Výroba mydla má dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha až do staroveku. Na Slovensku má výroba mydla tiež svoje korene a tradície. V tomto článku sa pozrieme na históriu výroby mydla, domáce recepty, legislatívu a inšpiratívne príbehy slovenských výrobcov mydla.
História výroby mydla
Zistiť, kedy bolo vyrobené prvé mydlo, je nemožné. Ale je úplne možné, že bolo objavené už v prehistorickom čase. Celkom dobre si mohli všimnúť penu, ktorá sa po daždi vytvárala okolo ohniska so zbytkami popola. Tiež mohli zistiť, že tá istá pena sa vytvárala v nádobe, v ktorej sa varilo mäso a do ktorej sa dostal popol (čo na vtedajšom primitívnom ohnisku nebola žiadna vzácnosť). Ženy, ktoré potom umývali riady zrejme vedeli, že v týchto prípadoch sa riad umýval ľahšie.
Prvé záznamy o výrobe mydla pochádzajú z Babylónie približne z roku 2800 pr. n. l. a vieme, že bolo známe Féničanom okolo roku 600 pr. n. l. V týchto prípadoch sa však mydlo používalo iba na čistenie surovín potrebných na výrobu látok (napr. vlny). Mydlo poznali aj Rimania: Plinius Starší popisuje výrobu mydla z kozieho loja a dreveného popola. Avšak pre osobnú hygienu Rimania mydlo nepoužívali, aj napriek tomu že kúpele navštevovali veľmi často (iba otroci chodili do kúpeľa raz týždenne). Nečistotu a pot odstraňovali tak, že sa nechali natierať olejom, ktorý vstrebával nečistoty. Olej potom zoškrabali a šli do kúpeľa.
Až keď v 2. storočí n. l. slávny rímsky lekár Galenos upozornil sa očistné vlastnosti mydla, začalo sa mydlo používať k osobnej hygiene a mydlárstvo sa stalo remeslom. Veľmi známi boli byzantskí mydlári, ktorí už v 7. storočí zásobovali celý svet. Drahocenný tovar nevyzeral veľmi vábne. Bolo vyrábané z olivového oleja, vápna (oxidu vápenatého) a lúhu (hydroxidu draselného), ktorý získavali z dreveného popola. Mydlo bolo mazľavé, nie práve príjemne voňajúce, čierne, hnedé alebo zelenkasté. Ale jeho dobré vlastnosti oceňovali králi aj veľmoži.
V 14. storočí prenikli na trh výrobky mydlárov zo Španielska a Talianska, ktoré boli lepšej kvality. Z južných krajín sa postupne šírila výroba mydla na sever Európy, ale pretože tamojší výrobcovia (v Anglicku, severnom Francúzsku) používali miesto olivového oleja zvierací rybí tuk, bola kvalita ich mydiel horšia. Po celý tento čas bola výroba mydla otázkou skúšok a omylov, náhod a šťastia. Až v druhej polovici 18. storočia ľudia objavili podstatu procesu, ktorému hovoríme zmydlenie, a tak položili základný kameň vo výrobe dokonalého mydla.
Ako najstaršia libanonská továreň na mydlo vyrába 30 000 tyčiniek olivového oleja | Stále stojí | Business Insider
Tradícia výroby mydla na Slovensku
V stredoveku sa s hygienou nikto príliš nepáral. Hygieny chtiví poddaní si väčšinou mydlo vyrábali doma sami. Varením loja s popolom získali substanciu, ktorú používali pri praní tej trochy prádla, čo mali. Väčšina ľudí vlastnila len jedny šaty a s takýmito „panskými“ móresami sa nemali čas zapodievať. Ako vlastne tá ich výroba mydla fungovala? Tuk (ester glycerínu a mastných kyselín) zmydelňovali zásadou - potašou (uhličitanom draselným), ktorá sa nachádzala v tom popole. Technológia to bola v podstate rovnaká, aká sa dnes používa na výrobu jadrového mydla „s jelenem“ - výrobok však vyzeral o poznanie menej vábne.
