Cukrová repa, hoci v poslednom období mierne upadla do zabudnutia, zostáva kľúčovou plodinou pre produkciu cukru na Slovensku. Pestovanie cukrovej repy je pomerne jednoduché a podobá sa na pestovanie cvikly. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie cukrovej repy, od jej botanického vzhľadu, cez výber vhodných odrôd a predplodín, agrotechnické postupy, až po vplyv vonkajších faktorov na úrodu a detailný proces výroby cukru.
Slovensko sa v poslednom období snaží podporiť pestovanie cukrovej repy na našom území, čo predstavuje dobrú správu vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny cukru. Poľnohospodári zaoberajúci sa pestovaním cukrovej repy majú preto pozitívne vyhliadky do budúcna.
História cukru a cukrovarníctva
Cukor sa stal neodmysliteľnou súčasťou našej stravy a kultúry. V minulosti bol luxusom, dostupným len pre elity, zatiaľ čo bežní ľudia sladili medom. Už v dávnych dobách, okolo roku 6000 p.n.l., poznali ľudia vo východnej Ázii cukrovú trstinu. Prvé zmienky o varení sladkej šťavy z tejto byliny pochádzajú z Indie. Zahustená šťava z trstiny sa nalievala do kužeľovitých nádob, kde kryštalizovala, a tak vznikal cukor. Do západnej Európy sa cukor dostal vďaka križiackym výpravám.
Prelom nastal v roku 1747, keď berlínsky chemik A. S. Marggraf zistil, že cukrová repa obsahuje rovnaký cukor ako cukrová trstina. Prvé pokusy získať z nej cukor sa uskutočnili iba pred 250 rokmi a komerčná výroba bola naštartovaná dokonca až začiatkom 19. storočia. Cukor sa dovtedy získaval výlučne z cukrovej trstiny. Koncom 19. storočia produkcia repného cukru prevážila nad trstinovým.
Slovenské cukrovarníctvo: Od vrcholu k výzvam
Pred tridsiatimi rokmi, v čase vrcholu slovenského cukrovarníctva, boli lány cukrovky všade navôkol. Ľudia sa tak repu cukrovú naučili využívať aj v kuchyni, napríklad ako prírodné sladidlo pri sterilizácii cvikly. Určite ste však počuli aj o pálenke nazývanej repák. Dnes sa obrovské hromady repy z polí takmer vytratili a od veľkovýrobného pestovania cukrovky sa už v mnohých regiónoch upustilo, no aj medzi záhradkármi je doslova ako šafranu tých, ktorí si ju vysejú na svoje políčka.
Do roku 1989 sa cukrovarníctvo pohybovalo vo veľmi pomalých, skôr stojatých vodách. Uzavretosť systému, nemožnosť porovnávať výsledky práce v reálnej súťaži, neznalosť najnovších výdobytkov vedy a techniky, predznamenali ľahkú zraniteľnosť celého odvetvia. Po novembri 1989 sa prakticky okamžite mení situácia. Zmena ekonomicko - politickej situácie a vystavenie producentov cukru, ale aj pestovateľov cukrovej repy liberálnemu trhu, nekoordinovaný postup jednotlivých subjektov zúčastňujúcich sa procesu premien viedli k prudkému zhoršovaniu situácie každého podnikateľského subjektu.
Už v roku 1988 sa zrušilo Generálne riaditeľstvo. Cukrovary sa vracajú pod bývalú organizačnú schému. 1.8.1988 vzniká Štátny cukrovarský podnik Trnava a tým, jednotlivé podniky sa stávajú koncernovými závodmi. V roku 1990 sa rozpadá centrálna organizačná schéma a od 1.10.1990 sa každý cukrovar stal štátnym podnikom. 1.5.1992 sú štátne podniky transformované na akciové spoločnosti. Takto boli ponúknuté do privatizácie. Výsledkom privatizácie sú spoločnosti s perspektívou, ale aj tie ktoré zanikajú. Cukrovary Nitra a Pohronský Ruskov boli navrhnuté do likvidácie. Už sa v nich nepodarilo obnoviť výrobu cukru.
