Mlieko a mliečne výrobky sú životne dôležitou súčasťou stravy a tvoria jednu z piatich hlavných skupín potravín pre zdravú a vyváženú výživu. Obsahujú množstvo základných stavebných prvkov potrebných pre rast detí a sú dôležitou súčasťou ľudskej výživy vo všeobecnosti. Medzi základné stavebné prvky patrí vápnik, skupina vitamínov B, vitamín A, jód, horčík, fosfor, draslík a zinok. Spracovanie mlieka je základom pre výrobu širokej škály mliečnych produktov - od čerstvého mlieka, cez jogurty, syry až po smotanu či kefír.
Mliekarenská výroba a jej špecifiká
Mliekarenská výroba zahŕňa spracovanie surového, čerstvo podojeného mlieka, či už kravského, kozieho či ovčieho do jeho konzumovateľnej, hygienicky nezávadnej podoby. Následne sa takto ošetrené mlieko môže spracovať do mliečnych produktov, ktoré tiež spadajú pod mliekarenskú výrobu.
V mliekarenskej výrobe sa kladie veľký dôraz na hygienu a zdravotnú nezávadnosť, nakoľko kontaminácia mlieka rezistentnými baktériami by mohla mať dôsledky aj na niekoľko výrobných dávok dopredu. Vysoké hygienické normy celý proces spracovania mlieka sťažujú, avšak nie je nemožné ich dosiahnuť. Výroba mlieka a mliečnych výrobkov a samotné technológie pre mliekárenstvo podliehajú veľmi prísnym pravidlám.
Proces výroby mlieka: Od kravy po kartón
Konzumné mlieko sa vyrába mliekarenským ošetrením surového kravského mlieka. Ošetrenie tvorí súbor technologických postupov ako je čistenie, odstreďovanie, tepelné ošetrenie, homogenizácia, chladenie a balenie.
Tvorba mlieka v mliečnej žľaze
Mlieko sa tvorí v mliečnej žľaze dojníc, ktorá je jednou z najdôležitejších žliaz kože. Je tvorená zo štyroch samostatne produkujúcich súborov - štvrtiek. Súbor pozostáva z tzv. mliečnych jednotiek. Dojnica má v každom súbore vyvinutú len jednu mliečnu jednotku. Tá je tvorená mliečnymi alveolami, mliekovodnými kanálikmi, cisternou a ceckom. Z hľadiska tvorby mlieka sú aktívnou funkčnou časťou mliečnej jednotky mliečnej alveoly s priemerom 0,1 - 0,3 mm.
Tvorbu mlieka zabezpečuje jednovrstvový sekrečný epitel z mliekovodných (sekrečných) buniek, ktorý vystiela mliečnu alveolu. Významnou časťou alveoly sú hladkosvalové tzv. košíčkovité bunky, ktoré sa nachádzajú okolo sekrečného epitelu v stene mliečnych alveol a majú význam pri vyprázdňovaní mlieka z vemena. Všetky základné zložky, ktoré sú potrebné na tvorbu mlieka, odoberajú bunky sekrečného epitelu z krvi.
Sekrécia mlieka nastáva v sekrečnom epiteli mliečnych alveol. Sekrečný epitel z krvi preberá niektoré zložky mlieka už hotové (voda, minerálne látky, vitamíny), ostatné zložky vznikajú činnosťou sekrečných buniek z dodaných stavebných materiálov. Pri syntéze tuku sú prekurzorom jeho tvorby nízkomolekulové mastné kyseliny, najmä kyselina octová, ktorá vzniká v dostatočnom množstve pri fermentačných procesoch v bachore. Kazeín sa syntetizuje z glykoproteínových frakcií globulínov a čiastočne z doplňujúcich aminokyselín a kyseliny fosforečnej. Tvorba mlieka v mliečnej žľaze dojníc je riadená zložitou neurohormonálnou sústavou. Začiatok produkcie mlieka vo vemene dojnice súvisí s ukončením gravidity a odchodom lôžka z organizmu, čím je umožnený začiatok laktácie následkom stáleho pôsobenia hormónu prolaktínu (hormón predného laloku hypofýzy). Prolaktín podnecuje činnosť mliečnych alveol. Tvorí sa už počas teľnosti, ale uvoľňuje sa až po otelení, keď prestáva činnosť progesterónu a estrogénu. Okrem toho sa pri tvorbe mlieka a činnosti hypofýzy zúčastňuje aj štítna žľaza, a to prostredníctvom hormónu tyroxínu.
