Intenzívne pestovanie zemiakov na tej istej ploche je spojené s intenzívnym odčerpaním živín z pôdy. Pre udržanie a zvýšenie pôdnej úrodnosti je nutné živiny dodať späť do pôdy. Najvhodnejším spôsobom ich návratu je aplikáciu buď organických alebo priemyselných hnojív. Pravidelné pestovanie zeleniny a ovocia na záhradách postupne oslabuje a vyčerpáva pôdu, ktorá stráca svoju schopnosť poskytovať rastlinám správne podmienky na zdravý rast, príjem vody a živín a nastáva únava pôdy.
V súčasnej dobe, keď sa stále viac hovorí o udržateľnosti a ekologickej rovnováhe, nadobúda zelené hnojenie na dôležitosti. Táto metóda spočíva v pestovaní konkrétnych rastlín s cieľom obnoviť a zlepšiť pôdnu štruktúru a plodnosť. Zelené hnojenie je popri hnojení kompostom rýchlym zdrojom organickej hmoty a živín v pôde, ktoré sú ľahko prístupné pre kultúrne rastliny.
Čo je zelené hnojenie?
Zelené hnojenie je organický spôsob, ako obnoviť a oživiť pôdu s využitím špecifických plodín. Je to výsev takých druhov rastlín, ktoré sa po vyrastení zapracujú do pôdy a obohatia ju o živiny, humus a zlepšia jej štruktúru. Obsievajú sa voľné plochy od jari až do neskorej jesene. Rozdiel bude iba v druhoch, ktoré sa vysievajú. Podstatné je, aby stihli vytvoriť dostatok zelenej hmoty.
Týmto hnojením sa pôda obohacuje o dôležité látky, vyľahčuje sa, dokáže lepšie prijímať a zadržiavať vodu a živiny a je odolnejšia voči veternej a vodnej erózii oproti hnojeniu priemyselnými hnojivami, ktoré navyše pôdu zasoľujú. Pôdy, na ktorých sú vysiate rastliny na zelené hnojenie, majú navyše obmedzený výpar, nevytvára sa na nich pôdny prísušok, zabraňuje sa ich zaburiňovaniu, detoxikujú sa a zbavujú pôdnej únavy.
Výhody zeleného hnojenia
- Zúrodnenie pôdy: Zmes rastlín na zelené hnojenie svojimi koreňmi pôdu prekyprí, zároveň významne podporí činnosť pôdnych organizmov. Korene vytiahnu živiny zo spodných vrstiev pôdneho profilu na povrch. Ich následným zapracovaním do pôdy prispejú k jej zúrodneniu.
- Zlepšenie štruktúry pôdy: Máte v záhrade ťažkú pôdu? Vysejte sem zmes na zelené hnojenie. Ideálne je, aby obsahovala napríklad reďkev, ktorá má objemný a hlboko siahajúci koreň, ktorý pôdu prekyprí a prevzdušní. Podobne tak urobí aj facélia. Spektrum mikroorganizmov v pôde sa rozšíri vďaka pestovaniu rastlín z čeľade bôbovitých.
- Ozdravný a čistiaci účinok: Niektoré druhy používané pri zelenom hnojení dokážu mať navyše nematocídny účinok - jedná sa o niektoré odrody horčíc, ktoré významne potláčajú háďatko repné, a repka olejná, ktorá má tieto účinky aj proti iným háďatkám, ako je háďatko zemiakové, cesnakové, cibuľové a ďalším škodcom. Facélia vratičolistá zanecháva pôdu čistú a bez háďatiek. Výlučky koreňov nechtíka odpudzujú háďatká.
- Prevencia burín a erózie: Husto vysiaty porast vytvorí ochranný kryt pred nadmerným výparom vody z pôdy a zabráni erózii. Zelené hnojenie bráni rozmachu burín.
- Potrava pre opeľovače: Správne druhové zloženie osiva priláka do záhrady opeľovače a užitočný hmyz, čím podporíte biodiverzitu. Včely milujú facéliu, horčicu, pohánku, chutí im aj repka.
Ako si vybrať a zasiať zelené hnojenie | RHS
Vhodné rastliny na zelené hnojenie medzi zemiaky
Na predaj sú ponúkané rôzne zmesi a rastliny na zelené hnojenie. Ako monokultúra sa používa napríklad repka, horčica, hrach alebo facélia. Vhodnejšie je však používať miešané balené zmesi, ktoré sú druhovo pestré a do pôdy dodávajú viac živín. Zelené hnojenie je nenáročný a udržateľný spôsob, ako získať zdravšiu pôdu bez chémie. Správnym výberom rastlín viete prispôsobiť hnojenie potrebám vašej záhrady a sezóne.