Slovensko bolo počas stredoveku významný producent skla - a potaše sa do skloviny pridávalo aj viac ako 10 %. Potrebná potaš sa vyrábala u nás - celá republika bola posiata malými „potašárňami“ (alebo flusárňami, draslárňami - ako sa tomu vtedy hovorilo). To boli prvé Slovenské „chemičky“. Presne tak ako napovedá meno potaš = Pott (hrniec) + Asche (popol). Popol, ktorý vznikol pálením dreva sa niekoľkokrát lúhoval vo vode. Výluhy sa potom v hrnci zahrievali aby sa odparila voda. Draslár musel ku koncu usilovne miešať palicou aby sa mu tá žbrnda neprilepila na steny hrnca. Ak sa nepodarilo, na konci ju musel aj vysekávať sekerou... Takýto surový produkt bol ale veľmi špinavý (boli v tom všelijaké organické zbytky - vrátane veveričkinho hovienka - pracovalo sa pod holým nebom). Preto nasledovala druhá fáza - kalcinácia. Surová potaš sa zahriala v peci na vysokú teplotu - takže organické nečistoty sa spálili na uhlie a zbytky vody sa odparili. Takto prečistená potaš putovala rovno do sklární. Pre obsah železa (z hrdzavého kotlíka) a mangánu horčíka (z chlorofylu - zo stromov, čo sa spálili na popol) v potaši bolo naše stredoveké sklo často sfarbené dozelena. Tzv. lesné sklo.
Taká malá „chybička“ tejto technológie bola, že na 1 kg potaše bolo treba 1 - 2 tony dreva... Slovensko na stredo- až novo-veké pomery bolo dosť „spriemyselnené“, spotreba potaše - potažmo dreva - bola ohromná. Na výrobu potaše sa už smeli používať len odrezky z drevovýroby. Logický nedostatok popola riešili majitelia potašární zavedením prvého zberu „druhotných surovín“ u nás. Gazdinkám dávali pár grajciarov za nazbieraný popol z pecí. Nestačilo to však, a z potaše sa stal podpultový a pašovaný tovar.
Koncom 18 storočia bol nedostatok dreva (a smrad poddaných) už tak vážny, že Francúzsky kráľ Ľudovít XVI vypísal (nemalú) odmenu pre toho, kto vymyslí lacnú výrobu sódy (uhličitan sodný) z kuchynskej soli. Na radosť všetkých prania chtivých gazdiniek sa to podarilo Nicolasovi Leblancovi. Ten najprv varil soľ s kyselinou sírovou a produkt potom pražil s vápencom na uhlí. Výsledkom tohto špinavého procesu bola však čistá sóda - čistejšia a lacnejšia než dovtedy kto vyrobil. Čoskoro zaplavili Európu desiatky tisíc ton lacnej sódy a zostalo jej dosť nie len pre sklárne, ale aj pre výrobu mydla.
V druhej polke 19. storočia s ňou prišiel Ernest Solvay. Vychádzala tiež z kuchynskej soli, ale používal sa v nej amoniak a lacný vápenec. Veľké plus bolo, že drahý (a jedovatý) amoniak sa po použití recykloval a nevznikal tak odpad ako u Leblanca. Zatiaľčo u nás sa (našťastie) s Leblancovou výrobou len experimentovalo, Solvayova technológia sa začala používať na výrobu sódy v Ústí nad Labem. A z tejto sódy sa začalo vyrábať slávne mydlo „s jelenem“... Tak sa končí akcia „čisté ruky“ - vďaka ktorej je dnes mydlo dostupné každému.
Domáca výroba mydla
Výroba mydla a kozmetiky nemusí byť žiadna veda. S našimi návodmi a postupmi to isto hravo zvládnete. Ako si vyrobiť mydlo doma a že výroba mydla z mydlovej hmoty nie je žiadna veda vám ukážeme napríklad v našom návode na bylinkové mydlo s nechtíkom. Výroba mydla z mydlovej hmoty je veľmi efektná a nezaberie veľa času. Výroba mydiel pre začiatočníkov s našou štartovacou sadou na výrobu mydla je takisto hračka.
Existujú tri rôzne druhy mydla: prírodné mydlo sa vyrába z rastlinného alebo živočíšneho tuku pomocou lúhu sodného, jadrové mydlo sa v ďalšom kroku varí s chloridom sodným. Toaletné mydlo je ďalej spracované jadrové mydlo, do ktorého sa pridávajú vonné látky a ďalšie prísady. V tomto článku sa okrem iného dočítate, že okrem klasickej výroby mydla existujú aj jednoduchšie možnosti, ako vyrobiť mydlo doma.
Hlavnou zložkou mydla sú rôzne rastlinné oleje a tuky. Dobrou správou je, že prírodné mydlo si teoreticky môžete vyrobiť aj sami. Pri výrobe základu na výrobu mydla si pritom vystačíte s niekoľkými zložkami, ktoré bežne nájdete v domácnosti. A aké tuky použiť pri výrobe mydla? Skvele vám poslúži napríklad kokosový olej, repkový olej, olivový olej, ako aj éterické oleje, ktoré mydlu dodajú príjemnú vôňu.
