Výraz „drevený chlieb“ v slovenskom kultúrnom kontexte rezonuje predovšetkým ako metafora pre neznesiteľne ťažký život lesných robotníkov. Tento baladický príbeh o sociálnej nespravodlivosti a existenčnej tiesni zvečnil spisovateľ Milo Urban a následne ho na filmové plátno preniesol režisér Martin Ťapák.
Literárna predloha Mila Urbana
Milo Urban, ktorého korene siahajú k hájnikom Oravského komposesorátu, nemohol vo svojej tvorbe opomenúť tematiku lesníctva. Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa práve v poviedke Drevený chlieb. Autor v nej vykresľuje osudy ľudí, ktorí sa denne bijú s lesom a následne jedia „drevený chlieb“ - symbol niečoho tvrdého, čo sa získava za cenu obrovských obetí.
Filmové spracovanie Martina Ťapáka
Film Drevený chlieb, ktorý v roku 1969 režíroval Martin Ťapák, je adaptáciou tejto poviedky. Dej sa odohráva v drevenici pred Vianocami, kde postava Adama Žuka, stvárnená s veľkým citom, reflektuje svoju situáciu: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb.“
Adam Žuk je vykreslený ako človek, ktorý robí v lese do úmoru celé božie dni, no jednako z toho nemá nič. Keď koncom týždňa dostal peniaze, vošiel do najbližšej krčmy, sadol si za stôl a prepil ich obyčajne do posledného haliera, aby na chvíľu zabudol na tvrdú realitu.
Slovenský Národný Umelec - Martin Ťapák
Historický kontext práce v lesoch
Ťažká fyzická práca bola od nepamäti spätá s prírodou. V minulosti, napríklad v obci Urmince, mali želiari či sedliaci, ktorí pracovali v panských lesoch, špecifické podmienky. Zo sedliakov usadených v panských lesoch dostal každý, kto mal kotlík na pálenie, 10 vozov dreva, želiari dostali 4 vozy dreva. Drevo dostávali zdarma ako súčasť naturálnych výhod za svoju drinu.
Tabuľka: Rozdelenie prídelov dreva v minulosti
| Kategória pracovníka | Prídel dreva |
|---|---|
| Sedliaci (s kotlíkom na pálenie) | 10 vozov |
| Želiari (s kotlíkom na pálenie) | 4 vozy |
Moderná práca s drevom
Zatiaľ čo v minulosti znamenala práca s drevom najmä fyzické vyčerpanie a „tvrdý chlieb“, dnes moderná technika umožňuje majiteľom lesov a nadšencom spracovávať drevo efektívnejšie. Spoločnosti ako Wood-Mizer dnes ponúkajú pásové píly, ako je model LX50, ktoré menia poškodené kmene na cenné dosky. Vlastná píla dnes znamená nezávislosť od dodávateľov, či už staviate dom, prístrešok, alebo vyrábate nábytok na mieru.
„Keď raz objavíte vášeň pre prácu s drevom, už vás nikdy neopustí,“ hovoria spokojní majitelia týchto strojov. Práca s drevom sa tak pre mnohých zmenila z boja o prežitie na tvorivú záľubu, ktorá prináša radosť a úžitok, na rozdiel od baladického Adama Žuka, pre ktorého bol drevený chlieb len synonymom smútku.
tags: #xoutube #dreveny #chlieb