Prehľad vybraných rastlín pre zelené hnojenie a ich špecifiká
| Rastlina | Výhody | Použitie |
|---|---|---|
| Ďatelina | Bohatá na dusík, zlepšuje pôdnu štruktúru, zvyšuje organický uhlík, zabraňuje erózii. | Vhodná ako monokultúra alebo do zmesí. |
| Facélia | Zlepšuje pôdne vlastnosti, láka opeľovače, potláča buriny, dobrá predplodina, pôsobí proti háďatkám. | Vhodná do zmesí, po facélii možno sadiť akékoľvek plodiny. |
| Horčica | Rýchlo rastúca, kontroluje škodlivé organizmy, potláča pôdne choroby a škodcov (nematocídny účinok). | Vhodná do zmesí, možno vysievať na jeseň. |
| Lucerna | Významný zdroj dusíka, hlboký koreňový systém vytiahne živiny z hlbších vrstiev pôdy. | Vhodná ako monokultúra alebo do zmesí. |
| Repka | Nematocídny účinok proti háďatkám, potrava pre opeľovače. | Vhodná na záhony, kde v budúcom roku plánujete sadiť zemiaky. Ozimná repka sa môže vysievať na jeseň. |
| Hrach žltý / Vika jarná | Bôbovité rastliny viažu vzdušný dusík a obohacujú oň pôdu. | Často súčasť balených zmesí. |
| Lupína | Obohatí pôdu o dusík, vhodná do zmesí. | Vhodná ako monokultúra. |
| Peluška | Obohatí pôdu o dusík, napomáha pôde v hospodárení s vodou. | Darí sa jej vo vlhkej a ľahkej pôde. |
| Komonica biela | Vzrušuje vyčerpanú pôdu. | Vhodná pre vyčerpané pôdy. |
| Nechtík | Rýchlo rastie, nenáročný, ozdravuje pôdu, odpudzuje háďatká. | Vhodný na menšie plochy. |
Príklad zloženia zmesi
Príklad zloženia zmesi: hrach žltý 30%, vika jarná 30%, horčica 30%, ovos 10%. Tieto zmesi navyše ponúkajú na začiatku obdobia kvitnutia potravu pre včely.
Ako používať zelené hnojenie medzi zemiaky
Postup pri zelenom hnojení je jednoduchý a dostupný pre každého pestovateľa. Vykonávať sa môže celoplošne alebo úsekovo. Zelené hnojenie využijete nielen ako predplodinu, ale aj ako medziplodinu. Vysejte ich na uvoľnené hriadky po skorých zemiakoch.
Postup aplikácie
- Príprava pôdy: Pred zasadením je potrebné vyčistiť pôdu od buriny a iných nežiaducich rastlín. Po zlikvidovaní výsadby alebo zbere úrody sa povrch pôdy musí rozrušiť plytkou orbou v prípade zatrávnených ovocných výsadieb alebo rozhrabaním, poprípade rozbránením po zbere úrody zeleniny.
- Výsev: Na povrch pôdy sa rozmetadlom alebo ručným rozhodením vyseje zmes na zelené hnojenie a následne sa povrch pôdy zaseká hrabľami alebo sa pobráni, aby sa osivo zapracovalo do pôdy.
- Zavlažovanie: Po výseve zmesi sa môže plocha zavlažiť, nie je to však nutnosťou. Často krát postačia atmosférické zrážky.
- Rast a kvitnutie: Osivo začne postupne do dvoch týždňov klíčiť a vysiatu plochu zarastať. O takúto plochu nie je potrebné sa starať, rastliny sa nechajú voľne rásť. Dôležitým obdobím je začiatok kvitnutia rastlín. V tomto období je potrebné zmes rastlín na zelené hnojenie pokosiť a zapracovať do pôdy, pretože obsahujú najviac potrebných látok a živín pre pôdu.
- Zapracovanie do pôdy: Na veľkých plochách je vhodné vykonať hlbokú orbu, menšie plochy sa môžu porýľovať. Je to však fyzicky náročnejšia práca.
Obmedzenia a dôležité zásady
- Rotácia plodín: Nemali by sa používať rastliny na zelené hnojenie tej istej čeľade ako kultúrne rastliny, ktoré sa na danej ploche budú následne pestovať. Napríklad repka a kapusta. Bôb, lupina, vika či hrach patria do čeľade bôbovitých, preto sa neodporúčajú sadiť tam, kde plánujete mať vysadené na jar strukoviny alebo listovú zeleninu.
- Kompatibilita rastlín: Nekombinovať rastliny, ktoré sa neznášajú a potláčajú - s vysokým a nízkym vzrastom.
