Dopestovať mrkvu nie je ťažké, pokiaľ máte kyprú pôdu optimálne zásobenú živinami. Rovné a zdravé korene docielite adekvátnou ochranou pred škodcami a chorobami v kombinácii s pravidelnou starostlivosťou o pôdu. Mrkva patrí k obľúbeným druhom zeleniny, je bohatá na provitamín A a ďalšie vitamíny a minerály, taktiež vyniká svojou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Mrkva je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára prízemnú ružicu listov a zhrubnutý kolový koreň. Práve ten s obľubou konzumujeme surový alebo využívame na kuchynské účely.
Doba klíčenia mrkvy a faktory ovplyvňujúce vzchádzanie
Mrkve trvá aj niekoľko týždňov, kým sa klíček prederie zo semena nad povrch pôdy. Semená mrkvy klíčia pomaly, trvá im to aj tri týždne. Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. V jarnom období môže nedostatok vlahy a následná tvorba silného prísušku brániť klíčeniu semienok, ktoré nemôžu preraziť na povrch pôdy a zahynú. Proces klíčenia sa však dá aj urýchliť a to celkom jednoducho. Mrkva je klasifikovaná ako mrazuvzdorné plodiny, takže ju možno vysádzať skoro na jar a v zime.
Niektoré odrody mrkvy sú schopné klíčiť, keď teplota pôdy stúpne na +6 stupňov, ale tento teplotný režim je minimálny pre výskyt prvých výhonkov. Pri optimálnej teplote - od +19 do +22 stupňov - semená klíčia do dvoch týždňov. Ak sa pôda zahreje na +9 - +11 stupňov, čakanie na klíčenie môže trvať až 20-22 dní. Mrkva vysadená v studenej zemi klíči veľmi dlho. Ak teplota pôdy klesne na +6 - +7 stupňov, potom sa sadenice môžu pozorovať najskôr za 30 - 40 dní. Doba rastu semien mrkvy v granulách je o niečo dlhšia ako u bežných semien, ale s náležitou starostlivosťou sa klíčky objavia po 3 týždňoch. Granulované semená klíčia vždy s miernym oneskorením. Na príčine pomalého vzchádzania sú aj chemické látky, tzv. furokumaríny, ktoré vylučujú semienka mrkvy a bránia klíčeniu burín na záhone. Je to vlastne obrana rastliny proti rastu burín v jej okolí a zaistenie priestoru na jej rast. Zároveň však spôsobujú pomalšie vzchádzanie samotnej mrkvy.
Príprava osiva na urýchlenie klíčenia
Ak ste mrkvu ešte nesiali a chcete urýchliť vzchádzanie, urobte toto: naštartujte klíčenie! Premenlivé počasie môže mať nepriaznivý vplyv na vzchádzanie mrkvy. V prípade nepriaznivých podmienok sa môže až zabrzdiť. Vzchádzaniu mrkvy pomôžete naklíčením osiva. Najskôr semienka namočte do vody a nechajte ich v nej z večera do rána. Nasledujúci deň ich preneste na vlhkú handričku a zakryté ich v nej udržujte, kým sa neobjavia klíčky. V tomto štádiu semienka premiešajte s najemno preosiatym substrátom a vysejte na hriadku.
Na urýchlenie klíčenia semien mrkvy je dôležité vykonať špeciálnu prípravu pred výsevom. Zvyčajne sú semená kalcinované a nasiaknuté rastovými stimulantmi. Tento postup robí koreňovú plodinu odolnou voči rôznym škodcom a pomáha jej ľahko vydržať obdobie sucha po výsadbe. Existujú dva spôsoby prípravy osivového lôžka. Prvá možnosť trvá dostatočne dlho: semená sa umiestnia do textilného vrecka a zavesia sa v blízkosti teplej batérie na mesiac. Druhá možnosť zahŕňa zahrievanie semien teplou vodou (asi 50 stupňov) počas 3-4 hodín. Potom sa semená dezinfikujú v roztoku mangánu a namočia. Takáto dezinfekcia trvá asi 15-20 minút a namáčanie - deň.