Dňa 1.5.2004 sa stalo Slovensko členom EÚ. V oblasti cukrovarníctva si Slovensko vyjednalo dobrú pozíciu. Slovensko získalo produkčnú kvótu vo výške 207 432 ton. Táto postačovala na pokrytie potrieb domáceho trhu a rezervu na prípadný vývoz. Po roku 2005 sú v cukrovarníckej prevádzke ešte cukrovary v Dunajskej Strede, Seredi a Trenčianskej Teplej. Po roku 2006, keď EÚ pristúpila k reštrukturalizácii výrobných kvót, za odstúpenie od výroby cukru platila 730 € za každú tonu. Spoločnosť Eastern sugar sa rozhodla využiť túto ponuku.
Botanický pohľad na cukrovú repu (Beta vulgaris)
Na Slovensku a v miernych oblastiach Európy sa na výrobu cukru využíva cukrová repa (Beta vulgaris). Cukrová repa sa zaraďuje medzi okopaniny. Je to dvojročná rastlina z čeľade amarantovitých. Príbuznými rastlinami cukrovej repy sú repa kŕmna, cvikla a špenát.
Rastlina repy pozostáva z repných listov (tieto ostávajú po zbere na repnom poli), hlavy repy (je základňou listov a pri zbere sa odstraňuje) a koreňa repy, resp. buľvy (táto obsahuje cukor). V prvom roku rastovej fázy sa vytvára buľva, takzvaná "repa", ktorá sa používa na výrobu cukru. Po prvej vegetačnej fáze je dosiahnuté maximum hromadenia cukru. Cukrová repa je dvojročná kultúrna rastlina, najvyšší obsah cukru dosahuje na jeseň (október) v prvom roku vegetácie.
Na svetlých miestach je obsah cukru obzvlášť vysoký, na tmavých nižší. Spomedzi rastlín obsahujúcich cukor (cukrová repa a cukrová trstina) je cukrová repa s obsahom cukru 16-20% výnosnejšia. Obsah vody u nej dosahuje okolo 75%.
Cukornatosť: Historický vývoj
Vedeli ste, že cukornatosť prvých odrôd cukrovky dosahovala hodnoty len okolo piatich percent? Dnešné veľmi cukornaté odrody obsahujú dvanásť až dvadsať percent cukru v sušine. Napríklad, pre záhradkárov je aktuálne dostupná odroda ‘Hanibal’ s vysokou cukornatosťou.
Pestovanie cukrovej repy
Pestovanie repy cukrovej je jednoduché a prakticky sa nelíši od pestovania repy červenej - cvikly. Vyhovujú jej ťažšie, humózne pôdy, bohato organicky hnojené. Seje sa v apríli, hneď ako už nehrozí riziko prízemných mrazíkov, lebo pri namrznutí mladých sadeníc môže dôjsť k tvorbe takzvaných vybehlíc. Rastliny sú veľmi náročné na prihnojenie dusíkom, najlepšie v liadkovej forme. V prípade augustového sucha sa vám za doplnkovú závlahu odvďačia výrazným zvýšením výnosu. Jediné, čo od vás budú rastliny počas vegetácie vyžadovať, je odburiňovanie.
Výber odrody a predplodiny
Medzi nevhodné predplodiny repy cukrovej patrí napríklad kukurica, sama repa cukrová, ale aj ďatelina. Vyvážené striedanie plodín je základom dlhodobej produktivity nielen pre CONVISO® SMART, ale pre všetky plodiny. Pri rôznych plodinách je jednoduchšie prepínať medzi rôznymi spôsobmi účinku herbicídov a zavádzať do striedania plodín viac aktívnych látok bez ALS. Po cukrovej repe SMART je možné pestovať celý rad rôznych plodín, ale je dôležité vybrať si tú správnu. Vždy dodržiavajte odporúčania v príručke pre pestovateľov alebo na etikete herbicídu! Následné plodiny, ktoré sa neodporúčajú, môžu byť citlivé na herbicídy ALS, ako je CONVISO® ONE.