Prostredníctvom zmydelňovania olejov lúhom na báze hydroxidu sodného (NaOH) pri vysokých teplotách (zmydelňovanie za tepla) alebo studenou metódou vznikajú z mastných kyselín obsiahnutých v oleji soli, samotné mydlo a glycerín. Výsledkom je prírodné mydlo. Obsah tuku sa pri výrobe zvyčajne zvyšuje, pričom hovoríme o takzvanom pretučnení. Ak v rámci procesu výroby dôjde k oddeleniu mydla a glycerínu, vznikne jadrové mydlo. Nemá však vlastnosti ošetrujúce pokožku, preto sa používa len na údržbu domácnosti. Jadrové mydlo však môžete použiť ako základnú surovinu pri domácej výrobe mydla.
Typy výroby mydla
1. Výroba mydla z mydlovej hmoty (Melt & Pour)
Táto metóda je pravdepodobne najjednoduchšia a najrýchlejšia. Spočíva v roztopení priesvitnej alebo nepriesvitnej mydlovej hmoty a jej následnom farbení, pridávaní vôní, prípadne ďalších zložiek ako oleje, bylinky, gumené hračky či dekoratívne ozdoby. Nakoniec hmotu vylejete do formy a následne počkáte, kým stuhne. Mydlovú hmotu stačí roztopiť, pridať farbu, vôňu, prípadne aj bylinky a vliať ju do formy. S hmotou môžete kúzliť ako keď cukrár pečie nevšedné a zaujímavo dekorované torty. Nie je pri dotyku nebezpečná a má optimálne pH, obsahuje glycerín, preto je mäkšia. Suroviny a materiál na výrobu mydla ako glycerínová mydlová hmota, farba do mydla, silikónové formy na mydlo, bylinky do mydla a kozmetiky a 100% silice - všetko potrebné na výrobu mydla nájdete v našom e-shope.
Postup:
- Mydlová hmota nakrájaná na malé kocky (min. 2 cm).
- Hrniec dáme na varič, ktorý je zapnutý na nižší stupeň. V hrnci (nádobe), ktorý použijete na výrobu mydla, už nikdy nevarte potraviny! Hmota by sa mala začať topiť. Občas hrniec chyťte za rúčku a potočte s obsahom. Môžete aj miešať s polievkovou lyžicou, ale len opatrne. Ak chcete hmotu zohrievať v mikrovlnke, robte tak po 20 sekundách. Nedávajte naraz viac sekúnd či minút, každá mikrovlnka má iný výkon. Kým sa naučíte odhadnúť, koľko trvá roztopenie určitého množstva hmoty práve vo vašej mikrovlnke, postupujte radšej opatrnejšie (menej sekúnd na viac krát).
- Keď je hmota tekutá (POZOR mydlo nesmie prejsť varom!) odstavte hrniec bokom a pridajte po kvapkách tekutú farbu, jemne premiešajte. Farby dajte toľko, aby sa vám odtieň páčil (neprekročte max. 4%).
- Do zafarbenej hmoty pridajte vôňu. Neprekračujte dávkovanie. Odporúčame použiť pipetu. Ak máte esenciálne oleje (len 100% silice, niekoľko druhov máme v našej ponuke), môžete použiť aj tie.
- A už ju môžete liať do formičiek.
- Odporúčame najprv spraviť bledší odtieň, odliať 2-3 mydielka, pridať kvapku farby a odliať ďalšie 2-3 mydlá atď.
- Čo najskôr zabaľte. A to buď do potravinovej fólie, celofánu alebo do zip sáčkov. Ak ich necháte dlhší čas na vzduchu nezabalené orosia sa (spôsobuje to glycerín, ktorý hmota obsahuje) alebo v suchom prostredí sa o čosi scvrknú. Orosenie nemá vplyv na kvalitu, no uberá na kráse mydielku.
- Ak sa vám na povrchu mydla spravili po odliatí bublinky, také ako na obrázku vľavo, odstránite ich ľahko postriekaním špeciálnym alkoholom - odstraňovačom bubliniek.
Ak ste vyrobili jeden väčší kus, potrvá to niekoľko dní. Po vychladnutí vyberte mydlo z formy, nakrájajte ho na menšie kúsky a nechajte ich cez noc ešte trochu stuhnúť. Potom je voňavý homemade výrobok pripravený na použitie. Skvelý dojem urobíte viacvrstvovými mydlami. Rozpustenú hmotu pritom rozdeľte na časti, pridajte do nej ostatné prísady rovnako ako v predchádzajúcom postupe a nalejte ju ako podklad do formy. Potom pripravte druhú vrstvu inej farby, ktorú nalejte na mierne stuhnutú podkladovú vrstvu. Ak chcete dosiahnuť ešte zaujímavejší vzhľad, môžete skúsiť vytvoriť z oboch týchto vrstiev mramorový efekt.
