Cukrová repa (Beta vulgaris subsp. vulgaris Skupina Altissima) je jednou z najdôležitejších plodín na svete a jej využitie siaha ďaleko za rámec len výroby cukru. Táto rastlina poskytuje širokú škálu produktov, ktoré nachádzajú uplatnenie v potravinárskom priemysle, farmaceutickom sektore, výrobe biopalív a mnohých ďalších odvetviach. Napriek tomu, že v posledných rokoch jej zastúpenie v štruktúre pestovania na Slovensku kleslo, v súčasnosti sa opäť dostáva do popredia.
Agronomický význam a pestovanie cukrovej repy
Z hľadiska agronomického má cukrová repa veľký význam svojou výrobnou technológiou a biologickými účinkami pozitívne pôsobiacimi na štruktúru pôdy. V osevnom postupe plní významné špecifické úlohy a podstatne zlepšuje návratnosť organickej hmoty späť do pôdy. Medzi nevhodné predplodiny repy cukrovej patrí napríklad kukurica, sama repa cukrová, ale aj ďatelina.
Pestovanie cukrovej repy je pomerne jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania červenej repy - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu.
Rozhodujúce úrodotvorné prvky sú počet jedincov na hektár a hmotnosť buliev vrátane ich cukornatosti. Cieľom pestovateľských systémov repy cukrovej je zvyšovať rentabilitu jej pestovania, ako aj výroby cukru. Takýto výsledok je možné dosiahnuť prostredníctvom vyrovnaného porastu, ktorý má dostatočný počet jedincov, tvorí veľké buľvy s vysokým obsahom cukru.
Výživa a ochrana rastlín
Na priblíženie sa k úrodovému potenciálu jednotlivých odrôd cukrovej repy sa odporúča použiť listové hnojivo v kombinácii s prírodnými stimulátormi a protistresovou ochranou, ktoré prinesú požadovaný efekt nielen z pohľadu úrody, ale aj z pohľadu kvality - cukornatosti. Ideálnym riešením na dosiahnutie požadovaných vlastností sú extrakty z morských rias so stimulačným a protistresovým účinkom s obsahom makro i mikroživín.
Vo fáze od 6. listu, za účelom zväčšenia listovej plochy a zvýšenia výkonu listového aparátu a zvýšenia príjmu živín, odporúčame použiť prípravok na báze morských rias Alga 300++ high P (5-15-4) v dávke 0,7 - 1 l/ha v kombinácii s prípravkom ProBoron v dávke 0,5 - 0,75 l/ha, ktorý je organicky viazaný a 100 % prijateľný a využiteľný v porovnaní s inými formami. Cukrová repa veľmi výrazne reaguje na bór a v prípade jeho nedostatku môže byť vážne poškodená suchou srdiečkovou hnilobou, čo má značný ekonomický dopad na úrodu a cukornatosť.
O dva týždne po prvej aplikácii prípravku na báze morských rias Alga 300++ high K (5-4-15) v dávke 0,7 - 1 l/ha v závislosti od stavu porastu podporíme zväčšenie buľvy a tiež zvýšime obsah chlorofylu v listoch, čím zabránime ich starnutiu. Aj v tejto fáze môžeme aplikovať ProBoron v prípade deficitu bóru. V prípade, že chceme aplikovať bór jednorazovo, odporúčame dávku ProBoronu zvýšiť na 1 l/ha. Posledná aplikácia je spojená s postrekom fungicídu v termíne do konca júla. Hlavným zameraním tejto aplikácie je zvyšovanie cukornatosti, syntéza zásobných látok, silná protistresová ochrana a zvyšovanie úrod. Kombinácia s prípravkom Amino Total (43% voľných L-aminokyselín a 17% dusíka) sa ešte intenzívnejšie podporí tvorba cukrov a zabezpečí sa veľmi silná protistresová ochrana a porasty dokážu prekonať dlhšie obdobia sucha.
Ku každej aplikácii je vhodné použiť prípravok SoftGuard++ v dávke 0,8 - 1 l/ha, ktorý pôsobí preventívne proti hubovým, vírusovým a bakteriálnym chorobám a pomôže udržať zdravý porast počas celej vegetácie. V kombinácii s prípravkami na báze morských rias vytvára synergický efekt a pôsobí ako stimulátor a hnojivo. Je vhodný do porastov poškodených ľadovcom, nakoľko rýchlo uzatvára poškodené pletivá. Spoločná aplikácia s fungicídom nám zabezpečí 100 % ochranu porastu.