Výživa a hnojenie cukrovej repy
Cukrová repa odoberá zo všetkých živín najviac draslíka a tento preberá na seba v rastline významné funkcie pri tvorbe, transporte a ukladaní asimilátov (aktivizuje premenu látok: fotosyntézu, tvorbu cukrov, bielkovín a pod.). Draslík je jeden z rozhodujúcich faktorov pri tvorbe kvalitnej úrody cukrovej repy, pričom netreba zabúdať na fakt, že pri nižšom obsahu draslíka v pôde je pokles obsahu cukru výraznejší, ako pri dostatočnej zásoba tejto živiny. So stúpajúcimi dávkami draselných hnojív sa zvyšuje aj obsah cukru v koreňoch repy, pričom tento efekt sa zosilňuje, ak celá dávka draslíka potrebná pre osevný postup je aplikovaný práve pod cukrovú repu. Preto sa pri odporúčaní hnojenia cukrovej repy draslíkom musí brať ohľad na druh pôdy. Základné hnojenie draslíkom k cukrovej repe sa robí v jeseni. K hnojeniu sa používa draselná soľ.
V prípade, ak už má cukrová repa dostatočne vyvinutú listovú plochu, je vhodné doplnenie živín, na ktoré má plodina zvýšené nároky. Repa prijíma vyšší podiel živín cez listy, resp. v prvej polovici vegetácie, čo neskôr využije pri raste koreňa a produkcii cukru. Dodanie dusíku a fosforu je možné prípravkom FITOBELLA N-P-Mg (4-35-10), ktorý je vhodne doplnený horčíkom. Horčík je nevyhnutný prvok pri tvorbe chlorofylu a navyše aktívne pôsobí na enzýmy používané v metabolizme fosforu, bielkovín a cukrov. Kľúčové je tiež doplnenie prvkov ako sú meď (Cu) a síra (S), pretože meď je nevyhnutná pri počiatočnom raste plodín, nakoľko účinkuje ako aktivátor niektorých enzýmov. Dodanie síry zvýši kvalitu a nutričnú hodnotu plodiny a tiež môže zvýšiť energetické zloženie rastlín, cukrov, škrobu a pod. V rámci mikroprvkov má cukrová repa zvýšené nároky na bór (B), preto odporúčame realizovať preventívne a tiež kuratívne doplnenie bóru prípravkom BOROHUMINE 100. Obsah humínových látok pozitívne ovplyvňuje príjem a využitie živín, ktoré hnojivo obsahuje.
Vo výžive rastlín preukázal svoje nezastupiteľné miesto aj kremík (Si), čomu nasvedčujú aj výsledky pokusov, vykonané Slovenkou poľnohospodárskou univerzitou (ďalej len SPU) v Nitre. Rôzne štúdie poukazujú na dôležitú úlohu kremíka, vďaka ktorému rastliny ľahšie prekonávajú stres v podobe sucha. Jednoznačne pozitívny vplyv má na úrodu repy cukrovej prípravok FLORONE, ktorý pozitívne vplýva na výšku úrody a úroveň cukornatosti. FLORONE obsahuje aminokyseliny rastlinného pôvodu a je obohatený o základné NPK živiny a stopové prvky bór (B) a molybdén (Mo).