2. Výroba mydla za studena
Výroba takýmto spôsobom je o trochu náročnejšia, ako je výroba z hotovej mydlovej hmoty. Takéto mydlo však dlhšie vydrží a nerozpúšťa sa pri kontakte s vodou tak rýchlo. Tento spôsob sa nazýva “za studena” pretože sa mydlo vyrába bez použitia tepelného zdroja (nezohrieva sa na sporáku ani v rúre). Mydlo dozreje len za pomoci tepla vytvoreného samotným procesom zmydelňovania (chemická reakcia vzniknutá zmiešaním surovín).
Suroviny a pomôcky:
- Tuky a oleje: Základom sú tuky alebo oleje, živočíšne (napríklad hovädzí loj) alebo rastlinné (kokosový olej, olivový olej, palmový olej, bambucké maslo).
- Zásady: Na výrobu pevného mydla sa používa hydroxid sodný (NaOH), známy aj ako lúh sodný. Pre tekuté mydlo sa používa hydroxid draselný (KOH).
- Voda: Na rozpustenie hydroxidu sodného a zmiešanie so zvyšnými zložkami. Destilovanú vodu v recepte je možné nahradiť aj kvetinovými hydrolátmi. Náhrada časti vody zároveň aj ako farbivo môže slúžiť mrkvová či cviklová šťava.
- Esenciálne oleje a prísady: Na pridanie vône a dodatočných vlastností mydla sa často používajú esenciálne oleje, bylinky, farbivá alebo iné prísady, ako napríklad ovsené vločky, med alebo mlieko.
- Ochranné pomôcky: okuliare, rukavice. Práca s hydroxidmi vyžaduje mieru obozretnosti a takisto nevyhnutné používanie ochranných pomôcok, predovšetkým okuliarov a rukavíc.
- Ďalšie pomôcky: digitálna váha, misky, stierka, lyžice, ponorný mixér, formu na mydlo, pH papieriky.
Všetky nádoby a pomôcky, ktoré prídu do kontaktu s hydroxidom musia byť z plastu, nereze alebo chemického skla. Hydroxid totiž pôsobí korozívne a vyššie teploty by mohli spôsobiť prasknutie normálneho skla. Veľmi vhodné sú silikónové formy pre domáce mydlo, pretože sa z nich mydlo ľahko vyberie. Alkohol na odstránenie bublín (voliteľné). Zoznam surovín je uvádzaný v gramoch a nie v percentách, pretože každý olej vyžaduje rozdielne množstvo hydroxidu na jeho zmydelnenie, preto pri zámene daného oleja alebo zmene jeho pomeru je nutné recept prerátať. Správne množstvo hydroxidu pre domáce mydlo zistíte pri zadaní vašich vybraných olejov do mydlovej kalkulačky, napr. Soapcalc a iné, ktoré sú dostupné na internete.
Postup:
- Príprava roztoku NaOH: Pred prípravou roztoku si určite prečítajte základné bezpečnostné pravidlá. Pripravíte si digitálnu váhu a nalejete požadovanú hmotnosť vody do nádoby. Voda musí byť studená, alebo izbovej teploty, lebo hydroxid ju pri rozpúšťaní zahreje až na 95°C! Inak hrozí vyprsknutie! Potom si odvážite NaOH. Pomaly, za stáleho miešanie varechou /silikónovou stierkou sypete. Miešate kým sa všetok NaOH nerozpustí. Pri tomto procese sa roztok zahreje až na 95°C, a vznikajú výpary, ktoré nechceme dýchať. Buď pracujete vedľa otvoreného okna, alebo zadržíme dych a na chvíľku odídeme. Nádobu potom postavíme niekde bokom a prikryjeme viečkom, aby sa nám roztok neodparoval. Roztok necháme vychladnúť pod 40°C. Pre kontrolu teploty používajte digitálny teplomer, ktorého sondu položíte do nádoby s roztokom NaOH a potom už len sledujete, kedy teplota dosiahne požadovanú hodnotu.
- Príprava olejov a tukov: Pevné oleje/tuky vážte priamo do hrnca, kde ich budem rozpúšťať. Tekuté v mydlotvornej nádobe, lebo je ľahká a lepšie sa s nimi pracuje. Z praktického hľadiska je vždy lepšie mať oleja viac než menej, pretože o trochu viac oleja akurát znamená jemnejšie mydlo. Menej oleja môže znamenať viac vysušujúce mydlo. Tuky necháme rozpustiť na najmiernejšom ohni a nádobu odstavíme, keď je rozpustená asi polovica tukov. Ostatné necháme rozpustiť pôsobením nahromadeného tepla odstavenej nádoby.
