini). Južné Taliansko je veľkým producentom štipľavých papričiek nazývaných „peperoncino“. Dávajú ich do všetkého, dokonca aj do zmrzliny. Kampánia (Neapol) je domovom legendárnej pizze margherity. Kalábria (Catanzaro) je známa pikantnou paprikou peperoncino a údeninou nduja. Sicília (Palermo) láka na špeciality ako pasta alla Norma s baklažánom a ricottou alebo cannoli - trubičky plnené sladkým syrom. Vyhlásené sú tu tiež ryby a morské plody.
Typické talianske jedlá a pochúťky
Medzi typické talianske jedlá patria cestoviny, v Taliansku dostupné pod názvom pasta. Existuje nespočetne druhov talianskych cestovín a ešte viac spôsobov ich prípravy. Obľúbené sú spaghetti carbonara, lasagne, ravioli alebo fettuccine alfredo. Ďalším svetoznámym talianskym jedlom je pizza. Pre milovníkov ryžových jedál odporúčam ochutnať tradičné talianske rizoto. Z mäsových jedál stojí za zmienku osso buco (plátok mäsa z teľacieho kolena). Obľúbená je aj typická talianska polievka minestrone (zeleninová polievka). Morské plody sú v Taliansku tiež populárne, či už sa jedná o ryby, krevety, chobotnice alebo mušle.
Cestoviny (Pasta)
Taliani ako prvý chod servírujú najčastejšie cestoviny (pasta) veľa rôznych tvarov, z ktorých najznámejšie u nás sú špagety pripravované na veľa rôznych spôsobov (nikdy však nie na sladko). Taliani spotrebujú v priemere 25 kg cestovín na osobu za rok. Je to najpoužívanejší recept prakticky v celej krajine. No a okrem neho sa cestoviny podávajú s najrozličnejšími omáčkami a prílohami od výmyslu sveta. Druhov cestovín sú desiatky, spôsobov prípravy celé stovky. Pravá talianska pasta je al dente, t.j. jemne nedovarené, pri hryzení cítiť že sú tvrdšie, akoby chrumkali pod zubami. Cestoviny sa nesmú lepiť! Základom dobrej prípravy je uhádnuť presný čas varenia.
Pizza
Pizza, pôvodne neapolská pochúťka, sa v roku 2017 presadila dokonca na zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Umenie prípravy pizze po neapolsky sa vyvinulo už v 16. storočí. Tenké cesto sa tradične pečie v tehlovej rúre vykurovanej drevom a má tenkú kôrku. Najznámejšou pizzou je Margherita (rajčiny, mozzarella, olivový olej a bazalka). Pravá talianska pizza je tenká takmer ako list papiera a má chrumkavé okraje, nikdy nie nafúknuté cesto! Neapolčania sa považujú za vynálezcov pizze a tvrdia, že iba tá neapolská je tá pravá. Ich pizza je v strede tenká, má nafúknuté okraje a je bohato ochutená. Najlepšia je v kombinácii s mozzarellou z byvolieho mlieka, pričom jeho najväčším producentom je región Kampánia. Prvá pizzeria vznikla v Neapoli v roku 1830.
Rizoto a Polenta
Samostatnou chuťovou kapitolou je talianske rizoto, ktoré je pravdepodobne tým najlepším, čo sa dá z ryže urobiť. Talianske rizoto sa robí z ryže, ktorá má ostať po uvarení chrumkavá a nie rozvarená. Podlieva sa suchým bielym vínom a hovädzím vývarom (il brodo di manzo). Hotové rizoto má byť krémové a lesklé, nesmie chýbať parmezán a čerstvé maslo. Má skutočne výnimočnú lahodnú chuť. Pravá polenta sa robí iba z kukuričnej múky, vody a soli. Prípadne ju treba poliať chutným olivovým olejom, ktorý nikdy nechýba na žiadnom talianskom stole.
Syry
Nesmie chýbať syry ako parmezán alebo kozí či ovčí syr. Najznámejšie talianske syry, ktoré sú prakticky symbolom Talianska, sú: Parmezán, Mozzarella, Pecorino, Gorgonzola, Ricotta, Mascarpone. Parmezán je veľmi tvrdý syr typu „grana“, s výraznou chuťou. Názov pravého parmezánu „Parmigiano Reggiano“ môže mať iba syr vyrábaný v okolí mesta Parma. Mozzarella di bufala sa vyrába z mlieka byvolích kráv v Kampánii, ktoré sa pasú v tomto regióne na juhu Talianska.