Dojenie a zber mlieka
Mlieko sa získava z vemena dojnice dojením. Dojenie je konečný pracovný úkon pri produkcii surového kravského mlieka. Strojovým dojením sa uľahčuje namáhavá práca, zvyšuje sa produktivita práce a získava sa čistejšie a hygienicky kvalitnejšie mlieko. Konštrukčné riešenie dojacích zariadení je rôzne, pričom hlavnou funkciou dojacieho zariadenia je prekonať uzavieracie napätie zvierača pôsobením podtlaku na vonkajšie vyústenie ceckového kanálika.
Samostatné objekty určené na dojenie sú stavebne oddelené od maštalí, alebo sú v samostatnej budove. Dojenie v dojárni dojacími automatmi je progresívnou technológiou získavania mlieka, ktorá odstraňuje nedostatky dojacích strojov s kanvami aj potrubných dojacích zariadení, pri použití ktorých sa ťažšie zabezpečuje hygiena dojenia a bezchybnosť mlieka, predlžuje sa rozvodné potrubie a dosahuje sa nízka produktivita práce.
Surové kravské mlieko musí byť po nadojení ošetrené, zbavené mechanických nečistôt (cedenie, filtrácia, odstreďovanie) a schladené do 150 minút od začiatku dojenia. Ďalšou podmienkou je jeho uchovávanie až do dovozu do mliekarne pri teplote 4 - 6 °C. Mlieko sa z poľnohospodárskych podnikov zváža špeciálnymi chladenými cisternami.
DOJILI KRAVY OPRETEKY
Analýza kvality mlieka
Podrobnú analýzu surového mlieka a jeho kvalitatívne zaradenie vykonávajú nezávislé certifikované laboratóriá. Medzi kľúčové parametre patria:
- Počet somatických buniek (PSB): Indikátor zdravotného stavu mliečnej žľazy dojníc. Vo všeobecnosti, zdravá mliečna žľaza by nemala produkovať viac ako 200 tisíc SB/ml. Počet somatických buniek väčší než 200 tis./ml mlieka poukazuje na infekciu vemena.
- Lineárne skóre (LS): Priemerné lineárne skóre (LS) vo vybraných chovoch bolo 2,8. Ideálne by malo byť pod hodnotou 2. Každý jeden bod LS znamená stratu na produkcii 0,7 kg mlieka.
- Inhibičné látky: Prítomnosť rezíduí liečiv (napr. antibiotík), ktoré by mohli brzdiť mliekarenské kultúry.
- Bod mrznutia: Používa sa na odhalenie cudzej vody v mlieku (tzv. pančovanie).
- Celková (titračná) kyslosť: Udáva spotrebu hydroxidu sodného pri titrácii.
Technologické postupy pri spracovaní mlieka
Medzi základné technologické postupy spracovania mlieka patria:
- Čistenie
- Odstreďovanie
- Tepelné ošetrenie
- Homogenizácia
- Chladenie
- Balenie
Odstreďovanie mlieka
Odstreďovanie mlieka je veľmi dôležitá operácia pri základnom ošetrení surového kravského mlieka. Princíp odstreďovania mlieka sa zakladá na rozdielnej hustote mliečneho tuku a mliečnej plazmy. Pôsobením odstredivej sily, ktorá vzniká otáčaním bubna odstredivky okolo zvislej osi, sa mlieko na tanieroch odstredivky rozdelí na smotanu a odtučnené mlieko. Zavedenie odstrediviek sa stalo základom priemyselného spracovania mlieka a znamenalo zásadný obrat pri priemyselnej výrobe masla.
Homogenizácia mlieka
Homogenizácia mlieka je mechanické rozdrobenie tukových guľôčok v mlieku. Mliečny tuk je v surovom mlieku rozptýlený vo forme tukových guľôčok, najčastejšie o veľkosti 0,1 až 10 µm, v priemere 3 µm. Guľôčky s väčším priemerom majú tendenciu vystupovať na povrch mlieka a vytvárať vrstvu smotany. Hlavným cieľom homogenizácie je zmenšenie tukových guľôčok. Všeobecne sa požaduje, aby priemer tukových guľôčok po homogenizácii nepresahoval 2 µm. Takto rozdrobené kvapôčky tuku nevytvárajú na povrchu mlieka, alebo ani na obale mlieka vrstvu smotany. Zariadenia slúžiace na tento účel sa nazývajú homogenizátory.