- Vlhkosť: Treba si však dávať pozor, pretože vyžadujú dostatok vlahy, neodporúča sa teda zelené hnojenie používať na veľmi suchých miestach.
Porovnanie s inými hnojivami pre zemiaky
Množstvo aplikovaného hnojiva sa nedá pre všetky typy pôd zovšeobecniť, každá pôda je iná a obsahuje iné zloženie živín, humusu a organických látok, tiež absorpčná schopnosť pri jednotlivých typoch pôd je odlišná. Preto je dobré pred hnojením aspoň orientačne poznať stav pôdy, v ideálnom prípade si aspoň raz za 5 rokov nechať spraviť odborný rozbor pôdy.
Organické hnojivá
Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť a ich zdroje sú veľmi rozmanité. Zlatým štandardom pre záhradkára však zostáva maštaľný hnoj, poprípade ovčí hnoj. Nie každý má však prístup ku kvalitnému a uležanému hnoju. Ideálnym termínom na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Pri aplikácii na jar by sa z maštaľného hnoja vo väčšine typoch pôd začal uvoľňovať dusík z organických do minerálnych foriem (prístupné pre rastliny) až v druhej časti vegetácie rastlín, kedy by pôsobil skôr negatívne. Dávka hnoja sa pohybuje do 500 kg na 1 ár.
Minerálne živiny pre zemiaky
Ďalší údaj, ktorý je možné získať z rozboru je pôdna kyselosť alebo pH. Zemiakom sa darí aj na slabo kyselých až kyselých pôdach od hodnoty pH 5,5 až 6,5. Pri nižších hodnotách pH pod 5,5 je treba pôdnu kyselosť upraviť vápnením.
Dusík (N)
Dusík je pre zemiaky dôležitý pre vytvorenie kvalitných hľúz (ovplyvňuje obsah škrobu, sušiny a bielkovín, konzistenciu dužiny, veľkosť hľúz a ich schopnosť odolávať mechanickému poškodeniu.) Na produkciu 100 kg zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy približne 0,5 kg dusíka. Najviac dusíka zemiaky potrebujú v období od tvorby pukov a počas fázy kvitnutia. Dusík má zásadný vplyv na zvýšenie hmotnosti hľúz a na ich počet. Problém predstavuje nielen nedostatok, ale aj nadbytok dusíka. Optimálne pohnojenie naštartuje rýchle vzchádzanie, počiatočný rast a nasadzovanie hľúz. Zároveň napomáha zdravému vývoju porastu, odolnosti voči poveternostným podmienkam, ale aj niektorým chorobám (vločkovitosti a plesni zemiakovej). Dusík v minerálnej forme ako NPK má len obmedzenú schopnosť viazania v pôde. V prípade použitia NPK na jeseň by sa takmer celá dávka dusíka v priebehu zimy vyplavila. Vyplavený dusík môže kontaminovať spodné vody a negatívne tak ovplyvňuje životné prostredie. Pri dusíku si treba dávať pozor na jeho predávkovanie. V prípade, že je v pôde príliš veľa dusíka, zvyšuje sa hromadenie dusičnanov v hľúzach. Vysoké dávky dusíka negatívne ovplyvňujú stolovú hodnotu hľúz, znižujú škrobovitosť hľúz a zhoršujú ich skladovateľnosť.
Fosfor (P)
Fosfor urýchľuje vývoj a dozrievanie a podporuje koreňový systém a zlepšuje biologickú hodnotu sadby. Na 100 kg produkcie zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy 0,08 kg fosforu. Rastlina prijíma fosfor najintenzívnejšie vo fáze nahadzovania pukov a kvitnutia. Ideálny je fosfor v podobe oxidu fosforečného v priemyslových hnojivách.
Draslík (K)
Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré si vyžadujú vysoké dávky draslíka. Draslík zvyšuje odolnosť rastlín voči nízkym teplotám a suchu, zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe škrobu, pri udržaní konzumnej kvality počas skladovania, zvyšuje mechanickú odolnosť hľúz, znižuje rozváravosť a múčnatosť. Pokiaľ obsahujú zemiaky nižšie množstvo draslíka, sú náchylné k farebným zmenám. Naopak pri nadmernom hnojení draslíkom dochádza ku znižovaniu sušiny a škrobu v hľúzach. Na 100 kg produkcie zemiakov potrebujeme do pôdy zapraviť približne 0,7 kg draslíka v podobe oxidu draselného. Draslík zapracovávame do pôdy v podobe draselnej soli na jeseň. Na jar môžeme použiť nižšiu dávku draslíka vo forme pevných viaczložkových hnojív ako NPK.
tags: #zelene #hnojivo #medzi #zemiaky