Údeniny a mäso
Byť v Taliansku a neochutnať preslávenú parmskú šunku, to by bol doslova hriech. Údeniny sa tu častejšie sušia ako údia. Tradičná talianska sušená šunka (čítať prošuto). Vyrába sa z bravčového mäsa a z mäsa diviakov, výlučne zo stehien. Nazýva sa i prosciutto crudo, nakoľko je to surové mäso. Hlavným chodom v Taliansku sú obvykle rôzne druhy mäsa s prílohami (prílohy sú spravidla výrazne menšie ako u nás). Ostatné druhy mäsa, ktoré sa v Taliansku konzumujú, sú spravidla jemné a mladé (teľacina, jahňacina, hydina...); všetko pripravené vynikajúcim spôsobom. Medzi najobľúbenejšie mäsá patrí hovädzie, teľacie a jahňacie. Hovädzinu a teľacinu najčastejšie upravujú na grile a spôsob úpravy musí byť „rare“ mierne opečený alebo „medium rare“ mierne prepečený. Skrátka mäso musí byť vo vnútri ružové až červené a šťavnaté. Po celom Taliansku nájdete úžasné steaky, T-Bone steaky, teľacie steaky a jahňacie kotlety na grile. Najkvalitnejšie hovädzie pochádza z toskánskeho plemena kráv - Chianina a turisti často stoja v dlhých radách, aby mohli v Toskánsku toto nebíčko v papuľke ochutnať. Toskánci tiež výborne pripravujú divinu a huby, lebo ich región je na ne veľmi bohatý. Typické talianske klobásky „salsicce“ sú neúdené a mäsovo bylinková zmes sa marinuje vo víne. Konzumujú sa pečené, grilované alebo sušené.
Dezerty a nápoje
Taliansko je preslávené svojou zmrzlinou (gelato), tiramisù, panna cottou alebo sicílskymi trubičkami cannoli. Talianske pečivo je vynikajúce, či už ide o cornetto (taliansky croissant) alebo ciabattu. Odporúčame dezert nevynechať. Poctivá talianska zmrzlina tartufo vás určite chladnými nenechá. K talianskemu jedlu neodmysliteľne patria aj skvelé nápoje. Taliansko je preslávené svojou kávou, najmä espressom. Cappuccino alebo caffè latte si Taliani doprajú zvyčajne len ráno k raňajkám.
Čo na pitie? Samozrejme, talianske víno. Ten, kto pred tichými vínami uprednostňuje vína perlivé, zvolí prosecco z Benátska či regiónu Friuli. Avšak pozor - k pizzi sa pije zásadne pivo! Milovníci kávy musia ochutnať pravé talianske espresso. Ak sa chcete v Taliansku správať ako domáci Taliani, pite cappuccino iba na raňajky (ktoré sú v Taliansku zvyčajne veľmi ľahké, spravidla iba káva/cappuccino, brioška a ovocná šťava), či všeobecne v dopoludňajších hodinách, po 11. Veľmi populárny je tiež koktail Aperol Spritz, ktorý sa pripravuje z Aperolu, prosecca a sódovky. V lete oceníte ľadovo vychladené limoncello, likér z citrónovej kôry.
Možnosti stravovania v Taliansku
Najesť sa môžete prakticky všade. Závisí to od situácie, hladu a peňaženky. Platí zásada, že na menej turisticky exponovaných miestach a v menších mestečkách, môžu byť ceny o niečo nižšie ako tie v centrách veľkých miest či vo vychytených prímorských strediskách. A ešte jeden rozdiel, južné Taliansko (od Ríma dolu) je priemerne o 20% lacnejšie ako severná časť krajiny. Birreria je piváreň, podobná našej, avšak pije sa tu omnoho menej piva ako v našej klasickej pivárni! V ponuke je aj niečo na zahryznutie.
Caffetteria je kaviareň. V niektorých tzv. zmiešaných kaviarňach, kde okrem kávy podávajú aj iné nápoje a občerstvenie, majú raňajkovú ponuku formou menu. Pizzerie hádam ani netreba vysvetľovať, každý pozná… Ak si chcete posedieť, vyraziť s rodinou či priateľmi, je to najjednoduchšia a najlacnejšia forma stravovania. La pizza al taglio - krájaná pizza alebo teda plátky pizze v bufetoch.
V prípade, že ste ubytovaní v hoteli, tak máte spravidla v cene ubytovanie minimálne s raňajkami. Môžu byť jednoduché, typické talianske, zvyčajne káva, čaj, capuccino, ovocná šťava, pečivo, kocka masla, med, marmeláda. Bohatšie bufetové stoly, u našich turistov je zaužívaný výraz „švédske stoly“ už aj so syrmi, šunkami a všetkým ostatným sú v drahších hoteloch, resp. v zariadeniach, ktoré sa už viac prispôsobili medzinárodnej klientele turistov.