Homogenizácia mlieka sa používa nielen pri výrobe konzumného mlieka, ale aj pri výrobe jogurtov, zakysaných mliek a mrazených smotanových a mliečnych krémov i syrov.
Tepelné ošetrenie mlieka
Tepelné ošetrenie mlieka je jedna z najdôležitejších technologických operácií pri výrobe mliečnych výrobkov. Čerstvo nadojené mlieko, ktoré pochádza od zdravých dojníc a je získané dodržaním správnej hygienickej praxe, obsahuje relatívne malé množstvo mikroorganizmov. Tepelné ošetrenie mlieka je aj rozhodujúcim predpokladom trvanlivosti mlieka a mliečnych výrobkov.
Existujú rôzne spôsoby tepelného ošetrenia mlieka:
- Pasterizácia: je zahriatie mlieka pri vysokej teplote po krátky čas, najmenej 71,7°C počas 15 sekúnd. Pri tomto tepelnom ošetrení mlieka sa docieli zdravotná bezpečnosť mlieka, ale súčasne sa musia čo najviac zachovať pôvodné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti mlieka a výrobkov, ktoré sa vyrábajú z pasterizovaného mlieka. Takto ošetrené konzumné mlieko sa označuje ako pasterizované mlieko. Spravidla sa ale používa zahriatie mlieka na teplotu 85°C počas pár sekúnd.
- Ultra-vysokotepelné ošetrenie (UHT): je kontinuálne zahriatie mlieka na vysokú teplotu po krátky čas, a to na teplotu najmenej 135°C v trvaní najmenej 1 sekundy. Dochádza tak k zničeniu všetkých mikroorganizmov spôsobujúcich kazenie mlieka a ich spór.
- Sterilizácia: je proces tepelného ošetrenia mlieka alebo výrobku z mlieka pri teplote nad 100 °C a pri určenom trvaní ohrevu, pri ktorom sa ničia všetky mikroorganizmy alebo sa tak poškodzujú, že nie sú schopné sa pomnožovať v sterilizovanom mlieku alebo v sterilizovanom výrobku z mlieka.
Na predĺženie trvanlivosti sa tepelne ošetrujú aj niektoré mliečne výrobky. Termizované, pasterizované a vysokopasterizované mliečne výrobky je ale nevyhnutné uchovávať pri teplote 6°C, najviac 8°C.
Chladenie mlieka
Chladenie mlieka má v jeho spracovateľskom procese nezastúpiteľné miesto. Po privezení mlieka z poľnohospodárskeho družstva je potrebné toto surové mlieko schladiť na teplotu približne 5 stupňov Celzia. Tento proces zabráni potenciálnemu množeniu baktérií, ktoré by mohli byť v mlieku obsiahnuté. Po procese tepelnej úpravy, či už pomocou UHT alebo pasterizáciou, je potrebné mlieko opätovne schladiť. Chladí sa približne na teplotu okolo 4 stupňov Celzia.
Aj v procese výroby mliečnych výrobkov je dôležitý aspekt následného chladenia, ktorý zabraňuje bujneniu baktérií. Má to význam najmä pri výrobe mliečnych výrobkov za použitia potravinárskych kultúr, kedy sa vhodným chladením zabraňuje prílišnemu rozmnoženiu kultúry a tým znehodnoteniu výrobku. Chladenie je dôležité aj pri výrobe tvarohu. V súčasnosti sa tvaroh vyrába hlavne odstredivkovou metódou, kedy sa vo veľkých odstredivkách oddeľuje zrazená mliečna bielkovina (tvaroh) od tekutiny - srvátky.