Ochrana proti burinám a škodcom
Po zasiatí cukrovej repy a následných zrážkach môžeme spolu s klíčením repy cukrovej pozorovať výskyt rôznych druhov burín, ktoré je možné regulovať od klíčenia až do štádia uzatvorenia medziriadkov. Portfólio ponúka možnosť skorého herbicídneho ošetrenia prípravkom MONOGRA 700 SC (metamitron 700 g/l), ktorého spôsob účinku spočíva v inhibícii fotosyntézy. Efektívne herbicídne ošetrenie tiež poskytne prípravok SOLIDER (triflusulfuron 146 g/l, quartz sand 0,63-2,5 g/l), ktorý patrí do skupiny inhibítorov účinku enzýmu acetolaktát syntázy (ALS). Ako ďalšiu možnosť herbicídneho ošetrenia sa ponúka graminicídny prípravok TREPACH (quizalofop-P-ethyl 50 g/l) so systémovým účinkom, prijímaný povrchom listov a následne rozvádzaný do celej rastliny. TREPACH je špecialista na ničenie trávovitých burín v repe cukrovej.
Háďatko repné (Heterodera schachtii) je malý biely červ dlhý približne 1 mm, ktorý sa môže pohybovať v pôde. Háďatká sa prichytávajú na korene cukrovej repy a živia sa obsahom koreňových buniek. Príznaky výskytu háďatka bieleho sa zvyčajne prejavujú vo forme jasných fľakov na parcele. Od júna sa môže vyskytnúť vädnutie. Koreň zostáva nedostatočne vyvinutý a môže sa vyskytnúť nadmerná tvorba koreňových vlásočníc. V súčasnosti je tento parazit jedným z hlavných škodcov cukrovej repy, ktorý môže spôsobiť veľké straty na úrode. V niektorých prípadoch sa môže vysiať aj odroda, ktorá je tolerantná voči rizománii aj nematóde.
Vplyv vonkajších faktorov na rast a vývoj
Výška úrody odzrkadľuje kondičný a zdravotný stav porastov repy počas príslušného vegetačného obdobia a zároveň aj jeho charakteristický priebeh. Dvomi základnými piliermi v reakcii rastlín na vonkajšie podmienky prostredia sú rast a odpoveď na biotické a abiotické stresy.
Abiotické faktory
- Teplota: Pri absencii extrémnych podmienok počas vegetačného obdobia je rast repy výrazne ovplyvnený teplotou vzduchu a prírastky biomasy a sušiny, resp. cukru majú pravidelný charakter. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok. Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy.
- Voda: Vodný stres, resp. deficit vody v prostredí narúša vodnú bilanciu rastlín a je zdrojom nerovnosti medzi príjmom vody a požiadavkami rastlín počas vegetácie. Prudko limituje fyziologické procesy, čo sa prejaví opäť spomalenou tvorbou biomasy. Prejavy deficitu vody v koreňovej zóne program diferencuje do troch kategórií. Sucho v povrchových vrstvách pôdy sa kompenzuje dostupnou vodou z hlbších vrstiev. Ak sa deficit natoľko prehĺbi, že hodnoty pôdnej vlhkosti sa blížia až k bodu vädnutia, potom sú v poraste prítomné symptómy ako napr. pokles turgoru buniek, vädnutie, žltnutie až odumieranie listovej plochy.
Biotické faktory
Biotické faktory sú spôsobené tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy. Repa cukrová je pomerne citlivá na zvýšený tlak listových chorôb, čo sa môže prejaviť na konečnej úrode. Ochrana rastlín chemickými prípravkami bola vhodne načasovaná a účinná.
Zber a skladovanie cukrovej repy
Na prelome septembra a októbra sa naplno rozbieha prevádzka cukrovarov. Už len niekoľko hodín delí pracovníkov cukrovarov od času, keď sa rozkrútia mohutné rezačky, aby začali spracovávať tohtoročnú bohatú úrodu cukrovej repy. Družstevníci a pracovníci ŠM v Západoslovenskom kraji ju zberajú, čistia a dopravujú do cukrovarov na splavy od 14. septembra.
Po zbere cukrovej repy zhromažďujú pestovatelia pozberanú repu na skládkach cukrovej repy (vonkajšie skládky) alebo ju dopravujú priamo do cukrovaru. Pri preberaní vo fabrickom sklade sa repa odváži a pomocou naklápacích plošín (vozidlo sa vyklopí) sa vyloží. Následne sa pomocou výkyvných a výškovo nastaviteľných pásových dopravníkov repa hromadí na kopy do výšky. Tam ostáva až do spracovania.