- Zmydelnenie: Presvedčíte sa, že roztok NaOH a oleje vychladli na potrebnú teplotu. Roztok NaOH pomaly vlejete do mydlotvornej misy s olejmi a tukmi, za stáleho miešania stierkou. Stále máte na sebe ochranné rukavice a okuliare! Môžete pozorovať ako sa hmota mení, priezračné oleje postupne matnú a zosvetľujú sa. To reaguje NaOH s mastnými kyselinami olejov a tvorí mydlo. Dívate sa na proces zmydelnenia. Keď je hmota premiešaná (asi tak 10 sekúnd), vyberiete stierku a pokračujeme s pomocou ponorného mixéru.
- Pridanie farbiva a vône: Po dosiahnutí stopy, ešte pred vyliatím do formy môžete pridávať farbivá a vône. Základné pravidlo k farbeniu znie: Farbu je vždy dobré najprv rozpustiť a rozmiešať v menšom množstve mydlovej hmoty a až potom ju zamiešať do celej hmoty. V prípade práškového farbivá môžete rozpustiť vopred aj v troche vody a glycerínu. Základné pravidlo k použitiu vôní: Esenciálne oleje sa často pridávajú až tesne... do zmesi pred vyliatím do formy, aby sa zachovala ich intenzita.
- Vzniknutú zmes nalejeme do formy a necháme odpočívať po dobu cca 24 hodín (v závislosti od receptu). Formu zakryjeme potravinárskou fóliou, prípadne aj dekou a odložíme do teplej miestnosti. Po uplynutí tejto doby vyberieme mydlo z formy a necháme odležať ešte 2 - 3 týždne, aby mydlo stvrdlo a získalo správne pH.
3. Výroba mydla za tepla
Pri horúcom procese sa na saponifikáciu používa hydroxid sodný, no na rozdiel od studeného procesu kedy sa emulzia, ktorá vznikne spojením tukov, vody a hydroxidu naleje do foriem sa pri horúcom procese táto emulzia varí. Táto metóda spočíva v zahrievaní mydlovej hmoty počas celého procesu zmydeľňovania, aby sa urýchlila reakcia saponifikácie/zmydelňovania a zabezpečilo sa zmydelnenie všetkých mastných kyselín.
Kontrola pH domáceho mydla
Skontrolovať pH domáceho mydla je dôležité, aby sme si overili, že mydlo je bezpečné a nevznikli žiadne chyby pri jeho výrobe. Môže sa totiž stať, že došlo ku chybe pri vážení alebo sa zmes na domáce mydlo nedostatočne premiešala. Domáce mydlo kontrolujeme po cca 3 týždňoch pomocou lakmusového papierika. Papierik navlhčíme destilovanou vodou a položíme na mydlo. Je potrebné otestovať viaceré miesta na mydle, aby ste sa uistili, že domáce mydlo neobsahuje ostrovčeky so zvýšenou koncentráciou hydroxidu. pH mydla by malo byť 9-10. Použiť môžete aj pH meter alebo roztok fenolftaleínu či papieriky s jeho obsahom. Pri použití fenolftaleínových papierikov postupujte rovnako ako s lakmusovými, papieriky by sa nemali sfarbiť do ružova. Ak používate roztok, kvapnite ho na rôzne časti mydla, rovnako by sa nemal sfarbiť do ružova.
Recepty na domáce mydlo
Recept na glycerínové mydlo s aloe vera
Ak chceš vstúpiť do sveta DIY (Do It Yourself) s jednoduchým, praktickým projektom, ktorý ponúka okamžité výsledky, výroba mydla aloe vera je bezpochyby tou najlepšou voľbou.
Suroviny:
- Mydlová hmota aloe vera
- Aromatická esencia Aloe Vera
- Olivovozelené farbivo
- 96º alkohol
Postup:
- Začni narezaním 65 gramov mydlovej hmoty Aloe Vera na malé kúsky, aby sa ľahšie roztavila.
- Do zmesi pridaj pár kvapiek aromatickej esencie Aloe Vera.
- Pridaj niekoľko kvapiek olivovozeleného farbiva, aby sme dosiahli charakteristický tón aloe vera.
- Vnútro formy nastriekaj 96º alkoholom, aby sa odstránili prípadné bubliny.
Mydlo môžeš prispôsobiť pridaním esenciálnych olejov, farbív alebo prírodných exfoliantov, ako je mak alebo ovos. Pre najlepšie výsledky skladuj mydlo na chladnom a suchom mieste, mimo priameho slnečného žiarenia a vlhkosti. Aloe vera mydlo je známe svojimi jemnými a hydratačnými vlastnosťami, ktoré sú vhodné pre väčšinu typov pleti, vrátane suchej, zrelej a aknóznej.