Aj pri skladovaní mliečnych výrobkov je potrebné umiestniť ich do chladného prostredia. V chlade sa tak predlžuje ich životnosť a zachováva sa zdravotná nezávadnosť. Udržanie stabilnej nízkej teploty majú za úlohu chladiace miestnosti, kde sa mliečne výrobky uchovávajú, až kým nie sú distribuované do maloobchodného predaja. Tieto chladiace miestnosti majú podobu chladiacich boxov vyrobených z PUR panelov, ktoré majú jadro z termoizolačnej peny (polyuretánu) obalené v kovovom opláštení. Zabrániť únikom tepla pomáhajú aj chladiarenské dvere pre mliekarne, ktoré sú tiež vyrobené z PUR panelu a eloxovaného hliníka.
Technológie a vybavenie pre mliekarenský priemysel
Pre mliekarenský priemysel sú k dispozícii komplexné technologické riešenia pre remeselné farmy aj priemyselné mliekarne, ktoré zahŕňajú pastery, chladiace tanky, homogenizátory, miešače, plniace stroje a ďalšie zariadenia. Vybavenie je navrhnuté s dôrazom na hygienu, presnosť procesov a energetickú efektívnosť. Zariadenia na spracovanie masla sú určené pre mliekarne, farmy a výrobcov, ktorí chcú vyrábať kvalitné maslo tradičným alebo moderným spôsobom. Kvalitné pasterizátory na mlieko sú určené pre remeselné farmy, menšie mliekarne aj väčšie spracovateľské prevádzky.
Spoločnosť montuje a inštaluje zariadenia a systémy vlastného dizajnu a výroby, ale je schopná postupovať aj v súlade s dokumentáciou objednávateľa. Všetky technológie sú vybavené systémom CIP (Cleaning In Place - Čistenie na mieste), ktorý je v potravinárstve nevyhnutný, a to pre čistenie bežne znečistenej technológie alebo pri zmene receptúry na inú. Správna technológia postreku môže zlepšiť vaše procesy a výrazne ovplyvniť vaše hospodárske výsledky. Odborníci zo spoločnosti Spraying Systems Co. majú rozsiahle skúsenosti s pomocou spracovateľom mlieka pri zlepšovaní kvality prášku sušených mliečnych výrobkov, zabezpečovaní bezpečnosti potravín aplikáciou inhibítorov plesní na syry, znižovaní spotreby vody, zlepšovaní účinnosti čistenia nádrží a ďalších činnostiach. Pomôžeme vám vybrať si z rozsiahleho sortimentu trysiek, postrekovačov a automatizovaných systémov tak, aby spĺňali vaše výrobné potreby a ciele udržateľnosti.
Nerezová oceľ v mliekarenskom priemysle
Nerezová oceľ je jediný materiál, pomocou ktorého je možné kombinovať trvanlivosť, robustnosť a odolnosť proti korózii, čo sú prvoradé požiadavky mliekárenského priemyslu. Povrch nerezovej ocele má čistý a lesklý vzhľad a nevyžaduje dodatočnú ochranu. Technológie sa často realizujú v korozívnom prostredí maštalí, mliekární a spracovateľských halách. Pri projektoch sa využíva automatické orbitálne zváranie. Patria sem potrubia pre prepravu mlieka a produktov z mlieka, čerpadlá, armatúry, nádrže a ich komponenty.
Aktuálne výzvy v slovenskom mliekarenstve
V sektore výroby mlieka môže prísť o prácu až 10 000 ľudí. Poľnohospodári zriadili krízový štáb a žiadajú vládu o pomoc vo forme hotovosti a odkupu prebytkov. Zmizne slovenské mlieko z pultov obchodov? Potravinári a poľnohospodári sú presvedčení, že áno. Prvovýrobcov tlačia nízke výkupné ceny a chov kráv sa im nevypláca. Mnohí preto hrozia, že svoje podniky zatvoria.
„Z tých 10-tisíc pracuje 6 000 ľudí priamo v prvovýrobe, 3 000 v spracovateľskom sektore a ďalších tisíc v pridružených odvetviach," vysvetlil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. Od minulého roka už zatvorilo asi 60 podnikov z tohto odvetvia. Podľa údajov SPPK vyrábalo na Slovensku mlieko 525 výrobcov, dnes je ich len 468.
SPPK preto zriadila krízový štáb, aby mliečnu krízu vyriešila v spolupráci s ministerstvom. Poľnohospodári predstavili sériu požiadaviek na záchranu slovenských výrobcov mlieka. V prvom rade by mal pomôcť štát a to tak, že nakúpi hmotné rezervy a zadotuje výrobu.