Dôležité je vytvoriť pre repu optimálne skladovacie podmienky, pretože v opačnom prípade sa v nej obsah cukru znižuje. Optimálna teplota skladovania je od -3 do 5°. Pri vyššej teplote sa zvyšuje metabolická aktivita, pri nižšej teplote repa zamrzne. Spracovanie zamrznutej repy je síce bezproblémové, repa by však počas skladovania nemala aj rozmrznúť, pretože neskoršie rozmrznutie vedie k rýchlemu rozkladu.
Manuálna práca v minulosti
Dopestovanie repy si vyžadovalo aj množstvo manuálnej práce a to nielen v čase rozbehu repnej kampane. „Pre každého člena družstva vymerali na lánoch niekoľko riadkov, ktoré mal obrobiť. Išlo o tzv. Mnohí si spomínajú ako spolu celé rodiny okopávali repu na poliach. Niektoré riadky boli také dlhé, že nevideli na ich koniec. Silné ľudské ruky boli potrebné nielen na družstvách a štátnych majetkoch, ale aj v cukrovaroch po celom Československu. Cukrovary väčšinou pracovali s brigádnikmi, ktorých zamestnávali počas spracovania repy. Práca v repnej kampani bola pre mnohých dobrou príležitosťou, ako si v období socializmu zarobiť a pomerne slušné peniaze.
Výroba cukru z cukrovej repy: Proces krok za krokom
Výroba cukru z cukrovej repy je komplexný proces, ktorý prebieha v cukrovaroch a pozostáva z rôznych fáz, ktorý prebieha vo väčšine európskych krajín vo veľkom meradle. Väčšina fáz tohto procesu sa uskutočňuje priebežne. Cieľom tohto procesu je získanie mikrobiologicky stabilného produktu (kryštálový cukor alebo skladovateľný sirup), ktorý sa dá skladovať za účelom zásobovania počas celého roka alebo ďalšieho spracovania.
Po prvom praní a medziskladovaní v zásobníkoch sa repa napokon privádza na spracovanie. Pred samotným spracovaním je potrebné repu očistiť od hliny, kameňov, zeliny a rôznych zvyškov pôdy. Preto sa dopravuje suchou cestou do bubnovej práčky.
- Príprava rezkov: Rezačkami sa repa nareže na „rezky“ v tvare prúžkov, ktoré vykazujú obsah cukru medzi 16 až 20 percentami.
- Extrakcia (získavanie šťavy): Cukor, resp. sacharóza sa získava z repy extrakciou vodou. Cukrová šťava sa získava z bunkovej šťavy rezkov procesom difúzie. Cukor sa z rezkov vylúhuje pomocou horúcej vody (cca 70 stupňov Celzia) v protiprúdovom procese - rezky sa dopravujú proti prúdu vody zdola nahor. Vzniká surová šťava. Táto obsahuje približne 98 percent cukru obsiahnutého v repe ako aj organické a anorganické látky (takzvané „necukrové látky“) z repy. Získaná surová difúzna šťava má hnedočiernu až čiernu farbu.
- Čistenie šťavy (epurácia): Okrem cukru obsahuje aj necukrové látky, a preto sa musí ďalej čistiť. Cieľom čistenia je dosiahnuť čistejší roztok s vyšším obsahom sacharózy a nižším obsahom necukorných látok, ktorý bude schopný kryštalizácie. Necukrové látky nachádzajúce sa v surovej šťave sa pridaním prírodných látok vápenného mlieka a oxidu uhličitého, ktoré sa vyrábajú vo vlastnej vápenke, viažu a vyzrážajú.