Význam draslíka pre cukrovú repu
Cukrová repa odoberá zo všetkých živín najviac draslíka. Tento prvok preberá na seba v rastline významné funkcie pri tvorbe, transporte a ukladaní asimilátov, aktivizuje premenu látok ako fotosyntéza, tvorba cukrov a bielkovín. Draslík je jedným z rozhodujúcich faktorov pri tvorbe kvalitnej úrody cukrovej repy. Pri nižšom obsahu draslíka v pôde je pokles obsahu cukru výraznejší, ako pri dostatočnej zásobe tejto živiny. So stúpajúcimi dávkami draselných hnojív sa zvyšuje aj obsah cukru v koreňoch repy, pričom tento efekt sa zosilňuje, ak celá dávka draslíka potrebná pre osevný postup je aplikovaná práve pod cukrovú repu.
Draslík sa v pôde nachádza v rôznych väzbách, pričom len malá časť z celkového obsahu sa nachádza vo forme vodorozpustného draslíka v pôdnom roztoku, z ktorého je rastlinami prijímaný. Pri odporúčaní hnojenia cukrovej repy draslíkom sa musí brať ohľad na druh pôdy. Stredne ťažké pôdy síce obyčajne vykazujú vysoké zásoby draslíka, ale vplyvom selektívnej sorpcie môže dôjsť k jeho nedostatočnému príjmu. Jeho vysoká koncentrácia pôsobí na repu toxicky v dôsledku antagonistických vzťahov k vápniku a horčíku, čím potláča ich príjem. Základné hnojenie draslíkom k cukrovej repe sa robí v jeseni pomocou draselnej soli.
Ochrana pred škodcami a burinami
Po zasiatí cukrovej repy a následných zrážkach môžeme spolu s klíčením repy cukrovej pozorovať výskyt rôznych druhov burín, ktoré je možné regulovať od klíčenia až do štádia uzatvorenia medziriadkov. Háďatko repné (Heterodera schachtii) je malý biely červ dlhý približne 1 mm, ktorý sa môže pohybovať v pôde. Háďatká sa prichytávajú na korene cukrovej repy a živia sa obsahom koreňových buniek. Príznaky výskytu háďatka bieleho sa zvyčajne prejavujú vo forme jasných fľakov na parcele. Od júna sa môže vyskytnúť vädnutie. Koreň zostáva nedostatočne vyvinutý a môže sa vyskytnúť nadmerná tvorba koreňových vlásočníc. V súčasnosti je tento parazit jedným z hlavných škodcov cukrovej repy, ktorý môže spôsobiť veľké straty na úrode tým, že znižuje úrodu koreňov a zvyšuje minerálne nečistoty na koreni.
Produkty z cukrovej repy
Cukrová repa je univerzálna plodina, z ktorej sa vyrába široká škála produktov:
- Cukor: Hlavným produktom je sacharóza, ktorá sa extrahuje a spracuje na biely alebo hnedý cukor. Cukor je neoddeliteľnou súčasťou našej stravy a používa sa ako sladidlo do nápojov, pečiva, dezertov a ďalších potravín.
- Melasa: Vedľajší produkt pri výrobe cukru, tmavohnedá hustá tekutina, ktorá sa využíva ako prírodné sladidlo a farbivo v potravinárskom priemysle. Obsahuje minerály a vitamíny. Využíva sa tiež v liehovarníckom a droždiarskom priemysle.
- Etylalkohol (etanol): Hlavná zložka mnohých alkoholických nápojov, ako je pivo a destiláty. Cukrová repa sa využíva aj na výrobu bioetanolu, ktorý slúži ako alternatíva k fosílnym palivám.
- Prírodné farbivá: Cukrová repa obsahuje pigmenty, ktoré sa využívajú na farbenie rôznych potravín, vrátane džemov, cukroviniek, koláčov a omáčok.
- Krmivo pre zvieratá: Po extrakcii cukru zostáva zvyškový materiál, ktorý sa využíva ako krmivo pre dobytok, ovce a iné hospodárske zvieratá. Vylisované cukrovarnícke rezky sa používajú ako krmivo alebo na výrobu elektrickej energie.
- Bioplasty: Cukor z cukrovej repy sa fermentuje na kyselinu mliečnu, ktorá sa potom spracováva na bioplasty, alternatívu k tradičným plastom.
- Cukrové výrobky: Cukrová repa slúži ako surovina pre výrobu rôznych cukroviniek, sirupov, medovín a ďalších sladkostí.