„Okamžitá pomoc by mala byť päť centov na každý kilogram vyrobeného mlieka, teda spolu 43 miliónov eur. Ďalej chceme dostať z trhu prebytky, a to tak, že štát nakúpi 600 ton sušeného mlieka do štátnych hmotných rezerv," vysvetľuje Semančík s tým, že ďalšie mlieko z rezerv môže z trhu odísť formou humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. V neposlednom rade však podľa Semančíka treba vychovať spotrebiteľa, aby slovenské mliečne výrobky uprednostňoval a uvedomil si, že aj mlieko má svoju cenu.
„Keď Kaufland ponúka mlieko v akcii za 29 centov je to dehonestácia," vyhlásil predseda Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Nízka cena mlieka
Dôvodov nízkej ceny mlieka je viacero. Naplánované zrušenie výrobných kvót sa stretlo s ruským embargom a to vyvolalo cenovú búrku. Zhruba rok dozadu bola priemerná cena mlieka na európskom trhu 40 - 42 centov za liter, teraz je to 37 centov najmä vo vyspelých štátoch Európy. U nás posledné informácie hovoria o zaregistrovanej cene 27 centov na liter, čo je o zhruba 10 centov menej, ako to bolo vlani v takomto období. Ubehlo takmer rok a situácia sa za ten čas ešte zhoršila. Dnes je výkupná cena surového mlieka iba 16 až 18 centov. Takáto výkupná cena za liter mlieka totiž nepokryje ani náklady na výrobu.
Takýto stav však nenastal cez noc. Začalo to tým, že EÚ zrušila kvóty, ktoré upravovali množstvo mlieka, ktoré môže daný štát vyrobiť. Nemeckí a belgickí farmári sa na toto opatrenie pripravili a ich mlieko už začína zaplavovať európske obchody. Pre slovenských farmárov to však znamenalo len to, že cena mlieka sa znížila. Na trhu ho je zrazu prebytok a prvovýrobcovia nemôžu v konkurencii uspieť inak, než cenou.
Európski výrobcovia teraz nemajú kam umiestňovať svoje mlieko, syry a iné výrobky. Nepomáha ani Čína, ktorá vykazuje znížený dopyt po mlieku. Výrobcovia mlieka teraz doplácajú na to, čo chceli, teda voľný trh s mliekom. Jednotlivé štáty preto siahajú po reguláciách.
„O tom, kto bude v EÚ produkovať mlieko, nerozhodne šikovnosť farmárov, ale ktoré národné vlády podporia svoj vidiek a svojich farmárov," povedal Alexander Pastorek. Dodáva, že ak je kríza napríklad v automobilovom priemysle, produkcia sa dá zabrzdiť či pozastaviť. „My však nemôžeme prísť ku krave a zastaviť kohútik na vemene. To je biologický proces," hovorí Pastorek.
Celé mliečnej katastrofe ešte nahráva skutočnosť, že na Slovensku je spotreba mlieka dosť biedna. Po roku 1990 pijeme menej mlieka a jeme menej mliečnych výrobkov.
DOJILI KRAVY OPRETEKY
Snahy o zlepšenie situácie
Európska Únia si zrejme uvedomila, že zrušenie kvót nebol dobrý nápad. Európska komisia dokonca podporuje návrh, aby sa kvóty na mlieko dočasne zaviedli opäť. Nízke ceny mlieka totiž otriasli celou Európou, nielen Slovenskom. Výrobcovia sa nevedeli z prepadu cien spamätať ani po schválení 500-miliónovej podpory z EÚ.
„Som pripravený navrhnúť uplatňovanie týchto pravidiel, ak by ich Komisia schválila na báze dobrovoľnosti a dočasnosti," povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan na proteste farmárov v Bruseli. Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením novej ministerky onedlho štartuje novú kampaň, ktorá má zvýšiť spotrebu mlieka. Podobný pokus tu už bol. V roku 2009 odštartovala kampaň „Objav mlieko“. Slováci vtedy spotrebu mlieka zvýšili.