Vzchádzanie urýchlime použitím predklíčeného osiva. Experti pred sejbou navlhčia záhon a potom ho zavlažujú trikrát denne. Aby kultúra získala rýchle výhonky a dobré ovocie, potrebuje stopové prvky a živiny. Sú to obalené semená, ktoré majú špeciálnu škrupinu obsahujúcu celý zoznam látok potrebných pre zeleninu. Veľkou výhodou semien dražé je, že je vhodné ich zasiať v správnej vzdialenosti od seba, nestrácajú sa, čo výrazne znižuje spotrebu.
A clever way to sow carrots, will germinate quickly in all weathers
Kvalita osiva a jej vplyv na klíčenie
Mrkva vyklíči len vtedy, ak sú semená kvalitné. Keď kupujete veľkú dávku semien, musíte ju starostlivo skontrolovať. Nekupujte semená so stopami vlhkosti, poškodené, lepkavé na ruky. Čas použiteľnosti ovplyvňuje aj klíčivosť: nemala by byť dlhšia ako 5 rokov. Aby ste neurobili chybu s výberom kvalitných semien, musíte venovať pozornosť ich vzhľadu. Mali by byť plné, svetlé, bez vrások a škvŕn. Semená čerstvej mrkvy výrazne voňajú vďaka vysokému obsahu éterických olejov. Ak nič necítia alebo je zachytený zápach hniloby, mali by ste odmietnuť nákup tohto sadivového materiálu. Na kontrolu sadbového materiálu pomôže jednoduchá kalibrácia, ktorá sa robí pri predsejbovej úprave. Za týmto účelom sa voda pri izbovej teplote naleje do pohára, pridá sa štipka soli a semená sa znížia. Ak niektoré semená plávajú v tomto soľnom roztoku, môžete sa s nimi rozlúčiť: sú nekvalitné.
Výber správnej pôdy a starostlivosť o ňu
Aby sa zvýšila klíčivosť plodiny, osobitná pozornosť by sa mala venovať príprave pôdy. Mrkva miluje ľahkú piesočnatú hlinitú pôdu, najlepšie mierne kyslú. S prípravou záhonov by sa malo začať na jeseň. Prvá vec, ktorú musíte urobiť, je vyčistiť pôdu od kameňov. Mrkva neobľubuje kyslé pôdy. Nemusíte sa však ničoho obávať, pretože pH pôdy ľahko upravíte už v jesennom období. Jednoducho pridajte do pôdy vápno. Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinito-piesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Mrkva vyžaduje hlboké, humózne a ľahké pôdy s dostatkom vápnika. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny.
Pôda by mala byť dobre prekyprená a prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme. Dodatočné hnojivo je nutnosťou, najmä pokiaľ ide o chudobnú pôdu. Vhodná organická hmota vo forme kompostu alebo humusu. Krieda zachráni pôdu s vysokou kyslosťou. Ak je pôda ťažká a chcete zasadiť mrkvu, môžete ju zriediť riečnym pieskom, rašelinou alebo obyčajnými pilinami. Chlór pôsobí nepriaznivo na tvorbu karoténov, pravidelnú tvorbu koreňov a znižuje úrody, preto nepoužívajte chloridové formy hnojív. Pri hnojení dávajte pozor, aby nedošlo k jednostrannému prehnojeniu dusíkom. Mrkva často klíči pomaly, pretože všetky sily sa vynakladajú na vývoj koreňovej časti. Semená mrkvy po zasiatí jeden týždeň nezalievajte. Ak bola predsejbová príprava vykonaná podľa všetkých pravidiel a mrkva stále neklíči dobre, treba hľadať iné dôvody pomalého rastu. Veľká časť neúspešného klíčenia semien mrkvy súvisí s pôdou. Inhibované klíčenie mrkvy je často spojené so zložením pôdy, na ktorú je zelenina veľmi vyberavá. Semená neklíčia dobre v ťažkých hlinitých pôdach. Ak sa takáto pôda zriedi pieskom, potom proces klíčenia pôjde oveľa rýchlejšie. Voľná pôda uľahčuje uchytenie a zakorenenie semien.