Recept na domáci balzam na pery
Vyrobte si vlastný balzam na pery podľa Modernej alchymistky: Recept na cca 3 balzamy (5 g tubičky)
Suroviny:
- 4 g bambuckého masla
- 3 g včelieho vosku
- 6 g jojobového oleja (alebo iného tekutého oleja)
Postup:
- Všetky zložky zmiešame v nerezovej nádobe a rozpustíme vo vodnom kúpeli (pozor, neprehrievame na viac ako 70 °C).
- Teplotu sledujeme priebežne, rozpúšťaniu pomáhame miešaním.
- Po rozpustení zmes dobre premiešame a nalejeme do pripravených tubičiek na balzamy (možno zrecyklovať tubičky zo starých balzamov). Zmes obvykle rýchlo vychladne.
Zmenou jojobového oleja za iný môžeme recept prispôsobiť svojim preferenciám a balzamu pridať ďalšie liečivé účinky (konopný olej, olivový olej, ...). Samozrejme, je možné zameniť aj bambucké maslo za iné maslo (okrem kokosového oleja, ktorý je príliš mäkký), napríklad maslo illipe, kokum, murumuru, alebo mangové maslo.
Recept na detský balzam proti zapareninám, účinný deodorant a ochranný krém proti slnku
Možno sa to zdá neuveriteľné, ale jeden recept poslúži ako tri rôzne funkčné kozmetické produkty a to vďaka oxidu zinočnatému, ktorý pôsobí ako ochrana proti UV žiareniu, dezodorant a zároveň chráni pokožku proti zapareninám. Recept bez konzervantov a emulgátorov je presne určený na jemnú detskú pokožku.
Suroviny:
- 20 g kokosového oleja
- 20 g bambuckého masla
- 40 g mandľového oleja (alebo oleja z hroznových jadierok)
- 50 g oxidu zinočnatého (nie nanočastice)
Postup:
- Vo vodnom kúpeli v nerezovej nádobe zahrievame bambucké maslo a kokosový olej (pozor, neprehrievame, max. na 60°C) do polomäkka.
- Potom pridáme mandľový olej, všetko dobre premiešame a nakoniec vmiešame oxid zinočnatý.
- Hmota zhustne, nadávkujeme ju do nádob, uzatvoríme a necháme vychladnúť v chladničke (prípadne v mrazničke). Ak necháme vychladnúť pri izbovej teplote, vytvoria sa v balzame časom hrudky.
Balzam natrieme všade tam kde je potreba.
Legislatíva výroby kozmetiky na Slovensku
Samotná výroba kozmetiky nie je podmienená žiadnou odbornou kvalifikáciou, pretože príslušná živnosť "Výroba chemických látok, vlákien a prípravkov a kozmetických prostriedkov" spadá do režimu živností voľných. Na tento účel je totiž potrebné vykonať zhodnotenie bezpečnosti daného kozmetického prípravku vo vzťahu k zdraviu fyzických osôb. Také zhodnotenie môže vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti lekárstva, farmácie, chémie alebo v príbuzných odboroch so zameraním na toxikológiu, a to v rozsahu skúšok stanovených v § 29 ods. 2 zákona č. 258/2000 Zb., o ochrane verejného zdravia.
Pred prvým uvedením prípravku na trh potom bude potrebné vykonať registráciu údajov vzťahujúcich sa k novému kozmetickému prípravku v európskom notifikačnom portáli CPNP. Označovacia povinnosť sa na vás bude vzťahovať aj vtedy, ak budete už registrované kozmetické prípravky či suroviny na ich výrobu iba baliť do vlastných nádob.
Ak chcete, aby súčasťou vášho obchodu mohol byť napr. aj kozmetický salón či kútik určený na testovanie predávaných prípravkov, budete si musieť rozsah svojho živnostenského oprávnenia rozšíriť vedľa maloobchodu ešte o ďalší odbor. Poskytovanie kozmetických služieb a poradenstvo bude z vašej strany vyžadovať živnostenské oprávnenie v odbore kozmetickej služby (a to aj v prípade, že sa jedná iba o líčenie či testovanie kozmetiky v rámci predaja). Táto činnosť navyše už patrí do režimu viazaných živností, pre ktoré budete povinní vykázať príslušnú kvalifikáciu alebo prax, príp. Živnostenské oprávnenie môžete získať prostredníctvom portálu ZalozFirmu.cz on-line a zadarmo.
Na Slovensku existuje množstvo šikovných ľudí, ktorí sa venujú výrobe handmade výrobkov, vrátane kozmetiky. Často sa však objavujú otázky, ako túto tvorbu zlegalizovať a úspešne podnikať. Medzi živnosťou a slobodným povolaním je niekedy len tenká hranica. Pod názvom slobodné povolanie sa ukrýva množstvo činností, nielen umelecká tvorba. Podľa § 3, ods. 1, časť b, ako slobodné povolanie môžete predávať výrobky alebo služby, ktoré sú výsledkom vašej vlastnej činnosti. To znamená, že predávate niečo, čo ste sami vyrobili. Výroba handmade výrobkov spadá pod podnikanie podľa Autorského zákona.