- Filtrácia: Vyzrážané nerozpustné necukrové látky a vápno sa odfiltrujú vo filtračných zariadeniach. Filtrát sa označuje ako ľahká šťava, zvyšok na filtri je saturačný kal. Tento predstavuje cennú zúrodňujúcu látku, ktorá sa používa na hnojenie pôdy. Po dôkladnom vyčistení sa difúzna šťava stane tzv. ľahkou, pretože má nízku hustotu a získa zlatožltú farbu.
- Zahusťovanie šťavy: Ľahká šťava sa zahusťuje v procese viacstupňového odparovania. Tým vzniká ťažká šťava. Na výrobu cukru je potrebné veľké množstvo energie, ktoré je pokryté prevádzkou vlastnej elektrárne. Para vyrobená vo vysokotlakových kotloch slúži na výrobu vlastnej elektriny v turbogenerátoroch. Odpadová para z turbín sa používa ako procesná para (kogenerácia) na ohrev odparky.
- Kryštalizácia: Ťažká šťava sa ďalej zahusťuje vo varostrojoch za pôsobenia vákua. Kryštalizácia sa spúšťa pridaním („očkovanie“) jemne zomletého cukru. Ďalším zahusťovaním narastajú kryštály do požadovanej veľkosti zŕn.
- Odstreďovanie: Kryštály cukru sa oddelia od sirupu odstreďovaním. Odlúčený sirup sa ešte podrobí ďalším dvom stupňom kryštalizácie. Z tzv. I. Kryštály sa používajú na výrobu najmä kryštálového cukru a po zomletí práškového cukru. Takisto aj na výrobu napr. kockového cukru.
- Sušenie a balenie: Takto získaný krištáľovo čistý cukor sa pri rozptyle svetla v kryštáloch javí ako biely. Biely cukor vykazuje obsah sacharózy minimálne 99,7 percent. Zvyšok je de facto vlhkosť. Biely cukor sa suší prúdom vzduchu, ochladí sa a uskladní v silách. V rozličných formách, v balení pre domácnosti alebo priemysel, sa ako dôležitá potravina a pochutina vydáva na cestu k spotrebiteľovi. Hotový cukor sa plne automaticky balí do spotrebiteľských balení a ako dôležité potraviny a pochutiny sa vydáva na cestu k spotrebiteľovi.
Jak probíhá pěstování, sklizeň a zpracování cukrové řepy? Podívejte se...
Sekundárne produkty spracovania
Okrem samotného cukru sa pri spracovaní cukrovej repy získavajú aj cenné vedľajšie produkty:
- Melasa: Odstredený sirup, ktorý vznikne pri poslednom stupni kryštalizácie sa nazýva melasa. Melasa obsahuje cukor, ktorý už nemôže vykryštalizovať (6 až 9 percent cukru z repy) a rozpustné necukrové látky pochádzajúce z repy. Využíva sa v liehovarníckom a droždiarskom priemysle.
- Vylisované cukrovarnícke rezky: Používajú sa ako krmivo alebo na výrobu elektrickej energie.
- Saturačný kal: Používa sa ako hnojivo, ktoré sa vracia späť na polia, a prostriedok na alkalizáciu pôdy.
Magnetický separátor v cukrovare sa často používa na odstránenie nežiaducich kovových častíc, ktoré sa môžu nachádzať v surovine alebo sa môžu vyskytnúť počas výrobného procesu.
Použitie cukru z cukrovej repy a jeho alternatívy
Cukor je hospodársky významná komodita, ktorá sa na trh dostáva v podobe prášku, kryštálov alebo kociek. Používa sa v potravinárskom priemysle, pri pečení, v cukrovinkách, nápojoch a pri domácom sladení. Cukor sa predáva v malých spotrebiteľských baleniach, ale dodáva sa aj vo veľkých baleniach určených pre priemysel.
