Pevné základy sú bez preháňania podstatou zdravia budúcej stavby. Ak pri budovaní základov nič nepodceníte a všetko dotiahnete do konca, je to, ako keď si pri obliekaní kabáta zapnete už prvý gombík správne. Len pevné základy vedia vydržať celý život a prekonať všetky prekážky. Rovnaké pravidlá platia aj pri stavbe domu.
Typy základových konštrukcií
Základové konštrukcie delíme na základové dosky a pásy. Výber medzi základovou doskou a základovými pásmi závisí od geologických pomerov, od tvaru terénu, od toho, či je dom podpivničený alebo nie. Druh zeminy a jej nosnosť majú vplyv na veľkosť základov a hĺbku spodnej vody. Jej pôsobenie na základy ovplyvňuje spôsob zakladania. Správne urobené základy domu rovnomerne prenášajú celkové zaťaženie domu na zem.
Pásové základy
Základové pásy sú najčastejším využívaným typom zakladania rodinných domov. Používajú sa pre založenie stenových aj skeletových konštrukčných systémov. Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom, ktorý má tvar obdĺžnikový, stupňovitý, rebrový.
Pre lepšiu stabilitu môžu byť vystužené oceľovou konštrukciou. Šírka základových pásov pre rodinné domy je navrhnutá na základovej škáre 500mm až 600mm. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné vykonať spevnenie základovej škáry vhodným štrkovým zhutneným podsypom.
Rovnako ako základová doska, tiež musia byť uložené do nezamŕzajúcej hĺbky. Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia a únosnosťou zeminy. Líšiť sa bude v prípade jednopodlažného alebo dvojpodlažného domu, ktoré majú rozdielne zaťaženia.
Základové dosky
Základová doska je odrazovým mústkom pri stavbe akéhokoľvek objektu. Realizovaná je pod rodinnými domami, komerčnými nehnuteľnosťami a inými typmi budov. Ide o jeden z druhov plošných základov, na ktorom v podstate stojí budúca stavba. Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a ľahkosť samotného vyhotovenia základovej dosky.
Základová doska rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky. Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy a z oceľových výstuh, preto je potrebné rátať s väčšou spotrebou betónovej zmesi. Táto betónová vrstva sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu.
Hĺbka založenia základovej dosky je daná podľa miesta stavby a typu zeminy, od 0,8m do 1,6m pod upravený terén.
Typy základových dosiek:
- Základová doska na štrku: Klasická a najpoužívanejšia.
- Plovoucí základová deska na pěnoskle: Nevyužíva základové pasy, ale základovú škáru. Penové sklo funguje ako drenáž, zabezpečuje stabilitu a tepelnú izoláciu.
- Doska na extrudovanom polystyréne: Vybuduje sa špeciálna vaňa obložená vrstvou extrudovaného polystyrénu pre vyššiu tepelnú izoláciu z boku aj zospodu. Vyžaduje precízne prevedenie.
Príprava pred výkopovými prácami
Ešte predtým ako začnete s pokladaním základov je nevyhnutné získať čo najviac informácií o pozemku na ktorom bude dom stáť.
1. Geologický prieskum
Mnoho stavebníkov potrebu geologického prieskumu bagatelizuje. Pred stavebnými prácami sa vykonávajú projekčné práce a tiež geodetické prieskumy. V tomto prípade je potrebné určiť štruktúru pôdy, hĺbku zamrznutia pôdy a priechod hlbokých vôd. Prieskum vykonáva inžiniersky geológ, ktorý dá vykopať sondu a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy. Zároveň príde prekontrolovať základovú škáru po vykopaní základových rýh, k čomu sa vyjadrí písomne do stavebného denníka. Ak má geológ pochybnosti o danom teréne, prichádza na pretras hĺbkový prieskum prostredníctvom vrtnej techniky, čo je podstatne nákladnejšia záležitosť.
2. Zhrnutie ornice
Na mieste budúcich základov sa odhrnie ornica v hrúbke 200 až 300 mm. Pred betonováním je teda zapotřebí provést terénní úpravy. Tie sa týkajú odstránenia vrchnej časti zeminy, ktoré sa hovorí ornice.
3. Presné zameranie stavby
Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia sa môžeme pustiť do stavby domu. Prvým krokom je vymeranie základov domu podľa projektu. Geodét vám presne vytýči osadenie domu, teda jeho presné umiestnenie. Vyznačené body potom v súlade s projektom (šírka základov) pospájame a na zemi vyznačíme vápnom obrysy základových pásov. Následne môžete vytýčiť pôdorys pomocou drevených kolíkov, ktoré slúžia ako orientačné body. Geodét vám môže vyznačiť aj tzv. lavičky, prezentujúce konkrétnu výšku. Čiary sa potom merajú pre vnútorné hranice konštrukčných stien. Šírka základu sa rovná hrúbke stien plus dokončovacie materiály. Je potrebné vziať do úvahy ďalšie stavby: veranda, veranda alebo krb. Upravujú sa aj výškové úrovne.