Neexistuje žiadna špeciálna inštitúcia, kde sa treba registrovať ako pri živnostníkoch. Najčastejšia mylná informácia je, že sa musíte registrovať na Štatistickom úrade. Na daňovom úrade sa treba registrovať za platiteľa dane z príjmov. Registrácia sa vykonáva na príslušnom tlačive. Po registrácii vám daňový úrad pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ), ktoré budete uvádzať na všetkých svojich dokumentoch. Ďalej je potrebné navštíviť zdravotnú poisťovňu, ktorú informujete o tom, že vykonávate činnosť slobodného povolania. A do tretice navštívite sociálnu poisťovňu, ktorú treba informovať o začatí výkonu slobodného povolania. Odvody do sociálnej poisťovne nie je potrebné platiť od začiatku. Povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie môžu vzniknúť až v nasledujúcom roku.
Ako najstaršia libanonská továreň na mydlo vyrába 30 000 tyčiniek olivového oleja | Stále stojí | Business Insider
Prírodná kozmetika a legislatíva
Slovenská legislatíva pojem prírodná kozmetika nepozná. V žiadnom predpise, vyhláške, nariadení a ani v zákone nie je napísané, koľko zložiek rastlinného, živočíšneho či minerálneho pôvodu by mali obsahovať krémy, pílingy či mastičky s prívlastkom prírodné. A tak teda stačí, že výrobca do produktu pridá len nepatrné množstvo napríklad avokádového oleja alebo výťažok z aloe vera a pečiatka natural spĺňa už všetky potrebné kritériá.
Pre výrobu prírodnej kozmetiky platia prísne pravidlá a kontroly. Suroviny musia byť kontrolované a schválené príslušnými inštitúciami, aby bolo všetko v súlade s legislatívou EÚ. Dokonca existujú aj kontroly zo strany organizácií ako Cruelty Free International Leaping Bunny, ktorá schvaľuje produkty v rámci certifikácie Netestované na zvieratách.
Výrobný proces
Výroba prírodnej kozmetiky prebieha ručne a v malých množstvách, aby sa produkty dostali k zákazníkom čo najčerstvejšie a najkvalitnejšie. Môže sa stať, že dostanete do rúk produkt, ktorý bol vyrobený deň predtým. A to je aj jednou z hlavných výhod domácej slovenskej produkcie oproti produktom cestujúcim cez pol sveta a stojacim na pultoch drogérií mesiace (aj roky).
Testovanie a bezpečnosť
Kozmetický produkt musí prejsť testami účinnosti konzervácie či stability, čo môže trvať niekoľko mesiacov. Produkty sú podrobené fyzikálno-chemickým testom, testom účinnosti konzervácie, stability či kompatibility s obalom. Medzi prvé a veľmi dôležité testy patrí určenie hodnoty pH pri produktoch obsahujúcich vodnú zložku.
Testovanie stability prebieha v rôznych podmienkach celé 3 mesiace. Štúdie sú prispôsobené podmienkam predpokladaného skladovania či prepravy. Vzorky sú uskladnené pri izbovej teplote, pri teplote 5 °C, pri teplotách od 25 °C do 40 °C, pri rôznej vlhkosti kvôli skladovaniu napr. v kúpeľni, na svetlom mieste kvôli fotostabilite, alebo sú podrobené cyklom zmrazovania a rozmrazovania kvôli tepelnej stabilite. Doplnkové testovanie produktov zahŕňa dermatologické či oftalmologické testy, alebo komplexné klinické testovanie účinnosti tvrdení. Dermatologické testy sú vhodné najmä pre výrobky určené pre citlivú pokožku. Oftalmologické testovanie je určené pre všetky produkty, ktoré prichádzajú do styku s očným okolím.
Výsledky všetkých testov sa zozbierajú a nasleduje odborné posúdenie nielen samotných výsledkov, ale celkovej formulácie produktu a každej suroviny osobitne (jej toxikologický profil a negatívne vedľajšie účinky - preto nemôžeme do produktu použiť len tak hocičo, čo nazbierame niekde v lese). Prepočtami sa zisťuje, či koncentrácia jednotlivých surovín neprekračuje povolené hodnoty pri dávke/aplikácii produktu na pokožku počas jeho bežného používania dospelým človekom alebo dieťaťom (podľa typu produktu). Stanovujú sa koncentrácie alergénov, najmä ak produkt obsahuje esenciálne oleje, ktorých bežnou súčasťou sú alergénne zložky.