Termíny výsevu a techniky sejby mrkvy
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Karotku môžeme vysievať postupne od marca do júla. Mrkvu sadíme do riadkov vzdialených od seba 25 cm. Hĺbka jednotlivých riadkov by mala byť zhruba 1,5 cm.
Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov.
Spoločné pestovanie s inými plodinami
Využite poznatky zo spoločného pestovania s inými druhmi a pestujte mrkvu s cibuľovou zeleninou. Jej aromatické silice do istej miery odpudia škodcov mrkvy. Cibuľa sa dobre pestuje v blízkosti cvikle, rajčiakov či šalátu. V poraste mrkvy odpudí kvetárku mrkvovú. Pri sejbe na hriadky môžete využiť ďalší trik. Semená mrkvy premiešajte so semenami reďkovky. Tá klíči a dozrieva oveľa skôr, pôdu zanecháva voľnú akurát v čase, keď priestor nevyhnutný na rast začína potrebovať mrkva. Spoločné pestovanie prináša aj uľahčenie práce s jednotením mrkvy, pretože zmes osiva značne zníži hustotu porastu mrkvy. Mrkva nemá rada zaburinenie a pomerne neskoro klíči. Preto sa sadí spoločne s reďkovkou, šalátom, špenátom či makom. Tie vyklíčia skôr a naznačia tak riadky. Mrkva, ako každá iná plodina, má špeciálne požiadavky na starostlivosť, poveternostné podmienky a pôdu.
Starostlivosť o vzchádzajúce rastlinky
Hneď ako sa objavia 2-3 malé listy, je potrebné kultúru odburiniť a preriediť. Optimálna vzdialenosť medzi koreňovými plodinami by mala byť asi 3 cm. Po 2 týždňoch sa riedenie zopakuje, tentoraz ponechajte rastliny vo vzdialenosti 6 cm od seba. Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. Následná starostlivosť je pomerne jednoduchá. Mrkve sa bude dariť, ak bude rásť v pravidelne kyprenej pôde, zbavenej buriny. Samozrejmosťou je aj pravidelné zavlažovanie a prihnojenie v neskoršej fáze rastu. Ak spozorujete nárast plodov, čaká vás opätovné triedenie. Odstráňte menšie mrkvy, ktoré spracujete napr. pri varení, a nechajte priestor pre rast tým väčším. Mrkva sa vám za to odvďačí bohatou úrodou. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov.
Zber a skladovanie mrkvy
Zber prebieha podľa odrody. Skoré odrody zberáme približne v júli, neskoré až na prelome októbra a novembra. Mali by ste to však stihnúť do príchodu mrazov. Jednotlivé riadky vykopete rýľom, z plodov odstránite vňať a mrkvu opäť pretriedite. Menšie a poškodené plody radšej rýchlo spracujte, zdravé sú vhodné k dlhodobému uskladneniu. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Porovnanie klíčenia a výsevu mrkvy a petržlenu
Mrkvu i petržlen pestujeme z priameho výsevu, pretože neznášajú presádzanie. Korene rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Na jar záhon dôkladne urovnáme a značkovačom naznačíme riadky. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Keď rastliny dosiahnu výšku okolo 15 cm, jednotíme ich ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast.
| Zelenina | Doba klíčenia | Obdobie výsevu |
|---|---|---|
| Mrkva | 3-4 týždne | Marec - Jún, November (jesenný výsev) |
| Petržlen | 3-4 týždne | Marec - Jún, November - December (jesenný výsev) |
tags: #za #kolko #vyklici #mrkva