4. Kontrola podzemných vedení
Ešte skôr než začnete s výkopovými prácami by ste sa mali informovať u doterajšieho vlastníka pozemku alebo u príslušných správcov podzemných vedení, či v mieste, kde bude pivnica, nie sú uložené nejaké podzemné vedenia ako káble, či potrubia. Ak áno musíte práce vykonávať opatrne.
Výkopové práce a príprava základovej škáry
Po označení základovej jamy začnete vykopávať základy. Hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby, sklonu kanalizácie, počtu schodov a pod. Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne. Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene čoho výsledkom sú trhliny. V našej krajine je medzi 78 cm (napr. Bratislava) a 127 cm (napr. Levoča). Záleží na tom, aké silné sú mrazy v oblasti a ako dlho môžu trvať. Hĺbku treba dodržať aj napriek tomu, že pôda v ostatných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt. Ryhy na pásy hĺbite zásadne až do nezamŕzajúcej hĺbky.
Šírka výkopu a steny rýh
Šírka výkopu musí zodpovedať rozmerom plánovaného základu. Steny je potrebné urobiť zvislo, dá sa to ovládať olovnicou. Ak sa pri kopaní priekopy vyskytne odlievanie pôdy, musia sa namontovať svahy. Ak pri bagrovaní dôjde k rozšíreniu výkopu, napríklad vyvalením kameňov a zosuvom zeminy, pred zalievaním betónom je vhodné využiť debnenie, ktoré jeho spotrebu značne zníži.
Základová škára
Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bola rovná. Ak by totiž profil základov pripomínal napríklad Kolumbovo vajce, tak by sa základ mohol vrezať ako nôž do málo únosnej zeminy a časť domu by mohla sadať rýchlejšie. Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“). Základovú škáru treba chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ju vyplniť betónom. Zároveň je potrebné overiť únosnosť zeminy v základovej škáre s pôvodnou rastlou zeminou.
Príprava podložia
Na dno výkopu sa nanesie vrstva drveného kameniva s frakciou 16/32 v hrúbke 100 až 150 mm. Na tlmenie musia byť vytvorené vankúše z piesku a štrku. Za týmto účelom sa položí vrstva piesku, ktorá je nevyhnutne navlhčená, a štrková drvená kamenná vrstva. Drvený makadam 16/32 sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „užabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Poslednú vrstvu možno urovnať presne.
Ukladanie inštalácií a uzemnenia
Už pri kopaní základov nesmieme zabudnúť na komín, ktorý bude vidno až nad strechou! Musí mať svoj samostatný základ a netreba ľutovať tú trochu železa na jeho vystuženie.
Uzemnenie
Na dno základových pásov uložíme podľa elektrickej časti projektu pásovinu ZnFe 30 × 4 mm a pospájame ju svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje zaasfaltujeme, aby sa k nim nemohla dostať voda. Urobíme vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby. Niektoré pramene uvádzajú, že vodiče by mali byť vyššie, teda celkom zaliate v betóne, vo výške 5 cm od spodku betónovej vrstvy. Je to z toho dôvodu, že pri údere blesku vzniká také silné elektromagnetické pole, že dokáže vodič skrútiť, vyšklbnúť a roztrhnúť. Betón ochráni pásovinu pred koróziou. Na vodivosti sa tým nič neuberá, pretože vlhký betón je vodivý a v základovom páse bude vlhkosti dosť. Môže byť aj mimo domu pri elektrickej prípojke domu (pri plote), ale aj pod domom. Nemal by byť vodivo spojený so základovým bleskozvodovým uzemnením. Môže ho tvoriť uzemňovacia doska, pásovina alebo uzemňovacia tyč.
Priechody pre siete
Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Pozor, podobajú sa na drenážne rúrky, ktoré majú tenké steny, v žiadnom prípade ich nemožno zameniť. Ak bude chránička dlhé obdobie na slnku, pod vplyvom UV žiarenia degraduje, ale v predaji sú aj o niečo drahšie chráničky s ochranou proti UV lúčom. Ak to vyžaduje projekt, je potrebné viesť vedenia kanalizácie, vody a elektriny do základových pásov. Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Najväčšie zastúpenie bude mať kanalizačné potrubie. Na to využite oranžové KG trubky. Vhodné je vykonať aj skúšku nepriepustnosti položeného kanalizačného potrubia. Obvykle sa to robí tak, že rúrky sú na koncoch uzavreté a napustené vodou aspoň na dve až tri hodiny.
Betónovanie základov a sokla
Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15, v našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z C25/30. Betónoval na jeseň, pri miernych teplotách. Napriek tomu dosku polieval asi týždeň a nechal ju zrieť asi dva mesiace. Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáte, nevyužijete možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíte ustrážiť. Dôležité je tiež vedieť, aký betón použiť pre stavbu základovej dosky.