Bezpečnosť produktov je prvoradá. Len samotné testovanie a odborné posúdenie všetkých informácií o produkte trvá niekoľko mesiacov a spolu so spracovaním celej dokumentácie to môže byť až rok čakania, kým produkt môže ísť reálne na trh.
Zoznam voľných živností - chemický priemysel
Odporúčaný zoznam najčastejšie používaných voľných živností, ktoré vypracovalo Ministerstvo vnútra SR. Záujemca o podnikanie na území Slovenskej republiky môže uviesť aj iné označenie živnosti. Podmienkou však je, aby bola pri takomto postupe dodržaná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti predmetu podnikania, ktorá je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní označenia živnosti v správnom (živnostenskom) konaní.
- 12.1 Výroba technických plynov
- 12.2 Výroba farbív a pigmentov
- 12.3 Výroba organických chemikálií
- 12.4 Výroba priemyselných hnojív a dusíkatých zlúčenín, pesticídov a agrochemických produktov
- 12.5 Výroba plastov v primárnej forme
- 12.6 Výroba kaučuku
- 12.7 Výroba farieb, lakov a náterov
- 12.8 Výroba mydla, pracích prostriedkov a éterických olejov, čistiacich, leštiacich, parfumérskych a toaletných prípravkov
- 12.8.1 Výroba mydla, pracích prostriedkov
- 12.8.2 Výroba éterických olejov
- 12.8.3 Výroba čistiacich, leštiacich prípravkov
- 12.8.4 Výroba parfumérskych a toaletných prípravkov
- 12.9 Výroba lepidiel a želatíny
- 12.10 Výroba fotochemického materiálu a nenahraných nosičov záznamov
- 12.11 Výroba chemických vlákien
- 12.12 Výroba výrobkov z gumy a výrobkov z plastov
- 12.13 Výroba nekovových minerálnych výrobkov a výrobkov z betónu, sadry a cementu
- 12.14 Výroba brúsnych výrobkov, asfaltu a výrobkov z asfaltu
Konkrétne pre výrobu mydla, pracích prostriedkov a kozmetiky je relevantná živnosť 12.8.
| Oblasť | Požiadavky |
|---|---|
| Registrácia | Daňový úrad (DIČ), zdravotná poisťovňa, sociálna poisťovňa |
| Živnosť | Voľná živnosť - 12.8 Výroba mydla, pracích prostriedkov a éterických olejov, čistiacich, leštiacich, parfumérskych a toaletných prípravkov |
| Bezpečnosť | Testy účinnosti konzervácie, stability, dermatologické a oftalmologické testy |
| Označovanie | Uvedenie výrobcu, šarže, dátumu spotreby a zloženia na obale |
Inšpiratívne príbehy slovenských výrobcov mydla a kozmetiky
Na Slovensku existuje mnoho inšpiratívnych príbehov výrobcov prírodnej kozmetiky, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou cestou a ponúkať kvalitné a poctivé výrobky. Tu je niekoľko z nich:
- Soaphoria: Dve sestry, Rita a Bianka, sa inšpirovali dovolenkou v Chorvátsku a začali experimentovať s výrobou prírodných mydiel. Ich značka sa zameriava na využitie slovenských byliniek a ekologické princípy.
- Kvitok: Lucia Klebercová začala s výrobou kozmetiky pre seba a svoju rodinu. Dnes sú jej produkty inšpirované zákazníkmi a ich problémami s pokožkou. Dôraz kladie na jednoduché, ale funkčné zloženie bez zbytočných prísad.
- Yemna: Sylvia Ďurinová, bývalá masérka, sa rozhodla vyrábať vlastné mydlá a šampóny po tom, čo sa jej objavil ekzém.
- Two Cosmetics (Martina Horváthová): Martina pôvodne založila značku 2SIS cosmetics so svojou sestrou v roku 2016, dnes sa firma volá two cosmetics a Martina ju vedie so svojím priateľom Marekom. Martina sama vyrába 100% prírodné kozmetické produkty vhodné pre vegetariánov, vegánov, alergikov a je tiež zero waste. Číslo dva (2/two) v názve predstavuje použitie 2 hlavných ingrediencií v prírodnej kozmetike a zároveň dvojicu ľudí, ktorí za ňou od začiatku stoja. Ich ikonický produkt je balzam na pery v tvare makronky. Two cosmetics bola prvá slovenská značka, ktorá do ponuky zaradila zero waste látkové odličovacie tampóny, ktoré sama vyrába. Martina získala ocenenie Podnikateľka Slovenska 2017 v kategórii Začínajúca podnikateľka a two cosmetics ako prvá slovenská značka získala celosvetovo uznávaný certifikát Vegan Society.
tags: #vyroba #mydla #slovensko #recept #schvalenie