Cukrová repa je navyše "hrdina, ktorý neprodukuje žiadny odpad". Nič nevyjde nazmar; listy poslúžia ako prírodné hnojivo, dužina sa využíva ako krmivo pre zvieratá a vedľajšie produkty, ako je melasa, majú tiež svoje využitie.
Výroba cukru z cukrovej repy
Výroba cukru z cukrovej repy je komplexný proces, ktorý prebieha v cukrovaroch:
- Zber a Doprava: Po zbere na jeseň sa repa z poľa priváža na spracovanie do cukrovarov. Pri preberaní vo fabrickom sklade sa repa odváži a pomocou naklápacích plošín sa vyloží. Následne sa pomocou výkyvných a výškovo nastaviteľných pásových dopravníkov repa hromadí na kopy do výšky. Tam ostáva až do spracovania.
- Čistenie: Repa sa očistí od hliny, kameňov a iných nečistôt.
- Príprava Rezkov: Rezačkami sa repa nareže na „rezky“.
- Extrakcia: Cukor sa získava z rezkov extrakciou horúcou vodou. Vzniká surová difúzna šťava.
- Čistenie Šťavy (Epurácia): Surová šťava sa čistí pridaním vápenného mlieka a oxidu uhličitého, čím sa viažu a vyzrážajú necukrové látky.
- Filtrácia: Vyzrážané látky sa odfiltrujú, čím vzniká tzv. ľahká šťava. Saturačný kal sa využíva ako hnojivo.
- Zahusťovanie Šťavy: Ľahká šťava sa zahusťuje v procese viacstupňového odparovania, čím vzniká ťažká šťava.
- Kryštalizácia: Ťažká šťava sa ďalej zahusťuje vo varostrojoch za pôsobenia vákua, pričom sa pridáva jemne zomletý cukor na spustenie kryštalizácie.
- Odstreďovanie: Kryštály cukru sa oddelia od sirupu odstreďovaním.
- Sušenie a Balenie: Biely cukor sa suší, ochladí a balí pre domácnosti alebo priemysel.
Melasa, odstredený sirup z posledného stupňa kryštalizácie, obsahuje zvyškový cukor a necukrové látky.
Sklizeň cukrové řepy a proces výroby cukru s komentářem
História a súčasnosť pestovania cukrovej repy na Slovensku
Cukrovarníctvo patrilo medzi piliere poľnohospodársko-priemyselného rozvoja Slovenska. Slovensko bolo ešte donedávna v tejto oblasti sebestačné a dokonca disponovalo vývozným potenciálom. Ak sa vám zdá, že repa cukrová je odjakživa pestovanou plodinou a že cukor sa z nej vyrába odnepamäti, v skutočnosti to tak nie je. Prvé pokusy získať z nej cukor sa uskutočnili iba pred 250 rokmi a komerčná výroba bola naštartovaná dokonca až začiatkom 19. storočia. Cukor sa dovtedy získaval výlučne z cukrovej trstiny.
Pred tridsiatimi rokmi, v čase vrcholu slovenského cukrovarníctva, boli lány cukrovky všade navôkol. Dnes sa obrovské hromady repy z polí takmer vytratili a od veľkovýrobného pestovania cukrovky sa už v mnohých regiónoch upustilo. Medzi záhradkármi je doslova ako šafranu tých, ktorí si ju vysejú na svoje políčka.
Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch a môžeme povedať, že je jednou z mála komodít, ktorých proces výroby je od začiatku do konca realizovaný na Slovensku. Slovensko je v produkcii cukru dlhodobo sebestačné. Každý rok sa vypestuje na približne 22 000 ha poľnohospodárskej pôdy okolo 1,3 mil. ton cukrovej repy. Ročná spotreba cukru na obyvateľa na Slovensku bola v minulom roku 29,6 kilogramu. Na Slovensku je v súčasnosti 195 pestovateľov cukrovej repy, pričom priemerná výmera je 100 ha.
Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 vzrástla pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tis. ha a produkcia cukrovej repy sa medziročne zvýšila o 7,2 %. V uplynulom roku to bolo 1,36 mil. ton pri priemernom výnose 62,6 t z 1 ha, čo je nárast o 3,6 %. Vo výrobe bieleho cukru tak dosiahlo Slovensko sebestačnosť viac ako 100 %.
Vývoj po zrušení kvót na výrobu cukru v EÚ
Kvóty na výrobu cukru, po takmer polstoročí, v Európskej únii zanikli k 1. októbru 2017. Zároveň sa však zrušila aj minimálna cena za cukrovú repu. Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšírili možnosti vývozu, no zároveň vzrástla konkurencia vnútri Únie.
Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru, teda produkcia prekračujúca túto úroveň sa musela spracovať v chemickom priemysle (lieh, krmivá, hnojivá), alebo sa musela vyviezť do tretích krajín, mimo EÚ. Keďže spotreba tohto sladidla je na Slovensku okolo 175-185 000 ton ročne, potrebný objem nad našu kvótu sme museli pre domácich spotrebiteľov zabezpečiť z iných krajín.
Zrušením systému kvót stratili pestovatelia aj istotu garantovanej minimálnej ceny za tonu cukrovej repy vo výške 26,29 EUR/t. Oproti pôvodným cenám, keď bola cena cukru v EÚ okolo 650 EUR/t, je v súčasnosti cena za tonu cukrovej repy skoro polovičná.
V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku. Na Slovensku ju v súčasnosti pestujeme asi na 22 000 hektároch. Naša súčasná výmera repy je asi dvojtretinová v porovnaní s obdobím pred reštrukturalizáciou. Pestovatelia prijali ponuku cukrovarníckych spoločností a pestovali repy viac, čo pomohlo stabilizovať produkciu cukru pre uspokojenie spotreby na Slovensku.
Reštrukturalizácia cukrovarov a súčasná situácia
Po reštrukturalizácii v roku 2009 zostali na Slovensku iba dva cukrovary: Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Ich celková ročná výrobná kapacita je okolo 200 000 ton cukru. Vlani sa dokonca podarilo vyrobiť 205 000 ton, najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam pre pestovanie cukrovej repy.
„Cukrovary u nás spracovávajú výhradne domácu surovinu, vypestovanú na Slovensku. Spoločnosti majú dodávateľské zmluvy, o podmienkach ktorých rokujú v zmysle Odvetvovej dohody tzv. “Zmiešané komisie“ pri jednotlivých spoločnostiach. Prostredie v rámci Európskej únie bude viac trhové, budeme musieť zabojovať v konkurencii výrobcov z ostatných krajín. Najviac asi ohrozuje európsky trh Brazília, kde je výroba cukru nepriamo podporovaná tzv. „krížovou“ subvenciou na bioetanol.
Sektor výroby cukru zamestnáva na Slovensku priamo aj nepriamo vyše 3 000 ľudí, takže by malo byť v záujme zachovať túto výrobu.
Hrozba straty sebestačnosti
Slovensko môže prísť o cukrovú sebestačnosť po viac než sto rokoch. Dôvodom je rozhodnutie nemeckého majiteľa ukončiť výrobu v cukrovare v Trenčianskej Teplej. Minister Richard Takáč uviedol, že Slovensko má v sektore cukrovej repy nadštandardné podmienky. "Máme tretiu najvyššiu viazanú platbu, dotáciu pre pestovanie na hektár cukrovej repy v Európskej únií," zdôraznil.
Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), uviedol, že zatvorením cukrovaru prichádzajú pestovatelia o svojho odberateľa cukrovej repy. „Okolo 120 pestovateľov dodávalo cukrovú repu do tohto zaniknutého cukrovaru, ktorí hospodárili na výmere okolo 8200 hektárov. To znamená, že sa nám zvýši saldo zahraničného obchodu v rámci SR. Za január až október minulého roku to saldo predstavuje hodnotu okolo 2,4 miliardy eur a bohužiaľ, oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšilo o 38 miliónov eur. „Bohužiaľ, musíme tiež konštatovať, že Slovensko bolo doteraz v prípade cukru, v jednej z mála komodít, sebestačné. A túto sebestačnosť strácame,“ upozornil predseda SPPK.
Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska, uviedol, že slovenskí pestovatelia budú od Považského cukru požadovať odškodnenie za ukončenie odberateľských vzťahov. Ďalším následkom ukončenia výroby cukru v Považskom cukre podľa Kovácsa je to, že im ostanú jednoúčelové stroje, ktoré sa dajú použiť len na pestovanie cukrovej repy.
Zostávajúci cukrovar v Seredi sa snaží zmierniť dôsledky. Adrián Šedivý hovoril o snahe prevziať časť pestovateľov a o investíciách do zvýšenia kapacity už v tomto roku.