Cukor v strave: Výhody a riziká
Na cukor a sladkú chuť nedá väčšina z nás dopustiť, no nadmerná konzumácia cukru má negatívne dopady na zdravie. Cukor sa skrýva v mnohých potravinách, nielen v sladkostiach, ale aj v polotovaroch, pečive a sladkých nápojoch. Nadmerný príjem cukru prispieva k vyššiemu dennému energetickému príjmu, čo zvyšuje riziko nadváhy a obezity. Obezita zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení, ako sú nádorové ochorenia, cukrovka 2. typu a pod. Nadmerný príjem cukru môže navyše prispievať k tvorbe zubného kazu. Podľa WHO by denný príjem cukru nemal presiahnuť 10 % celkového denného energetického príjmu.
Alternatívy cukru
Aby sme predišli negatívnemu vplyvu nadmerného príjmu cukru, je vhodné držať sa jeho denného odporúčaného príjmu. Máme širokú ponuku rôznych náhrad a alternatív cukru, z ktorej si podľa vlastných preferencií vyberie zrejme každý.
Prírodné alternatívy
- Hnedý cukor: Prakticky rovnaký ako biely cukor, líši sa iba tým, že neprechádza procesom rafinácie a obsahuje melasu, ktorá mu dodáva hnedú farbu. Obsah minerálnych látok v melase je zanedbateľný, takže hnedý cukor nie je zdravšou alternatívou.
- Trstinový cukor: Pochádza z cukrovej trstiny a tvorí ho prevažne sacharóza. Jeho výhodou je špecifická chuť. Vďaka prirodzenej prítomnosti melasy získava jemný karamelový podtón, ktorý vynikajúco dopĺňa vôňu a chuť kvalitnej kávy. Trstinový cukor, na rozdiel od úplne rafinovaného bieleho cukru, si vďaka zachovanej melase uchováva malé, no zaujímavé množstvá vápnika, železa, horčíka a draslíka.
- Kokosový cukor: Vyrába sa z kvetov kokosovej palmy a obsahuje 70 - 80 % sacharózy. Zachováva si pôvodný obsah minerálnych látok, vitamínov a bioaktívnych látok. Obsahuje inulín, vlákninu, ktorá funguje ako prebiotikum.
- Med: Okrem vitamínov a minerálnych látok obsahuje fenoly, organické kyseliny, karotenoidy, enzýmy a bioaktívne látky s prospešnými účinkami. Z väčšej časti je tvorený jednoduchými cukrami (glukózou a fruktózou).
Sirupy
- Javorový sirup: Vyrába sa z miazgy javorov a má nevšednú chuť a arómu. Väčšinu tvorí sacharóza. Obsahuje bioaktívne látky, ako vitamíny a fenolové látky.
- Agávový sirup: Vyrába sa zo šťavy sukulentu agáve. Obsahuje cca 70 % jednoduchých cukrov, pričom cca 55 % tvorí fruktóza. Má vyššiu sladivosť a nižší glykemický index. Nadmerný príjem fruktózy môže súvisieť s ukladaním tuku v oblasti pečene.
- Čakankový sirup: Vyrába sa z koreňa čakanky a je typický obsahom vlákniny inulín a oligo-fruktózy. Pôsobí ako prebiotikum. Obsahuje nízky podiel cukru (cca 5 %) a má nízku energetickú hodnotu.
Polyalkoholy (Alkoholové Cukry)
Polyalkoholy nie sú kompletne vstrebané v tráviacom trakte, a tak môžu spôsobovať tráviaci diskomfort (plynatosť, hnačky).
- Xylitol (Brezový cukor): Prirodzene sa vyskytuje v ovocí a hubách a získava sa z brezového dreva. Má o 40 % menej kalórií ako cukor a porovnateľnú sladivosť. Znižuje riziko vzniku zubného kazu.
- Erytritol: Nachádza sa v niektorých druhoch ovocia a vyrába sa fermentáciou glukózy. Má nulovú kalorickú hodnotu, nezvyšuje hladinu cukru v krvi. Jeho sladivosť je 60 - 80 % sladivosti cukru.