Vysvetlenie typov pätiek a základov - Postrehy statikov
Tabuľka odporúčaných tried betónu pre pásové základy:
| Typ základu | Trieda betónu | Poznámka |
|---|---|---|
| Plytký základ | M100 - M150 | S plytkým priechodom podzemnej vody je vhodná trieda M250 |
| Zapustený základ | M200 - M250 | |
| Ťažké konštrukcie | M300 - M350 | Pre obzvlášť silný základ je vhodné zvoliť vyššie triedy |
Betónovanie pásov
Pri betonáži dbajte na vhodné podmienky pre vykonanie kvalitnej betonáže, ktoré zahŕňajú teplotu prostredia a vlhkosť betónovanej časti. Vylievame betón od miest, ktoré sú horšie prístupné a pokračujeme smerom k tým lepšie prístupným. Na dno základových pásov uložíme podľa elektrickej časti projektu pásovinu ZnFe 30 × 4 mm a pospájame ju svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje zaasfaltujeme, aby sa k nim nemohla dostať voda. Urobíme vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby. Betónovú zmes nalejeme do rámu vo vrstvách. Každá vrstva musí byť navyše prepichnutá tak, aby mohol unikať vzduch. Betónujeme po celej šírke pásov. Po vyliatí základových pásov si dajte záležať na vyrovnaní ich povrchu. Povrch vyrovnáte a uhladíte pomocou vodováhy. Pri rýchlej práci nebudete mať veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný.
Soklová časť
Sokel, teda podstavec, na výšku 1 - 2 radov tvárnic postavíme tak, aby sme trocha skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže. Pomôžu malé drevné kliny. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí. V sokli musia byť uložené prútové vodorovné výstuže. Pre rýchlu a dobrú realizáciu soklovej časti je najlepšie použiť pevné betónové tvárnice. Soklová časť sa muruje z pevných betónových debniacich tvárnic so šírkou 30 cm, ktoré sa po uložení zalejú betónom. Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať 1 - 2 radmi tvárnic strateného debnenia, a ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice budú musieť byť vystužené zvislými tyčami.
Zásyp a podkladný betón
Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro. Svojpomocní stavebníci ho spravidla zasypávajú zeminou zo základov. Nič proti tomu, ale ak má byť dom suchý, lepšie je do stredu navoziť štrk, cez ktorý voda ľahko pretečie nadol a vďaka medzerám medzi kameňmi aj trocha tepelne izoluje. Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť! Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „užabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4.
Vývody sietí a výstuž
Predpokladáme, že všetky ležaté vedenia ste obsypali dostatočne hrubou aspoň 15 cm vrstvou piesku či veľmi jemného štrku, urobili ste z nich vývody ponad úroveň budúceho podkladného betónu. Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm (pozrite sa radšej do projektu). Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať. Aby kari siete neležali priamo na zhutnenom štrku, je vhodné použiť dištančné terčíky, poprípade ich vypodložíte plochými kameňmi. Kari siete zároveň nesmú presahovať cez boky základovej dosky.
Betónovanie podkladnej dosky
Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Tu si položíme ukazovateľ, podľa ktorého sa budeme orientovať. Môžeme si zhotoviť aj iné výškové ukazovatele, terče, podľa ktorých sa budeme orientovať pri betónovaní. Na vybetónovanie tzv. základovej dosky je potrebné použiť betón triedy C16/20, alebo C20/25. Na betónovanie podkladového betónu sa používa betón triedy C20/25 (B25) a vystužený zváranými sieťovinami Q 131 (Ø 5,0/150 - Ø 5,0/150) pri oboch povrchoch. Hrúbka podkladového betónu je 150 mm. Po zaliatí je betón potrebné chrániť pred vysychaním, preto ho nezabudnite polievať. Čerstvý betón chráňte v zimnom období pred chladom a mrazom a v horúcom počasí ho polievajte častejšie. Betón treba polievať vodou cez rozprašovač, postrekovač alebo z kanvy, nie priamym prúdom. Betónová zmes tvrdne asi tri týždne. Ak sa práce vykonávajú v horúcom počasí, je potrebné povrch pravidelne navlhčiť, aby sa zabránilo prasknutiu materiálu.
Hydroizolácia základov
Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť musíte zaizolovať základy domu. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou. Predtým ako začnete s hydroizoláciou si určte pred čím všetkým chcete spodnú stavbu ochrániť. Preskúmajte okolie stavby a vplyvy, ktoré nepriaznivo pôsobia na vašu stavbu.
Asfaltové hydroizolačné pásy
Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. Voda sa pod nimi voľne nepohybuje, čo umožňuje presnejšie lokalizovanie prípadného poškodenia. Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie. Ak chcete stavbu ochrániť len proti zemnej vlhkosti, stačí keď aplikujete jednu vrstvu asfaltovej hydroizolácie. Pred pokladaním asfaltových pásov musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie. Druhým krokom je aplikácia penetračného náteru maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu. Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo. Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu. Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia.
Tepelná izolácia základov
Tepelnú izoláciu základov možno vytvoriť prostredníctvom extrudovaného polystyrénu s perodrážkou. Jeho hrúbka býva medzi 100 mm až 300 mm. Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.
tags: #zakladove #cesta #recepty