Výsledky roku 2025 v mliekarenskom priemysle
Členovia Slovenského mliekarenského zväzu na svojom úvodnom zasadnutí v januári zhodnotili rok 2025. Iba vysoká uvedomelosť prvovýrobcov a spracovateľov mlieka a prísne hygienické opatrenia aj nad rámec pokynov veterinárov ochránili Slovensko pred rozšírením ochorenia a teda aj pred väčšou likvidáciou chovov. Rozhodujúcou mierou k tomu prispeli dlhoročné vzťahy medzi slovenskými prvovýrobcami a spracovateľmi mlieka, vysoká miera spolupatričnosti a schopnosť komunikácie. Významný vplyv malo aj profesionálne zvládnutie krízovej komunikácie zo strany Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka smerom na spotrebiteľov v čase SLAKU.
K stabilizácii sektora prispela tiež cena za surové kravské mlieko, ktorá bola v roku 2025 historicky najvyššia vôbec, a to na úrovni 0,4835 eur/kg. Po náročných rokoch energetickej krízy a rastúcej inflácie v roku 2025 ekonomika nečelila takým výrazným cenovým výkyvom a do určitej miery umožnila stabilizáciu odbytu a cien potravín. Obchodné reťazce však napriek apelom slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka neverili v stabilizáciu produkcie mlieka po nákaze SLAK a zvýšením dovozu mlieka a mliečnych výrobkov až o 12 % v prvom polroku 2025 ohrozili odbyt domácich mliečnych výrobkov na slovenskom trhu. Prispeli tak k výraznému nárastu ich zásob, ktoré sa za 1. polrok 2025 oproti 1. polroku 2024 skoro zdvojnásobili. Negatívne dopady týchto krokov sa na slovenskom trhu začali prejavovať na jeseň spolu s dôsledkami významnej nadprodukcie mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá začala tlačiť ceny suroviny smerom nadol.
Podniky mliekarenského priemyslu naďalej čelia vysokému investičnému dlhu, ktorý sa ani v roku 2025 nepodarilo významnejšie zmierniť. Tento dlh mliekari odhadujú v spracovateľskom priemysle na 500 mil. eur a jeho neriešenie pripraví vertikálu prvovýroby a spracovania mlieka časom úplne o konkurencieschopnosť. Mliekarenský priemysel v roku 2025 nedostal žiadne významnejšie podpory okrem finančných prostriedkov poskytnutých mliekarňam v rámci marketingovej výzvy.
Rok 2026 bude nepochybne veľmi dynamickým z hľadiska vývoja na trhu a tiež rozhodujúcim rokom v oblasti tvorby politík na úrovni EÚ a ich implementácie na podmienky Slovenska.
Produkcia mlieka na Slovensku v roku 2021
Množstvo mlieka, ktoré Slovensko v roku 2021 dodalo do mliekarní, predstavuje 0,6 % z celkového množstva, ktoré bolo dodané na spracovanie do mliekarní v EÚ. Za posledné roky ukončilo svoju činnosť až 37 % chovateľov dojníc. Dôvodom boli rastúce vstupy v chove dojníc, neadekvátna nákupná cena surového kravského mlieka a nerovnaká výška podpôr v porovnaní s európskymi krajinami, ktoré roky prehlbujú stratu.
Štatistické údaje o chove dobytka a produkcii mlieka (2021)
Podľa údajov Štatistického úradu v roku 2021 oproti roku 2020 prišlo k poklesu počtu hovädzieho dobytka o 8 200 kusov zo 442 253 kusov na 434 089 kusov. Počet kráv klesol len o 188 kusov (zo 191 517 ks na 191 329 ks) a počet dojníc o 1 981 kusov zo 122 049 ks na 120 068 ks. V ročenke Plemenárskej služby SR (Výsledky KÚ HD 2021) je uvedené, že v SR stúpla produkcia mlieka za všetky laktácie plemien o 197 kg mlieka na úroveň 8 866 kg v porovnaní s rokom 2020 (8669 kg mlieka). Priemerná úžitkovosť holsteinských chovov dosahovala výšku produkcie 9 962 kg (9 730 kg rok 2020) a pri šľachtiteľských chovoch (ŠCH) 10 501 kg mlieka. Plemeno Slovenské strakaté stúplo v produkcii medziročne o 58 kg mlieka (7 017 kg vs. 6 959 kg), 8 157 kg v ŠCH. Plemeno Braunvieh zaznamenalo pokles v produkcii 92 kg mlieka (7 499 kg vs. 7591 kg). Ročné množstvo dodaného surového kravského mlieka do mliekarní (Eurostat, D1110D) bolo 823 miliónov kg mlieka, čo je medziročne o 1,3 % menej (834 miliónov kg mlieka).