V prípade obedu sú štandardom bufetové stoly alebo menu s menším výberom v porovnaní s večerou. Večere sú väčšinou servírované, viacchodové, s možnosťou výberu z menu. Menu - ponuka kombinácie jedál, ktorá vychádza cenovo výhodnejšie ako výber podľa jedálneho lístka. V dennej ponuke môže byť i väčší počet menu, každé iné. Jednotlivé menu môže obsahovať viac chodov, čiže okrem hlavného mäsitého jedla (hovädzie, hydina, ryba a i.) ešte aj predjedlo alebo polievku, dezert alebo ovocie, nealkoholický nápoj alebo kávu. Cena je pevne stanovená a nemenná. A-la carte - pojem prebratý z francúzštiny, znamená „podľa jedálneho lístka“, čiže každý si môže vybrať akékoľvek jedlo a kombináciu. Ponuka v lístku je široká a bohatá, ceny za jedlá i nápoje sú pevne stanovené a sú vyššie ako v reštauráciách, ponúkajúcich „menu“. Najdrahšie reštaurácie menu nemajú vôbec v ponuke.
Tradičný recept: Vyprážané rybičky s hráškovým pyré
Toto je jednoduchý a chutný recept na ryby, ktorý si môžete vyskúšať doma.
Ingrediencie pre vyprážané rybičky
- Filety z rýb
- Zemiaky
- Zelený hrášok
- Bazalka
- Kukuričná múka
- Škrob
- Vajcia
- Pivo
- Sladká paprika
- Soľ
- Mleté čierne korenie
- Olej
- Maslo
Postup prípravy
- Filety umyjeme, osušíme a nakrájame na menšie kúsky.
- Zemiaky očistíme, nakrájame na hrubšie hranolčeky (mesiačiky) a vložíme do studenej vody, kým ich nebudeme potrebovať.
- Hráškové pyré: Zelený hrášok uvaríme v takom množstve vody, aby bol len zakrytý, niekoľko minút ho povaríme a scedíme. Časť vody z varenia a 2 lyžice hrášku odložíme bokom. Zvyšný hrášok rozmixujeme ručným mixérom spolu s lístkami bazalky. Osolíme a pridáme maslo. Ak chceme mať krémovú konzistenciu, môžeme pridať ešte trochu vody z varenia a precediť cez sito.
- Vyprážanie: Vo veľkej panvici rozohrejeme olej, vypražíme v ňom zemiaky, vyberieme ich a udržujeme teplé. Cestíčko: do misky dáme kukuričnú múku, škrob, vajcia, pivo, papriku, soľ a korenie a vymiešame do hladka. Kúsky ryby osolíme, obalíme v zmesi a niekoľko minút smažíme v horúcom oleji.
- Servírovanie: Na tanier dáme hráškové pyré, naň zemiaky, potom ryby a posypeme hráškom.
Ako si naplno užiť taliansku gastronómiu
- Taliansko má bohatú a rozmanitú kuchyňu, ktorá sa líši región od regiónu. Ochutnajte regionálne špeciality ako je neapolská pizza, sicílske arancini alebo benátske cicchetti. Každý región má čo ponúknuť.
- Doprajte si skvelé talianske víno. Tunajšie vína skvele dopĺňajú miestne pokrmy. Nebojte sa experimentovať, k cestovinám si pokojne dajte pohár červeného chianti alebo Montepulciano d’Abruzzo, k rybám zase ľahké biele víno.
- Vychutnajte si jedlo s priateľmi. Pre Talianov je jedlo spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa schádza rodina a priatelia. Doprajte si dlhé, pohodové večere plné skvelého jedla, pitia a konverzácie. Neponáhľajte sa.
- Ak máte možnosť, vyberte sa za talianskymi chuťami priamo k zdroju. Navštívte vinárstva, syráreň, farmy a nasajte atmosféru. Zážitky a znalosti potom využijete aj doma.
- Na varenie talianskych jedál doma si kúpte kvalitné suroviny. Základ talianskej kuchyne tvoria čerstvé, sezónne a lokálne suroviny. Investujte do kvalitných cestovín, olivového oleja, syrov (ako parmezán alebo pecorino), rajčín a byliniek. Rozdiel v chuti spoznáte.
- Pred cestou si tiež môžete prečítať knihy o talianskej kuchyni a gastronómii alebo si pozrieť talianske filmy a seriály o varení a jedle.
tags: #vyprazane #rybicky #talianska #kuchyna