Stévia
Stévia je rastlina, ktorej dodávajú sladivé účinky obsiahnuté steviozidy. Má nulovú kalorickú hodnotu a sladí 200 až 300-krát viac ako cukor. Nezvyšuje glykémiu a nemá negatívne účinky na trávenie. Nevýhodou je špecifická chuť.
Aktuálna situácia v sektore cukru na Slovensku
Sektor cukru na Slovensku tvoria dva cukrovary - Slovenské cukrovary s.r.o. v Seredi a Považský cukor a.s. v Trenčianskej Teplej spolu s vyše 200 pestovateľmi cukrovej repy, ktorá sa pestuje na výmere 22 500 hektárov. Cukrová repa je kľúčom k produkcii cukru, keďže cukor vzniká v jej tele procesom fotosyntézy. Slovensko je v produkcii cukru sebestačné na úrovni 120 %, čo významne prispieva k znižovaniu záporného salda zahraničného obchodu v rámci agropotravinárskeho sektora.
Cukrovary na Slovensku ročne vyprodukujú približne 200 tisíc ton cukru a to všetko zo slovenskej repy. Sektor cukru na Slovensku plní veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe zamestnanosti hlavne na vidieku, pretože priamo aj nepriamo vytvára vyše 3 000 pracovných miest.
Výzvy a vyhliadky
Podľa vyjadrení predstaviteľov sektoru, po minulom roku, ktorý bol iba pod úrovňou dlhodobého priemeru, sa v aktuálnej sezóne očakáva len o niečo lepšia úroda, ktorá bude vyššia hlavne vďaka rovnomerným zrážkam na začiatku vegetácie. Avšak august bol pre repu menej priaznivý, keďže málo pršalo. Nedostatok zrážok v kombinácii s dlhotrvajúcimi vysokými teplotami dali cukrovej repe poriadne zabrať. Očakáva sa úroda buliev približne 60 ton z hektára s priemernou cukornatosťou 16 %.
Sucho nie je jediný problém, ktorý sektor sužuje. Zástupcovia rezortného ministerstva, pestovatelia a producenti cukru sa zhodli v tom, že pri súčasných podmienkach musí Slovensko zachovať zodpovedný a pozitívny prístup k udržaniu vlastnej produkcie cukru na úrovni približne 200 tis. ton a k pestovaniu cukrovej repy minimálne na súčasnej úrovni rozlohy v priemere ročne 22 tis. ha. Dôvodom je potravinová bezpečnosť Slovenska, využitie existujúcich spracovateľských kapacít, diverzifikácia pestovania plodín a v neposlednom rade aj zachovanie cca. Spoločná poľnohospodárska politika umožňuje poskytovanie viazaných platieb na citlivé komodity, medzi ktoré patrí aj cukrová repa. Nerovnomerné podmienky sa však medzi jednotlivými členskými krajinami vyhrocujú aj v dôsledku rôznych foriem podpôr.
Ukončenie výroby cukru v spoločnosti Považský cukor spôsobí zvýšenie negatívneho salda zahranično-obchodnej bilancie Slovenska, ako aj stratu sebestačnosti SR v cukre. „Okolo 120 pestovateľov, ktorí hospodárili na výmere okolo 8200 hektárov, dodávalo cukrovú repu do tohto zaniknutého cukrovaru. Slovenskí pestovatelia podľa Kovácsa budú od Považského cukru požadovať odškodnenie za ukončenie odberateľských vzťahov. Ďalším následkom ukončenia výroby cukru v Považskom cukre podľa Kovácsa je to, že im ostanú jednoúčelové stroje, ktoré sa dajú použiť len na pestovanie cukrovej repy.
Tabuľka: Aktuálna produkcia a plochy cukrovej repy na Slovensku
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Počet cukrovarov | 2 |
| Plocha pestovania | 22 500 ha |
| Ročná produkcia cukru | cca 200 000 ton |
| Sebestačnosť v cukre | 120 % |
| Očakávaná úroda buliev (z ha) | cca 60 ton |
| Priemerná cukornatosť | 16 % |