Obsah bielkovín a tuku v mlieku (2021)
Priemerný obsah bielkovín v mlieku dosiahol hodnoty 3,36 % a tuk 3,78 %. Sezónny obsah tuku v mlieku bol najnižší v mesiaci júl (3,54 %) a najvyšší v mesiacoch január, február a november, december (3,9 % a 3,92 %). Sezónny obsah bielkovín dosiahol najnižšie hodnoty v mesiaci júl (3,21 %) a najvyšší obsah bol zaznamenaný v mesiacoch november a december 2021, a to 3,47 % až 3,48 % (Eurostat data). Cena mlieka na farme v triede Q dosiahla hodnotu 32,82 € za 100 kg mlieka, čo bolo medziročne viac o 0,24 € za 100 kg mlieka (32,58 €).
Náklady na výrobu mlieka (2021)
Každoročným sprostredkovaním údajov z poľnohospodárskych podnikov (n = 16) o nákladoch na výrobu mlieka sme zaznamenali stav za rok 2021. Trhový podiel mlieka dosiahli podniky 98,35 %.
| Položka nákladov | Na kravu/kŕmny deň (€) | Na kg mlieka (€ centy) | Na kravu/rok (€) |
|---|---|---|---|
| Celkové vlastné náklady | 10,58 | 45,52 | 3 861,70 |
| Celkové vlastné náklady (po odpočítaní vedľajších výrobkov) | 9,85 | 42,42 | 3 595,25 |
| Náklady na vedľajšie výrobky (odpočet) | 0,73 | 3,10 | 266,45 |
| Náklady na krmivá (vlastné a nakúpené) | 4,08 | 17,55 | - |
Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá (vlastné a nakúpené) na úrovni 4,08 € na KD, čo spolu predstavuje 38,2 % z celkových nákladov. Podielom nákladov na krmivá z celej štruktúry nákladov predstavujú vlastné krmivá 21,8 % (2,31 €) a 16,4 % (1,73 €) nakúpené krmivá, resp. ich podiel 56,6 % a 42,4 %.
Významný vplyv na výslednú cenu krmív majú hektárové výnosy, ktoré sú ovplyvnené prírodnými podmienkami. Rok 2021 bol zrážkovo normálnym rokom, celoslovenský priemer bol 761 mm zrážok. Z pohľadu časového rozloženia zrážok sú už rozdiely značné: veľmi suchý jún a výrazné sucho v októbri na juhu východného Slovenska; v lete extrémne sucho na tretine územia; deficit vlahy do 100 mm na Orave a Kysuciach; výnimočné a extrémne sucho na strednom a východnom Slovensku. Najhoršie dopadli z objemových krmív ďatelinoviny a lucerna s nízkymi hektárovými výnosmi.
Straty zvierat a reprodukčná účinnosť (2021)
Straty zvierat v chove napovedia o úrovni zvládania rôznych metabolických problémov. Sledovaním údajov o stratách kráv do 90. dňa po otelení, ako aj celkových strát prvôstok získame obraz o kvalite tranzitného obdobia. Tieto straty predstavujú 8,2 % a 10,8 %, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 3,5 % a o 0,4 % menej. Celkové straty kráv sa pohybovali na úrovni 24,8 % a intenzita brakovania kráv 33,5 %.
Priemerný počet laktačných dní (LD) úzko súvisí s dĺžkou obdobia státia na sucho a je dobrým ukazovateľom reprodukčnej účinnosti a manažmentu stáda. Priemerný LD by mal byť 160-170. Spodná hodnota platí pre strakatý dobytok, vyššia pre holsteinský dobytok. Vyšší LD ako 200 indukuje reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácií a dojenia kráv v závere laktácie. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho.
Ukazovateľ IOFC (príjem po odpočte nákladov na krmivá) odráža úžitkovosť stáda, cenu mlieka a krmív. IOFC dosiahol hodnotu 3,48 € na kŕmny deň, čo je menej ako v roku 2020 (3,99 €).
tags: #vyroba #a #technologia #mlieka