Botanický pohľad na cukrovú repu
Cukrová repa je dvojročná rastlina z čeľade amarantovitých. Príbuznými rastlinami cukrovej repy sú repa kŕmna, cvikla a špenát. Rastlina repy pozostáva z repných listov (tieto ostávajú po zbere na repnom poli), hlavy repy (je základňou listov a pri zbere sa odstraňuje) a koreňa repy, resp. buľvy (táto obsahuje cukor). Na svetlých miestach je obsah cukru obzvlášť vysoký, na tmavých nižší. V prvom roku rastovej fázy sa vytvára buľva, takzvaná "repa", ktorá sa používa na výrobu cukru. Po prevej vegetačnej fáze je dosiahnuté maximum hromadenia cukru. Spomedzi rastlín obsahujúcich cukor (cukrová repa a cukrová trstina) je cukrová repa s obsahom cukru 16-20% výnosnejšia. Obsah vody u nej dosahuje okolo 75%. Cukrová repa je dvojročná kultúrna rastlina, najvyšší obsah cukru dosahuje na jeseň (október) v prvom roku vegetácie.
Ekologické pestovanie cukrovej repy
V ekologickom poľnohospodárstve je všestranný, dobre vyvážený osevný postup s veľkým zastúpením strukovín a okopanín základným predpokladom pre dobrú funkciu pestovateľského systému. Cukrová repa patrí v rastlinnej výrobe k významným plodinám, ktoré v osevnom postupe pozitívne ovplyvňujú pôdne prostredie, potláčanie burín a kvalitu následnej produkcie.
V Borovciach pri Piešťanoch v 6 honovom stacionárnom osevnom postupe sa v rokoch 1991, 1992, 1996, 1997, 1998 a 1999 porovnávalo ekologické pestovanie cukrovej repy s konvenčným systémom. Hodnotili sa produkčné ukazovatele a ukazovatele technologickej hodnoty. Po 6 - ročnom pestovaní cukrovej repy ekologickým spôsobom sa dospelo k nasledovným záverom:
- úrodu koreňa cukrovej repy, ale aj technologické ukazovatele najviac ovplyvňoval ročník,
- v úrodových aj kvalitatívnych ukazovateľoch pri oboch systémoch neboli štatisticky významné rozdiely,
- tendencie vyšších parametrov technologickej kvality boli pri konvenčnom spôsobe pestovania cukrovej repy (s výnimkou cukornatosti),
- tendencie nižších hodnôt melasotvorných látok (s výnimkou sodíka) boli pri ekologickom spôsobe pestovania cukrovej repy.
Priemerná úroda koreňa cukrovej repy za 6 ročné pokusné obdobie je 62,96 t.ha-1. Pri ekologickom systéme bola priemerná úroda koreňa za toto obdobie 60,75 t.ha-1 a pri konvenčnom systéme 65,16 t.ha-1. Štatistickým zhodnotením neboli zistené preukazné rozdiely v úrode koreňa medzi spôsobom pestovania cukrovej repy.
Tabuľka 1: Priemerné úrody koreňa a technologickej kvality cukrovej repy pestovanej ekologickým a konvenčným spôsobom
| Systémy | 1991 (EK) | 1991 (K) | 1992 (EK) | 1992 (K) | 1996 (EK) | 1996 (K) | 1997 (EK) | 1997 (K) | 1998 (EK) | 1998 (K) | 1999 (EK) | 1999 (K) | Priemer (EK) | Priemer (K) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Úroda (t/ha) | 42,07 | 40,65 | 60,78 | 58,65 | 74,35 | 80,62 | 51,19 | 58,43 | 59,75 | 71,32 | 76,36 | 81,28 | 60,75 | 65,16 |
| Cukornatosť (%) | 17,54 | 17,96 | 16,34 | 16,74 | 18,24 | 18,01 | 18,14 | 16,87 | 14,03 | 13,68 | 14,48 | 14,55 | 16,46 | 16,30 |
| Draslík (mekv/100g) | 3,92 | 4,03 | 6,85 | 6,91 | 6,04 | 6,54 | 6,07 | 6,35 | 5,20 | 6,00 | 6,43 | 5,49 | 5,75 | 5,89 |
| Sodík (mekv/100g) | 1,02 | 0,69 | 1,30 | 1,03 | 1,09 | 1,15 | 1,08 | 1,62 | 1,36 | 1,00 | 1,31 | 1,32 | 1,19 | 1,14 |
| α-dusík (mekv/100g) | 7,94 | 8,40 | 9,88 | 8,55 | 6,27 | 6,69 | 4,21 | 4,36 | 6,25 | 7,00 | 7,68 | 7,88 | 7,04 | 7,15 |
tags: #vyznam #pestovania #cukrovej #repy